Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 203/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených v a a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. júla

2008, ako aj vo veci namietaného porušenia

v spojení s a , namietaného

porušenia základných práv zaručených v a 3, a

Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uzneseniami zo 14. januára 2010 a z 3. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2010 doručená sťažnosť M. P., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv zaručených v a

(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. júla

2008, ako aj porušenie v spojení s a

, namietaného porušenia základných práv zaručených v a 3,

a a práv zaručených v a dohovoru postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uzneseniami zo 14. januára 2010 a z 3. marca 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva presvedčenie sťažovateľa, že spolu so svojou

manželkou sú poškodení obzvlášť závažným trestným činom podvodu, vo veci „ktorého

Úradom boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru MV SR, Odborom boja proti

korupcii - Výhod pod čvs. PPZ-46/BPK-V-2008, bolo dňa 31. 08. 2010 vznesené trestné

obvinenie voči JUDr. J. Š. a Ing. P. T. v prospech ktorého 25. 08. 2007 bolo začaté

exekučné konanie na základe odporujúceho zákonu rozhodcovského

rozsudku na OS KE II...“. Podľa názoru sťažovateľa «po začatí trestného stíhania a

pokročení vyšetrovania zločinu podvodu, P. T. zfíngoval „odstúpenie“ nezákonného

rozhodcovského rozsudku, nastrčenej osobe Ing. R. M., v mene ktorého bolo 18. 03. 2008

začaté druhé nezákonné exekučné konanie č. k. , pričom na tom istom

miestne nepríslušnom vo vzťahu k sťažovateľovi OS KE II».

V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd, zastúpený

neoprávnenou osobou, vyššou súdnou úradníčkou, ktorá samostatne konala a rozhodovala

bez poverenia sudcu, porušil sťažovateľom označené práva. Dňa 1. júla 2008 vyššia súdna

úradníčka podľa názoru sťažovateľa samostatne bez ex offo povinného poverenia sudcu

rozhodla uznesením č. k. -31 vo veci návrhu sťažovateľa a jeho manželky

o zastavení protizákonne začatej exekúcie, ktorým návrh sťažovateľa a jeho manželky

odmietla. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ a jeho manželka v zákonnej lehote

odvolanie. Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv okrem iného v tom, že 21. júla 2008

vyššia súdna úradníčka bez poverenia sudcu vydala uznesenie č. k. -51

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým zamietla návrh sťažovateľa o miestnej

nepríslušnosti okresného súdu. Predmetné napadnuté uznesenie nebolo podľa názoru

sťažovateľa jeho manželke nikdy doručené, pričom „spôsobený jej stav právnej neistoty

pretrváva“. Sťažovateľovi bolo predmetné uznesenie doručené 21. augusta 2008.

Sťažovateľ sa proti napadnutému uzneseniu odvolal. Podľa názoru sťažovateľa „Pri konaní

v mene súdu vo veci exekúcie č. k. sa vyššia súdna úradníčka OS KE II...

dopustila nesprávneho úradného postupu ktorým boli zasiahnuté základné práva

sťažovateľa tým, že ako neoprávnená osoba samostatne konala a rozhodovala okrem iného

aj pri vydaní uznesenia č. k. -51 zo dňa 21. 07. 2007 bez obligatórne

povinného poverenia sudcu...“. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „V ex. súdnom

spise niet poverenia sudcu G. F. pre vyššiu súdnu úradníčku..., ktoré by

oprávňovalo jej samostatne konanie v celej veci ako niet poverenia sudcu, ktoré by

oprávňovalo v. s. u . na samostatne konanie a rozhodovanie vo veci uznesenia č. k. 48 Er

598/2008-51...“. Dňa 3. augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 (pridelená sp. zn.

), pričom toto „druhé uznesenie“ bolo okresným súdom vydané neskôr ako

uznesenie z 1. júla 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie. Spis bol

odstúpený krajskému súdu v čase, keď manželke sťažovateľa nebolo doručené ani

uznesenie č. k. -31 z 1. júla 2008, ani napadnuté uznesenie č. k. 48 Er

598/2008-51 z 21. júla 2008, pričom uznesenie z 21. júla 2008 vo veci námietky miestnej

nepríslušnosti nebolo manželke sťažovateľa vôbec doručené. Krajský súd uznesením č. k.

