Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 72/2011
PDF · 288.88 KB
No categories available
IV. ÚS 72/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislav Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho prerokoval sťažnosť M. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999, a
takto
rozhodol:
1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 19 C 131/1999 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc
eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť M. K. trovy konania v sume 303,28
€ (slovom tristotri eur a dvadsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. C.,
K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra
2010 doručená sťažnosť M. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.
R. C., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999.
Sťažovateľ je v tomto konaní žalovaným.
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že na okresnom súde prebieha už viac ako 11 rokov
konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o nároku žalobcu uplatneného voči
sťažovateľovi ako žalovanému na základe žaloby o zaplatenie peňažnej sumy
s príslušenstvom podanej okresnému súdu 15. júna 1999. Sťažovateľ ďalej uviedol, že
«... za spomínanú dobu súd uskutočnil osem pojednávaní (v dňoch 10. 4. 2002, 29. 5. 2002,
3. 3. 2003, 16. 1. 2004, 2. 4. 2004, 18. 2. 2009, 18. 1. 2010 a 24. 3. 2010), vypracoval tri
uznesenia, ktorými pribral do konania znalcov (posledné uznesenie je zo dňa 6. 8. 2010).
Z hore uvedeného je zrejmé, že prvé pojednávanie vo veci nariadil súd takmer tri
roky po podaní žaloby, že medzi druhým a tretím pojednávaním je obdobie nečinnosti súdu
takmer rok a medzi pojednávaním, ktoré sa konalo 2. 4. 2004 a následným pojednávaním
konanom dňa 8. 2. 2009 je obdobie piatich rokov, po ktorú dobu súd v podstate iba
vypracoval uznesenie o pribratí znalca do konania (11. 3. 2005) a uznesenie o pribratí
iného znalca (14. 5. 2008). Výsledkom takejto „činnosti súdu“ je potom skutočnosť, že súd
do dnešného dňa, t. j. po dobu takmer dvanástich rokov nedokázal vo veci vydať aspoň
meritórne rozhodnutie.».
Sťažovateľ tvrdí, „... že uvedeným postupom súdu dochádza k porušovaniu...“ jeho
«... ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom“», ďalej, „že postupom Okresného súdu Trnava bolo
a je porušované“ jeho «...právo garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., podľa ktorého
„každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.».
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 131/1999 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trnava sa v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 131/1999 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. M. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- EUR (slovom päťtisíc
EUR), ktorú sumu je povinný vyplatiť mu Okresný súd Trnava do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť M. K. trovy jeho právneho zastúpenia vo
výške najmenej 303,28 €, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. R. C., č. ú...,
var. s. 3410, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999, prijal na ďalšie konanie
uznesením č. k. IV. ÚS 72/2011-8 z 3. marca 2011.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (15. marca
2011) a právneho zástupcu sťažovateľa (11. apríla 2011), aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov
a v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil ústavný súd od ústneho
pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. D.
V., prípisom sp. zn. 1 SprV/179/2011 z 1. apríla 2011 doručeným ústavnému súdu 8. apríla
2011. Predsedníčka vo vyjadrení chronologicky popísala úkony, ktoré podľa zistenia
ústavného súdu zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej
uviedla:
„Z uvedeného vyplýva, že vec bola postupne prideľovaná piatim sudkyniam, nakoľko
vecprejednávajúce sudkyne ukončili svoje pôsobenie na tunajšom súde a jedna sudkyňa
vzniesla námietku zaujatosti vo veci. Keďže ide o právne zložitú vec a vo veci boli
vypracované už dva znalecké posudky a jeden dodatok k znaleckému posudku, je možné
konštatovať, že prieťahy v konaní boli spôsobené i objektívnymi skutočnosťami.“
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu porušovateľa z 15. apríla
2011 zotrval na obsahu podanej sťažnosti a okrem iného uviedol:
„Na rozdiel od názoru predsedníčky súdu, ktorá prieťahy v predmetnej veci, v ktorej
súd po dobu takmer 12 rokov nebol schopný rozhodnúť zdôvodňuje skutkovou a právnou
zložitosťou veci sa domnievam, že nejde o spor tak skutkovo a právne zložitý, že by bolo
možné týmito okolnosťami odôvodniť zdĺhavosť súdneho konania. Na tomto mojom názore
nemení nič ani skutočnosť, že na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci je potrebné
vykonať znalecké dokazovanie.
