Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-120-2013.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/120/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: B. M., živnostník, K. M., V. XXXX, IČO: 43 690 246, zastúpený advokátskou kanceláriou: Právne centrum, s.r.o., Bratislava, Mýtna 42, IČO: 36 698 873, konajúci konateľom a advokátom JUDr. Jurajom Bystrickým, PhD., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, o vydanie veci, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 5C/125/2009-93 zo dňa 12. septembra 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi ako oprávnenému držiteľovi zaistenú vec - osobné motorové vozidlo zn. Audi A3 1,9 TDI, VIN: WAUZZZ8P57A091707, farba šedá metalíza, rok výroky 2007,
EČV: SE SFC 88 do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 99,50 eur ako iné trovy a náhradu trov právneho zastúpenia 1.378,30 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 123, § 126, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ustanovením § 21 ods. 3 a ods. 9 zákona č. 171/1993 Zb.. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi, ako aj spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 8Cb/166/2009, ďalej spisom Okresného riaditeľstva PZ Senica. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Pasívna legitimácia odporcu vyplýva z platnej právnej úpravy a hierarchie jednotlivých útvarov Policajného zboru SR. Okresné riaditeľstvá Policajného zboru ani Obvodné oddelenia Policajného zboru nemajú samostatnú právnu subjektivitu. Najnižším organizačným útvarom so samostatnou právnou subjektivitou je práve Krajské riaditeľstvo Policajného zboru. Vlastníkom osobného motorového vozidla je lízingová spoločnosť VB Leasing SK, s.r.o. Na základe platne uzatvorenej lízingovej zmluvy zo dňa 23.01.2008 oprávneným držiteľom tohto osobného motorového vozidla sa stal navrhovateľ. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka má rovnaké práva ako vlastník, má právo vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky, nakladať s ňou, má právo na jej ochranu pred neoprávneným zásahom. Predmetné osobné motorové vozidlo bolo zaistené dňa 18.02.2009 Obvodným oddelením Policajného zboru v Senici z dôvodu podozrenia, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Motorové vozidlo bolo uložené do úschovy. Navrhovateľ je oprávneným držiteľom osobného motorového vozidla, odporca toto osobné motorové vozidlo stále zadržuje. Tým neoprávnene zasahuje do oprávnenej držby navrhovateľa. Z toho dôvodu súd prvého stupňa podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil odporcovi povinnosť zadržané osobné motorové vozidlo vydať navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu zaplatiť úspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia a iné trovy spočívajúce v súdnom poplatku.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom, vec nesprávne právne posúdil, nevysporiadal sa s otázkou pasívnej legitimácie a na tom základe nesprávne rozhodol. Osobné motorové vozidlo bolo zaistené Obvodným oddelením Policajného zboru Senica ako základným útvarom policajného zboru. V súčasnosti sa nachádza v úschove policajného zboru na základe ustanovenia § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. od
04.05.2009. Odporca nepovažoval za správny postup súdu, ktorým pripustil vstúpenie KR PZ v Trnave do konania. Útvarom, ktorý vec zaistil a v súčasnosti vykonáva úschovu, je Obvodné oddelenie Policajného zboru Senica. V konaní sp. zn. 8Cb/166/2009 vedenej na Okresnom súde Senica bolo rozhodnuté, že vlastníkom vozidla je VB Leasing SK, s.r.o., Bratislava. Na základe tohto rozhodnutia môže byť vozidlo vrátené vlastníkovi, určenému súdom. V tomto konaní podľa názoru odporcu mal súd návrh zamietnuť a konanie zastaviť. Určenie vlastníka súdom bola otázka, ktorej osobe je možné vozidlo vrátiť, vyriešená. Medzi navrhovateľom a spoločnosťou VB Leasing SK, s.r.o., Bratislava existuje platný zmluvný vzťah, preto sa navrhovateľ ako oprávnený držiteľ mohol domáhať svojho práva voči vlastníkovi. Rozhodnutím súdu o vydaní vozidla bolo navrhovateľovi priznané právo vo väčšom rozsahu ako mal. Ustanovenie § 126 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujú ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva alebo iného obdobného práva a pred neoprávneným zadržiavaním. Útvar policajného zboru konal v súlade s ustanoveniami zákona o policajnom zbore, nemôže byť ani on ani odporca neoprávneným držiteľom a nemôže mu byť súdom určená povinnosť vozidlo vydať. V zmysle zákona o policajnom zbore je povinný vozidlo vrátiť z úschovy. Rozdiel medzi právnymi pojmami vydať z neoprávnenej držby a vrátiť z úschovy je podľa názoru odporcu jednoznačný a nie je možné tieto dva pojmy spájať. Odporca napádal rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti rozhodnutia o trovách konania. Odporca nedal dôvod na začatie konania, útvar policajného zboru konal na základe osobitného právneho predpisu. Posudzovanie náhrady trov konania s poukazom na úspešnosť navrhovateľa v konaní voči odporcovi je nesprávne, pokiaľ súd rozhodoval o trovách konania, mal ich určiť na ťarchu štátu, pokiaľ by jeho rozhodnutie nemalo vyššie uvedené vady. Odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, prípadne aby po dokazovaní vo veci sám rozhodol a návrh zamietol.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. S argumentáciou odporcu sa nestotožňuje a namieta ju v celom rozsahu. Navrhovateľ sa podaným návrhom oprávnene domáhal vydania osobného motorového vozidla, ktorého je a v čase podania návrhu aj bol oprávneným držiteľom. Napadnutý rozsudok je správny po vecnej i po právnej stránke, rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľovi ako oprávnenému držiteľovi motorového vozidla prináležia podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka obdobné oprávnenia ako vlastníkovi, a to domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho oprávnenej držby neoprávnene zasahuje. Výlučným a jediným vlastníkom motorového vozidla je spoločnosť VB leasing SK,
