Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-16-2016.pdf
PDF · 134.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Er/16/2016
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávnených: 1. A.. P. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXX/XX, J. a 2. W. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXX/XX, J., oprávnená 1. zastúpená zákonnou zástupkyňou: I. Z., A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXX/XX, J., obaja oprávnení právne zastúpení: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka, so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, proti povinnému: U.. Ľ. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. J. XXX/XX, Z., právne zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, o vymoženie uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenej 1. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 vo výške 590 eur a bežné výživné od 01.02.2016 vo výške 590 mesačne, oprávnenému 2. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 vo výške 590 eur a bežné výživné od 01.02.2016 vo výške 590 mesačne a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta námietky povinného proti exekúcii zo dňa 22.10.2018.
II. Súd z a m i e t a námietky povinného zo dňa 22.10.2011 proti predbežným trovám exekúcie.
III. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Dňa 18.01.2016 bola Okresnému súdu Piešťany doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie zo dňa 31.12.2015 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 04.01.2016 a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/264/2014
- 63 zo dňa 10.06.2015.
2. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 6Er/16/2016 - 15 zo dňa 28.04.2016 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.01.2016 zamietol.
3. Na základe odvolania oprávnených Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24CoE/316/2016 - 26 zo dňa 26.10.2016 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Poverením č. 5204 068115 vydaným Okresným súdom Piešťany dňa 08.06.2017 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenej v 1. rade nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 vo výške 590 eur a bežné výživné od 01.02.2016 vo výške 590 mesačne vždy do 17. dňa v mesiaci vopred, oprávnenému v 2. rade nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 vo výške 590 eur a bežné výživné od 01.02.2016 vo výške 590 mesačne vždy do 17. dňa v mesiaci vopred a trovy exekúcie.
5. Dňa 06.11.2018 bolo exekučnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie povinného zo dňa 22.10.2018, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.10.2018. Súdny exekútor exekučnému súdu zároveň predložil fotokópiu Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 1/2016 zo dňa 28.09.2018, Opravu Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 1/2016 zo dňa 03.10.2018 a doručenku, ktorá preukazuje, že upovedomenie o začatí exekúcie a jeho oprava boli povinnému doručené dňa 08.10.2018. Nakoľko predmetným podaním povinný v zákonnej lehote na podanie námietok reagoval na Upovedomenie o začatí exekúcie, bolo predmetné podanie posúdené ako včas podané námietky povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie a zároveň ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v námietkach uviedol, že rozsudok Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 13P/264/2014 zo dňa 10.06.2015 nadobudol vykonateľnosť dňa 15.07.2015 a stal sa exekučným titulom (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnení podali dňa 04.01.2016 prostredníctvom svojej matky ako zákonného zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie dlžného výživného vo výške 590 eur pre každého z oprávnených a na vymáhanie bežného výživného do budúcnosti v zmysle exekučného titulu (ďalej len „Návrh na vykonanie exekúcie“). Povinný dňa 12.01.2016 uhradil na oboch oprávnených (vtedy ešte obom maloletým), výživné spolu vo výške 1.180 eur za mesiac 1/2016, splatné dňa 17.12.2015, a to na bankový účet ich matky vedený v Tatrabanka a.s., pričom uvedené vyplýva z oznámenia právneho zástupcu oprávnených zo dňa 27.01.2016, presne ako je to uvedené aj v bode 3 Upovedomenia. Tiež to vyplýva z bankových výpisov povinného v zmysle pod písmenom (vi) tohto podania. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.01.2016 a Poverenie č. 5204 068115 na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému vo veci oprávnených proti povinnému vydal Okresný súd Piešťany až dňa 08.06.2017. V tomto smere je tiež sporné, či vôbec exekučný súd mohol vydať poverenie na zaplatenie dlžného výživného vo výške 590 eur na každého z oprávnených, keďže tento dlh už bol uhradený dňa 12.01.2016 a poverenie bolo vydané až 08.06.2017. Medzičasom mal. oprávnený v 2. rade nadobudol plnoletosť dňa 27.06.2018, teda bežné výživné na oprávneného v 2. rade začal platiť povinný priamo na bankový účet oprávneného v 2. rade, a to už ku dňu 17.07.2017. Uviedol, že platil a platí bežné výživné na oprávnených sám, dobrovoľne už od počiatku, až doposiaľ, niekedy sa omeškal o pár dní. Povinný predložil ako dôkazy dva výpisy zo svojho bankového účtu vedeného v Tatrabanka, a.s. za obdobie od 01.01.2016 do 18.10.2016 s celkový prehľadom platenia výživného a bežného výživného na oboch oprávnených, z ktorého je zrejmé: platenie výživného a bežného výživného na oboch oprávnených k rukám matky, na jej účet vedený tiež v Tatrabanka, a.s. (to, že je to účet matky oprávnených vyplýva priamo z návrhu na vykonanie exekúcie, kde to je explicitne uvedené v čl. II tretej odrážke) do 17.07.2018 v sume spolu 1.180 eur, a od 17.07.2018 k rukám matky, na jej účet vedený v Tatrabanka, a.s. už len na oprávneného v 1. rade vo výške 590 eur. Od 17.07.2018 (plnoletosť oprávneného v 2. rade) platenie bežného výživného na oprávneného v 2. rade na jeho účet vedený tiež v Tatrabanka, a.s. Povinný teda platil bežné výživné na oprávnených dobrovoľne, bez akejkoľvek ingerencie a činnosti súdneho exekútora, a to po celú dobu (výživné a bežné výživné za obdobie 1/2016 - 11/2018) v deň splatnosti bežného výživného (prevod v rámci jednej banky je zrealizovaný ešte ten deň), niekedy sa povinný omeškal o pár dní. Z predkladaných výpisov z banky povinného je okrem iného zrejmý dátum úhrady, čísla bankových účtov príjemcov platby výživného, suma - výška plateného výživného, a informácia pre prijímateľa (do 17.07.2018 „výživné W., P.“), od 17.10.2018 samostatne na oprávneného v 1. rade na bankový účet matky „výživné P.“ a samostatne na oprávneného v 2. rade na bankový účet oprávneného v 2. rade „výživné W.“. Z oznámenia právneho zástupcu oprávneného v 1. rade doručeného dňa 20.08.2018 vyplýva, že povinný uhrádza bežné výživné v riadnej výške každý mesiac, avšak stáva sa, že s omeškaním 1 a viac dní. Upovedomenie bolo Povinnému doručené dňa 08.10.2018. Povinný poukázal na § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) a § 101 Exekučného poriadku a uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a právny stav podáva týmto námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, ako aj návrh na zastavenie exekúcie z nasledovných dôvodov. Povinný dobrovoľne, dokonca bez vedomia o podanom návrhu na vykonanie exekúcie Oprávnenými (04.01.2016) uhradil dlžné výživné v zmysle exekučného titulu vo výške 1.180 eur (12.01.2016), súdny exekútor k jeho vymoženiu nijako neprispel. Povinný dobrovoľne, dávno pred vydaním poverenia (vydané až 08.07.2017), dávno pred doručením Upovedomenia (08.10.2017) platil bežné výživné na oprávnených dobrovoľne, bez akejkoľvek ingerencie a činnosti súdneho exekútora, a to po celú dobu (výživné a bežné výživné za obdobie 1/2016 - 11/2018) v deň splatnosti bežného výživného (prevod v rámci jednej banky je zrealizovaný ešte ten deň), niekedy sa povinný omeškal o pár dní. Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ má povinný uhradené dlžné výživné aj všetko ostatné splatné bežné výživné na oboch oprávnených, teda za obdobie 1/2016-11/2018, teda jeho vyživovacia povinnosť je v celom rozsahu splnená, pričom aj v tomto prípade vzhľadom na uvedené súdny exekútor