Zastávam názor, že samotná skutočnosť, že súd I. stupňa nedokázal vo veci vydať
hoci neprávoplatné rozhodnutie po dobu takmer 12 rokov svedčí o tom, že nekoná vo veci
efektívne a bez zbytočných prieťahov.
Ako som už vyššie uvádzal, nazdávam sa, že zbytočné prieťahy v tomto súdnom
konaní a nimi spôsobenú celkovú dĺžku súdneho konania nie je možné ospravedlniť údajnou
skutkovou a právnou zložitosťou veci a už vôbec nie organizačnými problémami
a personálnymi otázkami súvisiacimi s činnosťou Okresného súdu.
Neefektívnosť konania okresného súdu v predmetnej veci pritom dokazujú i jeho
posledné úkony, keď súd I. stupňa napriek tomu, že vo veci podal dňa 12.11.2008 znalecký
posudok Ing. L. V., pribral uznesením zo dňa 6.8.2010 do konania ďalšieho znalca a to nie
ako znalca kontrolného, ale znalca, ktorý má v podstate zodpovedať podobné otázky, aké vo
veci zodpovedal už predchádzajúci znalec. Keďže závery oboch znalcom sú diametrálne
odlišné, bude vo veci nutné vykonať kontrolné znalecké dokazovania kontrolným znalcom,
čím sa opäť zvýšia náklady sporu a oddiali konečné rozhodnutie.“
II.
Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
19 C 131/1999 ústavný súd zistil takýto stav a priebeh namietaného konania:
Dňa 15. júna 1999 doručila obchodná spoločnosť D., spol. s r. o. (ďalej len
,,žalobca“), okresnému súdu žalobu proti sťažovateľovi (ako žalovanému) o zaplatenie časti
ceny diela (bytu) v sume 60 925,70 Sk s príslušenstvom.
Dňa 11. októbra 1999 doručil sťažovateľ okresnému súdu vyjadrenie k žalobe
žalobcu.
Dňa 21. októbra 1999 sťažovateľ doručil okresnému súdu vzájomný návrh
na zaplatenie sumy 131 650 Sk.
Dňa 12. októbra 1999 predsedníčka okresného súdu opatrením sp. zn. Spr 351/99
pridelila vec na ďalšie konanie novej zákonnej sudkyni JUDr. M. V.
Dňa 5. novembra 1999 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za vzájomný návrh.
Dňa 4. januára 2000 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu žiadosť
o nariadenie termínu pojednávania.
Dňa 20. januára 2000 okresný súd zaslal na vyjadrenie vzájomný návrh sťažovateľa
právnej zástupkyni žalobcu.
Dňa 12. apríla 2000 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu žiadosť
o skoré nariadenie termínu pojednávania.
Dňa 3. apríla 2000 právna zástupkyňa žalobcu doručila okresnému súdu vyjadrenie
žalobcu ku vzájomnému návrhu.
Dňa 10. januára 2001 vo veci zákonná sudkyňa JUDr. M. V. oznámila dôvody, ktoré
zakladajú jej vylúčenia z prerokúvania a rozhodovania veci.
Dňa 23. januára 2001 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej
len ,,krajský súd“) na rozhodnutie o vylúčení zákonnej sudkyne.
Dňa 30. marca 2001 krajský súd uznesením č. k. 19 C 131/99-53 rozhodol, že
zákonná sudkyňa JUDr. M. V. je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci (uznesenie
bolo doručené okresnému súdu 11. mája 2001 a sťažovateľovi 27. júna 2001).
