Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 72/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislav Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho prerokoval sťažnosť M. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 , ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť M. K. trovy konania v sume 303,28

€ (slovom tristotri eur a dvadsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. C.,

K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra

2010 doručená sťažnosť M. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

R. C., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ je v tomto konaní žalovaným.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že na okresnom súde prebieha už viac ako 11 rokov

konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o nároku žalobcu uplatneného voči

sťažovateľovi ako žalovanému na základe žaloby o zaplatenie peňažnej sumy

s príslušenstvom podanej okresnému súdu 15. júna 1999. Sťažovateľ ďalej uviedol, že

«... za spomínanú dobu súd uskutočnil osem pojednávaní (v dňoch 10. 4. 2002, 29. 5. 2002,

3. 3. 2003, 16. 1. 2004, 2. 4. 2004, 18. 2. 2009, 18. 1. 2010 a 24. 3. 2010), vypracoval tri

uznesenia, ktorými pribral do konania znalcov (posledné uznesenie je zo dňa 6. 8. 2010).

Z hore uvedeného je zrejmé, že prvé pojednávanie vo veci nariadil súd takmer tri

roky po podaní žaloby, že medzi druhým a tretím pojednávaním je obdobie nečinnosti súdu

takmer rok a medzi pojednávaním, ktoré sa konalo 2. 4. 2004 a následným pojednávaním

konanom dňa 8. 2. 2009 je obdobie piatich rokov, po ktorú dobu súd v podstate iba

vypracoval uznesenie o pribratí znalca do konania (11. 3. 2005) a uznesenie o pribratí

iného znalca (14. 5. 2008). Výsledkom takejto „činnosti súdu“ je potom skutočnosť, že súd

do dnešného dňa, t. j. po dobu takmer dvanástich rokov nedokázal vo veci vydať aspoň

meritórne rozhodnutie.».

Sťažovateľ tvrdí, „... že uvedeným postupom súdu dochádza k porušovaniu...“ jeho

«... ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom“», ďalej, „že postupom Okresného súdu Trnava bolo

a je porušované“ jeho «...právo garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, publikovaného pod č. , podľa ktorého

„každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava sa v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- EUR (slovom päťtisíc

EUR), ktorú sumu je povinný vyplatiť mu Okresný súd Trnava do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť M. K. trovy jeho právneho zastúpenia vo

výške najmenej 303,28 €, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. R. C., č. ú...,

var. s. 3410, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prijal na ďalšie konanie

uznesením č. k. -8 z 3. marca 2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (15. marca

2011) a právneho zástupcu sťažovateľa (11. apríla 2011), aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov

a v súlade s upustil ústavný súd od ústneho

pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. D.

V., prípisom sp. zn. z 1. apríla 2011 doručeným ústavnému súdu 8. apríla

2011. Predsedníčka vo vyjadrení chronologicky popísala úkony, ktoré podľa zistenia

ústavného súdu zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej

uviedla:

„Z uvedeného vyplýva, že vec bola postupne prideľovaná piatim sudkyniam, nakoľko

vecprejednávajúce sudkyne ukončili svoje pôsobenie na tunajšom súde a jedna sudkyňa

vzniesla námietku zaujatosti vo veci. Keďže ide o právne zložitú vec a vo veci boli

vypracované už dva znalecké posudky a jeden dodatok k znaleckému posudku, je možné

konštatovať, že prieťahy v konaní boli spôsobené i objektívnymi skutočnosťami.“

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu porušovateľa z 15. apríla

2011 zotrval na obsahu podanej sťažnosti a okrem iného uviedol:

„Na rozdiel od názoru predsedníčky súdu, ktorá prieťahy v predmetnej veci, v ktorej

súd po dobu takmer 12 rokov nebol schopný rozhodnúť zdôvodňuje skutkovou a právnou

zložitosťou veci sa domnievam, že nejde o spor tak skutkovo a právne zložitý, že by bolo

možné týmito okolnosťami odôvodniť zdĺhavosť súdneho konania. Na tomto mojom názore

nemení nič ani skutočnosť, že na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci je potrebné

vykonať znalecké dokazovanie.

Zastávam názor, že samotná skutočnosť, že súd I. stupňa nedokázal vo veci vydať

hoci neprávoplatné rozhodnutie po dobu takmer 12 rokov svedčí o tom, že nekoná vo veci

efektívne a bez zbytočných prieťahov.

