Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 218/2011
PDF · 148.67 KB
No categories available
II. ÚS 218/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť N. S., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru B., oddelenia skráteného vyšetrovania P. v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a takto
rozhodol:
Sťažnosť N. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2010
doručená sťažnosť N. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. P. S.,
B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., oddelenia skráteného vyšetrovania P. (ďalej
len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-
2001.
Sťažovateľka v zastúpení jej právneho zástupcu v sťažnosti uviedla:
„Sťažnosť podávam z nasledovných dôvodov: Matka mojej klientky D. S. podala
v roku 2001 trestné oznámenie voči svojmu manželovi (v tom čase) z dôvodu neplnenia
vyživovacej povinnosti voči mojej klientke. Od roku 2001 sa predmetné vyšetrovanie vedie
pod zn. ČVS:ORP-652/OSV-B5-2001 na vyššie uvedenom oddelení PZ v B., pričom do
dnešného dňa nebolo vyšetrovanie ukončené v zmysle trestného poriadku, či už podaním
obžaloby alebo iným právoplatným procesným rozhodnutím, ktorým by došlo k ukončeniu
vyšetrovania vo veci.
Z uvedeného vyplýva, že PZ SR už takmer deväť rokov vyšetruje trestný čin
zanedbania povinnej výživy, pričom medzi časom moja klientka dospela a je otázne aký
zmysel má pokračovanie vo vyšetrovaní. Zároveň je ale zo spisu zrejmé, že minimálne od
17. 8. 2007 do 30. 6. 2008, t. z. takmer rok, polícia vo veci vôbec nekonala a za roky 2008
až 2010, nevykonala vo veci žiaden úkon smerujúci k objasneniu veci a uzatvoreniu
vyšetrovania. Navrhujem aby si súd vyžiadal spis z príslušného policajného oddelenia.
Vo veci sa opätovne začalo konať, po tom, čo mojim prostredníctvom začala moja
klientka zisťovať na dozorujúcej prokuratúre ako aj na polícii, v akom stave sa vec
nachádza. Nakoľko sa jedná o konanie vo veci spáchania trestného činu, polícia svojim
nekonaním, ktorého výsledok je deväť rokov trvajúce vyšetrovanie, ktoré nie je stále
právoplatne skončené, spôsobila prieťahy v konaní, čo je... porušením ústavného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a zároveň týmto svojim postupom spôsobila
mojej klientke škodu aj tým, že nie je dodnes zrejmé, či obvinený sa dopustil trestného činu
zanedbania povinnej výživy, kde by si moja klientka mohla uplatniť nárok na náhradu
škody, alebo nie. Nakoľko sa jedná o trestná čin posudzovaný podľa trestného zákona
platného do 31. 12. 2005, je otázne, či po toľkých rokoch je vôbec možné odsúdiť páchateľa,
vzhľadom na otázku spoločenskej nebezpečnosti skutku.
Týmto konaním polícia znemožnila mojej klientke uplatniť si prípadne náhradu
škody, čím ju priamo poškodila na jej ústavných právach, a to práva na prejednanie veci
bez prieťahov ako aj práva vlastniť majetok.
Moja klientka, vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav, je toho názoru, že samotný
príkaz Ústavného súdu na konanie vo veci a zabránenie ďalším prieťahom vo veci,
nedostatočne nahradzuje porušenie jej ústavných práv a preto požaduje primerané finančné
zadosťučinenie, vzhľadom na dĺžku spôsobených prieťahov, právnu neistotu, ktorej bola
vystavená a v neposlednom rade aj vzhľadom na finančnú škodu a následky, ktoré jej
zbytočné prieťahy konania spôsobili.
Výšku primeraného zabezpečenia vyčísľuje na sumu 4182,85 € čo predstavuje sumu
464,71 €..., ktorá je škodou v trestnej veci, ktorú si moja klientka uplatnila, násobená
počtom rokov, ktoré trvá vyšetrovanie do podania tejto ústavnej sťažnosti.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. OR PZ B., OO PZ P., ČVS:ORP-652/OSV-B5-2001 porušilo základné právo N.
S., B., na vykonanie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. N. S., B., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4182,85 €
(slovom štyritisícsto osemdesiatdva Eur a osemdesiatpäť centov), ktoré je OR PZ B., OO PZ
P., B. povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. OR PZ B., OO PZ P., B. je povinné zaplatiť N. S., B., trovy právneho zastúpenia
v sume 292,38 € s DPH (slovom dvestodeväťdesiatdva Eur tridsaťosem centov) na účet jej
právneho zástupcu advokáta Mgr. P. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, bolo preukázané využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo. V sťažovateľkinom prípade je to ustanovenie
§ 167 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok I“), resp. podľa § 210 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok II“).
Podľa § 167 Trestného poriadku I platného do 31. decembra 2005 obvinený
a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli
odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného
orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť musí prokurátor bez meškania vybaviť.
O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený. Obdobne podľa § 210 Trestného
poriadku II v znení platného od 1. januára 2006 obvinený, poškodený a zúčastnená osoba
majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať
prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo
iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť
prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať
a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred štátnym orgánom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil právne
prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní potvrdzuje aj
znenie § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku II, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty na
ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty,
materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na
zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, vrátiť vec
policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať
lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, zrušiť
nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami (mutatis mutandis I. ÚS 13/2011).
Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľka, ktorá je
kvalifikovane zastúpená advokátom, podala sťažnosť na prieťahy v konaní, a ani netvrdí, že
ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Právny zástupca sťažovateľky síce v sťažnosti uviedol, že „... vo veci sa opätovne
začalo konať potom, čo mojim prostredníctvom začala moja klientka zisťovať na
dozorujúcej prokuratúre ako aj na polícii, v akom stave sa vec nachádza...“, existenciu
takéhoto postupu však sťažovateľka nijako nepreukázala.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že okresné riaditeľstvo PZ nemá
právnu subjektivitu. Tento orgán je zo zákona zastúpený krajským riaditeľstvom
Policajného zboru. Sťažovateľka však za porušovateľa práva neoznačila tento subjekt
napriek tomu, že v konaní pred ústavným súdom bola zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2011