Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 228/2011
PDF · 269.94 KB
No categories available
II. ÚS 228/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť P. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. V., B., ktorou
namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Sžo 265/2009 z 22. apríla 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010
faxom a následne 20. júla 2010 poštou doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
2 Sžo 265/2009 z 22. apríla 2010.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Dňa 22. 04. 2010 vydal Najvyšší súd(...) rozsudok
v konaní č.: 2 Sžo 265/2009, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
17. 04. 2009, č. k.: 1 S 10/2007, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu zo dňa
16. 01. 2007, v ktorom žiadal, aby súd zrušil Rozhodnutie riaditeľa S. č. p.: PK-V-42-
6/2006 zo dňa 29. 11. 2006 a Personálny rozkaz riaditeľa sekcie E č. 425/2006 zo dňa 11.
08. 2006, ktorý napadnutému rozhodnutiu predchádzal a vec vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd zmenil uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave tak, že návrh
zamietol.
Predmetným personálnym rozkazom bol sťažovateľ odvolaný z funkcie zástupcu
riaditeľa odboru a z pozície vedúceho oddelenia Sekcie E S. a ustanovený do funkcie
referent ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie E. Dôvodom bolo
zrušenie jeho dovtedajšej funkcie v dôsledku organizačných zmien (č. p. 39/51-D-32-
46/2006). Proti personálnemu rozkazu sa sťažovateľ odvolal dňa 25. 08. 2006.
O predmetnom odvolaní rozhodoval riaditeľ S. a dňa 29. 11. 2006 vydal rozhodnutie,
ktorým odvolanie sťažovateľa zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Sťažovateľ sa rozhodol
obrátiť na súd a podal na Krajský súd v Bratislave návrh na preskúmanie rozhodnutia
riaditeľa S. č. p.: PK-V-42-6/2006 zo dňa 29. 11. 2006, ktorému predchádzalo vydanie
personálneho rozkazu riaditeľa sekcie E č. 425/2006 zo dňa 11. 08. 2006. Krajský súd
tomuto návrhu vyhovel, avšak po podaní odvolania zo strany žalovaného Najvyšší súd(...)
v konaní č.: 2 Sžo 265/2009 rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že návrh
zamietol.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu(...), č. k.: 2 Sžo 265/2009 zo dňa 22. 04. 2010 bolo
porušené právo sťažovateľa ustanovené v článku 12 Ústavy(...). Najvyšší súd(...) rozhodol
v zhodných veciach - teda v totožnej skutkovej i právnej situácii rozdielne. V konaní pred
Krajským súdom v Banskej Bystrici, číslo: 23S/103/2007 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia, sa anonymizovaný žalobca domáhal zrušenia Personálneho rozkazu č. p.
312/2006, ktorým bol odvolaný z funkcie starší referent - špecialista 21. oddelenia
2. odboru sekcie S S. (ďalej ako „S.“, alebo „žalovaný“) a ustanovený do funkcie referent
ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie S S., tiež rozhodnutia
riaditeľa S. č. p. PK-4S-6/2006, ktorým bol personálny rozkaz potvrdený a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici žalobe vyhovel a obe predmetné rozhodnutia
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po podaní odvolania zo strany S. Najvyšší súd(...)
v konaní číslo: 6 Sžo 27/2008 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici číslo: 23S/103/2007–52, ktorým súd vyhovel žalobe.
Obdobne v konaní číslo: 6 Sžo 373/2009 Najvyšší súd(...) rozhodol tak, že Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave číslo: 1S/12/2007-78 zo dňa 12. 06. 2009 potvrdil.
Predmetným rozhodnutím Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie S. č. p.
PK-V-31612/2006 zo dňa 07. 12. 2006 v nadväznosti aj Personálny rozkaz žalovaného
č. 314/2006 zo dňa 31. 07. 2006 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V predmetnom
konaní sa žalobca (bývalý príslušník S.) takisto domáhal zrušenia rozhodnutí, ktorými bol
odvolaný z doterajšej funkcie vedúceho oddelenia a bol ustanovený do funkcie referent
ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov. (...)
