Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 228/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. V., B., ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 22. apríla 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010

faxom a následne 20. júla 2010 poštou doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. apríla 2010.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Dňa 22. 04. 2010 vydal Najvyšší súd(...) rozsudok

v konaní č.: , ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

17. 04. 2009, č. k.: , ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu zo dňa

16. 01. 2007, v ktorom žiadal, aby súd zrušil Rozhodnutie riaditeľa S. č. p.: PK-V-42-

6/2006 zo dňa 29. 11. 2006 a Personálny rozkaz riaditeľa sekcie E č. 425/2006 zo dňa 11.

08. 2006, ktorý napadnutému rozhodnutiu predchádzal a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd zmenil uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave tak, že návrh

zamietol.

Predmetným personálnym rozkazom bol sťažovateľ odvolaný z funkcie zástupcu

riaditeľa odboru a z pozície vedúceho oddelenia Sekcie E S. a ustanovený do funkcie

referent ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie E. Dôvodom bolo

zrušenie jeho dovtedajšej funkcie v dôsledku organizačných zmien (č. p. 39/51-D-32-

46/2006). Proti personálnemu rozkazu sa sťažovateľ odvolal dňa 25. 08. 2006.

O predmetnom odvolaní rozhodoval riaditeľ S. a dňa 29. 11. 2006 vydal rozhodnutie,

ktorým odvolanie sťažovateľa zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Sťažovateľ sa rozhodol

obrátiť na súd a podal na Krajský súd v Bratislave návrh na preskúmanie rozhodnutia

riaditeľa S. č. p.: PK-V-42-6/2006 zo dňa 29. 11. 2006, ktorému predchádzalo vydanie

personálneho rozkazu riaditeľa sekcie E č. 425/2006 zo dňa 11. 08. 2006. Krajský súd

tomuto návrhu vyhovel, avšak po podaní odvolania zo strany žalovaného Najvyšší súd(...)

v konaní č.: rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že návrh

zamietol.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu(...), č. k.: zo dňa 22. 04. 2010 bolo

porušené právo sťažovateľa ustanovené v článku 12 (...). Najvyšší súd(...) rozhodol

v zhodných veciach - teda v totožnej skutkovej i právnej situácii rozdielne. V konaní pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici, číslo: o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia, sa anonymizovaný žalobca domáhal zrušenia Personálneho rozkazu č. p.

312/2006, ktorým bol odvolaný z funkcie starší referent - špecialista 21. oddelenia

2. odboru sekcie S S. (ďalej ako „S.“, alebo „žalovaný“) a ustanovený do funkcie referent

ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie S S., tiež rozhodnutia

riaditeľa S. č. p. , ktorým bol personálny rozkaz potvrdený a vrátenia veci na

ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici žalobe vyhovel a obe predmetné rozhodnutia

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po podaní odvolania zo strany S. Najvyšší súd(...)

v konaní číslo: rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici číslo: 23S/103/2007–52, ktorým súd vyhovel žalobe.

Obdobne v konaní číslo: Najvyšší súd(...) rozhodol tak, že Rozsudok

Krajského súdu v Bratislave číslo: -78 zo dňa 12. 06. 2009 potvrdil.

Predmetným rozhodnutím Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie S. č. p.

PK-V-31612/2006 zo dňa 07. 12. 2006 v nadväznosti aj Personálny rozkaz žalovaného

č. 314/2006 zo dňa 31. 07. 2006 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V predmetnom

konaní sa žalobca (bývalý príslušník S.) takisto domáhal zrušenia rozhodnutí, ktorými bol

odvolaný z doterajšej funkcie vedúceho oddelenia a bol ustanovený do funkcie referent

ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov. (...)

Sťažovateľ ďalej namieta porušenie práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné

podmienky, najmä právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania

a diskriminácii v zamestnaní zakotvené v článku 36 písm. b) . Sťažovateľ bol vyššie

uvedeným personálnym rozkazom odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa odboru a z pozície

vedúceho oddelenia Sekcie E S. a ustanovený do funkcie referent ochrany oddelenia fyzickej

ochrany objektov 9. odboru sekcie E. Dôvodom malo byť zrušenie jeho dovtedajšej funkcie

v dôsledku organizačných zmien. O značnej rozdielnosti týchto funkcií svedčí nielen

skutočnosť, že na zaradenie do prvej spomenutej funkcie sa vyžadovalo vysokoškolské

vzdelanie a na druhú z nich postačovalo úplné stredoškolské, ale aj zadelenie do platových

tried. Sťažovateľ preradením „klesol“ v spôsobe odmeňovania o sedem platových tried.

