Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 185/2011
PDF · 154.46 KB
No categories available
III. ÚS 185/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. O., D., pre namietané porušenie jeho základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. O. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2011
doručená sťažnosť J. O., D. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«... Okresný súd Liptovský Mikuláš na základe návrhu navrhovateliek M. Š., bytom
M. a M. B., bytom S., rozsudkom č. k. 6 C/44/2009-152 zo dňa 4. 5. 2010 určil, že
nehnuteľnosti zapísané K. v Ž., S. L. na LV č. 1649, k. ú. D., parcela E-KN č. 72, ostatné
2
plochy vo výmere 827 m, patrí v podiele 2/16-iny do dedičstva po neb. J. O., rod. O...
Súd zároveň určil, že spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými K. v Ž., S. L. na LV č.
1649, k. ú. D., parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 72
2
vo výmere 827 m, ostatné plochy, časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, sú pod B1 O. J.
v podiele 213/2304-ín, pod B2 K. M. v podiele 75/2304-ín, pod B5 H. B. v podiele 3/16-iny,
pod B10 K. Ľ. v podiele 3/16-iny, pod B11 S. M. v podiele 1/16-iny, pod B12 Z. E. podiele
1/32-iny, pod B13 K. M. v podiele 1/64-iny, pod B14 K. I. v podiele 1/64-iny, pod B16 L. V.
v podiele 1/48-iny a pod B17 L. I. v podiele 1/48-iny.
Proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš som podal odvolanie, o ktorom
Krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 6 Co/259/2010 zo dňa 29. 11. 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21. 1. 2011, tak, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
potvrdil.
Uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu
v Žiline bolo porušené moje právo vlastniť nehnuteľný majetok (pozemok), moje vlastnícke
právo nemalo rovnakú ochranu ako vlastnícke právo navrhovateliek M. Š. a M. B. Myslím
si preto, že bol porušený článok 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovateľky M. Š. a M. B. tvrdili, že ich právni predchodcovia neb. J. O. a neb. M.
O. boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri
nehnuteľností K. v Ž., S. L., v liste vlastníctva číslo 1649 pre katastrálne územie D., ako
2
parcela č. E-KN 72 - ostatné plochy o výmere 827 m, keď toto spoluvlastníctvo ich
právnych predchodcov odvodzovali od kúpnopredajnej zmluvy číslo H 173/63 napísanej
dňa 24. apríla 1963 na Š. v L. štátnym notárom Dr. J. B., ktorá bola registrovaná Š. v L. M.
pod číslom Pr 448/1963.
V prvom rade si myslím, že uvedená kúpnopredajná zmluva číslo H 173/1963 je
neplatná, pretože z nej nie je jasné, aký pozemok vlastne právni predchodcovia M. Š. a M.
B. kúpili. V zmluve je uvedené, že manželia J. O. a M. O., r. Š., kúpili nehnuteľnosť, ktorá je
„zapísaná v pozemkovej knihe obce D. v protokole čís. 291 pod AI parc. č. 72 ako dom č.
51/b a dvor o výmere 30 štv. siah a parc. č. 74/a ako záhrada o výmere 7 štv. siah. V
pozemkovej knihe obce D. v protokole čís. 291 pod AI však nie je zapísaná parc. č. 72, ale
je tam zapísaná parc. č. 71 a dom č. 51/b a dvor o výmere 30 štv. siah. Parcela č. 72 je v
uvedenej pozemnoknižnej vložke č. 291 zapísaná pod A2. Zmluva je potom neplatná, lebo je
nejasná, pretože nie je jasné, aký pozemok vlastne právni predchodcovia navrhovateliek
kúpili.
Podstatné však je to, že zo zmluvy je jasné, že J. O. a M. O., r. Š., kúpili pozemky
spolu o výmere 37 štv. siah a že tieto pozemky nie sú identické so súčasnou parcelou č E-
2
KN 72 - ostatné plochy o výmere 827 mzapísanou v liste vlastníctva číslo 1649 pre
katastrálne územie D. Všetky pozemky a dom, ktoré právni predchodcovia navrhovateliek
M. Š. a M. B. kúpili sú zapísané na iných listoch vlastníctva alebo doteraz zapísané na
listoch vlastníctva nie sú.
Parcela č. 74/a, ktorá bola v pozemnoknižnej vložke č. 291 obce D. zapísaná ako
záhrada o výmere 7 štv. siah, je v súčasnosti na S. L. zapísaná v liste vlastníctva č. 1876 ako
2
parcela č. E-KN 74/1 - záhrady o výmere 14 ma ako vlastníci sú ešte stále vedení J. O.
a M. O., r. Š. Dom č. 51/b, ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 291 obce D., je
v súčasnosti zapísaný na S. L. v liste vlastníctva ako dom sup. č. 55 na parcele č. 314, ku
ktorej nie je právny vzťah evidovaný v liste vlastníctva. Ako vlastníčka tohto domu je
zapísaná navrhovateľka M. Š. Pozemok o výmere 30 štv. siah, ktorý právni predchodcovia
navrhovateliek nadobudli kúpnou zmluvou z roku 1963 je v súčasnosti vedený ako parcela
č. KN 314, ku ktorej nie je založený list vlastníctva, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č.
2627 pre kat. úz. D.
Hoci som v súdnom konaní namietal, že súčasná parcela č E-KN 72 - ostatné plochy
2
o výmere 827 mzapísaná v liste vlastníctva číslo 1649 pre katastrálne územie D., nie je
identická s pozemkami, ktoré právni predchodcovia navrhovateliek nadobudli
kúpnopredajnou zmluvou číslo H 173/63 napísanou dňa 24. apríla 1963 na Š. v L. notárom
Dr. J. B., registrovanou Š. v L. pod číslom Pr 448/1963, tak súdy túto moju námietku
nezohľadnili a nevykonali k nej riadne dokazovanie, uspokojili sa len s nesprávnymi
stanoviskami S. v L. a O. L...»
Sťažovateľ je toho názoru, že namietaný rozsudok okresného súdu a rozsudok
krajského súdu porušujú jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4
ústavy. Porušenie svojho práva vidí v tom, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co/259/2010
z 29. novembra 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája
2010, ktorým boli podľa názoru sťažovateľa nesprávne určené výšky podielov na
nehnuteľnosti zapísanej K. v Ž., S. L. na LV č. 1649, k. ú. D., parcela E-KN č. 72, ostatné
2
plochy o výmere 827 m.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil
porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy rozsudkom
okresného súdu č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.
6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu.
1. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010,
preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity
zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (III. ÚS 5/05). Takýmto
súdom bol krajský súd, ktorý napadnutý rozsudok preskúmal v odvolacom konaní. V tejto
časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie,
keďže konaniu ústavného súdu bráni princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy
(III. ÚS 135/04, III. ÚS 133/05 a iné).
2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra
2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nenamietal porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovateľ
namietal len porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade
oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku
ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich
rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (I. ÚS 147/01, II. ÚS 231/04).
Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach.
Ústavný súd odmietol sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného
práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(IV. ÚS 116/05) vychádzajúc z toho, že absencia porušenia ústavnoprávnych princípov
vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných
práv sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru. Ústavný súd totiž v súlade so svojou
stabilizovanou judikatúrou (napr. II. ÚS 78/05) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne
nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak
toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné
princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol
opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti
podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom
nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,
aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový
základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia (III. ÚS 378/08, III. ÚS 224/09).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. apríla 2011