Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 34/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti J., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. M., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti J., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti J., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

7 000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti J., s. r.

o., trovy konania v sume 385,79 € (slovom tristoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatdeväť

centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 24. septembra

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o., Lazaretská 4, Bratislava (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. M., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené občianskoprávne konanie v právnej veci žalobcu M. B. (ďalej len

„žalobca“) proti sťažovateľke o zaplatenie sumy 16 862,50 € z titulu nezaplatenia celej

odmeny herca za vytvorenie hereckej role. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu

doručený 26. februára 1998 a bola mu pridelená sp. zn. . Následne 3. marca 1998

okresný súd vydal na návrh žalobcu predbežné opatrenie, ktorým zakázal spoločnosti I., s. r.

o., prevádzať na sťažovateľku finančné prostriedky až do sumy 567 010 Sk. Sťažovateľka

proti tomuto uzneseniu podala 23. marca 1998 odvolanie, o ktorom v odvolacom konaní

rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že predbežné opatrenie

potvrdil uznesením z 31. augusta 2001. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na to, že

je „... po dobu 12 (!!!) rokov nielen v postavení odporcu, ale aj finančne dlhodobo

poškodzovaná, keď sa nevie dostať k svojim finančným prostriedkom“.

Prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené na 29. január 1999,

pričom následne bolo nariadených celkom 28 pojednávaní, z ktorých len v ôsmich

prípadoch okresný súd aj skutočne pojednával a vykonával dokazovanie vo veci samej.

Sťažovateľka uvádza, že v namietanom konaní sa vystriedalo niekoľko zákonných

sudcov, „... v súčasnej dobe zákonný sudca JUDr. M. G. ani po uplynutí 6 rokov vo veci

doposiaľ nerozhodla (ide o prvostupňové rozhodnutie). Pritom vo svojej podstate ide o

relatívne jednoduchý základ sporu, pričom práva a povinnosti obidvoch účastníkov sú dané

právne kvalitnou Zmluvou o vytvorenie a užitie hereckého výkonu zo dňa 4. 9. 1995. Stačí

zistiť, či žalobca zmluvu neporušil (porušil) a tak je jeho žaloba dôvodná (nedôvodná).“.

Uznesením z 2. júla 2002 okresný súd pribral ďalšieho účastníka do konania na

strane žalovaného. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré ale

krajský súd odmietol. Následne sťažovateľka 4. augusta 2003 požiadala okresný súd

o nariadenie pojednávania. Podaním z 3. februára 2004 túto žiadosť zopakovala a zároveň

žiadala o zrušenie predbežného opatrenia. Okresný súd o návrhu sťažovateľky na zrušenie

predbežného opatrenia z 3. februára 2004 rozhodol až uznesením zo 17. marca 2008 tak, že

ho zamietol, ale toto uznesenie nebolo expedované. „Konajúca sudkyňa bola upozornená

na túto skutočnosť... s tým, že má bezodkladne vykonať v tomto smere nápravu.“

V skutočnosti k náprave došlo až po doručení sťažnosti ústavnému súdu, keď okresný súd

uznesením z 1. decembra 2010 opätovne rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľky na

zrušenie predbežného opatrenia z 3. marca 1998.

V nadväznosti na podania sťažovateľky, ktorými sa domáhala nariadenia

pojednávania vo veci, bola zákonná sudkyňa 4. apríla 2005 upozornená na opakované

prieťahy v konaní, k náprave však nedošlo. Sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti

uvádza, že „... vedenie Okresného súdu Bratislava II opakovane konštatovalo existenciu

prieťahov v konaní.

Nakoľko stav veci sa ani v ďalších rokoch nezmenil a súd doposiaľ nerozhodol vo

veci, sťažovateľ uplatnil v roku 2008 sťažnosť. Podpredsedníčka súdu listom zo dňa 14. 11.

