Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 381/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo MUDr. D. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. D. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia MUDr. D. B. v sume 308,74 € (slovom tristoosem eur

a sedemdesiatštyri centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia v sume 308,74 € (slovom tristoosem eur a sedemdesiatštyri centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 23. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Ústavný súd uvedeným uznesením zároveň vyhovel žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a za právnu zástupkyňu

mu ustanovil advokátku JUDr. I. R., K.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 3. apríla 2008 podal na okresnom súde

žalobu o ochranu osobnosti, pričom „súd vo veci za dobu 2-roky nevykonal nič, tiež

nepripojil žiadané vyšetrovacie spisy potrebné na dokazovanie“.

Podľa názoru sťažovateľa v danom prípade ide o jednoduché konanie, ale z dôvodu

nekonania podal 18. decembra 2009 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, na ktorú nedostal odpoveď.

Sťažovateľ poukázal na to, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným

prieťahom, pričom navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd porušuje základné práva D. B. garantované č1. 48 ods. 2 a č1. 6

ods. 1(...) medzinárodného dohovoru.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva satisfakciu D. B., Okresný súd

Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. sumu vo výške 10.000 EUR v lehote 15 dní od dňa

doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II konať vo veci bez ďalších

prieťahov a prikazuje zabezpečiť súdu požadované vyšetrovacie spisy.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2125/2010

z 28. februára 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 21. marca 2011.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažnosť sťažovateľa považujem za čiastočne opodstatnenú, vo veci nebolo

doposiaľ nariadené pojednávanie, podľa vyjadrenia zákonného sudcu sťažovateľ ako

navrhovateľ podal na tunajšom súde žaloby proti 245-tim osobám, takmer všetky podania

sú označené ako nárok podľa ustanovení o ochrane osobnosti. Tieto podania smerujú

postupne proti všetkým osobám, ktoré so sťažovateľom prišli procesným, či meritórnym

rozhodovaním do služobného styku pri uplatnení iného nároku, od policajtov,

vyšetrovateľov, prezidenta PZ SR, prokurátorov, vojenských prokurátorov, väčšiny

občiansko-právnych sudcov tunajšieho súdu a iných sudcov všetkých stupňov všeobecných

súdov až po sudcov Ústavného súdu SR. Akýkoľvek úkon, s ktorým nie je sťažovateľ

stotožnený, iniciuje ako nový návrh na ochranu osobnosti proti procesné príslušnej osobe a

praktikovaný fundamentálny výklad ustanovení civilného procesu nedovoľuje efektívne

takémuto postupu čeliť a je otázne, či takému postupu svedčí aj ústavná ochrana.

Sťažovateľ nevyužil svoje právo a nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedníčke súdu podľa , sťažovateľom uvádzané tvrdenie, že

podal dňa 18. 12. 2009 sťažnosť na prieťahy sa nepreukázalo, takáto sťažnosť nie je

v správnom denníku evidovaná.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah

v konaní spôsobený konajúcim sudcom. Na odstránenie uvedeného stavu bol so sudcom

Mgr. R. P. vykonaný osobný pohovor, pričom prisľúbil, že vo veci bude konať systematicky

a bez prieťahov.

Netrvám na ústnom pojednávaní, navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže

nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedla najmä, že:

«(...) Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa

zo dňa 03. 05. 2010 uviedol, že sťažnosť na prieťahy bola podaná predsedovi okresného

súdu dňa 18. 12. 2008, je však potrebné upresniť, že sťažnosť predsedníčke Okresného súdu

Bratislava II bola sťažnosťou zo dňa 18. 12. 2009, podaná však bola dňa 22. 12. 2009.

Uvedená sťažnosť je označená ako „8C/107/2008 (S.) Sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní a na porušovanie základných ľudských práv žalobcu a žiadosť o ich odstránenie“

pričom ako adresát sa na nej uvádza „JUDr. A. R., predseda súdu, Okresný súd

Bratislava II“. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť predsedníčke

okresného súdu podal.

Z obsahu podanej sťažnosti možno tiež jednoznačne určiť, že ide o sťažnosť na

prieťahy v predmetnom konaní, keďže sa v nej uvádza: „opakovane Vám pripomínam, že

existuje , ktorý Vám umožňuje odstrániť prieťahy vo všetkých

konaniach, nielen v tomto jedinom prípade.“

Sťažovateľ podal „sťažnosť na zbytočné prieťahy a žiadosť o ich odstránenie podľa

“ už aj dňa 10. 03. 2009, ktorej adresátom bola „JUDr. A. R.,

zákonná sudkyňa, Okresný súd Bratislava II.“ Aj z označenia tejto sťažnosti zo dňa

09. 03. 2009, ako aj jej obsahu, jednoznačne vyplýva, že ide o sťažnosť predsedníčke

okresného súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keďže sa v nej uvádza „žaloba podaná dňa 03. 04. 2008 a súd doteraz nevykonal

nič. Odmietam nečinnosť sudcu Mgr. R. P. a žiadam predsedu súdu, aby ho prebudil“.

