Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 36/2011
PDF · 268 KB
No categories available
IV. ÚS 36/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho o sťažnosti JUDr. M. K., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C
107/2007, za účasti Okresného súdu Košice I, takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 107/2007
p o r u š e n é b o l i .
2. JUDr. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania JUDr. M. K. v sume
392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2011 doručená sťažnosť JUDr. M. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 107/2007 o
návrhu na zaplatenie sumy 90 954 Sk s príslušenstvom.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„Dňa 15. 6. 2007 som doručila Okresnému súdu Košice I. žalobu o zaplatenie sumy
90 954,- Sk s príslušenstvom. Konanie sa vedie pod sp. zn. 24 C 107/2007, a ide o nárok
advokátky na zaplatenie zmluvnej paušálnej odmeny voči jej bývalej klientke.
Konajúci súd údajne vo veci nemohol vydať platobný rozkaz z dôvodu, že pobyt
žalovanej mu nebol známy. Uvedené je zavádzajúce, lebo v samotnej žalobe som požiadala
súd, keďže žalovaná preukázateľne nebývala v K., aby jej všetky zásielky boli doručované
prostredníctvom zamestnávateľa, ktorého som označila v žalobe.
Dňa 10. 7. 2007 mi bola zo strany súdu doručená výzva na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 5.454,- Sk za návrh, ktorý poplatok som v súdom stanovenej lehote
zaplatila, a dňa 20. 7. 2007 som o tom zaslala doklad súdu.
Dňa 14. 8. 2007 som reagovala na uznesenie súdu zo dňa 6. 8. 2007 či súhlasím
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Výzva súdu adresovaná odporkyni zo dňa 6. 8. 2007, aby sa vyjadrila ku žalobe,
nebola odporkyňou prevzatá v odbernej lehote. O uvedenej skutočnosti sa súd dozvedel už
5. 9. 2007.
Dňa 7. 9. 2007 konajúci súd zaslal zamestnávateľovi odporkyne, tak ako som ho
označila v žalobe, žiadosť, aby tento doručil odporkyni môj návrh. Rovnako súd zaslal
žiadosť Obvodnému oddeleniu PZ K., aby prešetril aktuálny pobyt odporkyne.
Dňa 31. 10. 2007 Obvodné oddelenie PZ K. oznámilo súdu, že odporkyňa K. V.
pracuje vo firme N., a. s., K., kde dňa 25. 10. 2007 osobne prevzala moju žalobu. ...
Nič teda konajúcemu súdu nebránilo, aby vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý by bol
doručený odporkyni prostredníctvom zamestnávateľa, u ktorého preukázateľne pracovala.“
Podľa sťažovateľky okresný súd nariadil pojednávanie na 3. september 2008, ktoré
bolo odročené na 28. november 2008. Pojednávania 28. novembra 2008 sa odporkyňa
nezúčastnila z dôvodu chyby súdu pri doručovaní predvolania; pojednávanie bolo odročené
na neurčito „z dôvodu návratu zákonnej sudkyne zo stáže na krajskom súde“. Sťažovateľka
ďalej uviedla, že prvé pojednávanie, na ktorom boli vypočuté účastníčky konania, sa
uskutočnilo až 27. apríla 2009, takmer po dvoch rokoch od podania žaloby. Pojednávanie
nariadené na 24. jún 2009 (správne má byť 25. jún 2009, pozn.) okresný súd odročil na
8. október 2009.
Sťažovateľka uviedla, že na tomto pojednávaní sa nemohla zúčastniť, keďže na
dovolenke v zahraničí utrpela ťažký úraz dolnej končatiny a z letiska bola ihneď prevezená
do Železničnej nemocnice s poliklinikou v K., kde bola hospitalizovaná až do 8. októbra
2009. Na pojednávaní uskutočnenom v rovnaký deň bez jej prítomnosti bola podľa nej
porušená zásada rovnosti zbraní v konaní, keďže sa nemohla vyjadriť k procesnému návrhu
žalovanej, aby bolo konanie prerušené až do právoplatného skončenia konania vo veci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a jej bývalého manžela. Ďalšie
pojednávanie nariadené na 14. december 2009 sa podľa sťažovateľky neuskutočnilo z
technických dôvodov na strane zákonnej sudkyne (údajne porucha diktafónu) a bolo
odročené na 8. február 2010.