Sťažovateľ ďalej namieta porušenie práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné
podmienky, najmä právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania
a diskriminácii v zamestnaní zakotvené v článku 36 písm. b) Ústavy. Sťažovateľ bol vyššie
uvedeným personálnym rozkazom odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa odboru a z pozície
vedúceho oddelenia Sekcie E S. a ustanovený do funkcie referent ochrany oddelenia fyzickej
ochrany objektov 9. odboru sekcie E. Dôvodom malo byť zrušenie jeho dovtedajšej funkcie
v dôsledku organizačných zmien. O značnej rozdielnosti týchto funkcií svedčí nielen
skutočnosť, že na zaradenie do prvej spomenutej funkcie sa vyžadovalo vysokoškolské
vzdelanie a na druhú z nich postačovalo úplné stredoškolské, ale aj zadelenie do platových
tried. Sťažovateľ preradením „klesol“ v spôsobe odmeňovania o sedem platových tried.
Počas výkonu funkcie zástupcu riaditeľa odboru a zastavania pozície vedúceho oddelenia
Sekcie E bol sťažovateľ zaradený do deviatej platovej triedy, po preradení do novej funkcie
bol odmeňovaný podľa platovej triedy dva (charakteristika platových tried uvedená
v prílohe č. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície). Dôvodom pre vyššie uvedený postup mali byť organizačné zmeny, teda
zrušenie sekcie S S., a skutočnosť, že po zrušení doterajšej funkcie žalobcu pre neho nebola
voľná iná vhodná funkcia. Avšak podľa vedomostí žalobcu funkcie na ktoré sa vyžadovalo
vysokoškolské vzdelanie v rámci S. v tom čase existovali a navyše boli obsadzované
kandidátmi z civilu. Takisto mesiac po zrušení sekcie S bola vytvorená nová sekcia R
(ku dňu 31. 08. 2006) s ďalšími funkčnými miestami s obdobnou náplňou činnosti, akú pred
odvolaním zastával žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď riaditeľ S. odôvodňoval
napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil personálny rozkaz č. 425/2006 vedel, že existujú
voľné pracovné miesta a taktiež, že vznikli nové kreovaním novej sekcie R S. s obdobnou
služobnou náplňou ako boli na zrušenom pracovisku sťažovateľa. Riaditeľ S. mal možnosť
zaradiť sťažovateľa na úsek s obdobnou pracovnou a služobnou činnosťou, akú vykonával
pred organizačnou zmenou a nie na pracovisko, ktoré svojim charakterom zodpovedá
prevádzkovaniu činností, ktoré sú bezpečnostnou službou pri ochrane objektov kde jeho
príslušníci nepotrebujú vysokoškolské a odborné vzdelanie. Sťažovateľ bol zaradený na
pozíciu, kde sa nevyžaduje vysokoškolské ani spravodajské vzdelanie stupňa, ktorý má
absolvovaný a kde sa nevyžaduje dôstojnícka hodnosť, ktorú získal. Žalovaný
argumentoval, že prevedenie na novú funkciu žalobcu bolo vykonané v súlade
s ustanovením § 33 zákona č. 73/1998 Z. z.(...). Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že
ak zákon uvádza „s prihliadnutím na“ nezakladá to zákonnú povinnosť nadriadeného
skúmať, či sú voľné iné funkcie ako tá, do ktorej ho ustanovuje, ale prihliada pri
ustanovovaní do voľnej funkcie na to, či príslušník spĺňa kritériá dĺžky odbornej praxe,
záverov služobného hodnotenia a zdravotného stavu. S uvedeným nemožno súhlasiť.
Prevedenie a preloženie na inú funkciu upravuje ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) a
následne odsek 3 tohto ustanovenia konkretizuje, čo sa rozumie organizačnou zmenou,(...).
Žalovaný mal teda v prvom rade vychádzať z tohto ustanovenia a skúmať, či boli, resp.
neboli vytvorené nové pracovné miesta, či sú voľné a s akou funkčnou náplňou. Žalovaný
pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia vytvoril nové pracovné miesta s obdobnou
pracovnou náplňou, toto dokazuje údaj vo Vestníku S., čiastka 16 z 31. 08. 2006.
