Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 36/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho o sťažnosti JUDr. M. K., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C

107/2007, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. JUDr. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania JUDr. M. K. v sume

392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2011 doručená sťažnosť JUDr. M. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o

návrhu na zaplatenie sumy 90 954 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 15. 6. 2007 som doručila Okresnému súdu Košice I. žalobu o zaplatenie sumy

90 954,- Sk s príslušenstvom. Konanie sa vedie pod sp. zn. , a ide o nárok

advokátky na zaplatenie zmluvnej paušálnej odmeny voči jej bývalej klientke.

Konajúci súd údajne vo veci nemohol vydať platobný rozkaz z dôvodu, že pobyt

žalovanej mu nebol známy. Uvedené je zavádzajúce, lebo v samotnej žalobe som požiadala

súd, keďže žalovaná preukázateľne nebývala v K., aby jej všetky zásielky boli doručované

prostredníctvom zamestnávateľa, ktorého som označila v žalobe.

Dňa 10. 7. 2007 mi bola zo strany súdu doručená výzva na zaplatenie súdneho

poplatku vo výške 5.454,- Sk za návrh, ktorý poplatok som v súdom stanovenej lehote

zaplatila, a dňa 20. 7. 2007 som o tom zaslala doklad súdu.

Dňa 14. 8. 2007 som reagovala na uznesenie súdu zo dňa 6. 8. 2007 či súhlasím

s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

Výzva súdu adresovaná odporkyni zo dňa 6. 8. 2007, aby sa vyjadrila ku žalobe,

nebola odporkyňou prevzatá v odbernej lehote. O uvedenej skutočnosti sa súd dozvedel už

5. 9. 2007.

Dňa 7. 9. 2007 konajúci súd zaslal zamestnávateľovi odporkyne, tak ako som ho

označila v žalobe, žiadosť, aby tento doručil odporkyni môj návrh. Rovnako súd zaslal

žiadosť Obvodnému oddeleniu PZ K., aby prešetril aktuálny pobyt odporkyne.

Dňa 31. 10. 2007 Obvodné oddelenie PZ K. oznámilo súdu, že odporkyňa K. V.

pracuje vo firme N., a. s., K., kde dňa 25. 10. 2007 osobne prevzala moju žalobu. ...

Nič teda konajúcemu súdu nebránilo, aby vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý by bol

doručený odporkyni prostredníctvom zamestnávateľa, u ktorého preukázateľne pracovala.“

Podľa sťažovateľky okresný súd nariadil pojednávanie na 3. september 2008, ktoré

bolo odročené na 28. november 2008. Pojednávania 28. novembra 2008 sa odporkyňa

nezúčastnila z dôvodu chyby súdu pri doručovaní predvolania; pojednávanie bolo odročené

na neurčito „z dôvodu návratu zákonnej sudkyne zo stáže na krajskom súde“. Sťažovateľka

ďalej uviedla, že prvé pojednávanie, na ktorom boli vypočuté účastníčky konania, sa

uskutočnilo až 27. apríla 2009, takmer po dvoch rokoch od podania žaloby. Pojednávanie

nariadené na 24. jún 2009 (správne má byť 25. jún 2009, pozn.) okresný súd odročil na

8. október 2009.

Sťažovateľka uviedla, že na tomto pojednávaní sa nemohla zúčastniť, keďže na

dovolenke v zahraničí utrpela ťažký úraz dolnej končatiny a z letiska bola ihneď prevezená

do Železničnej nemocnice s poliklinikou v K., kde bola hospitalizovaná až do 8. októbra

2009. Na pojednávaní uskutočnenom v rovnaký deň bez jej prítomnosti bola podľa nej

porušená zásada rovnosti zbraní v konaní, keďže sa nemohla vyjadriť k procesnému návrhu

žalovanej, aby bolo konanie prerušené až do právoplatného skončenia konania vo veci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a jej bývalého manžela. Ďalšie

pojednávanie nariadené na 14. december 2009 sa podľa sťažovateľky neuskutočnilo z

technických dôvodov na strane zákonnej sudkyne (údajne porucha diktafónu) a bolo

odročené na 8. február 2010.

