Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 241/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna

2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. K., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. B.,

F., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20

ods. 1 a 4 a Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva a práva na spravodlivé

prerokovanie veci zaručeného v a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Rimavská Sobota sp. zn. z 23. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2011

doručená sťažnosť JUDr. J. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok zaručeného v a 4 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva

a práva na spravodlivé prerokovanie veci zaručeného v a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23.

februára 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo 21. januára 2010 okresným súdom udelené sťažovateľovi poverenie, aby ako súdny

exekútor vykonal exekúciu na majetku povinného I. D. (ďalej len „povinný“) v prospech

mal. I. D. a mal. J. D., zastúpených zákonnou zástupkyňou I. D. (ďalej len „oprávnení“),

a to na základe exekučného titulu, ktorým bolo uznesenie okresného súdu o predbežnom

opatrení sp. zn. z 5. augusta 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 9. septembra 2009 (ďalej len „exekučný titul“),

ktorými bolo povinnému uložené platiť oprávneným bežné výživné počnúc dňom

1. november 2009 do budúcna v sume po 160 €, a tiež dlžné výživné za obdobie od

5. augusta 2009 do 30. septembra 2009 v sume 299,36 €. Na základe vydaného poverenia na

vykonanie exekúcie vydal sťažovateľ ako okresným súdom poverený súdny exekútor

1. februára 2010 upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému podal povinný námietky,

a to tak námietky proti exekúcii, ako aj námietky proti trovám exekúcie. Okresný súd

svojím rozhodnutím z 13. septembra 2010 námietkam povinného proti exekúcii vyhovel

v časti bežného výživného, ktoré mal povinný platiť počnúc dňom 1. november 2009, avšak

vo zvyšnej časti okresný súd námietkam povinného nevyhovel. Potom, ako predmetné

rozhodnutie nadobudlo 1. októbra 2010 právoplatnosť, sťažovateľ vykonal na majetku

povinného exekúciu a následne 25. októbra 2010 vrátil exekučnému súdu poverenie

s oznámením, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva

a trov exekúcie, ktoré sťažovateľ vyčíslil na sumu 1 178,50 €.

O námietkach povinného proti trovám exekúcie rozhodol okresný súd napádaným

uznesením č. k. -50 z 23. februára 2011, pričom okresný súd určil trovy

exekúcie na sumu 86,50 € a pri ich výpočte vychádzal z ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

keďže podľa názoru okresného súdu základom pre výpočet trov exekútora bola suma

vymožená exekútorom (sťažovateľom) v exekučnom konaní, ktorá nebola opakujúcim sa

plnením, ale pozostávala z jednej pevne určenej sumy predstavujúcej zmeškané výživné za

presne časovo ohraničené obdobie.

Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu vyjadruje nesúhlas s označeným

rozhodnutím okresného súdu o trovách exekučného konania, pričom uviedol, že okresný

súd podľa jeho názoru rozhodol v rozpore s právnym predpisom, pretože:

„1/ exekučnými titulmi v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod

č. boli: uznesenie o predbežnom opatrení Okresného súdu Rimavská Sobota č.

-4 zo dňa 5. 8. 2009, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15

CoP/54/2009-13 zo dňa 9. 9. 2009, nie rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota zo

dňa 13. 09. 2010, ktorým súd námietkam povinného sčasti vyhovel;

2/ podľa vyhlášky č. ak ide o exekúciu na podklade

exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky,

základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. Podotýkam toto

zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby sa dávky opakovali na dobu neurčitú. V exekučných

tituloch: t. j. v uznesení o predbežnom opatrení Okresného súdu Rimavská Sobota č. 1

-4 zo dňa 5. 8. 2009, v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15

CoP/54/2009-13 zo dňa 9. 9. 2009 bolo priznané právo na opakujúce sa dávky - právo na

výživné.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo JUDr. J. K. vlastniť majetok podľa a 4

Slovenskej republiky a práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. -50 zo dňa 23. februára 2011

porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. -50 zo dňa

23. februára 2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie s tým, aby súd vydal nové

uznesenie, ktorým určuje trovy exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. J. K. pod č.

vo výške 1.178, 50 eur.

3. JUDr. J. K. priznáva náhradu trov konania v sume 137,64 eur, ktorú je Okresný

súd Rimavská Sobota povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. B... do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie

základného práva na pokojné užívanie svojho majetku zaručeného v a 4

a čl. 1 dodatkového protokolu, ďalej základného práva a práva na spravodlivé prerokovanie

veci zaručených v a v dohovoru, a to uznesením okresného

súdu sp. zn. z 23. februára 2011.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je

v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu

umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či

sú, alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd

nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony

nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na

preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej

spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta,

a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Ako to vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie, exekútor vyčíslil predbežné trovy

exekúcie vo výške 599,48 eur vychádzajúc z toho, že ide v danom prípade o opakujúce sa

plnenie na neurčitú dobu, keďže išlo o vymáhanie výživného. Po právoplatnom rozhodnutí o

námietkach voči exekúcii súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2010 vrátil poverenie

s tým, že súdu oznámil, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej

príslušenstva a trov exekúcie. Na základe výzvy súdu súdny exekútor oznámil, že trovy

exekúcie boli vyčíslené ako náklady za poštovné vo výške 18,40 eur, spotreba kancelárskeho

materiálu a kopírovanie vo výške 8,10 eur, kde odmena súdneho exekútora vo výške 1.152,-

eur bola vypočítaná ako 20 % zo základu v zmysle § 4 ods. 2 Vyhlášky 288/95 Z. z., keďže

exekučný titul priznáva právo na opakujúce sa dávky - právo na výživné.