Dňa 5. októbra 2001 predsedníčka okresného súdu pridelila vec opatrením sp. zn.
Spr 949/01 na ďalšie konanie novej zákonnej sudkyni Mgr. M. B.
Dňa 13. marca 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. apríl 2002.
Dňa 10. apríla 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na 24. máj 2002 z dôvodu neprítomnosti
právnej zástupkyne žalobcu, ktorý na jej prítomnosti trval.
Dňa 24. mája 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil; okresný súd nariadil dokazovanie a vypočul účastníkov konania a odročil
pojednávanie na neurčito na účely dožiadania Okresného úradu v T. – Štátny fond rozvoja
bývania (ďalej len ,,štátny fond“) o oznámenie, aké prílohy do žiadosti o poskytnutie
podpory priložil žalovaný (štátny fond bol požiadaný 28. mája 2002). Právnej zástupkyni
žalobcu uložil okresný súd povinnosť v lehote 10 dní predložiť súdu návrh dodatku k
zmluve o dielo.
Dňa 4. júna 2002 právna zástupkyňa žalobcu doručila okresnému súdu dodatok
k zmluve o dielo.
Dňa 3. júla 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. október 2003.
Dňa 3. októbra 2003 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil; okresný súd pokračoval v dokazovaní, vypočul sťažovateľa a žalobcu a odročil
pojednávanie na neurčito pre účely predvolania svedkyne a predloženia dokladov
preukazujúcich poukázanie sumy z ceny diela sťažovateľom žalobcovi.
Dňa 6. októbra 2003 právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému súdu ním
požadované doklady.
Dňa 27. októbra 2003 právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému súdu vyjadrenie
k žalobe.
Dňa 14. novembra 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. január 2004.
Dňa 16. januára 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil. Okresný súd pokračoval v dokazovaní, vypočul svedkyňu Ing. I. M. a odročil
pojednávanie na neurčito bez uvedenia dôvodu. Na pojednávaní bolo okresnému súdu
doručené stanovisko sťažovateľa k dosiaľ vykonaným výsledkom dokazovania.
Dňa 20. februára 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2004.
Dňa 2. apríla 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil. Právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa
k rozpočtu a záverečnému vyúčtovaniu. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito
z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu požiadala o poskytnutie lehoty na zaujatie
stanoviska k vyjadreniu sťažovateľa (dňa 28. apríla 2004 právna zástupkyňa žalobcu zaslala
vyjadrenie).
Dňa 29. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. október 2004 (termín
pojednávania bol 23. júla 2004 zrušený z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na iný súd).
Dňa 13. januára 2005 predsedníčka okresného súdu opatrením č. Spr 60/05 vo veci
určila novú zákonnú sudkyňu JUDr. Z. K.
Dňa 28. februára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. jún 2005.
Dňa 11. marca 2005 okresný súd uznesením č. k. 19 C 131/99-158 ustanovil súdnu
znalkyňu z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovanie nehnuteľností a uložil jej povinnosť
vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3 vyhotoveniach v lehote 60 dní; účastníkom
konania uložil okresný súd povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním
znaleckého posudku, a to každému po 2 500 Sk.
Dňa 17. marca 2005 štátny fond doručil okresnému súdu fotokópie ním požadovanej
fotodokumentácie, ktoré okresný súd žiadal na základe výzvy z 28. februára 2005.
Dňa 4. apríla 2005 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu
č. k. /35/ 19 C 131/99-158 z 11. marca 2005 v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku (z uvedeného dôvodu bol
tiež 20. apríla 2005 zrušený termín pojednávania nariadený na 1. jún 2005).
Dňa 10. mája 2005 okresný súd uznesením č. k. 19 C 131/99-174 odvolanie
sťažovateľa proti uzneseniu č. k. /35/ 19 C 131/99-158 v časti, v ktorej mu bola uložená
povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku podľa § 209
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), odmietol.