Okresný súd sa na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. februára 2010, zaoberal podľa

sťažovateľky návrhom odporkyne na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia

vo veci vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade

odporkyne a jej bývalého manžela a uložil sťažovateľke povinnosť vyjadriť sa v lehote 15

dní k návrhu odporkyne na uzavretie dohody o predmete sporu.

Sťažovateľka doručila 23. februára 2010 okresnému súdu písomné podanie, v ktorom

zdôraznila, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c)

(ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla:

„Napriek vyššie uvedenému, až po ďalších šiestich mesiacoch absolútnej nečinnosti

súdu, okresný súd uznesením sp. zn. dňa 30. 7. 2010 prerušil konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn.

o vyporiadanie BSM manželov V. ...

Vo veci som bola nútená podať odvolanie, a žiadala som, aby odvolací súd uznesenie

súdu I. stupňa zrušil a prikázal tomuto vo veci riadne konať. Zopakovala som argumenty,

ktoré som uvádzala už vo svojom písomnom podaní adresovanom súdu ešte zo dňa 23. 2.

2010.

Dňa 30. 8. 2010 som predsedovi okresného súdu Košice I. adresovala sťažnosť na

postup súdu pre porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 5. 10. 2010, bolo

napadnuté uznesenie o prerušení konania zrušené. Dňa 7. 12. 2010 mi bolo doručené

predvolanie na pojednávanie na deň 17. 1. 2001.“ (správne má byť 17. januára 2011,

pozn.).

Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky JUDr. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 24 C

107/2007 porušené bolo.

Okresný súd Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. je povinný konať

bez zbytočných prieťahov.

JUDr. M. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sumu: 3. 000,- Eur,

ktorú sumu je Okresný súd Košice I. povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice I. je povinný uhradiť JUDr. M. K. trovy právneho zastúpenia v

sume 261,82,- Eur na bežný účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ľ. V., do 15 dní od

právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením č. k.

-16 zo 17. februára 2011 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 22. februára 2011 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho

vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. marca 2011 (sp. zn.

Spr 65/10, doručenom ústavnému súdu 10. marca 2011) konštatoval, že v označenej veci

čiastočne došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný

súd upustil od ústneho prerokovania veci, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Predseda okresného súdu ďalej ku konaniu vedenému pod sp. zn.

okrem iného uviedol:

„Sťažovateľka podala tunajšom súde dňa 15. 6. 2007 žalobu proti bývalej klientke K.

V. o zaplatenie sumy 3.019,12 EUR (90.954,- Sk) s príslušenstvom, titulom nezaplatenia

zmluvnej paušálnej odmeny za právne zastupovanie žalobkyňou v konaní vedenom na

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . V žalobe zároveň žiadala, aby písomnosti

boli žalovanej doručované na adresu jej zamestnávateľa.

Súd dňa 28. 6. 2007 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na

začatie konania.

V rámci prípravy pojednávania súd dňa 6. 8. 2007 odoslal žalovanej žalobu na

vyjadrenie, zároveň vyzval oboch účastníkov na písomné oznámenie, či súhlasia

rozhodnutím súdu vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súdu sa dňa 5. 9. 2007 vrátila zásielka doručovaná žalovanej na adresu jej

zamestnávateľa s oznámením pošty, že adresát si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote na

pošte. Preto súd dňa 7. 9. 2007 požiadal políciu o doručenie zásielky žalovanej na adresu

zamestnávateľa.

Z dôvodu vykonávania stáže vybavujúcej sudkyne Mgr. Z. Č. na krajskom súde bola

vec dňa 9. 1. 2008 náhodným výberom pridelená inému zákonnému sudcovi, a to Mgr. J. M.

