Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 135/2011
PDF · 84.14 KB
No categories available
I. ÚS 135/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. R., D., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., D., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8 Co 255/2010 z 26. októbra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. R. o d m i e t a z dôvodu neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) 14. marca 2011 sa I. R., D. (ďalej len „sťažovateľka“) domáhala zrušenia
v záhlaví uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo
„odvolací súd“), ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 7 C 115/2008-94 z 19. mája 2010, a naň nadväzujúceho rozsudku č. k.
7 C 115/2008-129 z 2. februára 2011.
2. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k vecnému posúdeniu sťažnosti, skúmal či
podanie sťažovateľky spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané
podmienky jeho meritórneho prerokovania.
3. Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) predstavuje procesný prostriedok na ochranu ústavným poriadkom zaručených
základných práv a slobôd, ktorý je proti ostatným prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia
na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity. Atribút subsidiarity ústavnej sťažnosti má
ako dimenziu formálnu, tak dimenziu materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita ústavnej
sťažnosti odráža v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi
verejnej moci, ktorý právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, čo nachádza výraz v inštitúte
neprípustnosti ústavnej sťažnosti [§ 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“)] a na strane druhej z nej vyplýva, že dôvodom subsidiarity sú samotné kompetencie
ústavného súdu ako orgánu ochrany ústavnosti (č. 127 ústavy), teda orgánu, ktorý poskytuje
ochranu základným právam a slobodám jednotlivca len vtedy, pokiaľ základné práva neboli
rešpektované ostatnými orgánmi verejnej moci. Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti
tak vyplýva princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti ostatných orgánov
verejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na ochranu práva
nastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným
postupom možná.
4. Ústavné súdnictvo je tak vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí
právoplatne skončených, pri ktorých prípadnú protiústavnosť, spočívajúcu v porušení
základných práv a slobôd jednotlivca, už nemožno napraviť iným spôsobom.
5. Ani jedno z napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov nie je rozhodnutím
konečným, u ktorých by prípadné zásahy do základných práv sťažovateľky boli definitívne
a neodčiniteľné. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bolo totiž vydané rozhodnutie
okresného súdu, proti ktorému sťažovateľka mala možnosť podať odvolanie, o ktorom by
rozhodoval odvolací súd. Preto v danej veci a v daný okamih je podanie ústavnej sťažnosti
predčasné, lebo pokiaľ by ústavný súd preskúmal sťažnosť predtým, ako o veci samej
definitívne rozhodne príslušný všeobecný súd, mohol by zasiahnuť do ich rozhodovacej
činnosti, a tak by nedodržal princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti, ako bol vymedzený
v predchádzajúcom bode 3.
6. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako
neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde“).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2011