Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 149/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. J. H.,

Advokátska kancelária, spol. s r. o., B., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-50 z 25. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 14. januára

2011 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať

majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v

Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -50 z 25. októbra 2010

(ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na

základe zmluvy o úvere uzavretej 19. júna 2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) so Z. Ž., B.

(ďalej len „dlžníčka“), sťažovateľka poskytla úver v sume 464,71 €, ktorý spolu s

ďalšími poplatkami bola dlžníčka povinná vrátiť v 12 mesačných splátkach. Keďže

dlžníčka neuhradila niekoľko po sebe idúcich splátok, dostala sa do omeškania so splácaním

úveru, čím sa tento úver stal splatným vcelku. Sťažovateľka opakovane vyzvala dlžníčku na

úhradu úveru. Dlžníčka ani po výzve neuhradila dlžné čiastky, a preto sťažovateľka začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom, v ktorom sa rozhodlo nálezom

rozhodcovského súdu, ktorý bol exekučným titulom a 19. júna 2008 sa stal vykonateľným.

3. Na podklade rozhodcovského nálezu sťažovateľka spísala pred súdnym

exekútorom zápisnicu (návrh) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia

udeleného Okresným súdom Partizánske (ďalej len „okresný súd“) následne začal

16. októbra 2008 nútený výkon rozhodnutia.

4. V priebehu exekúcie okresný súd z vlastného podnetu (ex offo) uznesením sp. zn.

z 26. januára 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného

súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením

tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

5. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu a postupom

okresného súdu, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej označené práva podľa dohovoru

a dodatkového protokolu. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne uviedla okolnosti, ktoré podľa

jej názoru znamenajú porušenie jej práva na spravodlivý proces. K porušeniu princípu

rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania malo dôjsť predovšetkým tým, že okresný súd

z vlastného podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľky alebo povinného začal

konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred začatím tohto konania nedal možnosť

účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k začatiu konania o zastavení exekúcie.

Sťažovateľka namietala aj spôsob vykonávania dokazovania opätovným preskúmaním

exekučného titulu a súvisiacich dokladov, najmä zmluvy o úvere, ku ktorému došlo bez

toho, aby účastníkom konania bol daný priestor na vyjadrenie.

6. Sťažovateľka taktiež vytýka uzneseniu krajského súdu, že nedostatočne

identifikoval verejný záujem ochraňujúci účastníkov konania, ktorý je v prebiehajúcej

exekúcii nevyhnutný pre rozhodnutie o zastavení exekučného konania. Sťažovateľka ďalej

v sťažnosti uvádza, že rozhodnutím všeobecných súdov ex offo o zastavení exekúcie stratila

právnu istotu a legitímne očakávanie užívať svoj majetok, nastolené vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie a následným začatím núteného výkonu práva.

7. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení v ďalšej časti sťažnosti interpretovala

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu.

8. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie označených práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu uznesením krajského

súdu, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľke

primerané zadosťučinenie v sume 2 960,86 € a náhradu trov konania.

II.

9. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo

právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné

zásady medzinárodného práva.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že vo viacerých skutkovo podobných

a právne totožných veciach sťažovateľky už zaujal právny názor prvý senát ústavného súdu,

ktorý sťažnosti sťažovateľky opakovane odmietol pre nedostatok právomoci, resp. zjavnú

neopodstatnenosť (napr. , , ). Keďže prvý senát

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní danej veci nedospel k odchylnému právnemu

názoru a ani nezistil žiadne zásadné skutkové odlišnosti, vychádzal z uvedených rozhodnutí.

14. Z citovaného možno konštatovať, že systém ústavnej

ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,

pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do

právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané.

15. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpala všetky právne

prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd v systéme všeobecných

súdov účinne poskytuje, keďže nepodala dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu, a to napriek tomu, že v sťažnosti uvádzané dôvody sú dovolacími dôvodmi podľa

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“). Podľa uvedenej právnej normy dovolanie je tiež prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Ak teda podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd v predmetnej

exekučnej veci jej neposkytol „priestor na vyjadrenie... k vykonaným dôkazom ani nedal

možnosť navrhnúť nové dôkazy v tomto konaní, ktoré by zvrátili jeho rozhodnutie

zastaviť exekúciu“, a navyše súdy rozhodujúce v tejto veci neoboznámili

sťažovateľku s vykonanými dôkazmi, „táto skutočnosť je významným porušením povinnosti

súdu oboznámiť účastníkov konania o vykonaných dôkazoch a možnosti účastníkov

sa k týmto vyjadriť alebo navrhnúť nové dôkazy“, potom exekučný súd (teda aj krajský súd

napadnutým uznesením) odňali sťažovateľke možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f) .

16. Pokiaľ sťažovateľka pri svojej argumentácii o danosti právomoci ústavného súdu

na prerokovanie tejto sťažnosti uviedla, že v zmysle nie je prípustné

dovolanie proti napadnutému uzneseniu z dôvodu hodnoty konania (ktorú podľa nej

predstavuje v exekučnom konaní vymáhaná istina 464,71 €), túto argumentáciu ústavný súd

neakceptoval. Podľa názoru ústavného súdu neprípustnosť dovolania ustanovenú v § 238

ods. 5 podľa kritéria hodnoty sporu nie je možné vzťahovať na exekučné konania

a v nich vydané rozhodnutia o neprípustnosti a zastavení exekúcie, pretože rozhodnutia

tohto charakteru nie sú rozhodnutiami súdov, ktorými sa konštituuje či deklaruje existencia

či neexistencia samotného hmotnoprávneho nároku účastníka konania spočívajúceho

v peňažnom plnení.

17. Vzhľadom na to, že sťažovateľka napriek uvedeným skutočnostiam dovolanie

nevyužila, ústavný súd vychádzajúc zo svojej subsidiárnej právomoci odmietol jej sťažnosť

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa .

18. Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd k ďalšej argumentácii

sťažovateľky vo vzťahu k zastaveniu konania ex offo poukazuje aj na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku

z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,

musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení

s uznesením súdu prvého stupňa dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia

krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že zvolená interpretácia

relevantných právnych noriem by bola arbitrárna alebo svojvoľná, alebo že by došlo

k zásahu do práva pokojne užívať majetok. Všeobecné súdy svojím postupom aplikovali

zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým ustanovenia Exekučného

poriadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry formulovanej najvyšším súdom.

20. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až , resp. dohovoru. Keďže ústavný súd

nezistil porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou

označeného práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd

stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany

ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by takým

postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale

bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy

(obdobne napr. , , , ).

21. Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je daná ani príčinná súvislosť

medzi napadnutým uznesením krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu,

ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie. Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a ústavný súd ju z toho dôvodu pri jej predbežnom prerokovaní odmietol.

22. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených sťažovateľkou v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011