Ako som už vyššie uvádzal, nazdávam sa, že zbytočné prieťahy v tomto súdnom

konaní a nimi spôsobenú celkovú dĺžku súdneho konania nie je možné ospravedlniť údajnou

skutkovou a právnou zložitosťou veci a už vôbec nie organizačnými problémami

a personálnymi otázkami súvisiacimi s činnosťou Okresného súdu.

Neefektívnosť konania okresného súdu v predmetnej veci pritom dokazujú i jeho

posledné úkony, keď súd I. stupňa napriek tomu, že vo veci podal dňa 12.11.2008 znalecký

posudok Ing. L. V., pribral uznesením zo dňa 6.8.2010 do konania ďalšieho znalca a to nie

ako znalca kontrolného, ale znalca, ktorý má v podstate zodpovedať podobné otázky, aké vo

veci zodpovedal už predchádzajúci znalec. Keďže závery oboch znalcom sú diametrálne

odlišné, bude vo veci nutné vykonať kontrolné znalecké dokazovania kontrolným znalcom,

čím sa opäť zvýšia náklady sporu a oddiali konečné rozhodnutie.“

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil takýto stav a priebeh namietaného konania:

Dňa 15. júna 1999 doručila obchodná spoločnosť D., spol. s r. o. (ďalej len

,,žalobca“), okresnému súdu žalobu proti sťažovateľovi (ako žalovanému) o zaplatenie časti

ceny diela (bytu) v sume 60 925,70 Sk s príslušenstvom.

Dňa 11. októbra 1999 doručil sťažovateľ okresnému súdu vyjadrenie k žalobe

žalobcu.

Dňa 21. októbra 1999 sťažovateľ doručil okresnému súdu vzájomný návrh

na zaplatenie sumy 131 650 Sk.

Dňa 12. októbra 1999 predsedníčka okresného súdu opatrením sp. zn. Spr 351/99

pridelila vec na ďalšie konanie novej zákonnej sudkyni JUDr. M. V.

Dňa 5. novembra 1999 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za vzájomný návrh.

Dňa 4. januára 2000 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu žiadosť

o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 20. januára 2000 okresný súd zaslal na vyjadrenie vzájomný návrh sťažovateľa

právnej zástupkyni žalobcu.

Dňa 12. apríla 2000 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu žiadosť

o skoré nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 3. apríla 2000 právna zástupkyňa žalobcu doručila okresnému súdu vyjadrenie

žalobcu ku vzájomnému návrhu.

Dňa 10. januára 2001 vo veci zákonná sudkyňa JUDr. M. V. oznámila dôvody, ktoré

zakladajú jej vylúčenia z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 23. januára 2001 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej

len ,,krajský súd“) na rozhodnutie o vylúčení zákonnej sudkyne.

Dňa 30. marca 2001 krajský súd uznesením č. k. -53 rozhodol, že

zákonná sudkyňa JUDr. M. V. je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci (uznesenie

bolo doručené okresnému súdu 11. mája 2001 a sťažovateľovi 27. júna 2001).

Dňa 5. októbra 2001 predsedníčka okresného súdu pridelila vec opatrením sp. zn.

Spr 949/01 na ďalšie konanie novej zákonnej sudkyni Mgr. M. B.

Dňa 13. marca 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. apríl 2002.

Dňa 10. apríla 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na 24. máj 2002 z dôvodu neprítomnosti

právnej zástupkyne žalobcu, ktorý na jej prítomnosti trval.

Dňa 24. mája 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil; okresný súd nariadil dokazovanie a vypočul účastníkov konania a odročil

pojednávanie na neurčito na účely dožiadania Okresného úradu v T. – Štátny fond rozvoja

bývania (ďalej len ,,štátny fond“) o oznámenie, aké prílohy do žiadosti o poskytnutie

podpory priložil žalovaný (štátny fond bol požiadaný 28. mája 2002). Právnej zástupkyni

žalobcu uložil okresný súd povinnosť v lehote 10 dní predložiť súdu návrh dodatku k

zmluve o dielo.

Dňa 4. júna 2002 právna zástupkyňa žalobcu doručila okresnému súdu dodatok

k zmluve o dielo.

Dňa 3. júla 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. október 2003.