2008 konštatuje, že došlo k prieťahom v predmetnom konaní. Ďalej v liste uvádza, že

zákonná sudkyňa bola na odstránenie nedostatkov opakovane upozornená a bola vyzvaná

k tomu, aby vo veci konala plynule a bez zbytočných prieťahov.

... aj napriek tomu sa spôsob konania v predmetnom spore nezmenil. Z toho dôvodu

sme opakovane dňa 27. 10. 2009 podali na vedenie Okresného súdu Bratislava II sťažnosť

na prieťahy v konaní...

Okresný súd Bratislava II v roku 2009 nevykonal žiadny relevantný úkon, napriek

tomu, že zákonná sudkyňa bola 3x vedením súdu upovedomená o tejto skutočnosti, že

nekoná bez zbytočných prieťahov v konaní a že ide o viac ako 12 rokov reštančný spor...

Súd po túto dobu sústavne, neodôvodnene a protiprávne porušuje základné právo

účastníka – odporcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

v konaní č. . Porušovanie práva doposiaľ trvá.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa J., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v konaní na Okresnom súde

Bratislava II č. k. , porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje v konaní č. konať bez

zbytočných prieťahov,

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 18.821,- €, ktorú sumu je

Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť sťažovateľovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu č...

Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia právneho

právnemu zástupcovi JUDr. J. M. v sume, ktorú budeme špecifikovať, na účet advokáta č...

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje tým, že

„pokiaľ ide o odôvodnenie výšky požadovaného finančného zadosťučinenia, poukazujme na

skutočnosť, že:

- v uznesení o predbežnom opatrení sa ako dôvody na vydanie PO uvádzajú dva

dôvody: to, že film ešte v tej dobe nebol premietaný na území Slovenskej republiky (ide

o právne irelevantný dôvod preto, že uvedeným PO sa predbieha inštitút možného

exekučného konania ak by bol navrhovateľ v konaní úspešný, a ďalej film bol už dávno na

území SR premietaný, voľne sa predávajú DVD nosiče),

- druhým dôvodom vydania PO mala byť údajná insolventnosť sťažovateľa - v spise

sa nenachádza jediný dôkaz o takomto tvrdení, dnes vidíme, že sťažovateľ produkuje

-vytvára filmové diela aj v sumách viac ako 400.000.000,- Sk (14 mil. €).

Naviac postupom súdu (nekonaním vo veci samej a nekonaním v otázke PO) súd

svojim nesprávnym postupom (!!) vystavil sťažovateľa uplynutím doby 12 rokov obave, že sa

možno nikdy nedostane k svojim (protiprávne) zadržiavaným finančným prostriedkom

a s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania).“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -14 z 9. februára 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3721/2010 zo 16. decembra

2010 bolo ústavnému doručené 10. januára 2011, ktoré doplnila prípisom zo 4. marca 2011;

vo vyjadrení zo 16. decembra 2010 najmä uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, ako aj obsahom predmetného spisu

navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu

a spravodlivý proces v konaní tunajším súdom porušené bolo len čiastočne, a priznal

sťažovateľke finančné odškodnenie podľa vlastnej úvahy.

Návrh obchodnej spoločnosti bol podaný na tunajší súd dňa 26. 02. 1998, vec je

vedená pod spisovou značkou , vo veci sa vystriedalo niekoľko zákonných sudcov

(JUDr. S., JUDr. B., JUDr. K.), terajšou zákonnou sudkyňou vo veci je od roku 2004 JUDr.

M. G.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah

v konaní spôsobený aj konajúcou sudkyňou. Na odstránenie stavu bol so sudkyňou

JUDr. M. G. okrem písomného upozornenia vykonaný osobný pohovor, pričom prisľúbila,

že vo veci bude konať systematicky a bez prieťahov.“

Právny zástupca sťažovateľky k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal

stanovisko v podaní z 24. marca 2011, v ktorom okrem iného uviedol: «Oznamujeme Vám,

že súhlasíme s prerokovaním veci bez prítomnosti navrhovateľa, resp. jeho právneho

zástupcu.

