Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 131/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. A. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. M., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl.

46 ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava V, Úradu justičnej a kriminálnej polície a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2010 doručená sťažnosť Mgr. A. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. V. M., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2,

, a (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, Úradu

justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ Bratislava V“) a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „Sťažovateľ je v pozícii obvineného

v trestnom konaní v štádiu prípravného konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného

zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava 5, ČVS: ORP-802/2-OVK-B5-

2007.“.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Dňa 16. 8. 2007 o 16,20 hod... v rozpore so

zákonom, bola mi na 25,5 hod. obmedzená osobná sloboda napriek tomu, že som nikdy

nepáchal trestnú činnosť, nebol som podozrivý, nepohyboval som sa v kriminálnom

prostredí, nespáchal som ani dopravný priestupok...

zadržaniu predchádzala cestná kontrola, pri ktorej po mojom zastavení vozidla, na

hrubú výzvu policajta, aby som predložil doklady, ako bezúhonný občan som reagoval

slovami, že doklady predložím, ale prečo kričí, nebol na to dôvod.

Po zastavení vozidla býv. policajt F... bezdôvodne vnikol do môjho vozidla, fyzicky

ma napadol, ako zločinca... ma vytiahol z vozidla bez toho, aby bol na to zákonný dôvod...

prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu, ktorý mal byť sledovaný jeho

služobnou činnosťou, postupoval v rozpore s ust.

o Policajnom zbore, zneužil právomoc verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1, písm. a),

a ods. 2 písm. a), c) a nepožíval ochranu verejného činiteľa.

Podľa SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená...

policajt F. nebol oprávnený vstúpiť do môjho vozidla, prekročil svoju právomoc

a nemôže požívať ochranu verejného činiteľa. Z mojej strany v žiadnom prípade nehrozilo

žiadne nebezpečie, sedel som v aute a nebol som podozrivý, nespáchal som trestný čin ani

dopravný priestupok, teda nešlo o zatýkanie nebezpečného zločinca...

Na mieste incidentu aktívne zasahovala mne vtedy neznáma osoba v občianskom

odeve a na súkromnom vozidle, nepreukázala sa ani ústne ani preukazom, že patrí

k policajtom. Táto neznáma osoba pri zásahu nepovedala ani slovo, len protiprávne

zasahovala. Až pri výsluchu o 23,20 hod. som sa dozvedel, že neznáma osoba bol krajský

riaditeľ Policajného zboru v Bratislave Mgr. P. B., to znamená, že pri zásahu konal

v rozpore s ust. , o Policajnom zbore

Nezákonným postupom policajtov a nezákonným zadržaním... hrubým spôsobom bola

znížená moja ľudská dôstojnosť na verejnosti, osobná česť, dobrá povesť, postavenie

v spoločnosti, bolo zasiahnuté do mojich základných ľudských práv a základných slobôd

uvedených v , , 2, , 2 SR, ako aj v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Fotografie sú vierohodným a nezameniteľným dôkazom, že sa nestal skutok, pre

ktorý som bol obvinený. Fyzický útok sa nestal, teda nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu útoku na verejného činiteľa.

Po uplynutí 20 minút od môjho zadržania na OO-PZ, Holičská ul. Bratislava 5, do

miestnosti môjho zadržania za asistencie policajtov vtrhli dvaja kukláči a bejzbalovou

palicou ma bili po celom tele, kopali na zemi, bili ma päsťou do rôznych časti tela, dopustili

sa voči mne policajnej brutality, spôsobili mi telesné a duševné utrpenie, doživotnú traumu.

V tomto ponižovaní a policajnej brutalite pokračovali aj počas cesty do nemocnice na

Antólsku ulicu, kde som sa podrobil odberu krvi.

Po tomto neľudskom zaobchádzaní dňa 16. 8. 2007 v nočných hodinách o 23,20 hod.

s putami na rukách bol so mnou vykonaný výsluch.