Prvé pojednávanie bolo dňa 3. 9. 2008 odročené pre neprítomnosť oboch účastníkov

konania. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na danom pojednávaní ospravedlnila. Doručenie

predvolania na pojednávanie žalovanej nebolo vykázané.

Druhé pojednávanie bolo dňa 28. 11. 2008 odročené pre neprítomnosť žalovanej,

u ktorej doručenie predvolania na pojednávanie nebolo vykázané.

Dňa 14. 1. 2009 bola vec opätovne pridelená pôvodnej zákonnej sudkyni, Mgr. Z. Č.

Tretie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 27. 4. 2009. Po prejednaní veci bolo

odročené na 25. 6. 2009 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Štvrté pojednávanie bolo dňa 25. 6. 2009 odročené pre neprítomnosť žalovanej,

ktorá svoju neúčasť na danom pojednávaní písomne ospravedlnila a zároveň požiadala

o jeho odročenie z dôvodu, že sa necíti byť zdravou, a že o tejto skutočnosti predloží súdu

doklad.

Súd dňa 26. 6. 2009 vyzval žalovanú na predloženie dokladu preukazujúceho dôvod,

pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie nariadené na deň 25. 6. 2009.

Piate pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 8. 10. 2009 v neprítomnosti

žalobkyne, ktorá vzala termín pojednávania na vedomie na pojednávaní uskutočnenom dňa

25. 6. 2009, a svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 8. 10. 2009 súdu neospravedlnila.

Žalobkyňa písomným podaním z 10. 12. 2009 oznámila súdu, že sa nezúčastnila

pojednávania dňa 8. 10. 2009 z dôvodu, že na dovolenke v zahraničí utrpela úraz, a hneď

po návrate bola od 29. 9. 2009 do 8. 10. 2009 hospitalizovaná v Železničnej nemocnici

s poliklinikou v K. O tejto skutočnosti nemala možnosť upovedomiť konajúci súd, keďže v

nemocnici nemala k dispozícii svoj plánovací kalendár.

Šieste pojednávanie vo veci bolo dňa 14. 12. 2009 odročené z technických príčin

spočívajúcich v náhlej poruche na diktafóne.

Siedme pojednávanie sa uskutočnilo dňa 8. 2. 2010. Po prednesoch právnej

zástupkyne žalobkyne a žalovanej bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že

žalobkyňa bude písomne vyzvaná, či súhlasí s návrhom žalovanej na uzavretie mimosúdnej

dohody.

Súd uznesením č. k. -102 z 30. 7. 2010 prerušil konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

.

V dôsledku odvolania žalobkyne proti uzneseniu o prerušení konania súd prvého

stupňa, v zmysle ust. , uznesením zo dňa 5. 10. 2010 zrušil uznesenie

o prerušení konania z dôvodu, že zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. bolo právoplatne skončené už dňa 15. 6. 2010.

Ôsme pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17. 1. 2011. Bolo však odročené bez

prejednania veci pre neprítomnosť žalovanej, ktorá svoju neúčasť na danom pojednávaní

vopred ospravedlnila písomným podaním z 11. 1. 2011.

Deviate pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 24. 2. 2011 v neprítomnosti

žalovanej, nakoľko doručenie predvolania žalovanej na dané pojednávanie bolo riadne

vykázané zo dňa 31. 1. 2011, a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Po

prednesoch žalobkyne a jej právnej zástupkyne súd vyhlásil vo veci rozsudok. Neprítomnosť

na danom pojednávaní žalovaná ospravedlnila až dve hodiny po jeho skončení, a to

telefonicky, písomne listom podaným na súde dňa 28. 2. 2011.

Po právnej stránke vec nie je náročná. Dĺžku konania v danom prípade nemožno

pripísať len na ťarchu súdu. Žalobkyňa spolu so žalobným návrhom nezaplatila súdny

poplatok za návrh, nesprávne označila žalovanú, a to ako K. V., namiesto K. Z., a žiadala,

aby žalovanej boli písomnosti doručované na adresu jej zamestnávateľa. Žalovanej sa

nepodarilo doručiť zásielku na adresu jej zamestnávateľa v troch prípadoch (č. l. 15, 40, 47

spisu), dvakrát sa nepodarilo doručiť jej zásielku ani na adresu prechodného pobytu

uvedenej v žalobe (č. l. 41, 44 spisu).