k vymoženiu žiadneho z bežných výživných na oboch oprávnených nijako neprispel a keďže povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť a má ju v celom rozsahu splnenú ku dňu podania tohto podania, ďalšie vykonávanie exekúcie voči povinnému by nebolo spravodlivé, pretože sa v exekúcii vymáha už iba bežné výživné, ktoré dobrovoľne povinný doposiaľ pravidelne už 22 mesiacov na oprávnených platil. Uviedol, že exekučný súd môže v súlade s § 101 Exekučného poriadku účinného do 31.03.207 zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa exekúcia vykonáva už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Jedná sa v zásade o osobitné ustanovenie voči § 57 Exekučného poriadku. Po začatí exekučného konania (04.01.2016) povinný zameškané výživné 1/2016 uhradil (12.01.2016), ako aj všetky ďalšie splatné bežné výživné až doteraz za posledné splatné obdobie 11/2018, takže je tu predpoklad, že povinný bude naďalej riadne a včas plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči obom oprávneným a ďalším pokračovaním v exekúcii voči povinnému by sa neprimerane zasahovalo do práv a oprávnených záujmov povinného, nakoľko exekúcia proti nemu by pokračovala napriek skutočnosti, že by riadne a včas plnil svoju povinnosť. Z týchto dôvodov má povinný za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a teda je tu dôvod na zastavenie exekúcie voči povinnému a vyhlásenie tejto exekúcie za neprípustnú. Taktiež je potrebné uviesť, že zastavenie exekúcie voči povinnému nie je prekážkou pre podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie v prípade, že si povinný prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas a prekážkou zastavenia konania nemôže byť ani neuhradenie trov exekučného konania vo výške 1,50 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 78,20 eur v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie a upovedomenia, nakoľko jednak súdny exekútor v zmysle poverenia nie je explicitne oprávnený na vymáhanie týchto nárokov, keďže je v ňom uvedené okrem vymáhania výživného a bežného výživného len „ + trovy exekúcie“ a jednak v prípade týchto nárokov súd môže pri zastavení exekúcie rozhodnúť ako o povinnosti povinného zaplatiť exekútorovi oprávneného trovy exekúcie, tak tiež o povinnosti povinného zaplatiť trovy exekúcie oprávnených spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a v nákladoch spojených s vyhotovením rovnopisu exekučného titulu. Náhradu trov exekúcie povinný požaduje upraviť v súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie. Pokiaľ ide o námietky proti predbežným trovám exekúcie povinný uviedol, že súdny exekútor v upovedomení vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 5.104,80 eur (suma zahŕňa 20% DPH vo výške 850,80 eur, základom dane je suma 4.254 eur, z ktorej odmena súdneho exekútora predstavuje čiastku vo výške 4.248 eur a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času predstavuje čiastku vo výške 6 eur) a uviedol, že výška predbežných trov exekúcie platí len v prípade uhradenia celej vymáhanej pohľadávky oprávneného v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v opačnom prípade vzrastú trovy exekúcie a ich predbežná výška je 10.267,20 eur. Oprávnený v exekučnom konaní požaduje náhradu trov exekučného konania vo výške 1,50 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 78,20 eur v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že pri určení základu na výpočet predbežnej odmeny súdny exekútor zrejme vychádzal z § 4 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách exekútorov“) , podľa ktorého „Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.“ Povinný navrhol týmto podaním zastavenie exekúcie, keďže sa exekúcia vykonáva už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, pre prípad zastavenie exekúcie povinný k trovám pri zastavení exekúcie uviedol, že v zmysle uvedeného § 196 Exekučného poriadku patrí súdnemu exekútorovi odmena teda len za výkon exekučnej činnosti. Súdny exekútor bol oprávnený vykonávať akúkoľvek činnosť v exekúcii až odo dňa vydania poverenia, avšak v čase vydania poverenia už vymáhaná pohľadávka na dlžnom výživnom vo výške 1.180 eur neexistovala, bola uhradená už 12.01.2016, teda cca rok a pol pred vydaním poverenia, dokonca dva dni pred podaním žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Teda súdny exekútor žiadnu exekučnú činnosť v tomto smere nevykonal nakoľko došlo k zániku vymáhaného nároku oprávnených na dlžné výživné vo výške 1.180 eur, a tento bol splnený povinným dobrovoľne bez akejkoľvek vedomosti o začatí exekúcie voči povinnému, bez akéhokoľvek pričinenia sa súdneho exekútora. Pokiaľ sa týka súdnym exekútorom vyčíslených predbežných trov exekúcie, pri zastavení exekúcie nemožno exekútorovi priznať trovy vypočítané podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., podľa ktorého ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. Toto by odporovalo samotnému princípu, resp. podstate odmeňovania súdneho exekútora, tento princíp je vyjadrený v § 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., podľa ktorého sa touto vyhláškou ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora... za činnosť podľa osobitného zákona. Z citovaného teda vyplýva, že odmena prináleží súdnemu exekútorovi za vykonanie určitej činnosti, t. j. za vykonanie exekučnej