Okresný súd sa na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. februára 2010, zaoberal podľa
sťažovateľky návrhom odporkyne na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
vo veci vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade
odporkyne a jej bývalého manžela a uložil sťažovateľke povinnosť vyjadriť sa v lehote 15
dní k návrhu odporkyne na uzavretie dohody o predmete sporu.
Sťažovateľka doručila 23. februára 2010 okresnému súdu písomné podanie, v ktorom
zdôraznila, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla:
„Napriek vyššie uvedenému, až po ďalších šiestich mesiacoch absolútnej nečinnosti
súdu, okresný súd uznesením sp. zn. 24 C 107/2007 dňa 30. 7. 2010 prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn.
23 C 9/05 o vyporiadanie BSM manželov V. ...
Vo veci som bola nútená podať odvolanie, a žiadala som, aby odvolací súd uznesenie
súdu I. stupňa zrušil a prikázal tomuto vo veci riadne konať. Zopakovala som argumenty,
ktoré som uvádzala už vo svojom písomnom podaní adresovanom súdu ešte zo dňa 23. 2.
2010.
Dňa 30. 8. 2010 som predsedovi okresného súdu Košice I. adresovala sťažnosť na
postup súdu pre porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. 24 C 107/2007 zo dňa 5. 10. 2010, bolo
napadnuté uznesenie o prerušení konania zrušené. Dňa 7. 12. 2010 mi bolo doručené
predvolanie na pojednávanie na deň 17. 1. 2001.“ (správne má byť 17. januára 2011,
pozn.).
Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby ústavný súd o jej
sťažnosti po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľky JUDr. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 24 C
107/2007 porušené bolo.
Okresný súd Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 107/2007 je povinný konať
bez zbytočných prieťahov.
JUDr. M. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sumu: 3. 000,- Eur,
ktorú sumu je Okresný súd Košice I. povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice I. je povinný uhradiť JUDr. M. K. trovy právneho zastúpenia v
sume 261,82,- Eur na bežný účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ľ. V., do 15 dní od
právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením č. k.
IV. ÚS 36/2011-16 zo 17. februára 2011 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 22. februára 2011 predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho
vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. marca 2011 (sp. zn.
Spr 65/10, doručenom ústavnému súdu 10. marca 2011) konštatoval, že v označenej veci
čiastočne došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný
súd upustil od ústneho prerokovania veci, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
Predseda okresného súdu ďalej ku konaniu vedenému pod sp. zn. 24 C 107/2007
okrem iného uviedol:
„Sťažovateľka podala tunajšom súde dňa 15. 6. 2007 žalobu proti bývalej klientke K.
V. o zaplatenie sumy 3.019,12 EUR (90.954,- Sk) s príslušenstvom, titulom nezaplatenia
zmluvnej paušálnej odmeny za právne zastupovanie žalobkyňou v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23C/9/2005. V žalobe zároveň žiadala, aby písomnosti
boli žalovanej doručované na adresu jej zamestnávateľa.
Súd dňa 28. 6. 2007 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania.
V rámci prípravy pojednávania súd dňa 6. 8. 2007 odoslal žalovanej žalobu na
vyjadrenie, zároveň vyzval oboch účastníkov na písomné oznámenie, či súhlasia
rozhodnutím súdu vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súdu sa dňa 5. 9. 2007 vrátila zásielka doručovaná žalovanej na adresu jej
zamestnávateľa s oznámením pošty, že adresát si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote na
pošte. Preto súd dňa 7. 9. 2007 požiadal políciu o doručenie zásielky žalovanej na adresu
zamestnávateľa.
Z dôvodu vykonávania stáže vybavujúcej sudkyne Mgr. Z. Č. na krajskom súde bola
vec dňa 9. 1. 2008 náhodným výberom pridelená inému zákonnému sudcovi, a to Mgr. J. M.
