Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 218/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 2 a a 3 a v

spojení s právami podľa čl. 1, čl. 9 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn

1259/10-12 zo 7. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2011

doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), bez právneho zastúpenia,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a

3 (ďalej len „“ ) v spojení s právami podľa , a

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a vyrozumením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 1259/10-12 zo 7. marca 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 3. januára 2011 generálnej prokuratúre

podnet, ktorým žiadal preskúmanie zákonnosti a správnosti postupu prokurátora Krajskej

prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“), v ktorom zároveň vyslovil

podozrenie zo spáchania trestných činov uvedeného prokurátora. Prokurátor krajskej

prokuratúry v uznesení č. k. -7 zo 14. decembra 2010 uvádzal podľa

sťažovateľa nepravdivé tvrdenia týkajúce sa sťažovateľových podaní o trestných činoch

funkcionárov vysokej školy, na ktorej absolvoval doktorandské štúdium. Prokurátor

generálnej prokuratúry vo vyrozumení č. k. IV/1 Gn 1259/10-12 zo 7. marca 2011 oznámil

sťažovateľovi, že jeho opakovaný podnet považuje za vybavený a bez prijatia ďalších

opatrení ho ako nedôvodný odkladá. Týmto oznámením porušil prokurátor generálnej

prokuratúry základné práva a slobody sťažovateľa, tak ako to uviedol vo svojej sťažnosti:

«1. GP SR vyrozumením IV/1 Gn 1259/10-12 zo dňa 07. 03. 2011 doc. JUDr. J. Č.,

PhD., ktorého pochybenia som označil v kapitole I. tejto sťažnosti a v prílohách k tejto

sťažnosti, porušila SR, podľa ktorého, každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Keďže v mojom prípade išlo

o moje poškodenie trestnými činmi, domáhal som sa môjho práva na prokuratúrach sústavy

GP SR, ktoré mali dôvodne toto domáhanie sa mojich práv postúpiť trestnému súdu, pred

ktorým majú zastupovať štát. Týmto GP SR zároveň porušila aj článok 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 04. XI. 1950 (právo na spravodlivé súdne

konanie).

2. GP SR vyrozumením IV/1 Gn 1259/10-12 zo dňa 07. 03. 2011 doc. JUDr. J. Č.,

PhD., ktorého pochybenia som označil v kapitole I. tejto sťažnosti a v prílohách k tejto

sťažnosti, porušila aj článok 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „Dohovor“) zo 04. XI. 1950 (právo na účinný opravný prostriedok), čím zároveň

porušila článok 1 Dohovoru (záväzok dodržiavať ľudské práva).

3. Keďže GP SR vyrozumením IV/1 Gn 1259/10-12 zo dňa 07. 03. 2011 doc. JUDr. J.

Č., PhD. zmarila zároveň objektívne predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

podľa , na ktoré som vzniesol požiadavku v mojom podaní zo dňa

03. 01. 2011, týmto GP SR zároveň porušila právo podľa článku 46 ods. 3 SR (nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či

orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom).

4. GP SR vyrozumením IV/1 Gn 1259/10-12 zo dňa 07. 03. 2011 doc. JUDr. J. Č.,

PhD., ktorého pochybenia som označil v kapitole I. tejto sťažnosti a v prílohách k tejto

sťažnosti, porušila - popieraním obmedzovania slobody vyznania oponentom mojej

písomnej práce k dizertačnej skúške prof. JCDr. ThDr. A. F., PhD., učiteľmi a funkcionármi

K., aj inštančne nižšie postavenými orgánmi činnými v trestnom konaní - článok 24 od. 1, 2

SR (právo na slobodu vyznania) a Dohovoru (sloboda myslenia, svedomia

a náboženstva).»

Vo svojej sťažnosti uvádza tento návrh na rozhodnutie vo veci samej:

„1. A preto žiadam podľa článku 127 ods. 1

preskúmanie namietnutého porušenia mojich garantovaných práv a slobôd označeného

v časti II. tejto ústavnej sťažnosti.

2. Podľa článku 127 ods. 2 žiadam Ústavný súd

Slovenskej republiky o vyslovenie nezákonnosti a o zrušenie rozhodnutia GP SR -

vyrozumenia IV/1 Gn 1259/10-12 zo dňa 07. 03. 2011.

3. Podľa článku 127 ods. 3 žiadam priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže prokurátor GP SR fakticky zmaril jeho

vyrozumením IV/1 Gn 1259/10-12 o dňa 07. 03. 2011 bezchybné konanie o náhrade škody

podľa Z. z, ktorú som požadoval tiež podaním podaným dňa 03. 01.

2011 na GP SR, žiadam túto náhradu škody v plnej miere od Generálnej prokuratúry SR.

(Organizačnému a kontrolnému odboru GP SR síce prokurátor doc. JUDr. J. Č., PhD. moju

požiadavku o satisfakciu odstúpil, no predbežne už o nej rozhodol negatívne, čo tento odbor

bude akceptovať). Dovedna táto požadovaná suma v mojom podaní zo dňa 03. 01. 2011 pre

GP SR činila 480 000,- EUR (slovom: Štyristoosemdesiattisíc EUR). Túto sumu aj podľa

článku 46 ods. 3 SR teda žiadam od GP SR.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa sa zaručujú sloboda myslenia, svedomia, náboženského

vyznania a viery. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru.

Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje

zmýšľanie.

Podľa každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo

alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou,

náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 1 dohovoru Vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich

jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I dohovoru.

Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia

a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie

alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo

presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou,

vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa o prokuratúre (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej

správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom

zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie

zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné

iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa odseku 2 ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa odseku 2 prokurátor posudzuje podnet podľa

obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

1. V bode 1 ústavnej sťažnosti označenom ako „II. Porušené právo a sloboda“

smeruje sťažnosť proti vyrozumeniu generálnej prokuratúry č. k. -12 zo

7. marca 2011, ktorým generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa vo veci jeho

žiadosti o preskúmanie zákonnosti a správnosti postupu prokurátora krajskej prokuratúry.

Sťažovateľ namieta, že týmto vyrozumením generálna prokuratúra porušila jeho

právo podľa , keďže bol poškodený trestnými činmi, a preto mala

prokuratúra postúpiť ich prerokovanie trestnému súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že prokurátor

generálnej prokuratúry vybavil žiadosť sťažovateľa zákonným spôsobom, keď nezistiac

dôvody na prijatie ďalších opatrení podnet sťažovateľa ako nedôvodný odložil. Preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti, ktorá nenesie známky arbitrárnosti ani zjavnej

neodôvodnosti, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už

uviedol, že „Právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na

základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd“ (, , ).

Z uvedeného vyplýva, že nikto nemá právny nárok (ani ústavnoprávny nárok) na to,

aby jeho podaniu bolo vyhovené. Ak dôkazy, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom

konaní, nedávajú dostatočný podklad na vznesenie obvinenia, na vedenie trestného stíhania,

resp. na jeho pokračovanie v trestnom stíhaní, generálna prokuratúra nie je podľa

ustanovení ani zákona o prokuratúre oprávnená podať vo veci obžalobu,

ani nariaďovať a vykonávať opatrenia, ktoré by viedli k začatiu trestného stíhania.

Sťažovateľ má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho podaním generálna

prokuratúra riadne zaoberala. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal

jeho predstave (mutatis mutandis , ). Ústavný súd tiež v tejto

súvislosti poznamenáva, že naša negarantuje nikomu „právo na trestné stíhanie

iného“.

2. V ďalšej časti svojej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a poukazuje na skutočnosť, že

generálna prokuratúra porušila zároveň aj čl. 1 dohovoru.

K tejto časti sťažnosti ústavný súd poznamenáva, že podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva sa toto ustanovenie dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa

jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv

garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. apríla

1988, séria A, č. 131, ods. 52). V okolnostiach tohto prípadu však ústavný súd zistil, že

sťažovateľovi bola poskytnutá možnosť opätovne požiadať o preskúmanie rozhodnutí

prokuratúru.

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra postupovala v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákona o prokuratúre i . To, že po posúdení všetkých

okolností prípadu generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od

očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho práva podľa

čl. 13 dohovoru (obdobne napr. ). Konanie generálnej prokuratúry

nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s porušením čl. 13 dohovoru.

Ústavný súd preto odmietol v tejto časti sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

3. Sťažovateľ v ďalšej časti svojej sťažnosti navrhol vysloviť aj porušenie svojho

základného práva podľa , pričom však svoju sťažnosť vo vzťahu

k nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom generálnej prokuratúry

riadne neodôvodnil, právne relevantným spôsobom nekonkretizoval, v čom mu mala byť

spôsobená škoda napadnutým postupom generálnej prokuratúry. Preto bolo potrebné

sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, pretože ústavný súd pri

svojej rozhodovacej činnosti berie do úvahy vznesené námietky, ktorých súladnosť

posudzuje s rozhodnutím orgánu verejnej moci a a medzinárodnými zmluvami,

ktorými je Slovenská republika viazaná. Keďže námietky neboli vznesené, nemohol ani

posúdiť ich súladnosť. V tejto časti sťažnosť nemá náležitosti predpísané zákonom.

4. Ústavný súd sa napokon zaoberal aj návrhom sťažovateľa vysloviť porušenie jeho

práv a slobôd podľa a 2 a dohovoru. Sťažovateľ namietal

porušenie uvedených práv vyrozumením prokurátora generálnej prokuratúry bez toho, aby

svoje námietky bližšie zdôvodnil. Z podania sťažovateľa nevyplynula žiadna vecná

súvislosť medzi napadnutým vyrozumením generálnej prokuratúry a označenými právami

a slobodami. Bolo teda bez ďalšieho právneho významu tieto námietky preskúmavať bez

spojenia s ich adekvátnym odôvodnením. Preto aj v tejto časti ústavný súd odmietol

sťažnosť sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľ vo svojom podaní namieta nesprávnosť stanoviska generálnej

prokuratúry, keďže táto si neosvojila právne závery sťažovateľa a nepostupovala v ich

zmysle.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že generálna prokuratúra má na predmetnú

problematiku odlišný právny názor ako sťažovateľ, nemôže zakladať porušenie označených

článkov a dohovoru. Bolo vecou uváženia generálnej prokuratúry, či podnetu

sťažovateľa vyhovie, alebo nie. Preto negatívne stanovisko nemožno považovať ani za

arbitrárne, ale ani za zjavne neodôvodnené.

Napokon ústavný súd dodáva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa trpí nedostatkom

zákonom predpísaných náležitostí.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Ústavný súd konštatuje, že väčšina tvrdení sťažovateľa nie je riadne

odôvodnená a ústavný súd nemôže rozhodovať o námietkach, ktoré neboli vznesené.

Preskúmavané rozhodnutie generálnej prokuratúry je správne a zlúčiteľné s

a medzinárodnými záväzkami obsiahnutými v medzinárodných zmluvách o ľudských

právach.

Ústavný súd však najmä vzhľadom na existenciu dôvodov na odmietnutie sťažnosti

už pri predbežnom prerokovaní nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa

na odstránenie uvedených nedostatkov jeho podania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2011