Dňa 3. októbra 2003 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil; okresný súd pokračoval v dokazovaní, vypočul sťažovateľa a žalobcu a odročil

pojednávanie na neurčito pre účely predvolania svedkyne a predloženia dokladov

preukazujúcich poukázanie sumy z ceny diela sťažovateľom žalobcovi.

Dňa 6. októbra 2003 právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému súdu ním

požadované doklady.

Dňa 27. októbra 2003 právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému súdu vyjadrenie

k žalobe.

Dňa 14. novembra 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. január 2004.

Dňa 16. januára 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil. Okresný súd pokračoval v dokazovaní, vypočul svedkyňu Ing. I. M. a odročil

pojednávanie na neurčito bez uvedenia dôvodu. Na pojednávaní bolo okresnému súdu

doručené stanovisko sťažovateľa k dosiaľ vykonaným výsledkom dokazovania.

Dňa 20. februára 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2004.

Dňa 2. apríla 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil. Právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa

k rozpočtu a záverečnému vyúčtovaniu. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito

z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu požiadala o poskytnutie lehoty na zaujatie

stanoviska k vyjadreniu sťažovateľa (dňa 28. apríla 2004 právna zástupkyňa žalobcu zaslala

vyjadrenie).

Dňa 29. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. október 2004 (termín

pojednávania bol 23. júla 2004 zrušený z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na iný súd).

Dňa 13. januára 2005 predsedníčka okresného súdu opatrením č. Spr 60/05 vo veci

určila novú zákonnú sudkyňu JUDr. Z. K.

Dňa 28. februára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. jún 2005.

Dňa 11. marca 2005 okresný súd uznesením č. k. -158 ustanovil súdnu

znalkyňu z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovanie nehnuteľností a uložil jej povinnosť

vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3 vyhotoveniach v lehote 60 dní; účastníkom

konania uložil okresný súd povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním

znaleckého posudku, a to každému po 2 500 Sk.

Dňa 17. marca 2005 štátny fond doručil okresnému súdu fotokópie ním požadovanej

fotodokumentácie, ktoré okresný súd žiadal na základe výzvy z 28. februára 2005.

Dňa 4. apríla 2005 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu

č. k. /35/ -158 z 11. marca 2005 v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku (z uvedeného dôvodu bol

tiež 20. apríla 2005 zrušený termín pojednávania nariadený na 1. jún 2005).

Dňa 10. mája 2005 okresný súd uznesením č. k. -174 odvolanie

sťažovateľa proti uzneseniu č. k. /35/ -158 v časti, v ktorej mu bola uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku podľa § 209

ods. 1 (ďalej aj ,,OSP“), odmietol.

Dňa 27. mája 2005 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu

č. k. -174 z 10. mája 2005, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa; okresný súd

predložil vec 24. augusta 2005 Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) na

rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 30. novembra 2005 krajský súd uznesením č. k. -85 sťažovateľom

napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -174 z 10. mája 2005 zrušil (vec bola

vrátená okresnému súdu 22. decembra 2005).

Dňa 29. marca 2006 bol krajskému súdu spolu s opravným prostriedkom sťažovateľa

zo 4. apríla 2005 proti uzneseniu č. k. /35/ -158 z 11. marca 2005 proti uloženiu

povinnosti zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku doručený spis

okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 10. augusta 2006 krajský súd uznesením č. k. -192

sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. /35/ -158 z 11. marca

2005 potvrdil (vec bola vrátená okresnému súdu 10. augusta 2006).

Dňa 13. októbra 2006 okresný súd zaslal spis sp. zn. na základe

uznesenia č. k. /35/ -158 z 11. marca 2005 znalkyni na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 31. júla 2007, 25. septembra 2007 a 5. decembra 2007 okresný súd urgoval

znalkyňu na zaslanie znaleckého posudku.

Dňa 2. a 16. januára 2008 po ďalšej zmene zákonnej sudkyne (ďalšou v poradí

zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. Z. Z.) okresný súd opätovne urgoval znalkyňu na

zaslanie znaleckého posudku.

Dňa 6. marca 2008 ustanovená znalkyňa doručila okresnému súdu návrh na zrušenie

uznesenia č. k. /35/ -158, a to z dôvodu, že podľa jej vyjadrenia ,,... nie je

zapísaná v odvetviach v ktorých je potrebné úkon vykonať...“.

Dňa 14. mája 2008 okresný súd uznesením č. k. -214 ustanovil nového

súdneho znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných prác a uložil

mu povinnosť vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3 vyhotoveniach v lehote dvoch

mesiacov.