Prvé pojednávanie bolo dňa 3. 9. 2008 odročené pre neprítomnosť oboch účastníkov
konania. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na danom pojednávaní ospravedlnila. Doručenie
predvolania na pojednávanie žalovanej nebolo vykázané.
Druhé pojednávanie bolo dňa 28. 11. 2008 odročené pre neprítomnosť žalovanej,
u ktorej doručenie predvolania na pojednávanie nebolo vykázané.
Dňa 14. 1. 2009 bola vec opätovne pridelená pôvodnej zákonnej sudkyni, Mgr. Z. Č.
Tretie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 27. 4. 2009. Po prejednaní veci bolo
odročené na 25. 6. 2009 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.
Štvrté pojednávanie bolo dňa 25. 6. 2009 odročené pre neprítomnosť žalovanej,
ktorá svoju neúčasť na danom pojednávaní písomne ospravedlnila a zároveň požiadala
o jeho odročenie z dôvodu, že sa necíti byť zdravou, a že o tejto skutočnosti predloží súdu
doklad.
Súd dňa 26. 6. 2009 vyzval žalovanú na predloženie dokladu preukazujúceho dôvod,
pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie nariadené na deň 25. 6. 2009.
Piate pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 8. 10. 2009 v neprítomnosti
žalobkyne, ktorá vzala termín pojednávania na vedomie na pojednávaní uskutočnenom dňa
25. 6. 2009, a svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 8. 10. 2009 súdu neospravedlnila.
Žalobkyňa písomným podaním z 10. 12. 2009 oznámila súdu, že sa nezúčastnila
pojednávania dňa 8. 10. 2009 z dôvodu, že na dovolenke v zahraničí utrpela úraz, a hneď
po návrate bola od 29. 9. 2009 do 8. 10. 2009 hospitalizovaná v Železničnej nemocnici
s poliklinikou v K. O tejto skutočnosti nemala možnosť upovedomiť konajúci súd, keďže v
nemocnici nemala k dispozícii svoj plánovací kalendár.
Šieste pojednávanie vo veci bolo dňa 14. 12. 2009 odročené z technických príčin
spočívajúcich v náhlej poruche na diktafóne.
Siedme pojednávanie sa uskutočnilo dňa 8. 2. 2010. Po prednesoch právnej
zástupkyne žalobkyne a žalovanej bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že
žalobkyňa bude písomne vyzvaná, či súhlasí s návrhom žalovanej na uzavretie mimosúdnej
dohody.
Súd uznesením č. k. 24C/107/2007-102 z 30. 7. 2010 prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
V dôsledku odvolania žalobkyne proti uzneseniu o prerušení konania súd prvého
stupňa, v zmysle ust. § 210a O.s.p., uznesením zo dňa 5. 10. 2010 zrušil uznesenie
o prerušení konania z dôvodu, že zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 23C/9/2005 bolo právoplatne skončené už dňa 15. 6. 2010.
Ôsme pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17. 1. 2011. Bolo však odročené bez
prejednania veci pre neprítomnosť žalovanej, ktorá svoju neúčasť na danom pojednávaní
vopred ospravedlnila písomným podaním z 11. 1. 2011.
Deviate pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 24. 2. 2011 v neprítomnosti
žalovanej, nakoľko doručenie predvolania žalovanej na dané pojednávanie bolo riadne
vykázané zo dňa 31. 1. 2011, a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Po
prednesoch žalobkyne a jej právnej zástupkyne súd vyhlásil vo veci rozsudok. Neprítomnosť
na danom pojednávaní žalovaná ospravedlnila až dve hodiny po jeho skončení, a to
telefonicky, písomne listom podaným na súde dňa 28. 2. 2011.
Po právnej stránke vec nie je náročná. Dĺžku konania v danom prípade nemožno
pripísať len na ťarchu súdu. Žalobkyňa spolu so žalobným návrhom nezaplatila súdny
poplatok za návrh, nesprávne označila žalovanú, a to ako K. V., namiesto K. Z., a žiadala,
aby žalovanej boli písomnosti doručované na adresu jej zamestnávateľa. Žalovanej sa
nepodarilo doručiť zásielku na adresu jej zamestnávateľa v troch prípadoch (č. l. 15, 40, 47
spisu), dvakrát sa nepodarilo doručiť jej zásielku ani na adresu prechodného pobytu
uvedenej v žalobe (č. l. 41, 44 spisu).