Dňa 27. mája 2005 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu
č. k. 19 C 131/99-174 z 10. mája 2005, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa; okresný súd
predložil vec 24. augusta 2005 Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) na
rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 30. novembra 2005 krajský súd uznesením č. k. 21 Cob 233/05-85 sťažovateľom
napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 19 C 131/99-174 z 10. mája 2005 zrušil (vec bola
vrátená okresnému súdu 22. decembra 2005).
Dňa 29. marca 2006 bol krajskému súdu spolu s opravným prostriedkom sťažovateľa
zo 4. apríla 2005 proti uzneseniu č. k. /35/ 19 C 131/99-158 z 11. marca 2005 proti uloženiu
povinnosti zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku doručený spis
okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 10. augusta 2006 krajský súd uznesením č. k. 21 Cob/118/2006-192
sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. /35/ 19 C 131/99-158 z 11. marca
2005 potvrdil (vec bola vrátená okresnému súdu 10. augusta 2006).
Dňa 13. októbra 2006 okresný súd zaslal spis sp. zn. 19 C 131/99 na základe
uznesenia č. k. /35/ 19 C 131/99-158 z 11. marca 2005 znalkyni na vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 31. júla 2007, 25. septembra 2007 a 5. decembra 2007 okresný súd urgoval
znalkyňu na zaslanie znaleckého posudku.
Dňa 2. a 16. januára 2008 po ďalšej zmene zákonnej sudkyne (ďalšou v poradí
zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. Z. Z.) okresný súd opätovne urgoval znalkyňu na
zaslanie znaleckého posudku.
Dňa 6. marca 2008 ustanovená znalkyňa doručila okresnému súdu návrh na zrušenie
uznesenia č. k. /35/ 19 C 131/99-158, a to z dôvodu, že podľa jej vyjadrenia ,,... nie je
zapísaná v odvetviach v ktorých je potrebné úkon vykonať...“.
Dňa 14. mája 2008 okresný súd uznesením č. k. 19 C 131/99-214 ustanovil nového
súdneho znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných prác a uložil
mu povinnosť vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3 vyhotoveniach v lehote dvoch
mesiacov.
Dňa 5. augusta 2008 okresný súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku.
Dňa 10. októbra 2008 okresný súd zaslal znalcovi výzvu, aby doručil okresnému
súdu znalecký posudok pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Dňa 12. novembra 2008 ustanovený znalec zaslal okresnému súdu znalecký posudok
č. 115/2008 spolu so zapožičaným spisom; okresný súd zaslal znalecký posudok
13. novembra 2008 na vyjadrenie účastníkom konania.
Dňa 17. decembra 2008 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalobcu
k znaleckému posudku, aby sa k nemu vyjadril.
Dňa 12. januára 2009 sťažovateľ zaslal okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému
posudku a k vyjadreniu žalobcu k znaleckému posudku.
Dňa 15. januára 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. jún 2009.
Dňa 18. februára 2009 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil znalcovi povinnosť
v lehote 1 mesiaca doplniť znalecký posudok v zmysle záverov tohto pojednávania.
Dňa 24. marca 2009, 26. apríla 2009 a 15. júna 2009 urgoval okresný súd znalca na
podanie doplňujúceho znaleckého posudku.
Dňa 6. augusta 2009 okresný súd zaslal znalcovi výzvu, aby doručil pod hrozbou
uloženia poriadkovej pokuty vyhotovený doplňujúci znalecký posudok v lehote 1 mesiaca.
Dňa 21. septembra 2009 znalec zaslal okresnému súdu doplňujúci znalecký posudok
č. 80/2009 spolu so zapožičaným spisom; okresný súd zaslal doplňujúci znalecký posudok
24. septembra 2009 na vyjadrenie účastníkom konania.