Okrem vyššie uvedeného udávam, že, odvolanie sťažovateľa bolo nezákonné
i z dôvodu, že sťažovateľ bol z funkcie ktorú zastával odvolaný skôr ako bol účinný právny
dôvod tohto odvolania. Personálny rozkaz, ktorým bol sťažovateľ odvolaný z funkcie mu bol
doručený dňa 14. 08. 2006 kedy aj nadobudol účinnosť. Organizačná zmena - interná
normatívna inštrukcia, č. p.: 39/51-D-32-4672006, ktorou bola zrušená funkcia, ktorú
sťažovateľ dovtedy zastával účinnosť nadobudla 15. 08. 2006.
Na záver by som chcel poukázať na skutočnosť, že ak žalovaný sa pri preraďovaní na
nové pracovné miesto sťažovateľa spravoval ustanovením § 33 ods. 1 a toto chápal tak, že
treba skúmať jedine, či príslušník spĺňa tam uvedené kritériá, potom treba spomenúť, že
i tak pri zaradení žalobcu do novej funkcie pochybil. Žalobca totiž nespĺňal kritérium
zdravotného stavu a to z toho dôvodu, že zdravotne bol zaradený do kategórie C, teda
„s obmedzeniami:, v prípade sťažovateľa išlo o krátkozrakosť. V zmysle Nariadenia
riaditeľa S. č. 18/2003 čl. 17 odst. 1 boli toho času určené funkcie, pri ktorých sa vyžaduje
zdravotná klasifikácia „A:. Medzi tieto funkcie patril i referent ochrany.
Najvyšší súd(...) vydaním rozhodnutia, ktorým zamietol návrh na preskúmanie
rozhodnutia riaditeľa S. č. p.: PK-V-42-6/2006 zo dňa 29. 11. 2006, ktorému predchádzalo
vydanie personálneho rozkazu riaditeľa sekcie E č. 425/2006 zo dňa 11. 08. 2006, ktorými
bol sťažovateľ ako vysokokvalifikovaný príslušník s dôstojníckou hodnosťou preradený
z riadiacej funkcie do funkcie referent ochrany na oddelení fyzickej ochrany objektov, ktorá
svojim charakterom zodpovedá prevádzkovaniu činností, ktoré sú bezpečnostnou službou a
na ktorú sa nevyžaduje vysokoškolské, spravodajské, ani odborné vzdelanie a ktoré
predstavovalo pokles o sedem platových tried porušil právo sťažovateľa na spravodlivé a
uspokojujúce pracovné podmienky. Taktiež nebola zachovaná ochrana proti svojvoľnému
prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii, keď žalovaný časť príslušníkov zo zaniknutej
Sekcie S, zaradil na pracoviská s adekvátnou služobnou náplňou a časť nie. Organizačnou
zmenou zrušil aj odbory 1. a 4. sekcie S S., pričom týchto príslušníkov zaradil tiež na
adekvátne pozície v rámci služby. Všetkými dôkazmi podľa vyššie uvedeného textu disponuje
S.
Ďalej je sťažovateľ toho názoru, že rozsudkom Najvyššieho súdu(...), č. k.:
2 Sžo 265/2009 zo dňa 22. 04. 2010 bolo porušené jedno zo základných práv účastníka
konania a síce právo na súdnu a inú právnu ochranu ustanovené v článku 46 Ústavy(...)
a tiež právo ustanovené v článku 48 Ústavy(...) a tiež článku 6 odseku 1 dohovoru(...) keď
rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez vypočutia strán, či svedkov a bez vykonania
žalobcom navrhnutých dôkazov, navyše v jeho neprítomnosti a bez možnosti vyjadriť sa
k veci. Vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 21. 06. 2009 sťažovateľ
navrhoval vykonanie dôkazu - doloženie informácie o počte novoprijatých príslušníkov S.