Nemôžeme však nechať bez nášho vyjadrenia názor predsedníčky OS BA II v tom

smere, že „právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces okresným súdom

porušené bolo len čiastočne“.

Čudujeme sa takémuto právnemu názoru vedenia OS BA II ak si uvedomíme, že

súdne konanie, v ktorom sťažovateľ je v konaní len v pasívnom postavení (odporca), sa

začalo dňa 26. 02. 1998.

Doposiaľ nebolo vydané ani jedno prvostupňové rozhodnutie vo veci samej, pričom

argumentáciu, že v konaní sa postupne vystriedali štyria sudcovia, považujeme za právne

irelevantnú z pohľadu ustanovenia SR.

Sťažovateľ sa domnieva, že otázka množstva napadnutých vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či

došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Po uplynutí 13 rokov je argument o čiastočnom porušení ústavného práva

nepochopiteľný.

Len ostatná zákonná sudkyňa má spis od roku 2004, teda najmenej 7 rokov bez toho,

aby v merite veci aspoň jeden krát rozhodla.

Pritom aj vedenie okresného súdu priznáva, že bolo niekoľko krát riešené zistenie

prieťahov v konaní práve súčasnou zákonnou sudkyňou, naviac bol vykonaný podľa

predsedníčky súdu osobný pohovor.

V konečnom dôsledku nie len faktor času, ale skutočne flagrantné procesné

porušenia v konaní (nesprávny spôsob predvolávania účastníkov, písomné upozornenie,

predsedníčky súdu, že v spise sa nachádza neexpedované uznesenie, ktorým súd rozhodol

o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 17. 3. 2008 s tým, že je nutné vykonať

bezodkladne v tomto smere nápravu).».

Súčasťou podania právneho zástupcu sťažovateľky bolo aj vyčíslenie trov právneho

zastúpenia; právny zástupca sťažovateľky ich vyčíslil sumou 1 266,72 €.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne ,

).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a ďalej aj z § 100 ods. 1 prvej

vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe, ktorou sa žalobca domáha „zaplatenia sumy 16 862,50 € z titulu nezaplatenia

celej odmeny herca za vytvorenie hereckej role“. Ústavný súd z obsahu spisu, z vyjadrení

sťažovateľky a okresného súdu ani nimi predloženej dokumentácie nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by naznačovala, že ide z právneho hľadiska o zložitú vec. Zo skutkového

hľadiska ústavný súd pripúšťa, že v danom prípade ide skutkovo o zložitejšiu vec vzhľadom

na potrebu vykonať časovo náročné dokazovanie (vypočutie svedkov a posúdenie ďalších

dôkazov predložených účastníkmi v doterajšom priebehu konania). Skutková zložitosť veci

však nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu ani jeho neefektívnu činnosť

v posudzovanom konaní, ktorého doterajšia dĺžka je vo vzťahu k požiadavkám

vyplývajúcim z zjavne neprimeraná.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania v jeho doterajšom

priebehu ústavný súd hodnotí ako aktívne a súčinnostné; sťažovateľka reagovala na výzvy

okresného súdu, zúčastňovala sa jednotlivých pojednávaní a označovala dôkazy na

preukazovanie svojich tvrdení či už sama, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

V správaní sťažovateľky teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by

mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či

v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , bol postup samotného okresného

súdu. Pri hodnotení postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd vychádzal

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

Z príslušného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že v období po doručení

návrhu na začatie konania a vydaní predbežného opatrenia (uznesenie z 3. marca 1998) síce

okresný súd vo veci konal, ale jeho činnosť bola zjavne neefektívna. Tento záver okrem

iného potvrdzuje aj skutočnosť, že v období od 28. februára 1998 do 1. októbra 1999 bolo

vo veci nariadených celkom sedem pojednávaní, ale všetky okrem jedného (pojednávanie

z 20. augusta 1999) boli odročené bez prerokovania veci.

