Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 450/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti D. N., P., Ľ. N., P., a L. N., P., zastúpených advokátkou JUDr. M.

K., P., pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn.

z 25. júna 2010 takto

rozhodol:

1. Základné právo D. N., Ľ. N. a L. N. vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. z 25. júna

2010 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. z 25. júna 2010 z r u š u j e

a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. D. N., Ľ. N. a L. N. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia D. N., Ľ. N.

a L. N. v sume 611,71 € (slovom šesťstojedenásť eur a sedemdesiatjeden centov) na účet

advokátky JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -16 zo

7. decembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť D. N., P., Ľ. N., P., a L. N., P. (ďalej aj

„sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“ alebo „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. M. K., P., pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“) a základného

práva na súdnu ochranu podľa uznesením Okresného súdu Piešťany

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2010.

Napadnutým rozhodnutím okresného súdu bolo zastavené dedičské konanie vedené

pod sp. zn. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok.

Sťažovatelia tvrdia, že:

«... ich otec a manžel zanechal po sebe majetok..., ktorý je potrebné prejednať, tak

aby bol zabezpečený účel dedičského konania...

Okresný súd Piešťany dedičské konanie zastavil pre nemajetnosť. Vychádzal rigídne

len z tvrdenia jedného z dedičov, a to toho, ktorý obstaral pohreb...

Súd a ani notár nepostupovali v súlade so zákonom, odignorovali zásadnú

pripomienku, ktorá má vplyv na výsledok dedičského konania, ktoré z tohto dôvodu nemôže

byť zastavené pre nemajetnosť. Týmto uznesením bol porušený Dohovor o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a v neposlednom rade SR v jej článkoch 20 ods. 1 a

ods. 1 SR. Uznesením Okresného súdu Piešťany sa dedičom odňala možnosť

domáhať sa svojho práva (dedičského) na nezávislom a nestrannom súde. Z ústavného

práva podľa čl. 20 ods. 1 vyplýva i povinnosť orgánov štátnej moci, ktoré sú oprávnené

o tomto práve rozhodovať (vlastniť majetok po SR zaručenom dedení), naplniť ho

už v riadnom dedičskom konaní, a to najmä vtedy, ak súd ako i notár majú vedomosť

o majetku poručiteľa. Súd v celom dedičskom konaní nielen nekonal tak, aby nebol

porušený SR, ale zavŕšil to arbitrárnym a svojvoľným rozhodnutím,

ktorým porušil a SR.

Predsedníčka Okresného súdu Piešťany uvádza, že sťažovatelia môžu podať návrh

na prejednanie novoobjaveného majetku, a to i napriek tomu, že nemôže ísť o

„novoobjavený“ majetok, nakoľko predsedníčka súdu, ako i súd samotný mali počas celého

dedičského konania vedomosť až do vydania uznesenia o zastavení konania pre

nemajetnosť, že majetok po poručiteľovi existuje.»

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd uznesením

sp. zn. z 25. júna 2010 porušil ich základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , aby uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Sťažovatelia zároveň žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

každému z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 620,40 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 779/2010

z 25. októbra 2010 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že dňa 11. 07. 2007 bol

Okresnému súdu Trnava doručený úmrtný list Ing. J. N., ktorý zomrel... Dedičská vec bola

Okresným súdom Trnava vedená pod sp. zn. . Dňa 11. 07. 2007 bolo vydané

uznesenie o začatí dedičského konania po poručiteľovi a prejednaním dedičstva bol

poverený súdny komisár M. K., ktorý dňa 23. 01. 2008 so synom poručiteľa Ľ. N., ako

osobou, ktorá vybavovala pohreb, spísal zápisnicu o predbežnom vyšetrení. Na základe

údajov poskytnutých týmto dedičom notár zistil, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok,

preto spis s vypracovaným návrhom uznesenia, ktorým sa konanie zastavuje predložil dňa

26. 05. 2008 Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému od 01. 01. 2008.