žalovaným na miesta s kvalifikačným predpokladom vysokoškolského vzdelania od
30. 07. 2006 do 30. 06. 2008. Najvyšší súd(...) vôbec neprihliadol a na základe dvoch
vyjadrení zmenil rozsudok prvostupňového súdu, ktorý vypočúval účastníkov a vykonával
dokazovanie. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uvádza, že rozhodoval bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, a § 214 Občianskeho súdneho poriadku. Mám za to
že použite ustanovenia § 214 bolo nadbytočné, pretože rozhodovanie o odvolaní v rámci
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje ustanovenie § 250ja(...) Je zarážajúce,
ak súd rozhoduje o tak závažnej veci ako je základné právo garantované ústavou - právo na
prácu a nepovažuje za potrebné na tento účel nariadiť pojednávanie, vypočuť účastníkov
konania, prípadne svedkov, či vykonať dôkazy, o ktorých vykonanie žalobca dôrazne žiadal
a navrhoval. Sťažovateľ sa o výsledku tohto pre neho životne dôležitého sporu dozvedel až
z písomného vyhotovenia rozsudku, bez toho, aby mu bolo umožnené vyjadriť sa čo i len
jednou vetou k predmetnému konaniu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu (...) nespočívalo
v osvojení si tvrdení a právnych záverov uvedených v rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave a jeho potvrdení, ale v jeho úplnej zmene. Nestotožnil sa s tvrdeniami
sťažovateľa, nesúhlasil s právnou argumentáciou jeho právneho zástupcu, naopak
presvedčili ho tvrdenia žalovaného a mal ich za preukázané po oboznámení sa s dvomi
písomnými dokumentmi: odvolaním žalovaného a vyjadrením k odvolaniu zo strany
sťažovateľa. Tiež si dovolím tvrdiť, že rozhodnutie bez nariadenia pojednávania bolo
v rozpore s verejným záujmom.».
3. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„(...) rozsudkom Najvyššieho súdu(...), č. k.: 2 Sžo 265/2009 zo dňa 22. 04. 2010
bolo porušené základné právo sťažovateľa na rovnosť v právach podľa článku 12 ústavy, na
spravodlivé a uspokojujúce podmienky zamestnancov podľa článku 36 odseku [správne
písm. b), pozn.] ústavy a na súdnu a inú právnu ochranu a na prístup k súdu podľa článku
46 odseku 1 ústavy a na verejné prerokovanie jeho veci a na možnosť vyjadrenia sa ku
všetkým dôkazom podľa článku 48 odsek 2 ústavy(...) a článku 6 odseku 1 dohovoru(...)
rozsudok Najvyššieho súdu(...), č. k.: 2 Sžo 265/2009 zo dňa 22. 04. 2010 zrušil a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie
priznal sťažovateľovi náhradu trov konania súdom vo výške: 303,30 eur.“
4. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 265/2009 z 22. apríla 2010 vyplýva, že
ním bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
1 S 10/07-53 zo 17. apríla 2009.
5. Krajský súd založil svoj rozsudok na odôvodnení, že žalovaný správny orgán
(S.; ďalej aj „žalovaný“) predmetný personálny rozkaz vydal predčasne, a teda bez
právneho dôvodu. Nesprávne právne posúdenie veci však nemohol objektívne jednoznačne
posúdiť, keďže žalovaný predložil súdu neúplný administratívny spis, ktorý neobsahoval
všetky listiny, na ktoré sa žalovaný odvoláva, najmä interné normatívne akty, na základe
ktorých by bolo možné posúdiť zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podľa názoru krajského
súdu nepostačuje, aby sa dôvody rozhodnutia dali vyvodiť iba z obsahu stanoviska, resp.