V priebehu konania súd rešpektoval žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania,

rešpektujúc jej ústavné právo na prejednanie veci v jej prítomnosti.

V jednom prípade bolo pojednávanie odročené z technických príčin.

Súdu nemožno klásť za vinu, že dňa 8. 10. 2009 prejednával vec v neprítomnosti

žalobkyne. V deň pojednávania súd nebol oboznámený so skutočnosťou, že žalobkyňa bola

v tom čase hospitalizovaná v nemocnici. Preto nedošlo k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov konania.

Dňa 8. 2. 2010 súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu, že žalovaná na tomto

pojednávaní prejavila vôľu uzavrieť so žalobkyňou mimosúdnu dohodu.

K predĺženiu konania prispela čiastočne aj zmena v osobe zákonného sudcu.

Je pravdou, že vybavujúca sudkyňa pochybila, keď prerušila konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II, pričom v čase

vydávania uznesenia o prerušení konania nezisťovala, v akom štádiu sa toto konanie

nachádzalo, pričom až z odvolania žalobkyne sa zistilo, že nebol daný dôvod na prerušenie

konania.

Žiadame upustiť od ústneho prejednania sťažnosti, pretože od tohto prejednania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

22. marca 2011 k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla:

„Vo vyššie označenej veci Vám... zasielam stanovisko ku predmetnému vyjadreniu

Okresného súdu Košice I. zo dňa 7. 3. 2011, ktoré vyjadrenie bolo doručené ústavnému

súdu dňa 10. 3. 2011.

Nesúhlasím so stanoviskom Okresného súdu Košice I., že dĺžku konania v danej veci

nemožno pripísať len na ťarchu súdu.

Žalobu som doručila konajúcemu súdu dňa 15. 6. 2007, dňa 10. 7. 2007 mi bol

vyrubený súdny poplatok zo strany súdu, a tento som vo výške 5.454,- Sk uhradila v súdom

stanovenej lehote 10 dní.

Čo sa týka údajného nesprávneho označenia žalovanej, uvedené sa nezakladá na

pravde, lebo už dňa 25. 10. 2007 príslušníci Obvodného oddelenia PZ K. zistili, že pani K.

V. skutočne pracuje vo firme N., a. s., tak ako som to uviedla v žalobe, a na ktorú adresu

som žiadala doručovať všetky písomnosti pre žalovanú, doručované jej zo strany

konajúceho súdu. Na tejto adrese dňa 25. 10. 2007 osobne prevzala moju žalobu, a na

návratke Doručenky sa podpísala ako K. V. V tomto smere zavádzajúco vyznieva

argumentácia súdu. že žalovanej sa nepodarilo doručiť zásielku na adresu zamestnávateľa

v troch prípadoch.

Prvým prípadom bolo predvolanie súdu na pojednávanie dňa 3. 9. 2008. Doručenie

predvolania na pojednávanie u žalovanej údajne nebolo vykázané, a tak súd konštatoval, že

žalovaná zásielky nepreberá, ani na adrese zamestnávateľa, ani na adrese v K., a tak súd

pojednávanie odročil, aj keď som ja súhlasila s tým, aby odporkyňa bola na pojednávaní

vypočutá, bez mojej prítomnosti, ktorá som sa ospravedlnila z objektívneho dôvodu, tak ako

je to uvedené v sťažnosti.

O termíne pojednávania vytýčeného súdom na deň 3. 9. 2008, sa odporkyňa

preukázateľne dozvedela, lebo všetky zásielky jej boli doposielané do PO Boxu.

Ospravedlnenie na pojednávanie zaslala súdu odporkyňa až 2. 9. 2008, bez uvedenia

dôvodu. Opäť klamlivo uviedla miesto svojho trvalého bydliska.

