Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 198/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. J. H.,

B., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -54

z 30. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2011

doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu

majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -54 z 30. novembra 2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Na základe Zmluvy o úvere... zo dňa 08.01.2004 poskytol Sťažovateľ dlžníkovi

meno, priezvisko: Z. Š. ..., H. (ďalej len „dlžník“) úver vo výške 398,33 Eur... Zmluva o. i.

obsahovala ustanovenia týkajúce sa povinnosti dlžníka z tohto úverového vzťahu t.j.

povinnosť vrátiť sumu poskytnutého úveru a ďalšie poplatky. Dlžník bol povinný uhrádzať

sťažovateľovi poskytnutý úver v 7-ich mesačných splátkach v sume 88,96 Eur (2680,01 Sk)

mesačne od 22.01.2004.

Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu t.j. medzi sťažovateľom

a jeho dlžníkom dojednané priamo v Zmluve, že splnomocnený zástupca dlžníka, ktorý bol

priamo v Zmluve určený je oprávnený, v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, ktoré

mu zo Zmluvy o úvere vyplývajú, vykonať právne úkony, najmä podpísať notársku zápisnicu

o uznaní dlhu. Takáto notárska zápisnica má povahu exekučného titulu.

Dlžník neuhradil dve po sebe idúce splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním

úveru, čím sa stal v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, úver okamžite

splatný.

Dňa 06. 08. 2004 bola notárom spísaná notárska zápisnica; notárska zápisnica bola

podpísaná určeným splnomocneným zástupcom dlžníka.

Dňa 14. 10. 2004 bol podaný návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny

exekútor následne na základe poverenia udeleného Okresným súdom Lučenec (ďalej len

„Okresný súd“) dňa 03.11.2004 začal nútený výkon rozhodnutia, t.j. exekúcia.

Súdny exekútor podaním zo dňa 08. 06. 2010 podal podnet na vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú. Okresný súd ako súd vecne a miestne príslušný na rozhodovanie o

exekučnej agende zahájil konanie na zastavenie exekúcie, následne exekučné konanie bez

akéhokoľvek dokazovania, či predchádzajúcej výzvy k vyjadreniu sa účastníkom k návrhu

uznesením zo dňa 14. 09. 2010, sp. zn. -36 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil.

Sťažovateľ podal dňa 01. 10. 2010 odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „Krajský súd“) ako súd odvolací

uznesením zo dňa 30. 11. 2010 potvrdil uznesenie Okresného súdu zo dňa 14. 09. 2010 ako

vecne a právne správne...»

V ďalšom sťažovateľka uviedla:

„Podľa názoru sťažovateľa, v posudzovanom prípade, došlo k zásahu do jeho práva

pokojne užívať majetok zo strany štátneho orgánu tým, že súd exekúciu zastavil, čím

znemožnil nútený výkon práva, na ktorý sťažovateľovi vznikol, na základe zmluvy o úvere

nárok a ktorý bol zabezpečený zákonom predvídaným exekučným titulom pod dohľadom

súdu. Uvedený zásah do vlastníckych práv sťažovateľa nie je v súlade s požiadavkami

Protokolu 1 Dohovoru druhej vety a predstavuje zásah do pokojného užívania majetku

sťažovateľa resp. predstavuje de facto zbavenie vlastníctva. Zásah do práva pokojne užívať

majetok musí spĺňať, v zmysle Protokolu 1 Dohovoru a konštantnej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva 3 podmienky, a to aby i) bol zásah vykonaný vo verejnom záujme, ii)

zásah bol primeraný sledovanému cieľu a iii) bol uskutočnený na základe zákona.

Podľa názoru sťažovateľa v tomto prípade nebola stricto sensu splnená žiadna

z vyššie uvedených podmienok. Pokiaľ ide o vykonanie zásahu vo verejnom záujme,

v posudzovanom prípade, kedy súdy z vlastného podnetu zasiahnu do výkonu rozhodnutia

takým spôsobom, že zmaria možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky zo

štandardného obchodno-právneho vzťahu, nie je možné považovať za zásah vo verejnom

záujme. Podľa názoru sťažovateľa však v danom prípade úplne absentuje požiadavka

verejného záujmu. Nie je totiž možné považovať za otázku verejného záujmu znemožnenie

vymožiteľnosti pohľadávky v prebiehajúcom exekučnom konaní bez návrhu povinného,

ktorá má svoj základ vo vzťahu súkromno-právnej povahy...