napadnutého rozhodnutia žalovaného a aby bolo zrozumiteľné a objektívne preskúmateľné
iba pre orgán, ktorý ho vydal. Ďalej krajský súd dôvodil, že žalovaný bol povinný skúmať
možnosti služobného zaradenia sťažovateľa na výkon štátnej služby v inom odbore v tom
istom mieste výkonu služby s prihliadnutím na predpoklady ustanovené v § 33 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), lebo táto
povinnosť mu vyplýva priamo z citovaného zákonného ustanovenia [§ 35 ods. 1 písm. a)
zákona č. 73/1998 Z. z.]. Skutočnosť, či sťažovateľa nebolo možné objektívne preložiť na
inú funkciu v tom istom služobnom úrade, nebola žalovaným preukázaná. Zároveň krajský
súd v konaní žalovaného zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože bol toho názoru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
6. Najvyšší súd vo veci zaujal iný názor: «(...) žalobca bol odvolaný z funkcie
zástupcu riaditeľa odboru Sekcie E S. a z pozície vedúceho oddelenia Sekcie E S. a
ustanovený do funkcie ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie E
rozhodnutím - personálnym rozkazom č. 425/2006 zo dňa 11. augusta 2008 (týmto dňom bol
personálny rozkaz vyhotovený). Personálny rozkaz bol žalobcovi oznámený doručením dňa
14. augusta 2006. Dňom 15. augusta 2006 bol žalobca preložený.
Najvyšší súd(...) sa nestotožňuje s právnou argumentáciu Krajského súdu(...), že
správny orgán personálny rozkaz č. 425/2006 zo dňa 11. augusta 2006 vydal predčasne,
a teda bez právneho dôvodu, pretože interná normatívna inštrukcia, ktorou došlo k zrušeniu
vyššie menovanej funkcie žalobcu bola vydaná dňa 11. augusta 2006 a účinná od
15. augusta 2006.
Rozhodnutie musí byť príslušníkovi oznámené, a to buď jeho vyhlásením alebo
doručením. Za deň vydania personálneho rozkazu sa považuje deň jeho vyhlásenia alebo
doručenia, teda nie deň jeho vyhotovenia.
Podľa § 5 zákona o štátnej službe systemizácia v štátnej službe obsahuje počet miest
príslušníkov v služobných úradoch (sekciách) a objem finančných prostriedkov na
služobné príjmy. Systemizácia podľa § 5 zákona o štátnej službe sa následne detailizuje na
podmienky S. Miesta (funkcie) sa v podmienkach S. vytvárajú základným dokumentom
personálno-organizačného charakteru - Tabuľkami zloženia a počtov, ktoré určujú
systemizáciu miest (funkcií) jednotlivých organizačných zložiek S. Tabuľky zloženia a
počtov schvaľuje riaditeľ S. spolu s uvedením konkrétneho dňa ich účinnosti. Schválením
sa Tabuľky zloženia a počtov stávajú platnými. Tabuľky zloženia a počtov nie sú
rozhodnutím. Právnym dôvodom na vypracovanie personálnych rozkazov sú v takýchto
prípadoch vždy platné Tabuľky zloženia a počtov.
Najvyšší súd(...) udáva, že príslušníci sa odvolávajú z doterajších funkcií dňom, ktorý
bezprostredne predchádza dňu účinnosti novej systemizácie a dňom účinnosti novej
systemizácie sú ustanovovaní do novej funkcie. Personálne rozkazy sa oznamujú - vyhlasujú
alebo doručujú najneskôr v deň, keď tento personálny rozkaz v spojení s organizačnými
zmenami má nadobudnúť účinnosť.
V danom prípade žalobcovi bol personálny rozkaz doručený dňa 14. augusta 2006,
bol teda týmto dňom vydaný a príslušníkovi oznámený v súlade so zákonom a štátnej službe,
pretože personálne rozkazy musia byť vyhlásené príslušníkom najneskôr v deň odvolania
z doterajšej funkcie. V deň nadobudnutia účinnosti schválených Tabuliek zloženia a počtov
je doterajšia funkcia zrušená a vytvorená nová funkcia, obsadenie ktorej je možné
vymenovaním alebo ustanovením konkrétneho príslušníka do funkcie a to personálnym
rozhodnutím, ktoré sa príslušníkovi oznamuje vyhlásením alebo doručením.