činnosti, takže súdny exekútor si nemôže nárokovať vyplatenie odmeny za niečo, čo nevykonal, resp. za činnosť, ktorú nevykonal, keďže v danom prípade exekučný titul síce oprávneným priznával aj opakujúce sa peňažné plnenie, avšak túto časť priznaného nároku nebolo potrebné nútene vykonať za pomoci súdneho exekútora, keďže ako uviedol povinný vyššie v tomto podaní povinný hradil bežné výživné na oboch oprávnených dobrovoľne, pravidelne, bez ohľadu na existenciu poverenia, pred ním aj po ňom. Obdobne sa vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 241/2011-11. Povinný má zato, že ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je nutné chápať len ako limitáciu maximálnej výšky základu pre určenie odmeny súdneho exekútora v prípade, že ním vymáhaná exekúcia trvá po dobu troch rokov a viac, tak, aby výška nákladov exekúcie nemala pre povinného likvidačný charakter. Povinný poukazuje tiež na nález ÚS ČR 2373/14 zo dňa 27.5.2015, ktorý obdobne k výpočtu trov súdneho exekútora pri exekúcie na bežné výživné judikoval nasledovné: „28. Pokud exekuce na opětující se plnění skončí dříve než po pěti letech (v případě stěžovatele trvala tři a půl roku), avšak zároveň bude jako základ odměny exekutora považován pětinásobek ročního plnění dle dikce § 5 odst. 4 exekučního tarifu, bude hodnota základu zjevně odlišná od částky, která byla po dobu exekuce skutečně vymáhána, a nebude naplněn výše uvedený ústavní požadavek, aby výše odměny odrážela složitost, odpovědnost a namáhavost exekuční činnosti podle jednotlivých druhů a způsobů výkonu exekuce. Není tedy možné, pokud se exekuce pro běžné výživné týkala v souhrnu částky 486 000 Kč, aby exekutor vypočetl odměnu ve vztahu k vymáhání běžného výživného z částky 810 000 Kč. Základ pro stanovení nákladů exekuce tak nemůže zahrnovat částku, která nejenže nebyla exekučně vymožena, ale nebyla s ohledem na zastavení exekuce ani (jakožto jednotlivé částky opětujícího se plnění) vymáhána. 29. Ústavní soud se k uvedenému výkladu exekučního tarifu výslovně vyjádřil již v nálezu sp. zn. I. ÚS 998/09 ze dne 30. 6. 2009 (N 152/53 SbNU 849), kde uvedl, že "pokud byla exekuce na v budoucnu se opakující plnění podle § 290 odst. 2 občanského soudního řádu zastavena z důvodu, že lze očekávat, že povinný bude nadále plnit svou povinnost dobrovolně, je nutné pro ústavně konformní stanovení základu pro určení odměny soudního exekutora vycházet jen z výše jím vymoženého plnění, tedy nikoli z výše plnění vymáhaného, jak předpokládá § 5 odst. 4 exekučního tarifu. Jinak řečeno, § 5 odst. 4 exekučního tarifu je možno chápat pouze jako omezení maximální výše základu pro stanovení odměny soudního exekutora v případě, že jím prováděná exekuce trvá po dobu pěti let a déle, tak, aby výše nákladů exekuce neměla pro povinného likvidační charakter". Podľa povinného musí platiť princíp proporcionality obmedzenia základného práva povinného na ochranu jeho majetku garantovaného mu v Ústave. Exekúcia na majetok povinného môže slúžiť len k uspokojovaniu práva oprávneného a k náhrade nákladov exekučného konania vrátane adekvátnej (primeranej) odmeny exekútora, exekútor má mať nárok na priznanie odmeny z vymoženej sumy, avšak súdny exekútor v tomto konaniu k vymoženiu žiadnej sumy neprispel. Pokiaľ sa týka o trovy oprávnených, v zásade s poukazom na § 200 odsek 1 Exekučného poriadku účinného do 31.07.2017, sa jedná o trovy exekúcie oprávnených, o ktorých rozhodne súd pri zastavení exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody povinný navrhol, aby súd námietkam povinného proti exekúcii a jej trovám vyhovel a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a aby ju v celom rozsahu zastavil.