Pokiaľ ide o požiadavku proporcionality, t.j. či je zásah primeraný sledovanému

cieľu (kedy zásahom sa rozumie zastavenie exekučného konania), sťažovateľ má za to, že

zásah (zo strany súdu nie je primeraný sledovanému cieľu). V prvom rade je potrebné podľa

názoru sťažovateľa uviesť, že nie je vôbec zrejmé aký sledovaný cieľ mal byť súdom

sledovaný. Pokiaľ by ním mala byť domnelá ochrana spotrebiteľa, sťažovateľ má za to, že

prípad nespadá do rámca ochrany spotrebiteľov. Navyše, je opätovne potrebné zdôrazniť

to, že zásahom sa marí možnosť veriteľa... na uspokojenie jeho pohľadávky vzniknutej zo

štandardného zmluvného a obchodnoprávneho vzťahu. Ak by aj mal súd za to, že určité

dojednania sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd musí, podľa

názoru sťažovateľa postupovať tak, aby neznemožnil výkon sťažovateľovho práva. Inak

povedané zastavením vykonávacieho (exekučného) konania nemôže byt' sťažovateľ ako

veriteľ ukrátený. Ak je postupom všeobecného súdu znemožnené vymoženie určitej sumy,

ktorá pre sťažovateľa predstavuje pohľadávku, takýto postup je v rozpore s Protokolom 1

Dohovoru.“

Sťažovateľka uviedla, že dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) nepodala, pretože podľa ustanovenia § 238 ods. 5 Občianskeho súdneho

poriadku dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom... v obchodných veciach

desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom

dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška

príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety.

Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde,

pričom istina v jeho veci je 398,33 €.

Ďalším dôvodom, prečo sťažovateľka nepodala dovolanie v súlade s § 237 písm. f)

najvyššiemu súdu, bolo, že sťažovateľka nepovažovala

dovolanie za účinný právny prostriedok nápravy s ohľadom na rozhodovaciu prax

najvyššieho súdu v obdobných konaniach (sp. zn.

a sp. zn. ).

Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu vyjadruje svoju nespokojnosť

s uznesením krajského súdu č. k. -54 z 30. novembra 2010, ktorým podľa nej

malo byť zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces a do jej vlastníckeho práva, keďže

týmto rozhodnutím krajský súd potvrdil zastavenie už prebiehajúceho exekučného konania

v prospech oprávnenej sťažovateľky, čím jej mal uprieť právo na vrátenie majetku od

povinnej (dlžníčky), ktorý jej sťažovateľka poskytla.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti P., s.r.o. na spravodlivý proces vyplývajúce z článku

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

54 zo dňa 30. 11. 2010.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -54 zo dňa

30. 11. 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spoločnosti P., s.r.o. primerané

finančné zadosťučinenie v peniazoch v sume 637,86 Eur..., ktoré mu zaplatí krajský súd do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...

4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť spoločnosti P., s.r.o. trovy

právneho zastúpenia v sume 95,66 EUR s DPH (za dva úkony právnej služby každý za 47,83

EUR s DPH) na účet právneho zástupcu J. H., advokáta, ... do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je

v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu

umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či

sú alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd

nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony

nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na

preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej

spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta,

a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu určenom

v bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie

okresného súdu v súlade s potvrdil, pretože dospel k záveru, že

rozhodnutie je vecne správne.

Z poverenia zo dňa 03.11.2004, ktoré vydal Okresný súd Lučenec, mal súd

preukázané, že na vymoženie pohľadávky oprávneného bol poverený súdny exekútor Mgr. J.

Ď. v zmysle (Exekučný poriadok). Je tiež pravdou, že

v zmysle § 44 ods. 2 citovaného zákona súd už v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie preskúmava okrem iného aj exekučný titul. Na druhej

strane nič však nebráni súdu v tom, aby v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) sa nezaoberal

prípustnosťou exekúcie z dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť

fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo

splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie

je spôsobilý na právne úkony, o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného.