Ďalej tiež sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že „zásadne odmietam nečinnosť sudcu

Mgr. R. P., ktorý jedno podobné konanie chcel zmariť prekrúcaním skutkového stavu

a odmietaním doručiť rozsudok - nezmyselný v lehote 30 dni.“ (...)

S poukazom na uvedené je zrejmé, že sťažovateľ podal dve sťažnosti predsedníčke

okresného súdu v predmetnom konaní z ktorých označenia, ale aj obsahu, vyplýva, že sú

sťažnosťami pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v súlade so

Sťažovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že tak ako to vyplýva aj z vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu od podania žaloby dňa 03. 04. 2008 doposiaľ, teda za

obdobie takmer troch rokov, sa vo veci neuskutočnilo ani jedno meritórne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že

sťažovateľ má u odporcu žaloby proti 245-tim osobám.

Skutočnosť, že sťažovateľ podal väčšie množstvo žalôb nemôže byť sťažovateľovi

pričítaná na ujmu, a to ani v prípade, ak by uvedením tejto skutočnosti chcela predsedníčka

okresného súdu poukázať na zaťaženosť súdu vysokým počtom vecí s poukazom na ustálenú

judikatúru ústavného súdu. (...)

Úvahy predsedníčky okresného súdu nad skutočnosťou, či postupu sťažovateľa, ktorý

má u odporcu niekoľko desiatok žalôb svedčí ústavná ochrana alebo nie, sú irelevantné,

keďže v článku 46 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom ako vyplýva

z článku 48 odsek 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľ týmto tiež oznamuje, že súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Vzhľadom na citované ustanovenie zákona vyčísľujem týmto trovy právneho

zastúpenia ako ustanovenej právnej zástupkyne sťažovateľa v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky za 2 úkony právnej služby podľa ustanovenia § 11 ods. 3 Vyhlášky

č. : 1. Prevzatie a príprava zastupovania, 2. Podanie na Ústavný súd

Slovenskej republiky, vo výške 308,74 EUR. (...)»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní,

predsedníčka okresného súdu sama uviedla, že vo veci, ktorá bola okresnému súdu

postúpená 5. mája 2008, „nebolo doposiaľ nariadené pojednávanie“. Rovnaké relevantné

skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu (ako aj z príloh samotnej

sťažnosti), preto opomenul opísanie niekoľko neefektívnych úkonov vykonaných v danej

veci, keďže skutkové okolnosti veci sa spornými nestali.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Ústavný súd poznamenáva, že predmet tohto konania pred ústavným súdom bol už

vymedzený uznesením ústavného súdu č. k. -10 z 23. septembra 2010,

ktorým bola prijatá sťažnosť na ďalšie konanie, a preto námietka predsedníčky okresného

súdu, podľa ktorej sťažovateľ „nevyužil svoje právo a nepodal sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovanú predsedníčke súdu“, je v tomto štádiu konania pred ústavným súdom

už bezpredmetná. Okrem toho ústavný súd konštatuje, že z príloh predmetnej ústavnej

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ skutočne podal 9. marca 2009 „Sťažnosť na zbytočné

prieťahy a žiadosť o ich odstránenie“, ktorá bola okresnému súdu doručená 10. marca

2009 a bola adresovaná JUDr. A. R.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované v (a obdobne aj v dohovoru), sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu

(napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti

prerokovávanej veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania od 5. mája 2008 bez nariadenia

pojednávania je už aj vzhľadom na jeho povahu („ochrana osobnosti“) samo osebe

neprimerané, pretože okresný súd počas najmenej dvoch rokov vo veci nevykonal žiadny,

resp. efektívny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas

napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu,

podľa ktorej sťažovateľ „podal na tunajšom súde žaloby proti 245-tim osobám“, a „je

otázne, či takému postupu svedčí aj ústavná ochrana“, nebolo možné akceptovať. Ústavný

súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom

citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne prekážajúce

okolnosti, nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa

musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to

len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

poukazujúc na to, že „súd vo veci za dobu 2-roky nevykonal nič“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti

danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím aj na povahu veci považuje za primerané v sume

1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7. októbra 2010 a písomné

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. marca 2011). Za jeden úkon vykonaný v roku

2010 patrí odmena v sume 120,23 € a režijný paušál 7,21 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

19 % DPH, teda sumu 24,21 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa v roku 2010

predstavujú sumu 151,65 €. Za jeden úkon vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume

123,50 € a režijný paušál 7,41 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu

26,18 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa v roku 2011 predstavujú sumu 157,09 €.

V zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkovú sumu 308,74 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011