Dňa 13. októbra 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k doplňujúcemu
znaleckému posudku č. 80/2009.
Dňa 5. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. január 2010.
Dňa 18. januára 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil; okresný súd vypočul znalca a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že účastníci
sa pokúsia o uzavretie mimosúdnej dohody, ktorú navrhla právna zástupkyňa žalobcu.
Dňa 5. februára 2010 okresný súd zaslal sťažovateľovi výzvu, aby sa vyjadril
k vyjadreniu žalobcu a tiež aby sa vyjadril, či súhlasí s pribratím kontrolného znalca do
konania.
Dňa 17. februára 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu odpoveď na výzvu
z 9. februára 2010, pričom sa vyjadril, že nesúhlasí s ustanovením kontrolného znalca.
Dňa 18. februára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2010; termín
tohto pojednávania bol na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu okresným súdom
zmenený na 24. marec 2010.
Dňa 24. marca 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ
zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito bez uvedenia dôvodu s tým, že
právna zástupkyňa žalobcu do 9. apríla 2010 písomne oznámi súdu, či trvá na návrhu na
uzavretie mimosúdnej dohody, alebo ho berie späť.
Dňa 19. apríla 2010 a 12. mája 2010 okresný súd urgoval právnu zástupkyňa žalobcu
na podanie správy, či na podanom návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody trvá, alebo ho
berie späť.
Dňa 19. mája 2010 žalobca doručil okresnému súdu oznámenie, že k 6. máju 2010
došlo k odvolaniu plnej moci jeho právnej zástupkyni.
Dňa 7. júna 2010 okresný súd zaslal žalobcovi výzvu, aby sa vyjadril, či prichádza do
úvahy uzatvorenie mimosúdnej dohody, resp. súdneho zmieru.
Dňa 6. augusta 2010 okresný súd uznesením č. k. 19 C 131/99-356 ustanovil za
súdneho znalca Ing. A. F., súdneho znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty
stavebných prác a uložil mu povinnosť vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3
vyhotoveniach v lehote dvoch mesiacov.
Dňa 5. septembra 2010 okresný súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku.
Dňa 4. novembra 2010 znalec doručil okresnému súdu odpoveď na urgenciu s tým,
že posudok nemohol vypracovať, keďže mu nebol zaslaný súdny spis (spis mu okresný súd
doručil 9. novembra 2010).
Dňa 8. marca 2011 zaslal znalec okresnému súdu znalecký posudok č. 13/2011 spolu
so zapožičaným spisom, okresný súd zaslal znalecký posudok 9. marca 2011 na vyjadrenie
účastníkom konania.
Dňa 29. marca 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému
posudku.
Ústavný súd zistil, že po doručení vyjadrenia sťažovateľa a žalobcu k znaleckému
posudku nebolo vo veci nariadené pojednávanie.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu
vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.
Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia povinnosť pre sudcu
vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých
dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo
samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, predmetom konania pred okresným súdom je
rozhodovanie o žalobe o zaplatenie časti ceny diela (v sume 60 925,70 Sk) a rozhodovanie
o vzájomnom návrhu sťažovateľa na zaplatenie sumy 131 650 Sk. Po právnej stránke ide
o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností
uvedených sťažovateľom a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho
spisu ústavný súd nezistil nijakú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti
veci. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je potrebné poukázať na to, že dokazovanie
vyžadovalo okrem zabezpečenia viacerých listinných dôkazov aj vypracovanie znaleckých
posudkov; v žiadnom prípade však nejde o takú zložitosť veci, ktorou by bolo možné
odôvodniť doterajšiu dĺžku konania (takmer 12 rokov) bez prijatia rozhodnutia vo veci
samej.
2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu
napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.