-604 zo 14. januára 2010 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu z 21. júla 2008 o zamietnutí námietky miestnej príslušnosti. Podľa

sťažovateľa vo vzťahu k predmetnému uzneseniu krajského súdu „... avšak dňa 14. 01.

2010, ta istá sudkyňa KS... porušila procesný poriadok a neoprávnené rozhodla vo veci

uznesenia č. -51 z 21. 7. 2008, o odmietnutí miestnej nespríslušnosti, ktoré

tak isto bolo vydané vyššou súdnou úradníckou, pričom za stavu, keď toto ani nebolo

doručené manželke sťažovateľa, ho potvrdila Uznesením -604, pričom v

predmetnom uznesení -604 svojvoľne pozmeňovala všetky údaje účastníkov

konania označených v uznesení vyššej súdnej úradníčky okresného súdu, označených v

titule, návrhu na ex. a žiadosti na exekúciu.“. Podľa názoru sťažovateľa „týmto bol

sťažovateľovi spôsobený stav pretrvávajúcej právnej neistoty, čo je nezlučiteľné s

prehlásením SR v za právny štát“. Dňa 5. februára 2010 sťažovateľ požiadal

o odstránenie zrejmej chyby v písaní v uznesení krajského súdu zo 14. januára 2010, o čom

krajský súd uznesením č. k. -687 z 3. marca 2010 rozhodol tak, že návrh na

opravu uznesenia zo 14. januára 2010 zamietol. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu zo

14. januára 2010 došlo podľa sťažovateľa k „svojvoľnému pozmeňovaniu všetkých údajov

účastníkov konania“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti následne uviedol, že «... v tej súvislosti

je potrebné poznamenať, že Okresný súd KE II v konaní , už z prvopočiatku

vedel, že údaje ako povinných tak aj oprávneného uvedené v „titule“, žiadosti, návrhu sú

nesprávne, (nehovoriac na tomto mieste o množstve iných právnych dôkazoch rozporu so

zákonom) a svedčili o protizákonnom, ale aj o podvodníckom pokuse v zbavení vlastníctva

sťažovateľa...». Sťažovateľ v tejto súvislosti vo veci uvádza, že „Vydaním Uznesenia č. k.

-687 zo dňa 3. 3. 2010, obsah ktorého je otvorene nepravdivý, je v rozpore

s dôkazmi, zákonom a skutočnosťami, sudkyňa KS preukázala svoju zaujatosť vo veci,

porušila dôstojnosť súdneho konania, porušila základne práva sťažovateľa a zákon...“.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo M. P. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

v konaní č. k. , postupom OS KE II porušené

bolo.

2. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti zákonným sudcom zaručené

, v konaní č. k. , postupom OS KE II

porušené bolo.

3. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti súdom zriadeným zákonom,

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní č. k.

, postupom OS KE II porušené bolo.

4. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným

sudcom zaručené čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v

konaní č. k. , postupom OS KE II porušené bolo.

5. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti so zárukou spravodlivého

procesu, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

postupom OS KE II porušené bolo.

6. Základné právo M. P. , na súd zriadený na základe zákona, zaručené čl. 6 odst. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných, postupom Krajského súdu v Košiciach,

porušené bolo.

7. Základné právo M. P. na zákonného sudcu, zaručené čl. 6 odst. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s SR, postupom

Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

8. Základné právo M. P. na prejednanie veci nezaujatým sudcom, zaručené čl. 6 odst.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v

Košiciach, porušené bolo.

9. Základné právo M. P. na spravodlivosť, zaručené čl.6 odst. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

10. Základné právo M. P. na súdnu a právnu ochranu, zaručené čl. 6 odst. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s SR,

postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

11. Základné právo M. P. na ochranu osobných údajov a ochranu pred ich

zneužívaním, zaručeného ., , postupom Krajského súdu v

Košiciach, porušené bolo.