Druhé pojednávanie bolo dňa 28. 11. 2008 odročené opäť pre neprítomnosť

žalovanej, u ktorej, podľa stanoviska predsedu Okresného súdu Košice I, opäť údajne

nebolo vykázané doručenie predvolania. Uvedené sa nezakladá na pravde, lebo toto

pojednávanie bolo odročené pre zrejmú chybu súdu pri doručovaní predvolania žalovanej.

Pojednávanie sudca odročil na neurčito z dôvodu návratu zákonnej sudkyne zo stáže na

krajskom súde.

Od podania žaloby až do 14. 1. 2009 súd nevykonal jediný relevantný úkon smerujúci

ku odstráneniu stavu mojej právnej neistoty, teda celých 19 mesiacov konal absolútne

neefektívne. Jeho postup bol neefektívny a konanie poznačené zbytočnými prieťahmi. Za

tento čas nebol konajúci súd dokonca schopný mi ani doručiť vyjadrenie žalovanej ku mojej

žalobe, čo mu ukladá ust. vety druhej Toto vyjadrenie žalovanej ku

žalobe zo dňa 6. 11. 2007 mi doposiaľ nebolo doručené súdom.

Tretie pojednávanie sa uskutočnilo až po 22 mesiacoch ničím neodôvodnenej

nečinnosti súdu dňa 27. 4. 2009, kedy boli vypočuté obe účastníčky konania. Zákonná

sudkyňa, napriek predchádzajúcim problémom súdu pri doručovaní súdnych zásielok

žalovanej, nepovažovala za potrebné skúmať miesto skutočného pobytu žalovanej. Žalovaná

uvádzala, ako miesto trvalého bydliska, byt v K., kde sa však už roky nezdržiavala, a ktorý

byt obýval jej prvý manžel J. V.

Štvrté pojednávanie, vytýčené na deň 25. 6. 2009, sa neuskutočnilo a bolo odročené

pre neprítomnosť žalovanej, ktorá dňa 24. 6. 2009 podala žiadosť o odročenie

pojednávania z dôvodu, že sa necíti byť zdravá, o čom sa zaviazala predložiť lekársku

správu.

Súd dňa 26. 6. 2009 vyzval žalovanú na predloženie dokladu preukazujúceho dôvod,

pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie nariadené na deň 25. 6. 2009. Takýto doklad

žalovaná súdu doposiaľ nepredložila, zákonná sudkyňa ďalej netrvala na jeho predložení.

Tu poukazujem na hrubé porušenie ust. zo strany konajúcej sudkyne,

lebo žalovaná bola na pojednávanie riadne predvolaná, a nijako nepreukázala, že by

jestvoval dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vo veci.

Aj napriek vyššie uvedenému, keďže žalovaná nepredložila žiaden doklad, ktorý by

predstavoval dôvod na postup súdu v zmysle na pojednávaní dňa 25. 6.

2009, na pojednávaní dňa 8. 10. 2009, ktorého som sa nemohla zúčastniť z objektívnych

dôvodov, išlo o moju hospitalizáciu v nemocnici, konajúci súd rozhodol, že bude pojednávať

v mojej neprítomnosti, práve v zmysle

Ako som už uviedla v samotnej sťažnosti podľa SR, na tomto

pojednávaní bola hrubým spôsobom porušená zásada rovnosti zbraní v konaní, keď ja, ako

účastníčka konania, som nemala možnosť vyjadriť sa ku procesnému návrhu žalovanej,

ktorá žiadala, aby konanie o mojej žalobe bolo prerušené, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého manžela.

V tomto kontexte nemožno súhlasiť so stanoviskom predsedu OS Košice I. ku mojej

sťažnosti, na základe ktorého súd iba rešpektoval žiadosti žalovanej o odročenie

pojednávaní, rešpektujúc jej ústavné právo na prejednanie veci v jej prítomnosti.