6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2018 podali oprávnení vyjadrenie k námietkam povinného. V podaní uviedli, že dňa 10.06.2015 vydal Okresný súd Piešťany rozsudok č. k. 13P/264/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2015. Súd rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživné pre mal. P. sumou 590 eur mesačne a pre v tom čase mal. W. sumou 590 eur mesačne k rukám matky vždy do 17. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Povinný si súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť prestal plniť, keď neuhradil oprávneným výživné za mesiac január 2016, ktoré bolo splatné k 17.12.2015, čím sa dostal do omeškania a preto oprávnená dňa 31.12.2015 podala dôvodne návrh na exekúciu. Príjem matky oprávnených zo zamestnania bol v tom čase 480 eur a jej mesačné výdavky na bývanie, stravu a ďalšie nevyhnutné náklady pre dve mal. deti so zhoršeným zdravotným stavom boli oveľa vyššie. Vzhľadom na oprávnené záujmy mal. detí nemohla nechať na svojvôli povinného, či bude riadne a včas platiť výživné, tak aby nebola ohrozená ich výživa. Povinný sám doložil výpisy zo svojho účtu, z ktorých je zrejmé, že výživné nehradí včas a opakovane ho uhrádza v omeškaní. Je nespochybniteľné, že je povinnosťou a zodpovednosťou povinného, aby zabezpečil úhradu výživného včas, t. j. tak, aby bolo vždy k 17 dňu v mesiaci pripísané na účet oprávnených. V Námietkach povinného nie je podľa oprávnených uvedený žiaden z vyššie uvedených zákonných dôvodov v zmysle § 50 Exekučného poriadku. Z vyjadrenia samotného povinného, z priložených listinných dokladov je zrejmé, že povinný uhradil dlhované výživné dňa 12.01.2016 a exekučné konanie začalo dňa 04.01.2016. Teda povinný dlh splnil až po začatí exekučného konania. Na základe uvedeného preto možno úhrady povinného považovať za nedobrovoľné plnenie vykonané v rámci prebiehajúceho exekučného konania, čím sa táto uhradená čiastka považuje za čiastku vymoženú
v rámci konania, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd exekúciu zastaví, resp. čiastočne zastaví, ak sa preukáže, že úhrada bola vykonaná pred začatím konania, čím došlo k zániku pohľadávky, čo v tomto prípade preukázané nebolo (práve naopak). Okrem toho nejestvuje zákonný dôvod, aby súdny exekútor nepokračoval vo vymáhaní trov exekučného konania, keďže tieto povinným uhradené neboli. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie exekúcie na bežné výživné, oprávnení poukazujú na to, že z príslušných výpisov je zrejmé, že povinný neuhrádzal do času vydania upovedomenia o začatí exekúcie výživné vždy riadne a včas, tak ako bol na to zaviazaný v exekučnom titule, teda vždy do 17. dňa v mesiaci vopred, čím necháva povinný oprávnených v neistote kedy a či vôbec výživné na príslušný mesiac uhradí. V danom prípade ide zo strany povinného o nepravidelné plnenie a preto takéto plnenie nemožno považovať za plnenie v súlade s exekučným titulom. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujú oprávnení napr. na Uznesenie Okresného súdu Košice I, č. k. 20 Er/114/2017 zo dňa 10.05.2017. Povinný sa odvoláva na § 101 Exekučného poriadku, podľa ktorého na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že ide iba o zastavenie spôsobu vykonania exekúcie, pričom v tomto prípade sa exekúcia nevykonáva prikázaním pohľadávky v banke a povinný neuhradil trovy exekúcie. Oprávnení nesúhlasia s tvrdením povinného, že pokračovaním exekúcie by sa zasahovalo do jeho práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti poukazujú na to, že práve nepravidelnosť pri uhrádzaní bežného výživného zo strany povinného je neprijateľná a možno ju považovať za zásah do práva na sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin. Teda v tomto konaní nie je daný dôvod, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Povinný ďalej uvádza, že zastavenie exekúcie nie je prekážkou podania nového návrhu, ak by prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Oprávnení opakovane zdôrazňujú, že povinný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Oprávnení trvajú na úhrade trov exekúcie zo strany povinného, nakoľko tieto boli vynaložené účelne. K námietkam povinného voči odmene súdneho exekútora zaujal súdny exekútor svoje stanovisko v podaní označenom ako Žiadosť o rozhodnutie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie zo dňa 24.10.2018.