Dňa 5. augusta 2008 okresný súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku.

Dňa 10. októbra 2008 okresný súd zaslal znalcovi výzvu, aby doručil okresnému

súdu znalecký posudok pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 12. novembra 2008 ustanovený znalec zaslal okresnému súdu znalecký posudok

č. 115/2008 spolu so zapožičaným spisom; okresný súd zaslal znalecký posudok

13. novembra 2008 na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 17. decembra 2008 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalobcu

k znaleckému posudku, aby sa k nemu vyjadril.

Dňa 12. januára 2009 sťažovateľ zaslal okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému

posudku a k vyjadreniu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 15. januára 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. jún 2009.

Dňa 18. februára 2009 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil znalcovi povinnosť

v lehote 1 mesiaca doplniť znalecký posudok v zmysle záverov tohto pojednávania.

Dňa 24. marca 2009, 26. apríla 2009 a 15. júna 2009 urgoval okresný súd znalca na

podanie doplňujúceho znaleckého posudku.

Dňa 6. augusta 2009 okresný súd zaslal znalcovi výzvu, aby doručil pod hrozbou

uloženia poriadkovej pokuty vyhotovený doplňujúci znalecký posudok v lehote 1 mesiaca.

Dňa 21. septembra 2009 znalec zaslal okresnému súdu doplňujúci znalecký posudok

č. 80/2009 spolu so zapožičaným spisom; okresný súd zaslal doplňujúci znalecký posudok

24. septembra 2009 na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 13. októbra 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k doplňujúcemu

znaleckému posudku č. 80/2009.

Dňa 5. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. január 2010.

Dňa 18. januára 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil; okresný súd vypočul znalca a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že účastníci

sa pokúsia o uzavretie mimosúdnej dohody, ktorú navrhla právna zástupkyňa žalobcu.

Dňa 5. februára 2010 okresný súd zaslal sťažovateľovi výzvu, aby sa vyjadril

k vyjadreniu žalobcu a tiež aby sa vyjadril, či súhlasí s pribratím kontrolného znalca do

konania.

Dňa 17. februára 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu odpoveď na výzvu

z 9. februára 2010, pričom sa vyjadril, že nesúhlasí s ustanovením kontrolného znalca.

Dňa 18. februára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2010; termín

tohto pojednávania bol na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu okresným súdom

zmenený na 24. marec 2010.

Dňa 24. marca 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ

zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito bez uvedenia dôvodu s tým, že

právna zástupkyňa žalobcu do 9. apríla 2010 písomne oznámi súdu, či trvá na návrhu na

uzavretie mimosúdnej dohody, alebo ho berie späť.

Dňa 19. apríla 2010 a 12. mája 2010 okresný súd urgoval právnu zástupkyňa žalobcu

na podanie správy, či na podanom návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody trvá, alebo ho

berie späť.

Dňa 19. mája 2010 žalobca doručil okresnému súdu oznámenie, že k 6. máju 2010

došlo k odvolaniu plnej moci jeho právnej zástupkyni.

Dňa 7. júna 2010 okresný súd zaslal žalobcovi výzvu, aby sa vyjadril, či prichádza do

úvahy uzatvorenie mimosúdnej dohody, resp. súdneho zmieru.

Dňa 6. augusta 2010 okresný súd uznesením č. k. -356 ustanovil za

súdneho znalca Ing. A. F., súdneho znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty

stavebných prác a uložil mu povinnosť vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3

vyhotoveniach v lehote dvoch mesiacov.

Dňa 5. septembra 2010 okresný súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku.

Dňa 4. novembra 2010 znalec doručil okresnému súdu odpoveď na urgenciu s tým,

že posudok nemohol vypracovať, keďže mu nebol zaslaný súdny spis (spis mu okresný súd

doručil 9. novembra 2010).

Dňa 8. marca 2011 zaslal znalec okresnému súdu znalecký posudok č. 13/2011 spolu

so zapožičaným spisom, okresný súd zaslal znalecký posudok 9. marca 2011 na vyjadrenie

účastníkom konania.

Dňa 29. marca 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému

posudku.

