Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 185/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. O., D., pre namietané porušenie jeho základného práva

vlastniť majetok podľa a 4 rozsudkom Okresného

súdu Liptovský Mikuláš č. k. -152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 29. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2011

doručená sťažnosť J. O., D. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva vlastniť majetok podľa a 4

(ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 29. novembra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«... Okresný súd Liptovský Mikuláš na základe návrhu navrhovateliek M. Š., bytom

M. a M. B., bytom S., rozsudkom č. k. -152 zo dňa 4. 5. 2010 určil, že

nehnuteľnosti zapísané K. v Ž., S. L. na LV č. 1649, k. ú. D., parcela E-KN č. 72, ostatné

2

plochy vo výmere 827 m, patrí v podiele 2/16-iny do dedičstva po neb. J. O., rod. O...

Súd zároveň určil, že spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými K. v Ž., S. L. na LV č.

1649, k. ú. D., parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 72

2

vo výmere 827 m, ostatné plochy, časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, sú pod B1 O. J.

v podiele 213/2304-ín, pod B2 K. M. v podiele 75/2304-ín, pod B5 H. B. v podiele 3/16-iny,

pod B10 K. Ľ. v podiele 3/16-iny, pod B11 S. M. v podiele 1/16-iny, pod B12 Z. E. podiele

1/32-iny, pod B13 K. M. v podiele 1/64-iny, pod B14 K. I. v podiele 1/64-iny, pod B16 L. V.

v podiele 1/48-iny a pod B17 L. I. v podiele 1/48-iny.

Proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš som podal odvolanie, o ktorom

Krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. zo dňa 29. 11. 2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21. 1. 2011, tak, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš

potvrdil.

Uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu

v Žiline bolo porušené moje právo vlastniť nehnuteľný majetok (pozemok), moje vlastnícke

právo nemalo rovnakú ochranu ako vlastnícke právo navrhovateliek M. Š. a M. B. Myslím

si preto, že bol porušený a ods. 4 .

Navrhovateľky M. Š. a M. B. tvrdili, že ich právni predchodcovia neb. J. O. a neb. M.

O. boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri

nehnuteľností K. v Ž., S. L., v liste vlastníctva číslo 1649 pre katastrálne územie D., ako

2

parcela č. E-KN 72 - ostatné plochy o výmere 827 m, keď toto spoluvlastníctvo ich

právnych predchodcov odvodzovali od kúpnopredajnej zmluvy číslo H 173/63 napísanej

dňa 24. apríla 1963 na Š. v L. štátnym notárom Dr. J. B., ktorá bola registrovaná Š. v L. M.

pod číslom Pr 448/1963.

V prvom rade si myslím, že uvedená kúpnopredajná zmluva číslo H 173/1963 je

neplatná, pretože z nej nie je jasné, aký pozemok vlastne právni predchodcovia M. Š. a M.

B. kúpili. V zmluve je uvedené, že manželia J. O. a M. O., r. Š., kúpili nehnuteľnosť, ktorá je

„zapísaná v pozemkovej knihe obce D. v protokole čís. 291 pod AI parc. č. 72 ako dom č.

51/b a dvor o výmere 30 štv. siah a parc. č. 74/a ako záhrada o výmere 7 štv. siah. V

pozemkovej knihe obce D. v protokole čís. 291 pod AI však nie je zapísaná parc. č. 72, ale

je tam zapísaná parc. č. 71 a dom č. 51/b a dvor o výmere 30 štv. siah. Parcela č. 72 je v

uvedenej pozemnoknižnej vložke č. 291 zapísaná pod A2. Zmluva je potom neplatná, lebo je

nejasná, pretože nie je jasné, aký pozemok vlastne právni predchodcovia navrhovateliek

kúpili.

Podstatné však je to, že zo zmluvy je jasné, že J. O. a M. O., r. Š., kúpili pozemky

spolu o výmere 37 štv. siah a že tieto pozemky nie sú identické so súčasnou parcelou č E-

2

KN 72 - ostatné plochy o výmere 827 mzapísanou v liste vlastníctva číslo 1649 pre

katastrálne územie D. Všetky pozemky a dom, ktoré právni predchodcovia navrhovateliek

M. Š. a M. B. kúpili sú zapísané na iných listoch vlastníctva alebo doteraz zapísané na

listoch vlastníctva nie sú.

Parcela č. 74/a, ktorá bola v pozemnoknižnej vložke č. 291 obce D. zapísaná ako

záhrada o výmere 7 štv. siah, je v súčasnosti na S. L. zapísaná v liste vlastníctva č. 1876 ako

2

parcela č. E-KN 74/1 - záhrady o výmere 14 ma ako vlastníci sú ešte stále vedení J. O.

a M. O., r. Š. Dom č. 51/b, ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 291 obce D., je

v súčasnosti zapísaný na S. L. v liste vlastníctva ako dom sup. č. 55 na parcele č. 314, ku

ktorej nie je právny vzťah evidovaný v liste vlastníctva. Ako vlastníčka tohto domu je

zapísaná navrhovateľka M. Š. Pozemok o výmere 30 štv. siah, ktorý právni predchodcovia

navrhovateliek nadobudli kúpnou zmluvou z roku 1963 je v súčasnosti vedený ako parcela

č. KN 314, ku ktorej nie je založený list vlastníctva, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č.

2627 pre kat. úz. D.

Hoci som v súdnom konaní namietal, že súčasná parcela č E-KN 72 - ostatné plochy

2

o výmere 827 mzapísaná v liste vlastníctva číslo 1649 pre katastrálne územie D., nie je

identická s pozemkami, ktoré právni predchodcovia navrhovateliek nadobudli

kúpnopredajnou zmluvou číslo H 173/63 napísanou dňa 24. apríla 1963 na Š. v L. notárom

Dr. J. B., registrovanou Š. v L. pod číslom Pr 448/1963, tak súdy túto moju námietku

nezohľadnili a nevykonali k nej riadne dokazovanie, uspokojili sa len s nesprávnymi

stanoviskami S. v L. a O. L...»

Sťažovateľ je toho názoru, že namietaný rozsudok okresného súdu a rozsudok

krajského súdu porušujú jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4

. Porušenie svojho práva vidí v tom, že krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 29. novembra 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -152 zo 4. mája

2010, ktorým boli podľa názoru sťažovateľa nesprávne určené výšky podielov na

nehnuteľnosti zapísanej K. v Ž., S. L. na LV č. 1649, k. ú. D., parcela E-KN č. 72, ostatné

2

plochy o výmere 827 m.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa a 4 rozsudkom

okresného súdu č. k. -152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 29. novembra 2010.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

1. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. -152 zo 4. mája 2010,

preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (). Takýmto

súdom bol krajský súd, ktorý napadnutý rozsudok preskúmal v odvolacom konaní. V tejto

časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie,

keďže konaniu ústavného súdu bráni princíp subsidiarity vyplývajúci z

(, a iné).

2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

a 4 rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 29. novembra

2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nenamietal porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovateľ

namietal len porušenie základného práva vlastniť majetok podľa a 4 .

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade

oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku

ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich

rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, ).

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach.

Ústavný súd odmietol sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného

práva podľa a 4 , v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

() vychádzajúc z toho, že absencia porušenia ústavnoprávnych princípov

vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných

práv sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru. Ústavný súd totiž v súlade so svojou

stabilizovanou judikatúrou (napr. ) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak

toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až . V opačnom prípade by ústavný súd bol

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2011