7. Podaním zo dňa 24.10.2018 podal súdny exekútor stanovisko k námietkam povinného. Súdny exekútor uviedol, že má za to, že exekučné konanie, bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko súdny exekútor v súlade so zákonom a na základe návrhu oprávneného a predložených listinných dokladov podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia a listinných dokladov vydal dňa 08.06.2017 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5204 068115. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 04.01.2016 a povinný podľa vyjadrenia právnej zástupkyne oprávnených uhradil dňa 12.01.2016 výživné splatné dňa 17.12.2015 a dňa 22.01.2016 uhradil výživné splatné dňa 17.01.2016. Právny zástupca povinného v námietkach žiada o zastavenie celej exekúcie z dôvodu, že povinný zameškané výživné doplatil a odvoláva sa na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 101 Exekučného poriadku. Povinný vo svojich námietkach sám uznáva, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie platil výživné oneskorene. Z toho vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, nakoľko povinný sa dostal so svojou pohľadávkou do omeškania a exekúcia sa naďalej vedie na podklade exekučného titulu, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť nebola spochybnená. Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 101 Exekučného poriadku, k tomu uviedol, že tento osobitný dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje len na zastavenie určitého spôsobu vykonávania exekúcie a to konkrétne na prípady, kedy je exekúcia vykonávaná prikázaním pohľadávky z účtu v banke a odpisovanie pohľadávky sa vykonáva už len na bežné výživné a zároveň všetky nedoplatky boli vyrovnané. Ani jedna z týchto podmienok však splnená nie je, nakoľko exekúcia Ex 1/16 nie je vykonávaná prikázaním pohľadávky z účtu v banke a ani neboli doposiaľ uhradené trovy exekúcie súdneho exekútora, ktoré sú tiež predmetom vymáhania v tomto konaní. K námietkam proti predbežným trovám exekúcie uviedol, že predbežné trovy exekúcie boli určené na sumu vo výške 5.104,80 eur. Základom na určenie odmeny exekútora uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie bola suma vo výške 42.480 eur, ktorá predstavuje trojročné plnenie a zákonnú odmenu vo výške 10% zo sumy 42.480 eur predstavuje suma 4 248,00 eur. Hotové výdavky a náhrada za stratu času predstavujú čiastku vo výške 6,00 eur a 20% DPH zo základu dane vo výške 4 254,00 eur tvorí suma vo výške 850,80 eur. Z preukázaných skutočností vyplýva, že k úhrade zameškaného výživného došlo po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý tak bol podaný dôvodne. Úhradu pohľadávky po začatí exekučného konania už nie je možné považovať za dobrovoľné plnenie a toto plnenie sa považuje za plnenie v rámci exekučného konania. Rovnako povinný až dnešným dňom (t.j. až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie) uhradil trovy exekúcie oprávnených, na ktoré majú v zmysle ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nárok a ktoré sú súčasťou pohľadávky oprávnených
vymáhanej v zmysle dôvodne podaného návrhu na vykonanie exekúcie. K tvrdeniu právneho zástupcu povinného, že základom na určenie odmeny exekútora by nemalo byť trojročné plnenie dodávame, že Exekučný poriadok v spojení s Vyhláškou síce ustanovujú ako základ na určenie odmeny exekútora vymožené plnenie, avšak okrem prípadu, ak sa v rámci exekučného konania vymáha právo oprávneného na opakujúce sa dávky. Vtedy nie je základom na určenie odmeny vymožená pohľadávka, ale trojročné plnenie, a to bez ohľadu na dĺžku časového obdobia, za ktoré sa priznané opakujúce sa dávky podarilo vymôcť alebo došlo k ich uhradeniu. Povinný vo svojich námietkach žiada zastaviť celú exekúciu z dôvodu doplatenia zameškaného výživného a súdnemu exekútorovi priznať trovy exekúcie v rozsahu, ako pri zastavení exekúcie podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky. K tomu uvádzame, že takýto postup by bol v rozpore s úmyslom zákonodarcu, ktorý stanovil iba možnosť zastavenia jednotlivých spôsobov vykonávania exekúcie z dôvodu doplatenia zameškaného výživného (nie celej exekúcie) a zároveň stanovil ako základ pre určenie odmeny exekútora pri vymáhaní pohľadávok výživného trojročné plnenie, nie výšku vymoženej pohľadávky. V opačnom prípade by totiž úplne odpadol dôvod motivujúci povinného pre riadne plnenie bežného výživného. Ak sa totiž povinný opätovne dostane do omeškania s platením bežného výživného, oprávnení síce budú mať možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak povinnému bude stačiť, ak zameškané výživné opätovne doplatí a zároveň znova požiada súd o zastavenie exekúcie s uplatnením trov exekúcie ako pri zastavení exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia Ex 1/16 vedená voči povinnému bola začatá oprávnene a nie je daný dôvod na jej zastavenie ani podľa § 57 ani § 101 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu požiadal, aby námietky povinného proti exekúcií a proti trovám exekúcie ako neopodstatnené zamietol.