Pokiaľ exekútor vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 2 Vyhlášky 288/95 Z. z., vypočítal

trovy exekúcie nesprávne, keďže v danom prípade predmetom exekúcie nebolo výživné na

neurčitú dobu, nejde o žiadne opakujúce sa dávky, kde by základom na určenie odmeny

súdneho exekútora bolo trojročné plnenie, keďže vzhľadom na právoplatné rozhodnutie

súdu bolo predmetom exekúcie presne určené zaostalé výživné za presne stanovenú dobu v

sume 299,36 eur, ktorá suma zároveň tvorí základ pre určenie odmeny súdneho exekútora

za výkon exekučnej činnosti, kde odmena súdneho exekútora je v zmysle § 5 ods. 1 Vyhlášky

288/95 Z. z. 20 % zo základu na jej určenie. Základ na určenie odmeny sa zaokrúhľuje na

celé eurá nahor a vypočítaná odmena sa zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor.

Základ pre určenie odmeny je teda suma 300,- eur, kde 20 % predstavuje 60,- eur, čo je

odmena exekútora, kde zároveň exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov v zmysle

§ 22 citovanej vyhlášky, ktoré si exekútor vyčíslil ako náklady za poštovné vo výške 18,40

eur, kde tieto náklady súd exekútorovi priznal, keďže vyplývajú z exekučného spisu, ide

o náklady poštovného za doručenie upovedomení a príkazov na začatie exekúcie. Ďalej súd

priznal , exekútorovi spotrebu kancelárskeho materiálu a nákladov kopírovania vo výške

8,10 eur, keďže tieto predstavujú primerané náklady vzhľadom na rozsah exekučnej

činnosti. Takto celkové trovy exekúcie vrátane odmeny a hotových výdavkov predstavujú

výšku 86,50 eur, pričom ďalšie iné náklady súvisiace s exekučnou činnosťou súdny exekútor

na výzvu súdu nešpecifikoval.“

Z okolnosti danej veci vyplýva, že exekučným titulom bolo oprávneným priznané

právo na peňažné plnenie dvojakého charakteru, a to jednak peňažné plnenie opakujúceho

sa, resp. periodického charakteru (bežné výživné určené opakujúcou sa sumou od priznania

nároku do budúcna, ktorého konečná úhrná suma tak vzhľadom na vopred neznámy počet

opakovaní sa bola neistá), a jednak peňažné plnenie jednorázového charakteru (zročné dlžné

výživné určené pevnou sumou za presne určený ohraničený časový úsek, ktorého výška tak

bola daná a nemenná). Vzhľadom na čiastočný úspech povinného z exekúcie pri uplatnení

námietok proti exekúcii, ktoré boli okresným súdom uznané za dôvodné iba vo vzťahu

k exekučným titulom priznanému opakujúcemu sa peňažnému plneniu, tak sťažovateľ

v postavení súdneho exekútora mohol zabezpečiť nútený výkon iba tej časti exekučného

titulu, v ktorej povinný z exekúcie pri uplatnení svojich námietok proti exekúcii nebol

úspešný, teda iba tej časti exekučného titulu, ktorou bolo oprávneným priznané právo na

peňažné plnenie jednorázového charakteru.

Vzhľadom na to, že v exekučnom konaní bola nútenému výkonu rozhodnutia

podrobená iba časť exekučným titulom priznaného nároku, a to iba nárok na jednorázové

peňažné plnenie, iba tento nárok tak mohol byť základom pre výpočet trov exekúcie

v zmysle vyhlášky č. , podľa ktorého základom na určenie odmeny

súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška

vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa ústavného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že trovy exekúcie mali byť

vypočítané podľa vyhlášky č. , podľa ktorého ak ide o exekúciu na

podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa

dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. Toto tvrdenie

sťažovateľa totiž odporuje samotnému princípu, resp. podstate odmeňovania súdneho

exekútora, tento princíp je vyjadrený v vyhlášky č. , podľa ktorého sa

touto vyhláškou ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora... za činnosť podľa

osobitného zákona. Z citovaného teda vyplýva, že odmena prináleží súdnemu exekútorovi

za vykonanie určitej činnosti, t. j. za vykonanie exekučnej činnosti, takže súdny exekútor si

nemôže nárokovať vyplatenie odmeny za niečo, čo nevykonal, resp. za činnosť, ktorú

nevykonal, keďže v danom prípade exekučný titul síce oprávneným priznával aj opakujúce

sa peňažné plnenie, avšak túto časť priznaného nároku nebolo potrebné nútene vykonať za

pomoci súdneho exekútora.

Vzhľadom na uvedené tak podľa názoru ústavného súdu nemožno závery okresného

súdu vyjadrené v napádanom uznesení sp. zn. z 23. februára 2011 považovať za

svojvoľné, arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, a teda za také, ktoré by mali za následok

porušenie označených základných práv a práv sťažovateľa.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov

právneho zastúpenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa

( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011