3. Aby sa zakryl nezákonný a brutálny postup policajtov, vyšetrovateľ Okresného

riaditeľstva Policajného zboru... 16. 8. 2007 uznesením sp. zn. ČVS: ORP-802/2/B5-2007

vzniesol voči mne v rozpore s ust. nezákonné obvinenie pre zločin

útoku na verejného činiteľa, t. j. bez dostatočne odôvodneného záveru, nakoľko vyšetrovateľ

dňa 17. 8. 2007 o 11,00 hod. vykonal môj výsluch už ako obvineného, pričom uznesenie zo

16. 8. 2007 mi bolo doručené pred začiatkom výsluchu, a to len na základe výpovedí 3

policajtov, ktorí sa na nezákonnom zákroku podieľali, ktorých výpovede neboli získané

spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam . Ďalší traja svedkovia boli

vypočutí až 17. 8. 2007, t. j. až po mojom obvinení.

Výsluchy prvých troch svedkov vyšetrovateľ vykonal po vydaní uznesenia o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia predtým, ako mi bolo oznámené obvinenie, a bez

toho, aby som bol riadne upovedomený o vykonaní týchto výsluchov. V dôsledku časového

postupu pri vykonávaní vyššie uvedených procesných úkonov nemal som reálnu možnosť

obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu. V čase výsluchov týchto svedkov nemal

som žiadnu vedomosť o ich vykonávaní, pretože o nich som nebol upovedomený, pričom

nemal som ani vedomosť o svojom trestnom stíhaní.

Postupom vyšetrovateľa mi bolo znemožnené právo osobnej obhajoby podľa ust. § 34

ods. 1 .

Od začiatku konania proti svojej osobe nemal som možnosť vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa mi kladú za vinu a k dôkazom o nich, nemal som právo uvádzať

dôkazy svedčiace v môj prospech, právo uvádzať okolnosti, klásť otázky vypočúvaným

svedkom, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky, nebola mi daná reálna

možnosť sa obhajovať. Preto za takejto dôkaznej situácie výsluchy prvých troch vypočutých

svedkov, na základe ktorých voči mne bolo vznesené obvinenie možno považovať za dôkazy

získané nezákonným spôsobom v dôsledku porušenia práva na obhajobu v zmysle ust. § 2

ods. 9 , čí. 6 ods. 1, 3 písm. b), c), d) Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, čl. 40 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a

slobôd.

4. Celé prípravné konanie je zmätočné, značné rozpory sú vo výpovediach svedkov,

orgány činné v trestnom konaní porušili právo na obhajobu...

5... môj... obhajca... 30. 8. 2007 vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým

vyšetrovateľom Policajného zboru z dôvodu, že v prejednávanej veci vystupuje ako svedok

riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Mgr. P. B., ktorý sa

bezprostredne podieľal na zákroku proti sťažovateľovi...

Dňa 5. 2. 2008 som podal Sťažnosť proti nezákonnému postupu a nezákonným

rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní, adresované generálnemu prokurátorovi

SR.

Posledným rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava 5,

ČVS: ORP-802/1-OVK-B5-2007 Mgr. P. N., zo dňa 20. 3. 2008, bolo zrušené

predchádzajúce uznesenie o nevylúčení vyšetrovateľov Úradu justičnej a kriminálnej polície

Bratislava 5. Po vydaní tohto uznesenia zo dňa 20. 3. 2008 naďalej vo veci koná orgán,

ktorého uznesenie o nevylúčení vyšetrovateľov bolo zrušené a o mojej námietke nebolo do

dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ dňa 25. 8. 2010 podal opakovaný podnet generálnemu prokurátorovi SR,

v ktorom v zmysle ust. vzniesol námietku zaujatosti voči

všetkým vyšetrovateľom Policajného zboru Bratislavského kraja.

Na tento opakovaný podnet generálny prokurátor SR... v lehote 30 dní odo dňa

doručenia neodpovedal (t. j. negatívna odpoveď).

Postupom orgánov činných v trestnom konaní a generálneho prokurátora SR boli

porušené základné práva sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľa „Od samého začiatku dochádza k závažným procesným chybám,

k ovplyvňovaniu vyšetrovania, k porušeniu práv na obhajobu... Pri výsluchu dňa 16. 8. 2007

v nočných hodinách o 23,20 hod. s putami na rukách došlo k nedôstojnému ponižujúcemu

krutému a neľudskému zaobchádzaniu policajtov, k hrubému porušeniu základných

ľudských práv a slobôd uvedených v , , 2 SR, porušeniu

práva na obhajobu podľa ust. , SR,

ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, čl. 40 ods. 3 Listiny

základných ľudských práv a slobôd.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Mgr. A. K. na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 16 ods.

1, 2, , a podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava 5 a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, Bratislava bolo porušené.

