Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 481/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. P., D., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a 2 a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. N. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2010

doručená sťažnosť JUDr. N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základných práv podľa a a 2 (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa a dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva presvedčenie sťažovateľky, že určitá „organizovaná skupina

ľudí“ sa ju aj jej manžela pokúsila obrať o majetok, pričom pre tento účel bol „zneužitý

inštitút súdnej a exekučnej moci“. V exekučnom konaní sp. zn. okresný súd

zastúpený neoprávnenou osobou, vyššou súdnou úradníčkou, ktorá samostatne konala

a rozhodovala bez poverenia sudcu, porušil jej označené práva.

Sťažovateľka vidí porušenie svojich práv v tom, že 21. júla 2008 vyššia súdna

úradníčka bez poverenia sudcu vydala uznesenie č. k. -51 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“), ktorým zamietla návrh sťažovateľky o miestnej nepríslušnosti

okresného súdu, ktoré však sťažovateľke nikdy nebolo doručené. Pre samostatné konanie

vo veci nemala poverenie zákonného sudcu, a to ani v súdnom spise a ani v rozvrhu práce

okresného súdu pre rok 2008. Predmetné uznesenie bolo doručené jedine manželovi

sťažovateľky nie však sťažovateľke. Manžel sťažovateľky sa 5. septembra 2008 proti

uvedenému uzneseniu odvolal. Sťažovateľka nedoručením predmetného uznesenia bola

zbavená práva na odvolanie proti nemu, pričom tento nezákonný stav pretrváva.

Sťažovateľka opakovane žiadala okresný súd o doručenie predmetného uznesenia

a o zabezpečenie jej práva na odvolanie. Namiesto doručenia uznesenia okresný súd spis

predčasne odstúpil krajskému súdu z dôvodu odvolania manžela sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd namiesto toho, aby spis ihneď vrátil

okresnému súdu z dôvodu jeho predčasného odstúpenia a namiesto zabezpečenia

doručovania uznesenia č. k. -51 z 21. júla 2008 do rúk sťažovateľky, spis do

konania prijal a neoprávnené ho „zdržiaval a zdržuje do dnešného dňa, čim došlo k ničím

neopodstatneným prieťahom v konaní(...)“.

Sťažovateľka nahliadnutím do súdneho spisu zistila, že krajský súd vydal uznesenie

č. k. -604 zo 14. januára 2010, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie

okresného súdu. Taktiež sťažovateľka zistila, že v uznesení krajského súdu, tento

„neoprávnené v rozpore z SR a zneužil osobne údaje

sťažovateľky - jej meno, jej priezvisko, jej dátum narodenia, jej adresu trvalého

bydliska(...)“. Takýmto postupom okresného súdu, v mene ktorého koná neoprávnená

osoba–vyššia súdna úradníčka, ako aj nedoručením uznesenia č. k. -51

z 21. júla 2008, ako aj postupom krajského súdu sa umelo prehlbuje stav právnej neistoty

sťažovateľky a prehlbujú sa zároveň ujmy a škody, ktoré jej boli spôsobené miestne

nepríslušným a nezákonným súdom. Sťažovateľka bola zbavená pravá na zákonného sudcu

(ktorým je sudca Okresného súdu Košice-okolie), práva na súdnu ochranu a na účinný

prostriedok nápravy.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by

ústavný súd vyslovil porušenie označených práv podľa a dohovoru okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. a krajským súdom v konaní vedenom pod

sp. zn . Zároveň požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

10 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť smeruje jednak proti postupu okresného súdu v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj proti postupu krajského súdu v konaní

o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 vydanému pod č. k.

-604.

1. V súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi ( ),

prieťahy v konaní ( v spojení s dohovoru) a porušenie práva

na účinný prostriedok nápravy (čl. 13 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní

o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. -51 z 1. júla 2008, ktorým

vyššia súdna úradníčka zamietla sťažovateľkou vznesenú námietku miestnej príslušnosti.

Ako vyplýva zo samotnej sťažnosti, proti uzneseniu podal v zákonnej lehote

odvolanie povinný v 1. rade – manžel sťažovateľky. Sťažovateľka proti uzneseniu

odvolanie nepodala dôvodiac nedoručením predmetného uznesenia.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu sp. zn. naopak zistil, že

uvedené uznesenie bolo sťažovateľke doručené 25. augusta 2009 (uvedené skutočnosti

potvrdzujú v spise pripojené a podpísané doručenky adresované do vlastných rúk

sťažovateľky, ako aj úradný záznam zo 16. februára 2010, pozn.).

Z dôvodu podaného odvolania bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie,

ktorý uznesením č. k. -604 zo 14. januára 2010 napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže

podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd

iných osôb, nie svojich (). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom

prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (,

, ). O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných

dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Námietku sťažovateľky týkajúcu sa prieťahov v konaní o odvolaní proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu považuje ústavný súd za podanú niekým zjavne

neoprávneným. Sťažovateľka proti uzneseniu sama odvolanie nepodala, napriek jeho

doručeniu, teda svoje právo si neuplatnila. Z tohto dôvodu je vylúčená jej aktívna

legitimácia v prípade namietaných prieťahov v konaní o odvolaní proti napadnutému

uzneseniu.

K postupu okresného súdu, v ktorom konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka,

ústavný súd poznamenáva, že z rozvrhu práce Okresného súdu Košice II uverejneného na

internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(http://www.justice.gov.sk/dwn/rs/2008/OSKE2/rpsoske208.rtf) na s. 59 je ustanovené

zaradenie vyššej súdnej úradníčky Mgr. M. K. pre výkon a rozhodovanie podľa zákona

č. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov v súdnom oddelení 48

Er. Zároveň z úradného záznamu zo 16. februára 2010 vyplýva, že zákonný sudca Mgr.

G. F. udelil vyššej súdnej úradníčke 8. februára 2008 poverenie na konanie a rozhodovanie

v exekučnom konaní. Z uvedeného má ústavný súd za preukázané, že konanie

a rozhodovanie vyššej súdnej úradníčky v napadnutom exekučnom konaní bolo v súlade so

zákonnými požiadavkami.

2. Sťažovateľka tiež namieta porušenie základného práva na ochranu pred zneužitím

údajov ( ), porušenie základného práva ochrany osobných údajov (

ods. 1 ), porušenie základného práva na súdnu ochranu ( ),

prieťahy v konaní ( v spojení s dohovoru) a porušenie práva

na účinný prostriedok nápravy (čl. 13 dohovoru) postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. januára 2010.

Sťažnosť v tejto časti považuje ústavný súd za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Krajský súd uznesením č. k. -604 zo 14. januára 2010 potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu vo veci námietky miestnej príslušnosti. Uvedené

uznesenie bolo doručované sťažovateľke napriek tomu, že odvolanie nepodala. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základných práv, t. j. v danom prípade od 19. februára 2010. Predmetná sťažnosť bola

podaná až 8. júla 2010, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej

zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010