Ústavný súd zistil, že po doručení vyjadrenia sťažovateľa a žalobcu k znaleckému

posudku nebolo vo veci nariadené pojednávanie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia povinnosť pre sudcu

vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých

dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo

samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, predmetom konania pred okresným súdom je

rozhodovanie o žalobe o zaplatenie časti ceny diela (v sume 60 925,70 Sk) a rozhodovanie

o vzájomnom návrhu sťažovateľa na zaplatenie sumy 131 650 Sk. Po právnej stránke ide

o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností

uvedených sťažovateľom a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu ústavný súd nezistil nijakú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti

veci. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je potrebné poukázať na to, že dokazovanie

vyžadovalo okrem zabezpečenia viacerých listinných dôkazov aj vypracovanie znaleckých

posudkov; v žiadnom prípade však nejde o takú zložitosť veci, ktorou by bolo možné

odôvodniť doterajšiu dĺžku konania (takmer 12 rokov) bez prijatia rozhodnutia vo veci

samej.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu

napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Ústavný súd predovšetkým pripúšťa, že procesné úkony, ktoré v doterajšom priebehu

napadnutého konania urobil sťažovateľ (vzájomný návrh sťažovateľa doručený okresnému

súdu 21. októbra 1999, odvolanie proti uzneseniu z 11. marca 2005, ktorým mu bola súdom

uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené so znaleckým posudkom, doručené

okresnému súdu 4. apríla 2005, odvolanie proti uzneseniu z 10. mája 2005, ktorým okresný

súd odmietol jeho odvolanie proti uzneseniu z 11. marca 2005, doručené okresnému súdu

27. mája 2005, vyjadrenie k znaleckému posudku č. 115/2008 doručené okresnému súdu

12. januára 2009, vyjadrenie k doplňujúcemu znaleckému posudku č. 80/2009 doručené

okresnému súdu 13. októbra 2009, nesúhlas s ustanovením kontrolného znalca doručený

okresnému súdu 17. februára 2010, vyjadrenie k znaleckému posudku č. 13/2011 doručené

okresnému súdu 29. marca 2011), objektívne vplývali na priebeh a dĺžku namietaného

konania, keďže vo veci konajúci okresný súd sa s týmito návrhmi sťažovateľa musel

zaoberať. Zároveň ale ústavný súd konštatuje, že išlo o procesné úkony, ktoré síce

ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľ

právo podľa príslušných ustanovení , a preto ich nemožno

pripísať na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní v zásade aktívny (na výzvy okresného súdu

reagoval s krátkym časovým odstupom), dožadoval sa pokračovania v konaní v obdobiach

nečinnosti okresného súdu a podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného

súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri posudzovaní

veci prihliadal aj na prvú vetu , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v období od podania žaloby

(15. jún 1999) do 20. januára 2000 (keď zaslal na vyjadrenie žalobcovi vzájomný návrh

sťažovateľa) postupoval plynulo a zabezpečil realizáciu procesných práv účastníkov

konania v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Ústavný súd ďalej konštatuje, že v konaní okresného súdu sa opakujú viaceré

obdobia nečinnosti. Takým bolo obdobie od zaslania vzájomného návrhu sťažovateľa

žalobcovi 20. januára 2000 do vznesenia námietky zaujatosti vo veci konajúcou zákonnou

sudkyňou 10. januára 2001 (v trvaní 11 mesiacov), obdobie od 24. mája 2002 do 3. októbra

2003 (keď okresný súd uskutočnil ďalšie pojednávanie vo veci až po 16 mesiacoch)

a obdobie od 2. apríla 2004, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie, do 11. marca 2005,

keď okresný súd ustanovil súdnu znalkyňu (v trvaní 11 mesiacov).

Konanie okresného súdu však vykazuje aj znaky neefektívnej činnosti. V období od

ustanovenia súdnej znalkyne 11. marca 2005 do 14. mája 2008 (keď okresný súd vo veci

ustanovil nového znalca) bola činnosť okresného súdu v namietanej veci nesústredená

a neefektívna, a to najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním týkajúcim sa posúdenia

oprávnenosti zvýšenia cien a účelnosti všetkých vynaložených nákladov na zhotovenie diela

(nadstavby bytu); navyše okresný súd ustanovil znalca prvý raz až 11. marca 2005, t. j. po

viac ako 5 a pol roku od začatia konania, pritom okresný súd doručil súdnej znalkyni, ktorú

ustanovil a ktorej uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok 11. marca 2005, svoj spis

až 13. októbra 2006. V priebehu roka 2007 a 2008 okresný súd síce opakovane urgoval