spol. s r.o., s ktorou má uzatvorenú zmluvu o finančnom lízingu, svedčí mu titul oprávneného držiteľa. Javí sa ako nelogický argument, že navrhovateľ sa mal domáhať vydania veci voči vlastníkovi. Navrhovateľ bol oprávnený držiteľ a nie vlastník, nemohol preto podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Navrhovateľ inú možnosť ako domáhať sa vydania veci v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka od toho, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje, nemal. Návrh navrhovateľa bol teda podaný dôvodne. Navrhovateľ poukazuje na znenie ustanovenia § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení účinnom do 15.12.2008. Súdne konanie o žalobe na určenie vlastníckeho práva, vedené na Okresnom súde Senica po sp. zn. 8Cb/166/2009 sa týka tej istej hnuteľnej veci - osobného motorového vozidla zn. Audi A3. Konanie bolo skončené právoplatným rozhodnutím vo veci samej. V predmetnej veci sa jedná o žalobu na plnenie. Odporca ani po právoplatnosti rozsudku v konaní sp. zn. 8C/166/2009 navrhovateľovi osobné motorové vozidlo nevydal napriek preukázaniu, že je jeho oprávneným držiteľom. K námietke pasívnej legitimácie odporcu navrhovateľ uviedol, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru je najnižším organizačným útvarom, ktoré má samostatnú právnu subjektivitu. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru ani Obvodné oddelenia Policajného zboru samostatnou právnou subjektivitou nedisponujú - viď čl. 2 ods. 4 Nariadenie ministra vnútra SR z 09.03.2009 vydaním vzorového organizačného poriadku Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ďalej uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 218/2011-13 zo dňa 12.05.2011. V tomto uznesení Ústavný súd SR konštatoval, že Okresné riaditeľstvo PZ nemá právnu subjektivitu, zo zákona je zastúpený Krajským riaditeľstvom PZ. Dňom právoplatnosti rozhodnutia v súdnom konaní sp. zn. 8Cb/166/2009 bolo odporcovi bez akýchkoľvek pochýb známe, komu má a môže vozidlo vydať. Napriek tomu konal v rozpore s touto skutočnosťou. K otázke trov uviedol, že bol v celom rozsahu podaného návrhu úspešný. Vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu vo veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok na úhradu trov konania od odporcu. Navrhovateľ navrhoval, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Senica potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu, odvolanie odporcu zamietol a priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 81,46 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan.
§ 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená.
Podľa ustan. § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Oprávnenie vec držať, ktoré zásadne prislúcha vlastníkovi a tvorí dôležitý predpoklad na výkon ostatných oprávnení patriacich do obsahu vlastníckeho práva, môže patriť aj inej osobe, ktorá sa označuje ako držiteľ. Táto osoba fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou
ako s vlastnou. Oprávnený držiteľ má tie isté práva, avšak aj tie isté obmedzenia, ktoré prislúchajú vlastníkovi veci, teda aj právo disponovať vecou.
V preskúmavanom prípade navrhovateľ na základe leasingovej zmluvy užíval osobné motorové vozidlo zn. Audi, ktoré vlastnícky patrí VB LEASING SK spol. s.r.o. Počas užívania tohto osobného motorového vozidla Obvodné oddelenie PZ SR v Senici motorové vozidlo zaistilo.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená.
Keďže vec bola zaistená navrhovateľovi, príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru je povinné vrátiť toto osobné motorové vozidlo navrhovateľovi.
K námietke odporcu ohľadom pasívnej legitimácie odporcu je potrebné uviesť:
Vecnú legitimáciu (aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného) určujú hmotnoprávne predpisy, t.j. kto je vlastne nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnej veci. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej či pasívnej) znamená, že účastník nie je nositeľom práva alebo povinnosti, o ktoré išlo v konkrétnom konaní a jej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
Okresné riaditeľstvá Policajného zboru ani Obvodné oddelenia Policajného zboru nemajú samostatnú právnu subjektivitu. Najnižším organizačným útvarom so samostatnou právnou subjektivitou je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru. Tento záver vyplýva z čl. 2 ods. 4 Nariadenia ministra vnútra SR z 09.03.2009, ktorým bol vydaný vzorový organizačný poriadok Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru bolo teda v preskúmavanom prípade pasívne legitimované.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
V priebehu odvolacieho konania došlo k zániku odporcu na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o
zrušení rozpočtových organizácií č.p.:SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave ako odporca v tomto konaní bol zrušený ku dňu 31.12.2012, stratil týmto dňom právnu subjektivitu. Práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Odporcom v konaní sa z tohto dôvodu stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré odvolací súd označil v záhlaví tohto rozhodnutia na strane odporcu.
Úspešnému účastníkovi odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci a 1-krát paušál, spolu 81,46 eur.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.