Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 203/2011
PDF · 229.24 KB
No categories available
II. ÚS 203/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., vo veci namietaného porušenia základných práv
zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a jeho uznesením z 21. júla
2008, ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, namietaného
porušenia základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 CoE 195/2009 a jeho uzneseniami zo 14. januára 2010 a z 3. marca 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra
2010 doručená sťažnosť M. P., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a jeho uznesením z 21. júla
2008, ako aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a)
ústavy, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1
a čl. 46 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a jeho
uzneseniami zo 14. januára 2010 a z 3. marca 2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva presvedčenie sťažovateľa, že spolu so svojou
manželkou sú poškodení obzvlášť závažným trestným činom podvodu, vo veci „ktorého
Úradom boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru MV SR, Odborom boja proti
korupcii - Výhod pod čvs. PPZ-46/BPK-V-2008, bolo dňa 31. 08. 2010 vznesené trestné
obvinenie voči JUDr. J. Š. a Ing. P. T. v prospech ktorého 25. 08. 2007 bolo začaté
exekučné konanie 48 Er 2258/2007 na základe odporujúceho zákonu rozhodcovského
rozsudku na OS KE II...“. Podľa názoru sťažovateľa «po začatí trestného stíhania a
pokročení vyšetrovania zločinu podvodu, P. T. zfíngoval „odstúpenie“ nezákonného
rozhodcovského rozsudku, nastrčenej osobe Ing. R. M., v mene ktorého bolo 18. 03. 2008
začaté druhé nezákonné exekučné konanie č. k. 48 Er 598/2008, pričom na tom istom
miestne nepríslušnom vo vzťahu k sťažovateľovi OS KE II».
V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 okresný súd, zastúpený
neoprávnenou osobou, vyššou súdnou úradníčkou, ktorá samostatne konala a rozhodovala
bez poverenia sudcu, porušil sťažovateľom označené práva. Dňa 1. júla 2008 vyššia súdna
úradníčka podľa názoru sťažovateľa samostatne bez ex offo povinného poverenia sudcu
rozhodla uznesením č. k. 48 Er 598/2008-31 vo veci návrhu sťažovateľa a jeho manželky
o zastavení protizákonne začatej exekúcie, ktorým návrh sťažovateľa a jeho manželky
odmietla. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ a jeho manželka v zákonnej lehote
odvolanie. Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv okrem iného v tom, že 21. júla 2008
vyššia súdna úradníčka bez poverenia sudcu vydala uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-51
(ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým zamietla návrh sťažovateľa o miestnej
nepríslušnosti okresného súdu. Predmetné napadnuté uznesenie nebolo podľa názoru
sťažovateľa jeho manželke nikdy doručené, pričom „spôsobený jej stav právnej neistoty
pretrváva“. Sťažovateľovi bolo predmetné uznesenie doručené 21. augusta 2008.
Sťažovateľ sa proti napadnutému uzneseniu odvolal. Podľa názoru sťažovateľa „Pri konaní
v mene súdu vo veci exekúcie č. k. 548 Er 598/2008 sa vyššia súdna úradníčka OS KE II...
dopustila nesprávneho úradného postupu ktorým boli zasiahnuté základné práva
sťažovateľa tým, že ako neoprávnená osoba samostatne konala a rozhodovala okrem iného
aj pri vydaní uznesenia č. k. 48 Er 598/2008-51 zo dňa 21. 07. 2007 bez obligatórne
povinného poverenia sudcu...“. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „V ex. súdnom
spise 48 Er 598/2008 niet poverenia sudcu G. F. pre vyššiu súdnu úradníčku..., ktoré by
oprávňovalo jej samostatne konanie v celej veci ako niet poverenia sudcu, ktoré by
oprávňovalo v. s. u . na samostatne konanie a rozhodovanie vo veci uznesenia č. k. 48 Er
598/2008-51...“. Dňa 3. augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 (pridelená sp. zn.
4 CoE 195/09), pričom toto „druhé uznesenie“ bolo okresným súdom vydané neskôr ako
uznesenie z 1. júla 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie. Spis bol
odstúpený krajskému súdu v čase, keď manželke sťažovateľa nebolo doručené ani
uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008, ani napadnuté uznesenie č. k. 48 Er
598/2008-51 z 21. júla 2008, pričom uznesenie z 21. júla 2008 vo veci námietky miestnej
nepríslušnosti nebolo manželke sťažovateľa vôbec doručené. Krajský súd uznesením č. k.