(31. júla 2007, 25. septembra 2007, 5. decembra 2007, 2. januára 2008 a 16. januára 2008)

znalkyňu na podanie znaleckého posudku, napriek tomu po viac ako troch rokoch od jej

ustanovenia ustanovil uznesením zo 14. mája 2008 vo veci nového znalca (potom, ako

znalkyňa 6. marca 2008 okresnému súdu doručila návrh na zrušenie uznesenia, ktorým bola

ustanovená, z dôvodu, že nie je zapísaná v odvetviach, v ktorých je potrebné úkony

vykonať), čo svedčí o nesústredenom postupe okresného súdu pri ustanovení súdnej

znalkyne so znakmi vykazovanej opakovanej nečinnosti.

Ani v období po ustanovení nového súdneho znalca okresným súdom uznesením

zo 14. mája 2008 nepovažuje ústavný súd postup okresného súdu súvisiaci so znaleckým

dokazovaním v namietanom konaní za sústredený a efektívny. Okresný súd síce na

pojednávaní 18. februára 2009 uložil znalcovi povinnosť v lehote 1 mesiaca doplniť

znalecký posudok, tento bol však okresnému súdu doručený až po viacerých urgenciách

21. septembra 2009. Ako neefektívnu a nesústredenú považoval ústavný súd aj nasledovnú

činnosť okresného súdu, ktorý 6. augusta 2010 ustanovil v konaní už v poradí tretieho

znalca na odhad stavebných prác, ktorého opakovane urgoval na jeho predloženie

(9. septembra 2010 a 4. novembra 2010), pričom spis okresného súdu zaslal znalcovi až

9. novembra 2010, t. j. po predchádzajúcich urgenciách.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn.

doteraz uskutočnil osem pojednávaní (10. apríla 2002, 24. mája 2002, 3. októbra 2003,

16. januára 2004, 2. apríla 2004, 18. februára 2009, 18. januára 2010 a napokon 24. marca

2010) a dosiaľ, po takmer 12 rokoch od začatia konania, nerozhodol vo veci samej.

Postup okresného súdu v označenom konaní okrem opakovaných období nečinnosti

podľa názoru ústavného súdu má znaky neefektívnej činnosti, pretože dlhodobo nesmeroval

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a jeho nesústredený postup spôsobil doterajšiu

dĺžku namietaného konania; spôsobil teda to, že konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené,

čím stav právnej neistoty sťažovateľa stále trvá.

Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy

v namietanom konaní.

Ústavný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu

nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

z 1. apríla 2011 o tom, že „že vec bola postupne prideľovaná piatim sudkyniam, nakoľko

vecprejednávajúce sudkyne ukončili svoje pôsobenie na tunajšom súde a jedna sudkyňa

vzniesla námietku zaujatosti vo veci“. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre

uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (napr. , ).

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností vzhľadom na uvedené rozhodol, že

okresný súd svojou opakovanou nečinnosťou a neefektívnou a nesústredenou činnosťou

v konaní vedenom pod sp. zn. s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania

(takmer 12 rokov) spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ešte

namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, keď uviedol, že „... Dôsledkom už spomínanej

nečinnosti a neefektívnej činnosti súdu je takmer 12 rokov trvajúci stav mojej právnej

neistoty, ktorá je pre mňa čoraz viac stresujúcou. Dĺžka súdneho sporu má totiž za

následok, že jeho riziká pre každého z účastníkov sporu neúmerne narástli a to s ohľadom

na výšku zmluvných úrokov z omeškania, ktoré ako príslušenstvo istiny túto už

mnohonásobne prevyšujú. S ohľadom na horeuvedené skutočnosti nemožno považovať za

postačujúce, aby ústavný súd vo veci iba skonštatoval porušovanie mojich základných

ústavných práv a súdu iba prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Preto sa

domáham priznania finančného zadosťučinenia a to vo výške 5000,-EUR.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci sťažovateľa nebolo v čase rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie podľa v sume 4 000 €.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom

JUDr. R. C. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 % DPH v sume 48,42 €. Sťažovateľ požadoval úhradu

trov konania v sume 303,28 €. Ústavný súd priznal úhradu trov konania v požadovanej

sume, pretože neprekračuje sumu ustanovenú príslušným právnym predpisom. Priznanú

úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011