(...) Príslušník je v doterajšej funkcii zaradený až do 24,00 hod. toho dňa, ktorým sa
odvoláva z funkcie, pričom do 24,00 hod mu prislúchajú aj platové a ďalšie náležitosti na
doterajšiu funkciu a v novej funkcii je zaradený bezprostredne nasledujúci deň (deň
ustanovenia do novej funkcie) už od 00,00hod.
(...) príslušník musí byť každý jeden deň po celý čas trvania služobného pomeru
ustanovený alebo vymenovaný do existujúcej funkcie.
Najvyšší súd(...) sa takisto nestotožnil s názorom krajského súdu, pokiaľ v
odôvodnení rozsudku uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci však súd nemohol
objektívne jednoznačne posúdiť, keďže žalovaná predložila súdu (nerešpektujúc tak jeho
výzvu doručenú dňa 5. marca 2007) neúplný spis, ktorý neobsahoval všetky listiny, na ktoré
sa žalovaná odvoláva, najmä interné normatívne akty, na základe ktorých by bolo možné
posúdiť zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Odvolací súd po preskúmaní veci ako i spisového materiálu dospel k záveru, že
z administratívneho spisu žalovanej - listín tam založených je jednoznačne možné dospieť
k záveru, či žalovaná v súvislosti s odvolaním žalobcu z doterajšej funkcie a jeho
ustanovením do novej funkcie postupovala v súlade so zákonom. Odvolací súd udáva, že
interné normatívne inštrukcie nie sú súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Podľa
názoru odvolacieho súdu samotná normatívna inštrukcia nemôže mať žiadny význam na
právne posúdenie veci, nakoľko jej obsah bol nesporný.
Podľa § 35 ods. 1 zákona ostatnej službe sa policajt v služobnom pomere prevedie na
inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú
funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže
naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože sa v dôsledku organizačných zmien zrušila
jeho doterajšia funkcia.
Organizačnou zmenou sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia
policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a
vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia
policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu
Štátnej služby (§ 35 ods. 3 zákona o štátnej službe).
Podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe, policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie
s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
dĺžku a druh odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia. Do funkcie, na ktorú sa
podľa osobitných predpisov vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, možno policajta
ustanoviť, len ak spĺňa túto spôsobilosť.
Citované ustanovenie zákona teda umožňuje nadriadenému na základe správneho
uváženia ustanoviť policajta do funkcie za splnenia jednej zákonnej podmienky, ktorou je
skutočnosť, že táto funkcia je voľná, pričom pri ustanovovaní policajtov do funkcií je
potrebné vziať do úvahy určitú špeciálnu spôsobilosť.
Podľa názoru Najvyššieho súdu(...) pred vydaním personálneho rozkazu bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci. Pri ustanovovaní príslušníka do voľnej funkcie bolo
riaditeľom Sekcie E podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe prihliadané na zdravotný stav
žalobcu, splnenie kvalifikačných predpokladov, dĺžku a druh odbornej praxe a na závery
služobného hodnotenia.
Pri posudzovaní dosiahnutého všeobecného vzdelania ako kvalifikačného
predpokladu na funkciu služobný orgán skúmal, či všeobecné vzdelanie žalobcu nie je
nižšieho stupňa ako určuje kvalifikačný predpoklad na funkciu, do ktorej bol žalobca
ustanovený.
Podľa názoru najvyššieho súdu samotné slovné spojenie „s prihliadnutím na (§ 33
ods. 1 zákona o štátnej službe)“ nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného a takisto nie
je povinný skúmať, či sú voľné iné funkcie. Predmetné ustanovenie zákona nadriadeného
nezaväzuje (neexistencia právnej povinnosti nadriadeného -právneho nároku príslušníka),
ustanovovať príslušníkov do funkcií zodpovedajúcich ich dosiahnutému vzdelaniu. Otázka
existencie iných voľných funkčných miest takých, ako ich popisuje žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu ako i v žalobe, nie je dôvodná v prípade, ak služobný úrad prihliada na
požiadavky konkrétneho voľného funkčného miesta, ktoré chce obsadiť.
Menovaný môže v ďalšom postupe využiť ustanovenie § 35 ods. 7 zákona o štátne
službe, ktoré umožňuje požiadať o prevedenie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu
štátnej služby alebo v inom služobnom úrade v rámci S.»