V priebehu konania súd rešpektoval žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania,
rešpektujúc jej ústavné právo na prejednanie veci v jej prítomnosti.
V jednom prípade bolo pojednávanie odročené z technických príčin.
Súdu nemožno klásť za vinu, že dňa 8. 10. 2009 prejednával vec v neprítomnosti
žalobkyne. V deň pojednávania súd nebol oboznámený so skutočnosťou, že žalobkyňa bola
v tom čase hospitalizovaná v nemocnici. Preto nedošlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov konania.
Dňa 8. 2. 2010 súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu, že žalovaná na tomto
pojednávaní prejavila vôľu uzavrieť so žalobkyňou mimosúdnu dohodu.
K predĺženiu konania prispela čiastočne aj zmena v osobe zákonného sudcu.
Je pravdou, že vybavujúca sudkyňa pochybila, keď prerušila konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II, pričom v čase
vydávania uznesenia o prerušení konania nezisťovala, v akom štádiu sa toto konanie
nachádzalo, pričom až z odvolania žalobkyne sa zistilo, že nebol daný dôvod na prerušenie
konania.
Žiadame upustiť od ústneho prejednania sťažnosti, pretože od tohto prejednania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu
22. marca 2011 k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla:
„Vo vyššie označenej veci Vám... zasielam stanovisko ku predmetnému vyjadreniu
Okresného súdu Košice I. zo dňa 7. 3. 2011, ktoré vyjadrenie bolo doručené ústavnému
súdu dňa 10. 3. 2011.
Nesúhlasím so stanoviskom Okresného súdu Košice I., že dĺžku konania v danej veci
nemožno pripísať len na ťarchu súdu.
Žalobu som doručila konajúcemu súdu dňa 15. 6. 2007, dňa 10. 7. 2007 mi bol
vyrubený súdny poplatok zo strany súdu, a tento som vo výške 5.454,- Sk uhradila v súdom
stanovenej lehote 10 dní.
Čo sa týka údajného nesprávneho označenia žalovanej, uvedené sa nezakladá na
pravde, lebo už dňa 25. 10. 2007 príslušníci Obvodného oddelenia PZ K. zistili, že pani K.
V. skutočne pracuje vo firme N., a. s., tak ako som to uviedla v žalobe, a na ktorú adresu
som žiadala doručovať všetky písomnosti pre žalovanú, doručované jej zo strany
konajúceho súdu. Na tejto adrese dňa 25. 10. 2007 osobne prevzala moju žalobu, a na
návratke Doručenky sa podpísala ako K. V. V tomto smere zavádzajúco vyznieva
argumentácia súdu. že žalovanej sa nepodarilo doručiť zásielku na adresu zamestnávateľa
v troch prípadoch.
Prvým prípadom bolo predvolanie súdu na pojednávanie dňa 3. 9. 2008. Doručenie
predvolania na pojednávanie u žalovanej údajne nebolo vykázané, a tak súd konštatoval, že
žalovaná zásielky nepreberá, ani na adrese zamestnávateľa, ani na adrese v K., a tak súd
pojednávanie odročil, aj keď som ja súhlasila s tým, aby odporkyňa bola na pojednávaní
vypočutá, bez mojej prítomnosti, ktorá som sa ospravedlnila z objektívneho dôvodu, tak ako
je to uvedené v sťažnosti.
O termíne pojednávania vytýčeného súdom na deň 3. 9. 2008, sa odporkyňa
preukázateľne dozvedela, lebo všetky zásielky jej boli doposielané do PO Boxu.
Ospravedlnenie na pojednávanie zaslala súdu odporkyňa až 2. 9. 2008, bez uvedenia
dôvodu. Opäť klamlivo uviedla miesto svojho trvalého bydliska.
