Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 207/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. C., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., P., pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Prievidza

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2011

doručená sťažnosť J. C., Prievidza (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

J. H., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu

vyšetrovania Policajného zboru v B. z 11. augusta 1995 mu bolo vznesené obvinenie za

trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 250 ods. 1 a 4 Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“). Sťažovateľ dodal, že

ešte v auguste 1995 bol vzatý do väzby, z ktorej bol prepustený v auguste 1997.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd ho rozsudkom č. k. -793

zo 6. novembra 1996 uznal za vinného zo spáchania označeného trestného činu a zároveň

bol za protiprávne konanie odsúdený. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 18. marca 1997 tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

do prípravného konania z dôvodu neúplne zistených skutkových okolností.

Sťažovateľ uviedol, že v jeho trestnej veci ďalej konal Okresný úrad vyšetrovania

Policajného zboru v P., pričom 6. marca 2000 podal naňho prokurátor na okresnom súde

obžalobu.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -707 z 8. januára 2010 bol sťažovateľ

uznaný za vinného a bol mu uložený trest. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie.

Sťažovateľ tvrdil, že jeho trestná vec nebola dosiaľ právoplatne skončená, čo

spôsobuje, že sa nachádza v stave právnej neistoty, a preto sa domnieva, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Okrem toho sťažovateľ poukázal na to, akým negatívnym spôsobom sa neprimeraná

dĺžka trestného konania prejavila na jeho osobnom a profesijnom živote.

V sťažnosti sťažovateľ upriamil pozornosť na obdobia nečinnosti okresného súdu,

pričom medzi inými spomenul, že v priebehu predchádzajúceho roka okresný súd nenariadil

žiadne pojednávanie a nevykonal s ním žiaden procesný úkon.

Sťažovateľ uviedol, že aj napriek tomu, že podaním odvolania proti rozsudku

okresného súdu sa vec posunula do štádia odvolacieho konania, má pochybnosti o tom,

či vec bude v dohľadnej dobe právoplatne skončená, a to hlavne z dôvodu, že nie je isté,

či krajský súd potvrdí napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

Sťažovateľ dodal, že voči postupu okresného súdu nepodal jeho predsedovi sťažnosť

na prieťahy v konaní, pretože podľa jeho názoru v súčasnom štádiu konania, ktoré trvá už

niekoľko rokov, by jej podanie nemalo charakter účinne podaného prostriedku nápravy.

Sťažovateľ súčasne vyslovil názor, že k predĺženiu konania na okresnom súde došlo

v súvislosti s jeho nečinnosťou a nesprávnou organizáciu činnosti zákonného sudcu.

Sťažovateľ sa nedomnieva, aby svojím pričinením, konkrétne pobytom v T., mohol prispieť

k predĺženiu konania, pretože orgánom činným v trestnom konaní a súdom bol k dispozícii

počas väzby a ani neskôr sa nevyhýbal úkonom trestného konania.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil jeho základné právo podľa , priznal mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označil za porušovateľa svojich práv ( ). Konanie pred ústavným súdom

je navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal

do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa (obdobne

, ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu

vedenom pod sp. zn. , ktoré podľa jeho vyjadrenia nie je dosiaľ právoplatne

skončené.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd zistil, že v danej trestnej veci rozhodol

okresný súd ako súd prvého stupňa rozsudkom sp. zn. z 8. januára 2010 tak,

že sťažovateľa uznal za vinného zo spáchania trestného činu podvodu formou

spolupáchateľstva podľa a a , za čo ho odsúdil na

výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej

skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ hneď po jeho vyhlásení odvolanie.

Na základe toho potom okresný súd 29. júna 2010 predložil spis na rozhodnutie krajskému

súdu.

Podľa zistení ústavného súdu nebolo dosiaľ o odvolaní sťažovateľa právoplatne

rozhodnuté. Na 14. apríl 2011 bol určený termín verejného zasadnutia krajského súdu, ale

v tento deň sťažovateľ oznámil, že sa ho nemôže zúčastniť z dôvodu absolvovania

lekárskeho vyšetrenia. Po preverení tejto informácie zo strany krajského súdu bolo napokon

zistené, že sťažovateľ sa avizovaného vyšetrenia ani nezúčastnil. Ďalší termín pojednávania

krajský súd určil na 11. máj 2011.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

V súlade so svojou judikatúrou (obdobne , , ,

, , ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo,

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ako už ústavný súd uviedol, okresný súd rozhodol v trestnej veci sťažovateľa

rozsudkom sp. zn. z 8. januára 2010, pričom v súvislosti s podaným

odvolaním proti tomuto rozsudku predložil spis 29. júna 2010 na rozhodnutie krajskému

súdu, kde sa nachádza aj v súčasnej dobe. O odvolaní sťažovateľa nebolo dosiaľ

právoplatne rozhodnuté. Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd poznamenáva, že o odvolaní

sťažovateľových spoluobžalovaných rozhodol krajský súd na verejnom zasadnutí

rozsudkom sp. zn. z 24. marca 2011 tak, že pri nezmenenom výroku o vine,

treste a náhrade škody zrušil výrok rozsudku okresného súdu, ktorým boli obaja zaradení na

výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny a rozhodol tak, že na

výkon trestu odňatia slobody ich zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

ústavnému súdu doručená 9. marca 2011, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne

rozhodol (8. januára 2010), ako aj potom, čo bol spis predložený na rozhodnutie

odvolaciemu súdu (29. júna 2010), ktorého postup sťažovateľ nenamietal.

V čase podania sťažnosti už okresný súd nebol oprávnený vo veci konať, pretože spis

sa nachádzal na krajskom súde, a teda okresný súd nemohol ovplyvniť priebeh konania a

ani porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Vyhlásením rozsudku vo veci samej, jeho doručením procesným

stranám a predložením spisu krajskému súdu okresný súd vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedeného

dôvodu bolo treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej

ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením

rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti namietanému porušovaniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

sa sťažovateľ mohol brániť podaním sťažnosti podľa v čase, keď sa

vec nachádzala na okresnom súde a tento súd mohol ovplyvniť priebeh konania, prípadne

prieťahy v ňom.

Vzhľadom na to, že spis sa v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už dlhšiu

dobu nenachádzal na okresnom súde, postup ktorého sťažovateľ namietal, ako aj so

zreteľom na podstatu a účel základného práva podľa , ústavný súd

sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (obdobne napr.

, , ).

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd poznamenáva, že tvrdené prieťahy v konaní

okresného súdu by v prípade zrušenia prvostupňového rozhodnutia krajským súdom

a vrátenia veci na ďalšie konanie okresnému súdu mohli byť predmetom rozhodovania

o novej sťažnosti sťažovateľa pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1

.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011