4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu z 21. júla 2008 o zamietnutí námietky miestnej príslušnosti. Podľa
sťažovateľa vo vzťahu k predmetnému uzneseniu krajského súdu „... avšak dňa 14. 01.
2010, ta istá sudkyňa KS... porušila procesný poriadok a neoprávnené rozhodla vo veci
uznesenia č. 48 Er 598/2008-51 z 21. 7. 2008, o odmietnutí miestnej nespríslušnosti, ktoré
tak isto bolo vydané vyššou súdnou úradníckou, pričom za stavu, keď toto ani nebolo
doručené manželke sťažovateľa, ho potvrdila Uznesením 4 CoE 195/2009-604, pričom v
predmetnom uznesení 4 CoE 195/2009-604 svojvoľne pozmeňovala všetky údaje účastníkov
konania označených v uznesení vyššej súdnej úradníčky okresného súdu, označených v
titule, návrhu na ex. a žiadosti na exekúciu.“. Podľa názoru sťažovateľa „týmto bol
sťažovateľovi spôsobený stav pretrvávajúcej právnej neistoty, čo je nezlučiteľné s
prehlásením SR v čl. 1 Ústavy za právny štát“. Dňa 5. februára 2010 sťažovateľ požiadal
o odstránenie zrejmej chyby v písaní v uznesení krajského súdu zo 14. januára 2010, o čom
krajský súd uznesením č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 rozhodol tak, že návrh na
opravu uznesenia zo 14. januára 2010 zamietol. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu zo
14. januára 2010 došlo podľa sťažovateľa k „svojvoľnému pozmeňovaniu všetkých údajov
účastníkov konania“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti následne uviedol, že «... v tej súvislosti
je potrebné poznamenať, že Okresný súd KE II v konaní 48 Er 598/2008, už z prvopočiatku
vedel, že údaje ako povinných tak aj oprávneného uvedené v „titule“, žiadosti, návrhu sú
nesprávne, (nehovoriac na tomto mieste o množstve iných právnych dôkazoch rozporu so
zákonom) a svedčili o protizákonnom, ale aj o podvodníckom pokuse v zbavení vlastníctva
sťažovateľa...». Sťažovateľ v tejto súvislosti vo veci uvádza, že „Vydaním Uznesenia č. k.
4 CoE 195/2009-687 zo dňa 3. 3. 2010, obsah ktorého je otvorene nepravdivý, je v rozpore
s dôkazmi, zákonom a skutočnosťami, sudkyňa KS preukázala svoju zaujatosť vo veci,
porušila dôstojnosť súdneho konania, porušila základne práva sťažovateľa a zákon...“.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo M. P. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v konaní č. k. 48 Er 598/2008, postupom OS KE II porušené
bolo.
2. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti zákonným sudcom zaručené
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní č. k. 48 Er598/2008, postupom OS KE II
porušené bolo.
3. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti súdom zriadeným zákonom,
zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní č. k.
48 Er 598/2008, postupom OS KE II porušené bolo.
4. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným
sudcom zaručené čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v
konaní č. k. 48 Er 598/2008, postupom OS KE II porušené bolo.
5. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti so zárukou spravodlivého
procesu, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
postupom OS KE II porušené bolo.
6. Základné právo M. P. , na súd zriadený na základe zákona, zaručené čl. 6 odst. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných, postupom Krajského súdu v Košiciach,
porušené bolo.
7. Základné právo M. P. na zákonného sudcu, zaručené čl. 6 odst. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 48 odst. 1 Ústavy SR, postupom
Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.
8. Základné právo M. P. na prejednanie veci nezaujatým sudcom, zaručené čl. 6 odst.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v
Košiciach, porušené bolo.
9. Základné právo M. P. na spravodlivosť, zaručené čl.6 odst. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.
10. Základné právo M. P. na súdnu a právnu ochranu, zaručené čl. 6 odst. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 Ústavy SR,
postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.