Krajský súd sa stotožňuje so závermi I. st. súdu, ktorý poukázal na rozpor záujmov

povinného a jeho zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť voľby výberu

zástupcu, zmluva o úvere už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. T. K. Prvostupňový

súd, ako aj krajský súd sa zaoberal otázkou, či zmluvné zastúpenie podľa § 31 Občianskeho

zákonníka nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti pre rozor s ustanovením § 22 ods. 2

v súvislosti s .

Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho

úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež

vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť

jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Splnomocnenie „na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal splnomocniteľ

záväzok z úveru tak, aby notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre súdny výkon

rozhodnutia podľa , resp. pre exekúciu podľa

ods. 2 v znení neskorších predpisov na celý majetok, do výšky

vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu) a jej

príslušenstva“, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase

uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, aký záväzok povinnej osobe z úveru vznikne

a z akého majetku sa má pohľadávka oprávneného uspokojiť. Takéto dojednanie je neurčité,

čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Zmluvné zastúpenie vzniklo ešte v čase, keď

žiadny dlh neexistoval. Úkony splnomocnenca Mgr. T. K. – spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, uznanie dlhu, boli v rozpore so záujmami povinného. Absolútnou

neplatnosťou je súd povinný zaoberať sa z úradnej povinnosti.

Účastníci úverovej zmluvy sa v zmluve o úvere dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť

.

Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý

záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto

účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku.

Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie

však tento pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú

jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie obsahový rozdiel medzi

občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba

kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto

úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase

uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórnu písomnú formu.

Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že

záväzok v čase uznania záväzku existoval (trval).

Podľa , dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv,

ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Krajský súd sa stotožňuje so závermi I. st. súdu, podľa ktorých uznanie záväzku

v budúcnosti..., je v súvislosti s neplatné.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je

vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak

povinná osoba v notárske zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Odvolací súd obdobne ako I. st. súd dospel k záveru, že notárska zápisnica nemôže

byť exekučným titulom pre exekúciu, pretože nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú kladené

na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu. Z notárskej zápisnice nevyplýva, že by

povinná osoba s vykonateľnosťou súhlasila. Okrem toho dohoda o plnomocenstve uzavretá

medzi povinným a Mgr. T. K. je absolútne neplatný právny úkon a aj z toho dôvodu nemôže

byť notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom.

Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu č. N 1539/2004, NZ 63102/2004 zo dňa 06.08.

2004 z hľadiska jej spôsobilosti byť exekučným titulom odvolací súd konštatuje, že

predmetná notárska zápisnica spĺňa podmienku formálne vykonateľného exekučného titulu,

ale nie podmienku materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na

základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup okresného súdu, ktorý po týchto

zisteniach exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bol správny. Námietku

oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdila notárka JUDr. K. K. pri

spisovaní notárskej zápisnice, považoval odvolací súd za neodôvodnenú, pretože súd nie je

právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.»

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že

krajský súd ako odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu vyjadreným

v jeho uznesení, ktorý svoje rozhodnutie o zastavení exekučného konania založil na § 57

ods. 1 písm. g) o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase

rozhodovania exekučného súdu (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého „Exekúciu

súd zastaví ak... g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý

exekúciu nemožno vykonať“. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je

relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Preto je

podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského

súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť

exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Vzhľadom na už uvedené

nemožno podľa názoru ústavného súdu ani právne závery krajského súdu vyjadrené

v napadnutých uzneseniach považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných

ustanovení Exekučného poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie

garantovaných práv sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania.

V nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd poukazuje na § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez

návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu

(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi

k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok

podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený

explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení

exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

takéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade

s už citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie

súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

V okolnostiach prípadu ústavný súd vzhľadom na už uvedené považuje právne

názory vyjadrené v napadnutých uzneseniach krajského súdu týkajúce sa možnosti zastaviť

konanie v exekučných veciach, t. j. týkajúce sa právnej podstaty sťažnosti sťažovateľky,

z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné, keďže sú primeraným spôsobom

odôvodnené, pričom ich v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárne.

Za daných okolností podľa názoru ústavného súdu nemohlo dôjsť napadnutými

uzneseniami krajského súdu k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ani jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými

uzneseniami krajského súdu a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a obsahom práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala

možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky

rozhodol podľa o jej odmietnutí z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2011