12. Základné právo M. P. na neprípustnosť uloženia povinnosti nie na základe

zákona, nie v jeho medziach a bez zachovania základných práv a slobôd, garantované čl. 13

SR odst. 1, písm. a),

13. Základné právo M. P. na dobré meno a dobrú povesť, zaručeného čl. 19 odst. 1,

postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

14. Základné právo M. P. na súdnu a právnu ochranu, zaručeného SR,

postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

15. Základné právo M. P. na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti,

zaručeného SR, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

16. Základné právo M. P. na účinné právne prostriedky nápravy, zaručeného čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj keď sa porušenia dopustili

osoby pri plnení úradných povinností, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené

bolo.

17. Základné právo M. P. na garanciu dodržania súdom zákona, ústav a

medzinárodných zmlúv v zmysle SR v spojení s SR,

postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

18. Ústavný súd Uznesenie OS KE II č. k. -51 zo dňa 21. 7. 2008 o

odmietnutí námietky miestnej nepríslušnosti súdu, vydaného neoprávnenou osobou vyššou

súdnou úradníčkou OS KE II bez poverenia sudcu, v celom rozsahu zrušuje.

19. Ústavný súd Uznesenia KS v KE č. k. -604 zo dňa 14. 1. 2010 o

potvrdení Uznesenia OS KE II č. k. -51 zo dňa 21. 7. 2008, v celom rozsahu

zrušuje.

20. Ústavný súd Uznesenie KS v KE č. k. -687 zo dňa 3. 3. 2010 o

odmietnutí návrhu na odstránenie svojvoľného pozmeňovania všetkých údajov účastníkov

konania v uznesení KS v KE č. k. -604 zo dňa 14. 1. 2010, v celom rozsahu

zrušuje.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 tisíc eur, ktoré je povinný OS KE II zaplatiť sťažovateľovi M. P..,

do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.

22. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 7 tisíc eur, ktoré je povinný Krajský súd v Košiciach zaplatiť

sťažovateľovi M. P ..., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

Zároveň sťažovateľ navrhol ústavnému súdu dočasným opatrením odložiť

vykonateľnosť uznesení krajského súdu č. k. -604 zo 14. januára 2010

a č. k. -687 z 3. marca 2010, ako aj vykonateľnosť uznesenia okresného

súdu č. k. -51 z 21. júla 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto

zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na

uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Tvrdenia o porušení iných práv ústavný súd považoval iba za súčasť argumentácie

sťažovateľa.

V zmysle uvedeného ústavný súd považoval za predmet sťažnosti namietané

porušenie článkov , základných práv zaručených a práv zaručených

dohovorom tak, ako sú uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorého sa mal dopustiť

okresný súd uznesením č. k. -51 z 21. júla 2008, ako aj postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, a krajský súd uzneseniami č. k. -604 zo

14. januára 2010 a č. k. -687 z 3. marca 2010 a taktiež postupom, ktorý ich

vydaniu predchádzal.

1. K namietanému porušeniu základných práv uznesením okresného súdu č. k.

-51 z 21. júla 2008 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

1.1 V súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod

sp. zn. sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

( ), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi (

) a „prejednanie jeho záležitosti súdom zriadeným zákonom“, resp. „nezávislým

a nestranným sudcom“ (čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom a uznesením okresného súdu

č. k. -51 z 21. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla

sťažovateľom vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základných práv

sťažovateľa zaručených v a a práv zaručených v

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. je

neprípustná.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Porušenie tých istých práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uzneseniami tak z 1. júla 2008, ako aj z 21. júla 2008 namietal

sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. februára 2010. O tejto sťažnosti

ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -13 z 18. marca 2010 tak, že v tejto

časti sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietol.

Pretože v uvedenej veci sa v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania, ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

v spojení s .

1.2 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie č. k.