11. Základné právo M. P. na ochranu osobných údajov a ochranu pred ich
zneužívaním, zaručeného čl. 19 odst. 3., čl. 22 odst. 1 Ústavy, postupom Krajského súdu v
Košiciach, porušené bolo.
12. Základné právo M. P. na neprípustnosť uloženia povinnosti nie na základe
zákona, nie v jeho medziach a bez zachovania základných práv a slobôd, garantované čl. 13
Ústavy SR odst. 1, písm. a),
13. Základné právo M. P. na dobré meno a dobrú povesť, zaručeného čl. 19 odst. 1,
postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.
14. Základné právo M. P. na súdnu a právnu ochranu, zaručeného čl. 46 Ústavy SR,
postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.
15. Základné právo M. P. na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti,
zaručeného čl. 19 odst. 1 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.
16. Základné právo M. P. na účinné právne prostriedky nápravy, zaručeného čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj keď sa porušenia dopustili
osoby pri plnení úradných povinností, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené
bolo.
17. Základné právo M. P. na garanciu dodržania súdom zákona, ústav a
medzinárodných zmlúv v zmysle čl. 2 odst. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR,
postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.
18. Ústavný súd Uznesenie OS KE II č. k. 48 Er 598/2008-51 zo dňa 21. 7. 2008 o
odmietnutí námietky miestnej nepríslušnosti súdu, vydaného neoprávnenou osobou vyššou
súdnou úradníčkou OS KE II bez poverenia sudcu, v celom rozsahu zrušuje.
19. Ústavný súd Uznesenia KS v KE č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo dňa 14. 1. 2010 o
potvrdení Uznesenia OS KE II č. k. 48 Er 598/2008-51 zo dňa 21. 7. 2008, v celom rozsahu
zrušuje.
20. Ústavný súd Uznesenie KS v KE č. k. 4CoE 195/2009-687 zo dňa 3. 3. 2010 o
odmietnutí návrhu na odstránenie svojvoľného pozmeňovania všetkých údajov účastníkov
konania v uznesení KS v KE č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo dňa 14. 1. 2010, v celom rozsahu
zrušuje.
21. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5 tisíc eur, ktoré je povinný OS KE II zaplatiť sťažovateľovi M. P..,
do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.
22. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 7 tisíc eur, ktoré je povinný Krajský súd v Košiciach zaplatiť
sťažovateľovi M. P ..., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
Zároveň sťažovateľ navrhol ústavnému súdu dočasným opatrením odložiť
vykonateľnosť uznesení krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010
a č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010, ako aj vykonateľnosť uznesenia okresného
súdu č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto
zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým
vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa
čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu
domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred
ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na
uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.
Tvrdenia o porušení iných práv ústavný súd považoval iba za súčasť argumentácie
sťažovateľa.
V zmysle uvedeného ústavný súd považoval za predmet sťažnosti namietané
porušenie článkov ústavy, základných práv zaručených ústavou a práv zaručených
dohovorom tak, ako sú uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorého sa mal dopustiť
okresný súd uznesením č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, ako aj postupom, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, a krajský súd uzneseniami č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo
14. januára 2010 a č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 a taktiež postupom, ktorý ich
vydaniu predchádzal.
1. K namietanému porušeniu základných práv uznesením okresného súdu č. k.
48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu
1.1 V súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod
sp. zn. 48 Er 598/2008 sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu
(čl. 46 ods. 1 ústavy), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
ústavy) a „prejednanie jeho záležitosti súdom zriadeným zákonom“, resp. „nezávislým
a nestranným sudcom“ (čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom a uznesením okresného súdu
č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla
sťažovateľom vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základných práv
sťažovateľa zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 je
neprípustná.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Porušenie tých istých práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 48 Er 598/2008 a jeho uzneseniami tak z 1. júla 2008, ako aj z 21. júla 2008 namietal
sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. februára 2010. O tejto sťažnosti
ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 134/2010-13 z 18. marca 2010 tak, že v tejto
časti sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietol.
Pretože v uvedenej veci sa v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania, ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
1.2 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie č. k.
