Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 135/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. R., D., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., D., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 26. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. R. o d m i e t a z dôvodu neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) 14. marca 2011 sa I. R., D. (ďalej len „sťažovateľka“) domáhala zrušenia

v záhlaví uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo

„odvolací súd“), ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -94 z 19. mája 2010, a naň nadväzujúceho rozsudku č. k.

-129 z 2. februára 2011.

2. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k vecnému posúdeniu sťažnosti, skúmal či

podanie sťažovateľky spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané

podmienky jeho meritórneho prerokovania.

3. Ústavná sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“) predstavuje procesný prostriedok na ochranu ústavným poriadkom zaručených

základných práv a slobôd, ktorý je proti ostatným prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia

na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity. Atribút subsidiarity ústavnej sťažnosti má

ako dimenziu formálnu, tak dimenziu materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita ústavnej

sťažnosti odráža v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi

verejnej moci, ktorý právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, čo nachádza výraz v inštitúte

neprípustnosti ústavnej sťažnosti [§ 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“)] a na strane druhej z nej vyplýva, že dôvodom subsidiarity sú samotné kompetencie

ústavného súdu ako orgánu ochrany ústavnosti (č. 127 ), teda orgánu, ktorý poskytuje

ochranu základným právam a slobodám jednotlivca len vtedy, pokiaľ základné práva neboli

rešpektované ostatnými orgánmi verejnej moci. Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti

tak vyplýva princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti ostatných orgánov

verejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na ochranu práva

nastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným

postupom možná.

4. Ústavné súdnictvo je tak vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, pri ktorých prípadnú protiústavnosť, spočívajúcu v porušení

základných práv a slobôd jednotlivca, už nemožno napraviť iným spôsobom.

5. Ani jedno z napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov nie je rozhodnutím

konečným, u ktorých by prípadné zásahy do základných práv sťažovateľky boli definitívne

a neodčiniteľné. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bolo totiž vydané rozhodnutie

okresného súdu, proti ktorému sťažovateľka mala možnosť podať odvolanie, o ktorom by

rozhodoval odvolací súd. Preto v danej veci a v daný okamih je podanie ústavnej sťažnosti

predčasné, lebo pokiaľ by ústavný súd preskúmal sťažnosť predtým, ako o veci samej

definitívne rozhodne príslušný všeobecný súd, mohol by zasiahnuť do ich rozhodovacej

činnosti, a tak by nedodržal princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti, ako bol vymedzený

v predchádzajúcom bode 3.

6. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako

neprípustnú ( “).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011