Druhé pojednávanie bolo dňa 28. 11. 2008 odročené opäť pre neprítomnosť
žalovanej, u ktorej, podľa stanoviska predsedu Okresného súdu Košice I, opäť údajne
nebolo vykázané doručenie predvolania. Uvedené sa nezakladá na pravde, lebo toto
pojednávanie bolo odročené pre zrejmú chybu súdu pri doručovaní predvolania žalovanej.
Pojednávanie sudca odročil na neurčito z dôvodu návratu zákonnej sudkyne zo stáže na
krajskom súde.
Od podania žaloby až do 14. 1. 2009 súd nevykonal jediný relevantný úkon smerujúci
ku odstráneniu stavu mojej právnej neistoty, teda celých 19 mesiacov konal absolútne
neefektívne. Jeho postup bol neefektívny a konanie poznačené zbytočnými prieťahmi. Za
tento čas nebol konajúci súd dokonca schopný mi ani doručiť vyjadrenie žalovanej ku mojej
žalobe, čo mu ukladá ust. § 114 ods. 2 vety druhej O.S.P. Toto vyjadrenie žalovanej ku
žalobe zo dňa 6. 11. 2007 mi doposiaľ nebolo doručené súdom.
Tretie pojednávanie sa uskutočnilo až po 22 mesiacoch ničím neodôvodnenej
nečinnosti súdu dňa 27. 4. 2009, kedy boli vypočuté obe účastníčky konania. Zákonná
sudkyňa, napriek predchádzajúcim problémom súdu pri doručovaní súdnych zásielok
žalovanej, nepovažovala za potrebné skúmať miesto skutočného pobytu žalovanej. Žalovaná
uvádzala, ako miesto trvalého bydliska, byt v K., kde sa však už roky nezdržiavala, a ktorý
byt obýval jej prvý manžel J. V.
Štvrté pojednávanie, vytýčené na deň 25. 6. 2009, sa neuskutočnilo a bolo odročené
pre neprítomnosť žalovanej, ktorá dňa 24. 6. 2009 podala žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že sa necíti byť zdravá, o čom sa zaviazala predložiť lekársku
správu.
Súd dňa 26. 6. 2009 vyzval žalovanú na predloženie dokladu preukazujúceho dôvod,
pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie nariadené na deň 25. 6. 2009. Takýto doklad
žalovaná súdu doposiaľ nepredložila, zákonná sudkyňa ďalej netrvala na jeho predložení.
Tu poukazujem na hrubé porušenie ust. § 101 ods. 2 O.S.P. zo strany konajúcej sudkyne,
lebo žalovaná bola na pojednávanie riadne predvolaná, a nijako nepreukázala, že by
jestvoval dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vo veci.
Aj napriek vyššie uvedenému, keďže žalovaná nepredložila žiaden doklad, ktorý by
predstavoval dôvod na postup súdu v zmysle § 101 ods. 2 O.S.P. na pojednávaní dňa 25. 6.
2009, na pojednávaní dňa 8. 10. 2009, ktorého som sa nemohla zúčastniť z objektívnych
dôvodov, išlo o moju hospitalizáciu v nemocnici, konajúci súd rozhodol, že bude pojednávať
v mojej neprítomnosti, práve v zmysle § 101 ods. 2 O.S.P.
Ako som už uviedla v samotnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, na tomto
pojednávaní bola hrubým spôsobom porušená zásada rovnosti zbraní v konaní, keď ja, ako
účastníčka konania, som nemala možnosť vyjadriť sa ku procesnému návrhu žalovanej,
ktorá žiadala, aby konanie o mojej žalobe bolo prerušené, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého manžela.
V tomto kontexte nemožno súhlasiť so stanoviskom predsedu OS Košice I. ku mojej
sťažnosti, na základe ktorého súd iba rešpektoval žiadosti žalovanej o odročenie
pojednávaní, rešpektujúc jej ústavné právo na prejednanie veci v jej prítomnosti.