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podstatou sťažnosti je predovšetkým nesúhlas sťažovateľa s postupom
a rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorý v podstate potvrdil zákonnosť postupu a rozhodnutia
správneho orgánu–S. o odvolaní sťažovateľa z jednej funkcie (zástupca riaditeľa odboru
a vedúci oddelenia sekcie E S., pozn.) a o ustanovení sťažovateľa do funkcie inej (referent
ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie E, pozn.). Sťažovateľ vidí
v postupe a rozhodnutí najvyššieho súdu porušenie zásady rovnosti v právach podľa čl. 12
ústavy, porušenie základného práva na spravodlivé a uspokojujúce podmienky
zamestnancov podľa čl. 36 písm. d) ústavy, porušenie základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu a na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na verejné prerokovanie
veci a možnosť vyjadrenia sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
9. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri
uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani
právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného
súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by
bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,
10. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na
prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na verejné prerokovanie veci a možnosť
vyjadrenia sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu možno považovať za
dostatočné a presvedčivé. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu
nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení uvedených práv.
Najvyšší súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil, prečo sa nestotožnil
s argumentáciou krajského súdu o predčasnosti vydania personálneho rozkazu. Závery
najvyššieho súdu, podľa ktorých tabuľky zloženia a počtov, ktoré určujú systematizáciu
miest (funkcií) jednotlivých zložiek S., nie sú rozhodnutím a ich schválením sa stávajú
platnými, sa javia ako logické a presvedčivé.
Rovnako v postupe najvyššieho súdu v napadnutom konaní nezistil ústavný súd
porušenie práv sťažovateľa, keďže toto prebiehalo v zmysle zákonných ustanovení § 250ja
ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku – rozhodol bez nariadenia pojednávania
s oznámením o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu alebo na internetovej
stránke najvyššieho súdu.
Z tohto dôvodu ústavný súd nevidí príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením
uvedených práv, a preto v tejto časti bolo treba sťažnosť odmietnuť pre zjavnú
neopodstatnenosť.
11. K namietanému porušeniu základného práva na rovnosť podľa čl. 12 ústavy
s poukazom na rozpor napadnutého rozsudku s označenými rozhodnutiami najvyššieho
súdu (sp. zn. 6 Sžo 27/2008, sp. zn. 6 Sž 373/2009, pozn.), ktoré mali podľa názoru
sťažovateľa rozhodnúť „v zhodných veciach“ rozdielne, ústavný súd uvádza, že po
oboznámení sa s obsahom uvedených rozhodnutí (tvoriacich prílohu sťažnosti, pozn.) a so
skutkovým stavom a procesným postupom v danej veci, z ktorého napadnuté rozhodnutie
vychádzalo, nepripadala do úvahy ich „zhodná“ aplikácia z dôvodu odlišného skutkového
a predovšetkým procesného stavu, a preto aj v tejto časti bolo treba sťažnosť odmietnuť pre
zjavnú neopodstatnenosť.
Nad rámec uvedených skutočností ústavný súd považuje za potrebné k sťažovateľom
namietanej existencii obsahovo odlišnej judikatúry všeobecných súdov doplniť, že nie je
úlohou ústavného súdu zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov (I. ÚS 199/07,
12. Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu
dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť nič, čo by
signalizovalo, že nimi došlo k zásahu do základného práva na spravodlivé a uspokojujúce
podmienky zamestnancov podľa čl. 36 písm. b) ústavy.
Najvyšší súd svojím postupom na úrovni jednoduchého práva aplikoval zákony
podľa ich obsahu, predovšetkým ustanovenia § 33 ods. 1 a § 35 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd
gramatickým výkladom vysvetlil, prečo považoval postup žalovaného pri preradení
sťažovateľa na „nižšiu“ funkciu v súlade so zákonom.
Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi
napadnutým rozsudkom a základným právom podľa čl. 36 písm. b) ústavy, ktorá by
zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená.
13. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa
pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2011