Ako som už vyššie uviedla, žalovaná ani v jednom prípade nepreukázala existenciu

dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, tak ako to predpokladá ust. § 101 ods. 2

V mojom prípade zákonná sudkyňa nepovažovala za potrebné dbať na dodržiavanie

môjho ústavného práva na prejednanie veci v mojej prítomnosti.

Na pojednávaní dňa 8. 2. 2010 bol prečítaný návrh žalovanej na prerušenie konania

do právoplatného rozhodnutia vo veci vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého manžela.

Žalovaná predniesla svoj návrh na uzatvorenie dohody v prejednávanej veci.

Dňa 23. 2. 2010 som konajúcemu súdu doručila písomné podanie vo veci samej, kde

som zdôraznila, že vo veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle § 109

ods. 2 písm. c) , čo sa ukázalo byť pravdivým. Napriek vyššie uvedenému, až po

ďalších šiestich mesiacoch absolútnej nečinnosti súdu, tento až dňa 30. 7. 2010 prerušil

konanie. Toto nezákonné rozhodnutie konajúci súd, na základe môjho odvolania, musel dňa

5. 10. 2010 v autoremedúre zrušiť, a tak pochybením zákonnej sudkyne došlo ku ďalším

bezdôvodným a neospravedlniteľným prieťahom v konaní.

Ďalších pojednávaní, a to dňa 17. 1. 2011 a 24. 2. 2011 sa opäť žalovaná

nezúčastnila, a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, aby bola

poskytnutá ochrana jej ústavného práva na prejednanie veci v jej prítomnosti. Tým sa už

konajúci súd nepovažoval za potrebné zaoberať

Na základe vyššie uvedeného sa domnievam, na rozdiel od stanoviska predsedu OS

Košice I., že neprimeranú dĺžku konania v danom prípade je potrebné pripísať len na

ťarchu súdu.

Okresný súd konal neefektívne, a úkony, ktoré súd v konaní vykonal, boli

nekoncentrované, málo efektívne a rozhodne nesmerovali ku odstráneniu stavu mojej

právnej neistoty v konaní. Neprimeranú dĺžku konania možno pripísať jednoznačne len na

ťarchu súdu.

Na vzniku prieťahov v konaní som sa nijako nepodieľala a tieto nezavinila.

Okresný súd vo veci konal neefektívne, rozhodne nepostupoval v zmysle ust. § 114

ods. 1 Rovnako porušil ust. vety druhej , keď mi doposiaľ nebolo

doručené vyjadrenia žalovanej zo dňa 6. 11. 2007.

Rovnako si vo veci uplatňujem nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a to za

úkon právnej služby:

Stanovisko sťažovateľky ku vyjadreniu OS Košice I ku ústavnej sťažnosti zo dňa

21. 3. 2011 123,50,- Eur + režijný paušál 7,41,- Eur.“

Súčasne právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že sťažovateľka súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. V nadväznosti na

vyjadrenie účastníkov konania k ústnemu pojednávaniu ústavný súd podľa § 30 ods. 2

upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od

neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jej záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania pred okresným

súdom je návrh sťažovateľky na zaplatenie sumy 3 019,12 € s príslušenstvom z titulu

nezaplatenej zmluvnej paušálnej odmeny sťažovateľke za jej právne zastupovanie žalovanej

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , konštatuje, že vec

je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov, a nie je právne ani skutkovo zložitá.

2. Správanie sťažovateľky ako navrhovateľky v tomto konaní je druhým kritériom,

ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd na základe obsahu súdneho spisu, vyjadrení predsedu

okresného súdu i sťažovateľky dospel k záveru, že správanie sťažovateľky neprispelo

zásadnejším spôsobom k namietanej dĺžke označeného konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ako aj z obsahu súdneho

spisu vyplynulo, že sťažovateľka podala 15. júna 2007 žalobu okresnému súdu proti bývalej

klientke o zaplatenie sumy 3 019,12 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia jej zmluvnej

paušálnej odmeny za právne zastupovanie žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde

Košice II.

