Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 13/2011
PDF · 143.03 KB
No categories available
I. ÚS 13/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť F. M., R., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom,
odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia justičnej polície v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: ORP-116/JP-NM-2010 (predtým Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Trenčín v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-812/2-OVK-TN-2009) a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2010 doručená sťažnosť F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície
Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ I“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-
812/2-OVK-TN-2009.
2. V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Uzneseniami vyšetrovateľa PZ Nové Mesto nad
Váhom, mne a spoluobvineným bolo vznesených viacero obvinení pre trestné činy krádeže
a obmedzovania domovej slobody, ako prvé dátumom dňa 22. 9. 2000, pod ČVS: OÚV–
336/NM–2000 a následne ďalšie obvinenia...
Dňa 6. 9. 2001 bolo trestné stíhanie všetkých obvinených v zmysle § 173 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku prerušené pre neprítomnosť obvineného Miroslava Bejtica...
Dňa 20. 5. 2009 bolo uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP–812/2–OVK–TN–2009
rozhodnuté v pokračovaní trestného stíhania, lebo dôvod na prerušenie pominul...
Uznesením o pokračovaní v trestnom stíhaní zo dňa 20. 5. 2009 do dnešného dňa...
nebol s nami vykonaný žiaden úkon, ani oboznámenie s výsledkami vyšetrovania - čo
považujeme za úmyselné prieťahy v konaní.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1.) Že prieťahy v konaní sú zavinené – Orgánom verejnej moci.
2. ) Že som Orgánom verejnej moci – držaný v právnej neistote.
3. )Priznal sťažovateľovi škodu vo výške 2.000 Eur...“
4. Sťažovateľ požiadal Slovenskú advokátsku komoru o ustanovenie právneho
zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že
„... finančné prostriedky nemám, lebo som dlhodobo na dávkach v hmotnej núdzi –
evidovaný na Úrade práce...“.
5. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci zistil, že v súčasnosti
v dôsledku delimitácie z 10. júna 2010 bola vec postúpená Okresnému riaditeľstvu
Policajného riaditeľstva v Novom Meste nad Váhom, odboru justičnej a kriminálnej polície,
oddelenia justičnej polície a zaevidovaná pod sp. zn. ČVS: ORP-116/JP- NM-2010.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak
sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného
riaditeľstva PZ I došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože nekonaním drží sťažovateľa
v právnej neistote.
10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred štátnym orgánom podať sťažnosť na
prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že
využil právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo podľa
§ 167 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok I“), resp. podľa § 210 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok II“) alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
11. Podľa § 167 Trestného poriadku I platného do 31. decembra 2005 obvinený
a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli
odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného
orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď
predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť
žiadateľ upovedomený. Obdobne podľa § 210 Trestného poriadku II v znení platného od
1. januára 2006 obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek
v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol
preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo
vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania
predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní potvrdzuje aj
znenie § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku II, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Pri
výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty na ich
vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty,
materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na
zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, vrátiť vec
policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať
lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, zrušiť
nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami.
13. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
14. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci aj orgánom činným v trestnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
15. Sťažovateľ nepreukázal, že podal prokurátorovi sťažnosť na prieťahy v jeho
trestnej veci. Ústavný súd navyše požiadal listom sp. zn. Rvp 6767/2010 z 27. októbra 2010
Okresnú prokuratúru Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorá
dozoruje predmetnú trestnú vec sťažovateľa od počiatku, o vyjadrenie, či sťažovateľ využil
svoje právo a podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú okresnému prokurátorovi
podľa § 167 Trestného poriadku I platného do 31. decembra 2005, resp. podľa § 210
Trestného poriadku II účinného od 1. januára 2006. Z vyjadrenia okresnej prokuratúry č. k.
Pv 529/08-46 z 12. novembra 2010 vyplýva, že sťažovateľ nepodal žiadnu sťažnosť na
prieťahy v predmetnom konaní.
16. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2011