Ústavný súd predovšetkým pripúšťa, že procesné úkony, ktoré v doterajšom priebehu
napadnutého konania urobil sťažovateľ (vzájomný návrh sťažovateľa doručený okresnému
súdu 21. októbra 1999, odvolanie proti uzneseniu z 11. marca 2005, ktorým mu bola súdom
uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené so znaleckým posudkom, doručené
okresnému súdu 4. apríla 2005, odvolanie proti uzneseniu z 10. mája 2005, ktorým okresný
súd odmietol jeho odvolanie proti uzneseniu z 11. marca 2005, doručené okresnému súdu
27. mája 2005, vyjadrenie k znaleckému posudku č. 115/2008 doručené okresnému súdu
12. januára 2009, vyjadrenie k doplňujúcemu znaleckému posudku č. 80/2009 doručené
okresnému súdu 13. októbra 2009, nesúhlas s ustanovením kontrolného znalca doručený
okresnému súdu 17. februára 2010, vyjadrenie k znaleckému posudku č. 13/2011 doručené
okresnému súdu 29. marca 2011), objektívne vplývali na priebeh a dĺžku namietaného
konania, keďže vo veci konajúci okresný súd sa s týmito návrhmi sťažovateľa musel
zaoberať. Zároveň ale ústavný súd konštatuje, že išlo o procesné úkony, ktoré síce
ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľ
právo podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a preto ich nemožno
pripísať na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní v zásade aktívny (na výzvy okresného súdu
reagoval s krátkym časovým odstupom), dožadoval sa pokračovania v konaní v obdobiach
nečinnosti okresného súdu a podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného
súdu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri posudzovaní
veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale
aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.
napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v období od podania žaloby
(15. jún 1999) do 20. januára 2000 (keď zaslal na vyjadrenie žalobcovi vzájomný návrh
sťažovateľa) postupoval plynulo a zabezpečil realizáciu procesných práv účastníkov
konania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že v konaní okresného súdu sa opakujú viaceré
obdobia nečinnosti. Takým bolo obdobie od zaslania vzájomného návrhu sťažovateľa
žalobcovi 20. januára 2000 do vznesenia námietky zaujatosti vo veci konajúcou zákonnou
sudkyňou 10. januára 2001 (v trvaní 11 mesiacov), obdobie od 24. mája 2002 do 3. októbra
2003 (keď okresný súd uskutočnil ďalšie pojednávanie vo veci až po 16 mesiacoch)
a obdobie od 2. apríla 2004, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie, do 11. marca 2005,
keď okresný súd ustanovil súdnu znalkyňu (v trvaní 11 mesiacov).
Konanie okresného súdu však vykazuje aj znaky neefektívnej činnosti. V období od
ustanovenia súdnej znalkyne 11. marca 2005 do 14. mája 2008 (keď okresný súd vo veci
ustanovil nového znalca) bola činnosť okresného súdu v namietanej veci nesústredená
a neefektívna, a to najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním týkajúcim sa posúdenia
oprávnenosti zvýšenia cien a účelnosti všetkých vynaložených nákladov na zhotovenie diela
(nadstavby bytu); navyše okresný súd ustanovil znalca prvý raz až 11. marca 2005, t. j. po
viac ako 5 a pol roku od začatia konania, pritom okresný súd doručil súdnej znalkyni, ktorú
ustanovil a ktorej uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok 11. marca 2005, svoj spis
až 13. októbra 2006. V priebehu roka 2007 a 2008 okresný súd síce opakovane urgoval
(31. júla 2007, 25. septembra 2007, 5. decembra 2007, 2. januára 2008 a 16. januára 2008)
znalkyňu na podanie znaleckého posudku, napriek tomu po viac ako troch rokoch od jej
ustanovenia ustanovil uznesením zo 14. mája 2008 vo veci nového znalca (potom, ako
znalkyňa 6. marca 2008 okresnému súdu doručila návrh na zrušenie uznesenia, ktorým bola
ustanovená, z dôvodu, že nie je zapísaná v odvetviach, v ktorých je potrebné úkony
vykonať), čo svedčí o nesústredenom postupe okresného súdu pri ustanovení súdnej
znalkyne so znakmi vykazovanej opakovanej nečinnosti.
