Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 184/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., Česká republika, zastúpenej JUDr. R.

L., konateľ a advokát, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -12

z 11. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu nedostatku právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2012 doručená sťažnosť spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl.

47 ods. 3 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 36

-12 z 11. januára 2012 (ďalej aj „platobný rozkaz“ alebo „rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľke bola predmetným platobným

rozkazom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi P., k. s., N., správcovi úpadcu S., s. r. o.,

N., 2 000 € s príslušenstvom v lehote 15 dní „alebo v tej istej lehote podať odpor

s odôvodnením vo veci samej na tomto súde“. Proti platobnému rozkazu podala

sťažovateľka 17. februára 2012 odpor ( Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej len „OSP“), ktorým navrhla, „aby súd vo

veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne...“.

3. Podľa názoru sťažovateľky „Okresný súd... postupoval pri vydávaní platobného

rozkazu... z hľadiska vykonaného dokazovania povrchne a konal na základe dôkazov bez

skutočnej dôkaznej sily.“

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených

základných práv zaručených a práva zaručeného dohovorom postupom okresného

súdu a vydaním platobného rozkazu č. k. -12 z 11. januára 2012, zakázal

okresnému súdu pokračovať v porušovaní označených práv, priznal jej finančné

zadosťučinenie „v sume 5.000,- EUR“ a zaviazal okresný súd uhradiť jej trovy konania „vo

výške 237,34 EUR“.

5. Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti dopytom na

okresnom súde zistil, že tento (po podaní odporu) ešte vo veci nekonal.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Citované ustanovenie je vyjadrením ústavnej zásady

subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v . Ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten

v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil (bod 2), že namietané porušenie

označených základných práv postupom a rozhodnutím okresného súdu ústavnou sťažnosťou

podľa je predčasné, pretože sťažovateľka pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podala proti platobnému rozkazu odpor, o ktorom dosiaľ okresný súd

nerozhodol (v danom prípade ešte nezačal konať, pozn.). Sťažovateľka bude mať možnosť

v prípadnom ďalšom konaní na okresnom súde uplatniť si požadovanú ústavnoprávnu

ochranu.

12. Z vyplývajú aj samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu

ochrany ústavnosti, ktorý poskytuje ochranu základným právam a slobodám len vtedy,

pokiaľ základné práva neboli rešpektované ostatnými orgánmi verejnej moci. Zo zásady

subsidiarity ústavnej sťažnosti tak vyplýva princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do činnosti ostatných orgánov verejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným

prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi

verejnej moci už nie je štandardným spôsobom možná (napr. ).

13. Vzhľadom na už uvedené (body 9 – 12) ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa

odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012