Zákonná sudkyňa JUDr. L. Ch. predmetné uznesenie podpísala dňa 25. 06. 2010. Uznesenie

o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2010.“

Sťažovatelia v sťažnosti zo 7. júla 2010 a predsedníčka okresného súdu v liste

z 25. októbra 2010 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry vyslovil, že slovné spojenie „právo

na ochranu“, ktoré je použité v , implikuje v sebe aj potrebu

minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v

a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a nasl. ().

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

presne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ) každý

má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Všeobecný súd musí vykladať právne normy v súlade s ústavnými princípmi, ktoré

sú v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladmi týchto

ustanovení nemožno toto aj iné základné právo obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich

postavenia a zmyslu. Všeobecný súd musí poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov (, ). Z tohto hľadiska má všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na správnu rovnováhu pri poskytovaní

ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (,

). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž

podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (v rámci koncepcie

materiálneho právneho štátu).

Z uvedených hľadísk a princípov posúdil ústavný súd aj predmetnú sťažnosť, ktorou

sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. júna 2010, ktorým bolo

dedičské konanie vedené pod sp. zn. zastavené z dôvodu, že poručiteľ

nezanechal majetok, hoci podľa tvrdenia sťažovateľov tomu tak nebolo.

Rovnaké skutočnosti, ako uviedla predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení,

zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. s tým, že:

Dňa 23. januára 2008 notár ako súdny komisár spísal so sťažovateľom v 2. rade

zápisnicu o predbežnom vyšetrení, z ktorej vyplýva, že poručiteľ nezanechal žiaden

majetok, a zároveň sťažovateľa v 2. rade oboznámil s tým, že táto skutočnosť je dôvodom

na zastavenie konania.

Dňa 8. februára 2010 sťažovateľ v 1. rade podal predsedníčke okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú táto odpovedala listom sp. zn. Spr. 95/2010

z 26. februára 2010, v ktorom sa za spôsobené prieťahy ospravedlnila a uviedla, že „podľa

vyjadrenia zákonnej sudkyne... bude dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť

poručiteľa“.

Dňa 18. júna 2010 sťažovateľ v 1. rade podal predsedníčke okresného súdu ďalšiu

sťažnosť, v ktorej uviedol, že poručiteľ zanechal majetok, ktorý je potrebné prejednať

v dedičskom konaní.

Uvedenú sťažnosť predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 95/2010

z 25. júna 2010 vyhodnotila ako nedôvodnú, pričom uviedla: „Zákonná sudkyňa bola

mimoriadne pracovne vyťažená v súvislosti s vybavovaním iných agend, preto predmetné

dedičské konanie nebolo právoplatne skončené, čo však nič nemení na tom, že pokiaľ váš

zomrelý otec nejaký majetok zanechal, mohli ste kedykoľvek požiadať o dodatočné dedičské

konanie... Okresný súd Trnava poveril notára M. K. ako súdneho komisára prejednaním

dedičstva a súdny komisár spísal zápisnicu dňa 23. 01. 2008, z ktorej už bolo zrejmé, že

konanie je zastavené. Od tohto momentu ste kedykoľvek mohli podať návrh na dodatočné

prejednanie dedičstva, čo ste však neurobili...“

V ten istý deň, teda 25. júna 2010, okresný súd vydal uznesenie, ktorým dedičské

konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, zastavil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 14. júla 2010.

Podľa (ďalej aj „OSP“) na základe

poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve

smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie

uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena

poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.

Podľa pri obstarávaní úplného podkladu pre rozhodnutie, pri

predbežnom vyšetrení, zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným

zásahom, pri predaji vecí, zisťovaní hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste

samom spolupôsobí na požiadanie súdu príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.

Úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu

(), preto malo byť hlavne v záujme okresného súdu úplné zistenie

poručiteľovho majetku, ak bol pred rozhodnutím o veci upozornený na jeho existenciu, čo si

mohol overiť doplnením vyšetrovania, napríklad aj na príslušnej správe katastra.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd zistil, že okresný súd bez

uvedenia príslušného ustanovenia , podľa ktorého vo veci

rozhodol, v odôvodnení rozhodnutia stroho konštatoval, že „Uznesením bolo konanie vo

veci prejednania dedičstva po poručiteľovi pre nezanechanie majetku zastavené“, pričom

otázku existencie, resp. neexistencie majetku poručiteľa vôbec neriešil, hoci bol na túto

skutočnosť sťažovateľom v 1. rade upozornený skôr, ako o veci rozhodol. Podľa názoru

ústavného súdu ak sa konajúci súd nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou

účastníka konania adekvátne a preskúmateľne, alebo nekonštatuje irelevantnosť jeho

právnej argumentácie, poruší základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

. V danom prípade okresný súd k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentmi

sťažovateľa v 1. rade ani nepristúpil, ale naopak, formalisticky vychádzajúc z vyjadrení

sťažovateľa v 2. rade, ktoré uviedol pri predbežnom vyšetrení notárom, dedičské konanie

zastavil. Nemožno sa stotožniť s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že od momentu

spísania zápisnice o predbežnom vyšetrení notárom, „z ktorej už bolo zrejmé, že konanie je

zastavené“, mohli sťažovatelia podať návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva. Takúto

zápisnicu nemožno stotožňovať s rozhodnutím, ktorým sa konanie o dedičstve končí

(procesné rozhodnutie, rozhodnutie vo veci samej, resp. osvedčenie o dedičstve), a teda jej

ani nemožno pripísať účinky právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ konanie o dedičstve nie je

právoplatne ukončené predpokladaným spôsobom, sťažovatelia nemajú dôvod podávať

návrh podľa . Ako z uvedeného vyplýva, v danom prípade absentovali úplné

podklady pre rozhodnutie, a teda okresný súd nemal zákonný dôvod postupovať podľa

a konanie o dedičstve zastaviť. V tejto súvislosti nebolo možné prehliadnuť ani

postoj predsedníčky okresného súdu pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa v 1. rade

z 18. júna 2010, prípadne aj notára, ktorý mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti

sťažovateľom v rámci prebiehajúceho konania o dedičstve, a to najmä z formálno-

procesných dôvodov, resp. z dôvodu neznalosti ďalšieho procesného postupu vo veci.

Zastavenie konania o dedičstve pre nezanechanie majetku poručiteľom podľa § 175h

okresným súdom bez overenia tvrdenia dediča, že poručiteľ majetok zanechal, a teda

bez zaobstarania úplných podkladov pre rozhodnutie, treba považovať za porušenie

základného práva sťažovateľa (sťažovateľov) na súdnu ochranu podľa ,

a tým aj základného práva vlastniť majetok podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že uznesením

okresného súdu sp. zn. z 25. júna 2010 bolo porušené základné právo

sťažovateľov vlastniť majetok podľa a základné právo na súdnu ochranu

podľa (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (podobne

). Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie [podobne ].

V danom prípade na ochranu označených práv sťažovateľov bolo potrebné uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 25. júna 2010 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie, a to bez ohľadu na to, že v tej istej veci bolo podľa vyjadrenia (a odporúčania)

okresného súdu začaté nové konanie na dodatočné prerokovanie dedičstva, ktoré bolo

právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve č. k. -27,

z 11. januára 2011.

Prekážka litispendencie patrí k podmienkam konania. Ak súd zistí, že v tej istej veci

prebieha iné konanie, je povinný začaté konanie zastaviť; rozhodujúcim okamihom pre

posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania ().

V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v II. časti tohto rozhodnutia ( ).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € pre každého

z nich. Ústavný súd sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 3

výroku nálezu), pretože vychádzal z toho, že v posudzovanej veci sa náprava zisteného

porušenia označených práv sťažovateľov dosiahne zrušením napadnutého rozhodnutia

okresného súdu a vrátením mu veci na ďalšie konanie, čo je v danom prípade dostačujúce.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa si uplatnila trovy konania za zastupovanie troch sťažovateľov

za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

vykonané v roku 2010 a dva režijné paušály v sume 620,40 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľom v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania v sume 611,71 € [(3 x

254,88 €) – 20 %], ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011