Okresný súd po výzve sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku (zaplatený

v druhej polovici júla 2007) začal prípravu pojednávania. Po prvých procesných úkonoch

v auguste a septembri 2007 vec sťažovateľky bola 9. januára 2008 z dôvodov stáže

zákonnej sudkyne na krajskom súde pridelená inému zákonnému sudcovi. Prvé

pojednávanie vo veci, ktoré okresný súd nariadil na 3. september 2008, bolo odročené pre

neprítomnosť oboch účastníkov konania, pričom sťažovateľka svoju neúčasť včas

ospravedlnila. Po odročení druhého pojednávania, ktoré okresný súd nariadil na

28. november 2008 došlo opätovne k zmene zákonného sudcu (vec bola 14. januára 2009

pridelená pôvodnej zákonnej sudkyni).

Okresný súd v ďalšom priebehu konania nariadil ďalších sedem pojednávaní (na

27. apríl 2009, 25. jún 2009, 8. október 2009, 14. december 2009, 8. február 2010,

17. január 2011 a 24. február 2011), z ktorých sa uskutočnili tri, ktoré mali meritórny

význam z hľadiska predmetnej veci (27. apríla 2009, 8. februára 2010 a 24. februára 2011),

ostatné okresný súd odročil na neurčito z dôvodu neprítomnosti žalovanej (s výnimkou

pojednávania uskutočneného 8. októbra 2009, na ktorom sa dodatočne zo zdravotných

dôvodov ospravedlnila sťažovateľka). Pojednávanie nariadené na 14. december 2009

okresný súd odročil z technických príčin (poruchy na diktafóne); túto skutočnosť treba

z hľadiska posudzovania zbytočných prieťahov v konaní pripísať na vrub okresnému súdu.

Okresný súd navyše uznesením č. k. -102 z 30. júla 2010 prerušil

konanie vo veci do právoplatného skončenia iného súvisiaceho konania na Okresnom súde

Košice II (sp. zn. ). V dôsledku odvolania sťažovateľky proti predmetnému

uzneseniu okresný súd zrušil uznesením z 5. októbra 2010 svoje uznesenie č. k.

-102 z 30. júla 2010 o prerušení konania, pretože zistil, že konanie, ktoré

malo byť dôvodom prerušenia, bolo právoplatne skončené už 15. júna 2010. Toto

pochybenie takisto treba z hľadiska zbytočných prieťahov v konaní pripísať na ťarchu

okresného súdu.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. marca 2001 (sp. zn.

Spr. 65/10, doručenom ústavnému súdu 10. marca 2011) konštatoval, že v konaní okresného

súdu sp. zn. čiastočne došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené, keď okresný súd až po viac ako tri a pol roku od

jeho začatia vyhlásil 24. februára 2011 rozsudok vo veci, ústavný súd uzavrel, že postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vykazuje tak obdobia

nečinnosti, ako aj neefektívnej a nesústredenej činnosti. Ústavný súd v nadväznosti na tento

záver rozhodol, že okresný súd konal so zbytočnými prieťahmi, čím porušil základné právo

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na aktuálny stav konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľky ústavný súd nevyhovel jej

návrhu a neuložil okresnému súdu povinnosť (okresný súd 24. februára 2011 vyhlásil

rozsudok), aby v označenom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku

nálezu).

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keďže okresný súd ju „svojou

neodôvodnenou a ničím neospravedlniteľnou nečinnosťou udržiava v stave neistoty,

poníženosti a nedôvery v spravodlivé súdne konanie“ a „iba konštatovanie porušenia...

základných práv v konaní pred okresným súdom je nedostatočné“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie

vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 1 500 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. Ľ. V., K. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2010, ktorá bola 741,00 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie

sťažnosti a vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 392,73 €

(za tri úkony právnej služby po 123,50 €), 3 x režijný paušál po 7,41 €. Úhrada bola

priznaná v celkovej sume 392,73 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2011