Ani v období po ustanovení nového súdneho znalca okresným súdom uznesením
zo 14. mája 2008 nepovažuje ústavný súd postup okresného súdu súvisiaci so znaleckým
dokazovaním v namietanom konaní za sústredený a efektívny. Okresný súd síce na
pojednávaní 18. februára 2009 uložil znalcovi povinnosť v lehote 1 mesiaca doplniť
znalecký posudok, tento bol však okresnému súdu doručený až po viacerých urgenciách
21. septembra 2009. Ako neefektívnu a nesústredenú považoval ústavný súd aj nasledovnú
činnosť okresného súdu, ktorý 6. augusta 2010 ustanovil v konaní už v poradí tretieho
znalca na odhad stavebných prác, ktorého opakovane urgoval na jeho predloženie
(9. septembra 2010 a 4. novembra 2010), pričom spis okresného súdu zaslal znalcovi až
9. novembra 2010, t. j. po predchádzajúcich urgenciách.
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 131/1999
doteraz uskutočnil osem pojednávaní (10. apríla 2002, 24. mája 2002, 3. októbra 2003,
16. januára 2004, 2. apríla 2004, 18. februára 2009, 18. januára 2010 a napokon 24. marca
2010) a dosiaľ, po takmer 12 rokoch od začatia konania, nerozhodol vo veci samej.
Postup okresného súdu v označenom konaní okrem opakovaných období nečinnosti
podľa názoru ústavného súdu má znaky neefektívnej činnosti, pretože dlhodobo nesmeroval
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a jeho nesústredený postup spôsobil doterajšiu
dĺžku namietaného konania; spôsobil teda to, že konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené,
čím stav právnej neistoty sťažovateľa stále trvá.
Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy
v namietanom konaní.
Ústavný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu
nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu
z 1. apríla 2011 o tom, že „že vec bola postupne prideľovaná piatim sudkyniam, nakoľko
vecprejednávajúce sudkyne ukončili svoje pôsobenie na tunajšom súde a jedna sudkyňa
vzniesla námietku zaujatosti vo veci“. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre
uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07).
Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností vzhľadom na uvedené rozhodol, že
okresný súd svojou opakovanou nečinnosťou a neefektívnou a nesústredenou činnosťou
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999 s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania
(takmer 12 rokov) spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ešte
namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999 v ďalšom období konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, keď uviedol, že „... Dôsledkom už spomínanej
nečinnosti a neefektívnej činnosti súdu je takmer 12 rokov trvajúci stav mojej právnej
neistoty, ktorá je pre mňa čoraz viac stresujúcou. Dĺžka súdneho sporu má totiž za
následok, že jeho riziká pre každého z účastníkov sporu neúmerne narástli a to s ohľadom
na výšku zmluvných úrokov z omeškania, ktoré ako príslušenstvo istiny túto už
mnohonásobne prevyšujú. S ohľadom na horeuvedené skutočnosti nemožno považovať za
postačujúce, aby ústavný súd vo veci iba skonštatoval porušovanie mojich základných
ústavných práv a súdu iba prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Preto sa
domáham priznania finančného zadosťučinenia a to vo výške 5000,-EUR.“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného
sp. zn. 19 C 131/1999 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že
konanie vo veci sťažovateľa nebolo v čase rozhodnutia ústavného súdu právoplatne
skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v sume 4 000 €.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom
JUDr. R. C. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá
bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 % DPH v sume 48,42 €. Sťažovateľ požadoval úhradu
trov konania v sume 303,28 €. Ústavný súd priznal úhradu trov konania v požadovanej
sume, pretože neprekračuje sumu ustanovenú príslušným právnym predpisom. Priznanú
úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2011