-19 z 15. novembra 2010 vydané v obdobnej veci (sťažnosť manželky

sťažovateľa), v ktorom ústavný súd, pokiaľ ide o postup okresného súdu, v ktorom konala

a rozhodovala vyššia súdna úradníčka, vo svojej argumentácii uviedol, že z rozvrhu práce

Okresného súdu Košice II uverejneného na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky (http://www.justice.gov.sk/dwn/rs/2008/OSKE2/rpsoske208.rtf) na

strane 59 je ustanovené zaradenie vyššej súdnej úradníčky Mgr. M. K. pre výkon

a rozhodovanie podľa o súdnych úradníkoch v znení neskorších

predpisov v súdnom oddelení 48 Er. Zároveň z úradného záznamu ústavného súdu

zo 16. februára 2010 vyplýva, že zákonný sudca Mgr. G. F. udelil vyššej súdnej úradníčke

8. februára 2008 poverenie na konanie a rozhodovanie v exekučnom konaní. Z uvedeného

považuje ústavný súd za preukázané, že konanie a rozhodovanie vyššej súdnej úradníčky v

napadnutom exekučnom konaní bolo v súlade so zákonnými požiadavkami.

2. K namietanému porušeniu základných práv uzneseniami krajského súdu č. k.

-604 zo 14. januára 2010 a č. k. -687 z 3. marca 2010

a postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal

2.1 Sťažovateľ namieta porušenie čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 13 ods. 1

písm. a) , porušenie základných práv zaručených v a 3,

a a porušenie práv zaručených v a dohovoru, a to

uzneseniami č. k. -604 zo 14. januára 2010 a č. k. -687

z 3. marca 2010, ako aj postupom krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu týchto

uznesení.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

2.2 Krajský súd uznesením č. k. -604 zo 14. januára 2010 potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -51 z 21. júla 2008, ktorým okresný súd

zamietol námietku sťažovateľa o miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Podľa zistenia

ústavného súdu predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010

a sťažovateľovi bolo doručené 3. februára 2010.

2.3 Uznesenie krajského súdu č. k. -687 z 3. marca 2010, ktorým

krajský súd zamietol návrh sťažovateľa na opravu svojho uznesenia zo 14. januára 2010,

podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2010. Z úradného záznamu

spísaného zákonnou sudkyňou krajského súdu 9. júla 2010, ktorý sa nachádza na č. l. 689

súdneho spisu okresného súdu sp. zn. , vyplýva, že k doručeniu tohto

rozhodnutia sťažovateľovi došlo v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 poslednej vety

(ďalej aj „OSP“).

Podľa ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte

alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu,

za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

V zmysle uvedeného teda nastali účinky doručenia rozhodnutia 3. júna 2010.

2.4 Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základných práv, t. j. v danom prípade od 19. februára 2010 v prípade uznesenia krajského

súdu č. k. -604 zo 14. januára 2009 a v prípade uznesenia č. k. 4 CoE

195/2009-687 z 3. marca 2010 od 3. júna 2010. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená

ústavnému súdu až 30. decembra 2010 (podaná osobne), teda jednoznačne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie to

nedovoľuje.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako

podanú oneskorene podľa .

3. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na dodržanie ustanovenia

týkajúceho sa doručovania rozhodnutia krajského súdu

č. k. -687 z 3. marca 2010 sťažovateľovi nemožno jeho námietku

o nedoručení uvedeného rozhodnutia akceptovať. K účinkom doručenia rozhodnutia, ako to

už bolo uvedené, došlo podľa poslednej vety .

V zmysle judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi

vťahujúcimi sa na konkrétne konanie (napr. ). Teda ak orgán štátu aplikuje

platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie

základného práva alebo slobody (, ).

Za týchto okolností sa námietka sťažovateľa týkajúca sa doručovania uznesenia

krajského súdu č. k. -687 z 3. marca 2010 javí ako zjavne neopodstatnená,

čo by bolo podkladom na jej odmietnutie podľa z tohto

dôvodu.

4. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o jeho

ďalších požiadavkách (zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov a priznanie mu primeraného

finančného zadosťučinenia) je podmienené vyhovením sťažnosti (k čomu v tomto prípade

nedošlo), bolo bez právneho dôvodu sa týmito požiadavkami zaoberať.

S prihliadnutím na výsledok predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa

neprichádzalo do úvahy ani vyhovieť jeho návrhu na vydanie dočasného opatrenia a odložiť

vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011