V ďalšom období sa činnosť okresného súdu obmedzila len na úkony súvisiace

s rozhodovaním o návrhu sťažovateľky na zrušenie uznesenia o nariadení predbežného

opatrenia z 3. marca 1998 (krajský súd toto rozhodnutie okresného súdu potvrdil uznesením

z 31. augusta 2001) a o návrhu žalobcu z 31. augusta 2001 na rozšírenie okruhu účastníkov

konania na strane odporcu (okresný súd tomuto návrhu vyhovel uznesením z 3. júla 2002,

pričom krajský súd uznesením z 28. februára 2002 odvolanie sťažovateľky proti tomuto

uzneseniu odmietol). Vo veci samej bol okresný súd vo veci bez ospravedlniteľného dôvodu

dlhodobo nečinný. Po žiadostiach sťažovateľky zo 4. augusta 2003 a z 3. februára 2004

o nariadenie pojednávania vo veci bola zákonná sudkyňa vedením okresného súdu (4. apríla

2005) upozornená, že vo veci dochádza k prieťahom v konaní. V tejto súvislosti zákonná

sudkyňa nariadila pojednávanie na 6. jún 2005, ktoré bolo odročené z dôvodu neúčasti

žalobcu a žalovaného v II. rade.

V ďalšom období okresný súd síce nariaďoval vo veci pojednávania v jedno až

dvojmesačných intervaloch (viac ako 20 pojednávaní), ktoré boli ale spravidla odročované

bez prerokovania veci z rôznych dôvodov (ospravedlnenie účastníkov konania, pochybenie

na strane okresného súdu pri predvolávaní svedkov, práceneschopnosť zákonnej sudkyne,

predloženie listinných dôkazov atď.), pričom k rozhodnutiu vo veci samej do dňa

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky nedošlo napriek tomu, že od podania

žaloby uplynulo viac ako 13 rokov; z uvedeného dôvodu hodnotí ústavný súd činnosť

okresného súdu aj po 6. júni 2005 ako neefektívnu.

Ústavný súd sumarizujúc svoje zistenia konštatoval, že doterajší postup okresného

súdu v namietanom konaní je poznamenaný ako celok neefektívnou a nesústredenou

činnosťou, ako aj neodôvodnenou nečinnosťou (obdobie od 20. augusta 1999 do 6. júna

2005). Navyše už aj samotná skutočnosť, že okresný súd vo veci samej zatiaľ meritórne

nerozhodol napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo viac ako trinásť rokov, je

z ústavného hľadiska neakceptovateľná. Ústavný súd preto rozhodol, že postupom

okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

18 821 € z dôvodov uvedených v sťažnosti (pozri časť I tohto nálezu).

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení jeho sumy ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc predovšetkým z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky namietaného

konania, ako aj intenzity pochybení v postupe okresného súdu, v dôsledku ktorých došlo

k zbytočným prieťahom, a správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd

rozhodol, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. M.

Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby, z toho dva úkony vykonané

v roku 2010 (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) a jeden úkon vykonaný

v roku 2011 (podanie z 19. marca 2011) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a)

a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Pri rozhodovaní o úhrade trov konania za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2010 ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola

721,40 €, pričom za oba úkony právnej služby priznal odmenu v sume dvakrát po 120,23 €

(§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,21 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje spolu 254,88 €. Pri výpočte odmeny za úkon právnej služby

vykonaný v roku 2011 ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2010, ktorá bola 741 €. Za úkon právnej

služby vykonaný v roku 2011 priznal odmenu v sume 123,50 €, čo spolu s režijným

paušálom (7,41 €) predstavuje sumu 130,91 €. Celková úhrada trov konania za tri úkony

právnej služby tak predstavuje sumu 385,79 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011