8. Podaním zo dňa 07.05.2019, doručeným súdu dňa 08.05.2019 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie voči oprávnenému v 2. rade. Uviedol, že oprávnený v 2. rade ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzity a vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému v 2. rade preto netrvá.
9. Podaním zo dňa 11.09.2020, doručeným súdu dňa 14.09.2020 oznámila právna zástupkyňa oprávnených súdu, že povinný si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, avšak zároveň uviedla, že prebiehajúca exekúcia povinného nijako neobmedzuje a preto nie je dôvod, aby bol podaný návrh na jej zastavenie. Vo vzťahu k oprávnenému v 2, rade uviedla, že tento si splnil podaním zo dňa 19.02.2019 svoju informačnú povinnosť a oznámil súdnemu exekútorovi, právnemu zástupcovi povinného aj povinnému osobne, že ukončil štúdium, teda povinný nemá voči nemu vyživovaciu povinnosť.
10. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
11. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, odpustenie jej zmeškania je vylúčené.
12. Pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii súd preskúmal námietky povinného proti exekúcii zo dňa 22.10.2018, ako aj celý obsah spisu a dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú neopodstatnené.
13. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol ako dôvod podania námietok to, že oprávnení podali dňa 04.01.2016 prostredníctvom svojej matky ako zákonného zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie dlžného výživného vo výške 590 eur pre každého z oprávnených a na vymáhanie bežného výživného do budúcnosti v zmysle exekučného titulu. Povinný dňa 12.01.2016 uhradil na oboch oprávnených (vtedy ešte obom maloletým), výživné spolu vo výške 1.180 eur za mesiac 1/2016, splatné dňa 17.12.2015, a to na bankový účet ich matky vedený v Tatrabanka a.s., pričom uvedené vyplýva z oznámenia právneho zástupcu oprávnených zo dňa 27.01.2016 a z bankových výpisov povinného. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.01.2016 a Poverenie č. 5204 068115 na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému vo veci oprávnených proti povinnému vydal Okresný súd Piešťany až dňa 08.06.2017. V tomto smere je tiež sporné, či vôbec exekučný súd mohol vydať poverenie na zaplatenie dlžného výživného vo výške 590 eur na každého z oprávnených, keďže tento dlh už bol uhradený dňa 12.01.2016 a poverenie bolo vydané až 08.06.2017.
14. Súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú neopodstatnené, nakoľko povinný prostredníctvom vznesených námietok proti exekúcii nepoukázal ani nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti a ani nepoukázal na iné dôvody, pre ktoré by bola ďalšia exekúcia neprípustná. Súd k námietke povinného uvádza, že zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o to, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že námietky povinného nie sú dôvodné, nakoľko súd má z oznámenia právneho zástupcu oprávnených zo dňa 27.01.2016, z bankových výpisov povinného ako aj zo samotného vyjadrenia povinného preukázané, že tento uhradil výživné za mesiac január 2016 na oprávnenú v 1. rade vo výške 590 eur a výživné za mesiac január 2016 na oprávneného v 2. rade vo výške 590 eur na účet matky oprávnených dňa 12.01.2016, teda až po začatí exekučného konania, ktoré sa začalo dňa 04.01.2016.
15. Exekúcia bola preto začatá dôvodne, na základe vykonateľného rozhodnutia a povinný ničím nepoprel a nespochybnil vykonateľnosť exekučného titulu ani povinnosť uloženú v exekučnom titule.
16. Nakoľko povinný vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedol žiadny z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodol súd tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.
17. Podľa § 201 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. (2) Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
20. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
21. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky, ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
22. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.