Ako som už vyššie uviedla, žalovaná ani v jednom prípade nepreukázala existenciu
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, tak ako to predpokladá ust. § 101 ods. 2
V mojom prípade zákonná sudkyňa nepovažovala za potrebné dbať na dodržiavanie
môjho ústavného práva na prejednanie veci v mojej prítomnosti.
Na pojednávaní dňa 8. 2. 2010 bol prečítaný návrh žalovanej na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia vo veci vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého manžela.
Žalovaná predniesla svoj návrh na uzatvorenie dohody v prejednávanej veci.
Dňa 23. 2. 2010 som konajúcemu súdu doručila písomné podanie vo veci samej, kde
som zdôraznila, že vo veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle § 109
ods. 2 písm. c) O.S.P., čo sa ukázalo byť pravdivým. Napriek vyššie uvedenému, až po
ďalších šiestich mesiacoch absolútnej nečinnosti súdu, tento až dňa 30. 7. 2010 prerušil
konanie. Toto nezákonné rozhodnutie konajúci súd, na základe môjho odvolania, musel dňa
5. 10. 2010 v autoremedúre zrušiť, a tak pochybením zákonnej sudkyne došlo ku ďalším
bezdôvodným a neospravedlniteľným prieťahom v konaní.
Ďalších pojednávaní, a to dňa 17. 1. 2011 a 24. 2. 2011 sa opäť žalovaná
nezúčastnila, a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, aby bola
poskytnutá ochrana jej ústavného práva na prejednanie veci v jej prítomnosti. Tým sa už
konajúci súd nepovažoval za potrebné zaoberať
Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, na rozdiel od stanoviska predsedu OS
Košice I., že neprimeranú dĺžku konania v danom prípade je potrebné pripísať len na
ťarchu súdu.
Okresný súd konal neefektívne, a úkony, ktoré súd v konaní vykonal, boli
nekoncentrované, málo efektívne a rozhodne nesmerovali ku odstráneniu stavu mojej
právnej neistoty v konaní. Neprimeranú dĺžku konania možno pripísať jednoznačne len na
ťarchu súdu.
Na vzniku prieťahov v konaní som sa nijako nepodieľala a tieto nezavinila.
Okresný súd vo veci konal neefektívne, rozhodne nepostupoval v zmysle ust. § 114
ods. 1 O.S.P. Rovnako porušil ust. § 114 ods. 2 vety druhej O.S.P., keď mi doposiaľ nebolo
doručené vyjadrenia žalovanej zo dňa 6. 11. 2007.
Rovnako si vo veci uplatňujem nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a to za
úkon právnej služby:
Stanovisko sťažovateľky ku vyjadreniu OS Košice I ku ústavnej sťažnosti zo dňa
21. 3. 2011 123,50,- Eur + režijný paušál 7,41,- Eur.“
Súčasne právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že sťažovateľka súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. V nadväznosti na
vyjadrenie účastníkov konania k ústnemu pojednávaniu ústavný súd podľa § 30 ods. 2
zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od
neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jej záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania pred okresným
súdom je návrh sťažovateľky na zaplatenie sumy 3 019,12 € s príslušenstvom z titulu
nezaplatenej zmluvnej paušálnej odmeny sťažovateľke za jej právne zastupovanie žalovanej
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23 C/9/2005, konštatuje, že vec
je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov, a nie je právne ani skutkovo zložitá.
2. Správanie sťažovateľky ako navrhovateľky v tomto konaní je druhým kritériom,
ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd na základe obsahu súdneho spisu, vyjadrení predsedu
okresného súdu i sťažovateľky dospel k záveru, že správanie sťažovateľky neprispelo
zásadnejším spôsobom k namietanej dĺžke označeného konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen
neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ako aj z obsahu súdneho
spisu vyplynulo, že sťažovateľka podala 15. júna 2007 žalobu okresnému súdu proti bývalej
klientke o zaplatenie sumy 3 019,12 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia jej zmluvnej
paušálnej odmeny za právne zastupovanie žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice II.