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície

Bratislava 5 prikazuje, aby uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 16. 8. 2007, vedenom

pod sp. zn. ČVS: ORP-802/1-OVK-B5-2007 zrušil.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície

Bratislava 5 je v zmysle ust. vylúčené z úkonov trestného

konania vo veci sp. zn. ČVS: ORP-802/1-OVK-B5-2007.

Mgr. A. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR, ktoré

mu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava

je povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Mgr. A. K. priznáva náhradu trov konania, ktorú mu Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava 5 je povinné zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a 2, , a a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom OR PZ Bratislava V a generálnej prokuratúry. Podstatou jeho

námietok je tvrdenie, že v jeho trestnej veci od začiatku dochádza k závažným procesným

chybám, k ovplyvňovaniu vyšetrovania, k porušeniu práva na obhajobu, vstupom do vozidla

sťažovateľa zo strany policajta F. malo dôjsť k porušeniu základného práva na súkromie a

pri jeho výsluchu 16. augusta 2007 došlo k nedôstojnému, ponižujúcemu, krutému

a neľudskému zaobchádzaniu a k porušeniu práva na osobnú slobodu.

Podľa nedotknuteľnosť osoby a súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému

či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať

a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného

súdu (podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa (m. m.

napr. ).

Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal vyšetrovací spis

OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-802/2-OVK-B5-2007, z ktorého zistil, že sťažovateľ podal

proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ Bratislava V, Úradu justičnej a kriminálnej polície,

odboru všeobecnej kriminality, ktorým bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a súčasne

vznesené obvinenie pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)

a ods. 2 písm. a) (ďalej len „“),

námietky. V námietkach sťažovateľ uvádza totožné tvrdenia o porušovaní jeho základných

práv na osobnú slobodu a ochranu súkromia podľa a 2 a

zo strany príslušníkov Policajného zboru, a to neoprávneným vstupom do vozidla

policajtom F., pozbavením osobnej slobody, ponižujúcim, krutým a neľudským

zaobchádzaním, ktoré malo spočívať v nasadení pút sťažovateľovi. Námietky boli

dozorujúcim prokurátorom vyhodnotené ako trestné oznámenie sťažovateľa na príslušníkov

Policajného zboru a boli doručené na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekciu

kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 1. Inšpekčné oddelenie. O trestnom

oznámení rozhodol vyšetrovateľ 1. Inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby,

sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uznesením

VS: SKIS-289/IS-1-V-2007 z 22. novembra 2007 tak, že trestné oznámenie odmietol podľa

. Proti uvedenému uzneseniu mal sťažovateľ právo

podať sťažnosť, ktoré však nevyužil a sťažnosť nepodal. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa

dobrovoľne vzdal opravného prostriedku, ktorý mohol využiť pri ochrane svojich

základných práv podľa a 2 a , ústavný súd sťažnosť v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru, ku ktorým malo dôjsť tým,

že v trestnej veci sťažovateľa od začiatku dochádza k závažným procesným chybám,

k ovplyvňovaniu vyšetrovania, k porušeniu práva na obhajobu, ústavný súd odkazuje na

svoju doterajšiu judikatúru, ktorá sa týka princípu subsidiarity v trestnom konaní.

Z uvedenej judikatúry vyplýva, že trestné konanie od svojho začiatku až po koniec je

procesom, v ktorom v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou právnych

garancií ochrany práv a slobôd dotknutých osôb môže zo strany orgánov činných v trestnom

konaní a súdov dôjsť k náprave ich jednotlivých pochybení. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd

označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

, , , ). Trestné stíhanie sťažovateľa sa

nachádza v štádiu prípravného konania. Ústavný súd nevidí dôvod, aby vstupoval v tejto

fáze prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľa do právomoci orgánov činných

v trestnom konaní, a konštatuje, že prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie by bolo

v rozpore s princípom subsidiarity, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu

rozhodovať o sťažnostiach podľa .

Na záver potrebuje ústavný súd za potrebné uviesť, že z vyžiadaného vyšetrovacieho

spisu vyplýva, že prokurátor generálnej prokuratúry preskúmal predmetný vyšetrovací spis

a zistil v postupe vyšetrovateľa závažné procesné nedostatky, odstránenie ktorých nariadil

prípisom č. k. IV/1 GPt 186/09-19 z 9. decembra 2010.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti tiež odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011