23. Podľa § 5 ods. 2 a 3 Vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa ods. 1. (2) Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
24. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom exekúcie je vymoženie uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenej v 1. rade nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 vo výške 590 eur a bežné výživné od 01.02.2016 vo výške 590 mesačne vždy do 17. dňa v mesiaci vopred do ukončenia vyživovacej povinnosti a oprávnenému v 2. rade nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 vo výške 590 eur a bežné výživné od 01.02.2016 vo výške 590 mesačne vždy do 17. dňa v mesiaci vopred do ukončenia vyživovacej a trovy exekúcie.
25. Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 4 ods. 1 vyhlášky). Ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky (napr. vymáhanie bežného výživného), základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie (§ 4 ods. 2 vyhlášky). Ak však bolo exekučným titulom oprávnenému priznané jednak právo na bežné výživné, ktoré je opakujúcou sa dávkou, a jednak zročné výživné určené pevnou sumou, bolo mu priznané peňažné plnenie dvojakého charakteru. V rovnakom zmysle sa vyjadril k tejto otázke Ústavný súd SR v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. II. ÚS 241/2011 z 2. júna 2011, kde sa síce zaoberal otázkou odmeny súdneho exekútora, avšak nespochybnil, že by v prípade vymáhania tak bežného ako i zročného výživného mala byť odmena súdneho exekútora určená len z bežného výživného.
26. Základ na určenie odmeny súdneho exekútora tak predstavuje suma 43.660 eur ako súčet zročného výživného oprávneného v 1. rade a 2. rade za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 vo výške 1.180 eur + sumy 42.480 eur ako sumy trojročného plnenia bežného výživného pre oprávneného v 1. rade a 2. rade (1.180 eur x 36 mesiacov). Odmena predstavuje 10 % z takto určeného základu, teda suma 4.366 eur. Súdny exekútor si vyčíslil odmenu vo výške 4.280 eur, teda v nižšom rozsahu ako mu patrila.
27. V upovedomení o začatí exekúcie sp. zn. EX 1/2016 zo dňa 03.10.2018 súdny exekútor stanovil hotové výdavky a náhradu za stratu času v rozsahu 6 eur. Nakoľko v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku si súdny exekútor v rámci predbežných trov exekúcie mal vyčísliť náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, je možné hotové výdavky v rozsahu 6 eur akceptovať.
28. Predbežné trovy exekúcie tak tvorí len suma 4.372 eur a DPH, t.j. suma 5.246,40 eur. Nakoľko si súdny exekútor uplatnil predbežné trovy exekúcie vo výške 5.104,80 eur, teda v nižšej sume ako mu patrili, súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie zamietol.
29. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
30. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
31. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
32. Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
33. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.
34. Exekučným titulom, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva je rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/264/2014 - 63 zo dňa 10.06.2015, ktorým bol povinný zaviazaný platiť výživné na oprávnených spolu vo výške 1.180 eur do 17 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
35. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, a preto je potrebné exekúciu zastaviť. Súd mal z predložených listinných dôkazov za riadne preukázané, že povinný nedoplatok na zročnom výživnom riadne zaplatil a do dnešného dňa si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom vyplývajúcu mu z exekučného titulu riadne a včas plní. Teda žiadne zameškané výživné momentálne neexistuje. Za danej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu rozhodnutím súdu - exekučným titulom, nemožno trvať na tom, aby pre plnenie pohľadávky oprávnených splatnej v budúcnosti, bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné ďalej vykonávať exekúciu prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Ustanovenia Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu, kedy si povinný svoju povinnosť riadne a včas plní, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania, a dochádzalo by len k ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie. Nesúhlas oprávnenej v 1. rade so zastavením exekúcie nezakladá dôvod na pokračovanie v exekúcii, pričom nemôže obstáť tvrdenie oprávnenej v 1. rade o tom, že prebiehajúca exekúcia povinného nijako neobmedzuje. Súd zároveň konštatuje, že súdny exekútor síce predložil súdu potvrdenie Slovenskej technickej univerzity o ukončení štúdia oprávneného v 2. rade, no uvedená skutočnosť neznamená zánik vyživovacej povinného voči oprávnenému v 2. rade. Na základe uvedených skutočností, kedy mal súd za riadne preukázané, že povinný zameškané výživne riadne uhradil a naďalej si riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným, tak súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Súd na záver len poznamenáva, že ak si povinný nebude plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu riadne a včas, nič nebráni oprávneným opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.
36. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany ku Krajskému súdu v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.