II. ÚS 481/2010-19 z 15. novembra 2010 vydané v obdobnej veci (sťažnosť manželky
sťažovateľa), v ktorom ústavný súd, pokiaľ ide o postup okresného súdu, v ktorom konala
a rozhodovala vyššia súdna úradníčka, vo svojej argumentácii uviedol, že z rozvrhu práce
Okresného súdu Košice II uverejneného na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (http://www.justice.gov.sk/dwn/rs/2008/OSKE2/rpsoske208.rtf) na
strane 59 je ustanovené zaradenie vyššej súdnej úradníčky Mgr. M. K. pre výkon
a rozhodovanie podľa zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších
predpisov v súdnom oddelení 48 Er. Zároveň z úradného záznamu ústavného súdu
zo 16. februára 2010 vyplýva, že zákonný sudca Mgr. G. F. udelil vyššej súdnej úradníčke
8. februára 2008 poverenie na konanie a rozhodovanie v exekučnom konaní. Z uvedeného
považuje ústavný súd za preukázané, že konanie a rozhodovanie vyššej súdnej úradníčky v
napadnutom exekučnom konaní bolo v súlade so zákonnými požiadavkami.
2. K namietanému porušeniu základných práv uzneseniami krajského súdu č. k.
4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010 a č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010
a postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal
2.1 Sťažovateľ namieta porušenie čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 13 ods. 1
písm. a) ústavy, porušenie základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1
a čl. 46 ústavy a porušenie práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, a to
uzneseniami č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010 a č. k. 4 CoE 195/2009-687
z 3. marca 2010, ako aj postupom krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu týchto
uznesení.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
2.2 Krajský súd uznesením č. k. 4 CoE 195/09-604 zo 14. januára 2010 potvrdil
uznesenie okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, ktorým okresný súd
zamietol námietku sťažovateľa o miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Podľa zistenia
ústavného súdu predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010
a sťažovateľovi bolo doručené 3. februára 2010.
2.3 Uznesenie krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010, ktorým
krajský súd zamietol návrh sťažovateľa na opravu svojho uznesenia zo 14. januára 2010,
podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2010. Z úradného záznamu
spísaného zákonnou sudkyňou krajského súdu 9. júla 2010, ktorý sa nachádza na č. l. 689
súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008, vyplýva, že k doručeniu tohto
rozhodnutia sťažovateľovi došlo v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 poslednej vety
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Podľa § 47 ods. 2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu,
za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
V zmysle uvedeného teda nastali účinky doručenia rozhodnutia 3. júna 2010.
2.4 Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny
názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína plynúť dňom, keď
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie
základných práv, t. j. v danom prípade od 19. februára 2010 v prípade uznesenia krajského
súdu č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2009 a v prípade uznesenia č. k. 4 CoE
195/2009-687 z 3. marca 2010 od 3. júna 2010. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená
ústavnému súdu až 30. decembra 2010 (podaná osobne), teda jednoznačne po uplynutí
dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie
tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to
nedovoľuje.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako
podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na dodržanie ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku týkajúceho sa doručovania rozhodnutia krajského súdu
č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 sťažovateľovi nemožno jeho námietku
o nedoručení uvedeného rozhodnutia akceptovať. K účinkom doručenia rozhodnutia, ako to
už bolo uvedené, došlo podľa § 47 ods. 2 poslednej vety OSP.
V zmysle judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu a inú právnu ochranu
všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi
vťahujúcimi sa na konkrétne konanie (napr. II. ÚS 181/06). Teda ak orgán štátu aplikuje
platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie
základného práva alebo slobody (II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03).
Za týchto okolností sa námietka sťažovateľa týkajúca sa doručovania uznesenia
krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 javí ako zjavne neopodstatnená,
čo by bolo podkladom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z tohto
dôvodu.
4. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o jeho
ďalších požiadavkách (zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov a priznanie mu primeraného
finančného zadosťučinenia) je podmienené vyhovením sťažnosti (k čomu v tomto prípade
nedošlo), bolo bez právneho dôvodu sa týmito požiadavkami zaoberať.
S prihliadnutím na výsledok predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa
neprichádzalo do úvahy ani vyhovieť jeho návrhu na vydanie dočasného opatrenia a odložiť
vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2011