Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 481/2010
PDF · 163.43 KB
No categories available
II. ÚS 481/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. P., D., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. N. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2010
doručená sťažnosť JUDr. N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009.
Zo sťažnosti vyplýva presvedčenie sťažovateľky, že určitá „organizovaná skupina
ľudí“ sa ju aj jej manžela pokúsila obrať o majetok, pričom pre tento účel bol „zneužitý
inštitút súdnej a exekučnej moci“. V exekučnom konaní sp. zn. 48 Er 598/2008 okresný súd
zastúpený neoprávnenou osobou, vyššou súdnou úradníčkou, ktorá samostatne konala
a rozhodovala bez poverenia sudcu, porušil jej označené práva.
Sťažovateľka vidí porušenie svojich práv v tom, že 21. júla 2008 vyššia súdna
úradníčka bez poverenia sudcu vydala uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-51 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“), ktorým zamietla návrh sťažovateľky o miestnej nepríslušnosti
okresného súdu, ktoré však sťažovateľke nikdy nebolo doručené. Pre samostatné konanie
vo veci nemala poverenie zákonného sudcu, a to ani v súdnom spise a ani v rozvrhu práce
okresného súdu pre rok 2008. Predmetné uznesenie bolo doručené jedine manželovi
sťažovateľky nie však sťažovateľke. Manžel sťažovateľky sa 5. septembra 2008 proti
uvedenému uzneseniu odvolal. Sťažovateľka nedoručením predmetného uznesenia bola
zbavená práva na odvolanie proti nemu, pričom tento nezákonný stav pretrváva.
Sťažovateľka opakovane žiadala okresný súd o doručenie predmetného uznesenia
a o zabezpečenie jej práva na odvolanie. Namiesto doručenia uznesenia okresný súd spis
predčasne odstúpil krajskému súdu z dôvodu odvolania manžela sťažovateľky.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd namiesto toho, aby spis ihneď vrátil
okresnému súdu z dôvodu jeho predčasného odstúpenia a namiesto zabezpečenia
doručovania uznesenia č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008 do rúk sťažovateľky, spis do
konania prijal a neoprávnené ho „zdržiaval a zdržuje do dnešného dňa, čim došlo k ničím
neopodstatneným prieťahom v konaní(...)“.
Sťažovateľka nahliadnutím do súdneho spisu zistila, že krajský súd vydal uznesenie
č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie
okresného súdu. Taktiež sťažovateľka zistila, že v uznesení krajského súdu, tento
„neoprávnené v rozpore z ústavou SR a zákonom č. 428/2002 zneužil osobne údaje
sťažovateľky - jej meno, jej priezvisko, jej dátum narodenia, jej adresu trvalého
bydliska(...)“. Takýmto postupom okresného súdu, v mene ktorého koná neoprávnená
osoba–vyššia súdna úradníčka, ako aj nedoručením uznesenia č. k. 48 Er 598/2008-51
z 21. júla 2008, ako aj postupom krajského súdu sa umelo prehlbuje stav právnej neistoty
sťažovateľky a prehlbujú sa zároveň ujmy a škody, ktoré jej boli spôsobené miestne
nepríslušným a nezákonným súdom. Sťažovateľka bola zbavená pravá na zákonného sudcu
(ktorým je sudca Okresného súdu Košice-okolie), práva na súdnu ochranu a na účinný
prostriedok nápravy.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by
ústavný súd vyslovil porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru okresným súdom
v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a krajským súdom v konaní vedenom pod
sp. zn 4 CoE 195/2009. Zároveň požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške
10 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť smeruje jednak proti postupu okresného súdu v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj proti postupu krajského súdu v konaní
o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 vydanému pod č. k.
4 CoE 195/2009-604.
1. V súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn.
48 Er 598/2008 sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 1 ústavy), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy),
prieťahy v konaní (čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie práva
na účinný prostriedok nápravy (čl. 13 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní
o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-51 z 1. júla 2008, ktorým
vyššia súdna úradníčka zamietla sťažovateľkou vznesenú námietku miestnej príslušnosti.
Ako vyplýva zo samotnej sťažnosti, proti uzneseniu podal v zákonnej lehote
odvolanie povinný v 1. rade – manžel sťažovateľky. Sťažovateľka proti uzneseniu
odvolanie nepodala dôvodiac nedoručením predmetného uznesenia.
Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu sp. zn. 48 Er 598/2008 naopak zistil, že
uvedené uznesenie bolo sťažovateľke doručené 25. augusta 2009 (uvedené skutočnosti
potvrdzujú v spise pripojené a podpísané doručenky adresované do vlastných rúk
sťažovateľky, ako aj úradný záznam zo 16. februára 2010, pozn.).
Z dôvodu podaného odvolania bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie,
ktorý uznesením č. k. 4 CoE 195/09-604 zo 14. januára 2010 napadnuté uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže
podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd
iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom
prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00,
I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95). O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno
hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných
dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri
predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
Námietku sťažovateľky týkajúcu sa prieťahov v konaní o odvolaní proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu považuje ústavný súd za podanú niekým zjavne
neoprávneným. Sťažovateľka proti uzneseniu sama odvolanie nepodala, napriek jeho
doručeniu, teda svoje právo si neuplatnila. Z tohto dôvodu je vylúčená jej aktívna
legitimácia v prípade namietaných prieťahov v konaní o odvolaní proti napadnutému
uzneseniu.
K postupu okresného súdu, v ktorom konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka,
ústavný súd poznamenáva, že z rozvrhu práce Okresného súdu Košice II uverejneného na
internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
(http://www.justice.gov.sk/dwn/rs/2008/OSKE2/rpsoske208.rtf) na s. 59 je ustanovené
zaradenie vyššej súdnej úradníčky Mgr. M. K. pre výkon a rozhodovanie podľa zákona
č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov v súdnom oddelení 48
Er. Zároveň z úradného záznamu zo 16. februára 2010 vyplýva, že zákonný sudca Mgr.
G. F. udelil vyššej súdnej úradníčke 8. februára 2008 poverenie na konanie a rozhodovanie
v exekučnom konaní. Z uvedeného má ústavný súd za preukázané, že konanie
a rozhodovanie vyššej súdnej úradníčky v napadnutom exekučnom konaní bolo v súlade so
zákonnými požiadavkami.
2. Sťažovateľka tiež namieta porušenie základného práva na ochranu pred zneužitím
údajov (čl. 19 ods. 3 ústavy), porušenie základného práva ochrany osobných údajov (čl. 22
ods. 1 ústavy), porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy),
prieťahy v konaní (čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie práva
na účinný prostriedok nápravy (čl. 13 dohovoru) postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a jeho uznesením zo 14. januára 2010.
Sťažnosť v tejto časti považuje ústavný súd za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Krajský súd uznesením č. k. 4 CoE 195/09-604 zo 14. januára 2010 potvrdil
napadnuté uznesenie okresného súdu vo veci námietky miestnej príslušnosti. Uvedené
uznesenie bolo doručované sťažovateľke napriek tomu, že odvolanie nepodala. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010.
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína plynúť dňom, keď
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie
základných práv, t. j. v danom prípade od 19. februára 2010. Predmetná sťažnosť bola
podaná až 8. júla 2010, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej
zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2010