Okresný súd po výzve sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku (zaplatený
v druhej polovici júla 2007) začal prípravu pojednávania. Po prvých procesných úkonoch
v auguste a septembri 2007 vec sťažovateľky bola 9. januára 2008 z dôvodov stáže
zákonnej sudkyne na krajskom súde pridelená inému zákonnému sudcovi. Prvé
pojednávanie vo veci, ktoré okresný súd nariadil na 3. september 2008, bolo odročené pre
neprítomnosť oboch účastníkov konania, pričom sťažovateľka svoju neúčasť včas
ospravedlnila. Po odročení druhého pojednávania, ktoré okresný súd nariadil na
28. november 2008 došlo opätovne k zmene zákonného sudcu (vec bola 14. januára 2009
pridelená pôvodnej zákonnej sudkyni).
Okresný súd v ďalšom priebehu konania nariadil ďalších sedem pojednávaní (na
27. apríl 2009, 25. jún 2009, 8. október 2009, 14. december 2009, 8. február 2010,
17. január 2011 a 24. február 2011), z ktorých sa uskutočnili tri, ktoré mali meritórny
význam z hľadiska predmetnej veci (27. apríla 2009, 8. februára 2010 a 24. februára 2011),
ostatné okresný súd odročil na neurčito z dôvodu neprítomnosti žalovanej (s výnimkou
pojednávania uskutočneného 8. októbra 2009, na ktorom sa dodatočne zo zdravotných
dôvodov ospravedlnila sťažovateľka). Pojednávanie nariadené na 14. december 2009
okresný súd odročil z technických príčin (poruchy na diktafóne); túto skutočnosť treba
z hľadiska posudzovania zbytočných prieťahov v konaní pripísať na vrub okresnému súdu.
Okresný súd navyše uznesením č. k. 24 C/107/2007-102 z 30. júla 2010 prerušil
konanie vo veci do právoplatného skončenia iného súvisiaceho konania na Okresnom súde
Košice II (sp. zn. 23 C/9/2005). V dôsledku odvolania sťažovateľky proti predmetnému
uzneseniu okresný súd zrušil uznesením z 5. októbra 2010 svoje uznesenie č. k.
24 C/107/2007-102 z 30. júla 2010 o prerušení konania, pretože zistil, že konanie, ktoré
malo byť dôvodom prerušenia, bolo právoplatne skončené už 15. júna 2010. Toto
pochybenie takisto treba z hľadiska zbytočných prieťahov v konaní pripísať na ťarchu
okresného súdu.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. marca 2001 (sp. zn.
Spr. 65/10, doručenom ústavnému súdu 10. marca 2011) konštatoval, že v konaní okresného
súdu sp. zn. 24 C/107/2007 čiastočne došlo k zbytočným prieťahom v konaní.
Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania,
ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené, keď okresný súd až po viac ako tri a pol roku od
jeho začatia vyhlásil 24. februára 2011 rozsudok vo veci, ústavný súd uzavrel, že postup
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 107/2007 vykazuje tak obdobia
nečinnosti, ako aj neefektívnej a nesústredenej činnosti. Ústavný súd v nadväznosti na tento
záver rozhodol, že okresný súd konal so zbytočnými prieťahmi, čím porušil základné právo
sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Vzhľadom na aktuálny stav konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
24 C/107/2010 v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľky ústavný súd nevyhovel jej
návrhu a neuložil okresnému súdu povinnosť (okresný súd 24. februára 2011 vyhlásil
rozsudok), aby v označenom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku
nálezu).
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keďže okresný súd ju „svojou
neodôvodnenou a ničím neospravedlniteľnou nečinnosťou udržiava v stave neistoty,
poníženosti a nedôvery v spravodlivé súdne konanie“ a „iba konštatovanie porušenia...
základných práv v konaní pred okresným súdom je nedostatočné“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
24 C/107/2007 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie
vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný
súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 1 500 € ako primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním
advokátkou JUDr. Ľ. V., K. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2010, ktorá bola 741,00 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011.
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie
sťažnosti a vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 392,73 €
(za tri úkony právnej služby po 123,50 €), 3 x režijný paušál po 7,41 €. Úhrada bola
priznaná v celkovej sume 392,73 €.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2011