Počas výkonu funkcie zástupcu riaditeľa odboru a zastavania pozície vedúceho oddelenia

Sekcie E bol sťažovateľ zaradený do deviatej platovej triedy, po preradení do novej funkcie

bol odmeňovaný podľa platovej triedy dva (charakteristika platových tried uvedená

v prílohe č. 1 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a

Železničnej polície). Dôvodom pre vyššie uvedený postup mali byť organizačné zmeny, teda

zrušenie sekcie S S., a skutočnosť, že po zrušení doterajšej funkcie žalobcu pre neho nebola

voľná iná vhodná funkcia. Avšak podľa vedomostí žalobcu funkcie na ktoré sa vyžadovalo

vysokoškolské vzdelanie v rámci S. v tom čase existovali a navyše boli obsadzované

kandidátmi z civilu. Takisto mesiac po zrušení sekcie S bola vytvorená nová sekcia R

(ku dňu 31. 08. 2006) s ďalšími funkčnými miestami s obdobnou náplňou činnosti, akú pred

odvolaním zastával žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď riaditeľ S. odôvodňoval

napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil personálny rozkaz č. 425/2006 vedel, že existujú

voľné pracovné miesta a taktiež, že vznikli nové kreovaním novej sekcie R S. s obdobnou

služobnou náplňou ako boli na zrušenom pracovisku sťažovateľa. Riaditeľ S. mal možnosť

zaradiť sťažovateľa na úsek s obdobnou pracovnou a služobnou činnosťou, akú vykonával

pred organizačnou zmenou a nie na pracovisko, ktoré svojim charakterom zodpovedá

prevádzkovaniu činností, ktoré sú bezpečnostnou službou pri ochrane objektov kde jeho

príslušníci nepotrebujú vysokoškolské a odborné vzdelanie. Sťažovateľ bol zaradený na

pozíciu, kde sa nevyžaduje vysokoškolské ani spravodajské vzdelanie stupňa, ktorý má

absolvovaný a kde sa nevyžaduje dôstojnícka hodnosť, ktorú získal. Žalovaný

argumentoval, že prevedenie na novú funkciu žalobcu bolo vykonané v súlade

s ustanovením (...). Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že

ak zákon uvádza „s prihliadnutím na“ nezakladá to zákonnú povinnosť nadriadeného

skúmať, či sú voľné iné funkcie ako tá, do ktorej ho ustanovuje, ale prihliada pri

ustanovovaní do voľnej funkcie na to, či príslušník spĺňa kritériá dĺžky odbornej praxe,

záverov služobného hodnotenia a zdravotného stavu. S uvedeným nemožno súhlasiť.

Prevedenie a preloženie na inú funkciu upravuje ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) a

následne odsek 3 tohto ustanovenia konkretizuje, čo sa rozumie organizačnou zmenou,(...).

Žalovaný mal teda v prvom rade vychádzať z tohto ustanovenia a skúmať, či boli, resp.

neboli vytvorené nové pracovné miesta, či sú voľné a s akou funkčnou náplňou. Žalovaný

pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia vytvoril nové pracovné miesta s obdobnou

pracovnou náplňou, toto dokazuje údaj vo Vestníku S., čiastka 16 z 31. 08. 2006.

Okrem vyššie uvedeného udávam, že, odvolanie sťažovateľa bolo nezákonné

i z dôvodu, že sťažovateľ bol z funkcie ktorú zastával odvolaný skôr ako bol účinný právny

dôvod tohto odvolania. Personálny rozkaz, ktorým bol sťažovateľ odvolaný z funkcie mu bol

doručený dňa 14. 08. 2006 kedy aj nadobudol účinnosť. Organizačná zmena - interná

normatívna inštrukcia, č. p.: -4672006, ktorou bola zrušená funkcia, ktorú

sťažovateľ dovtedy zastával účinnosť nadobudla 15. 08. 2006.

Na záver by som chcel poukázať na skutočnosť, že ak žalovaný sa pri preraďovaní na

nové pracovné miesto sťažovateľa spravoval ustanovením § 33 ods. 1 a toto chápal tak, že

treba skúmať jedine, či príslušník spĺňa tam uvedené kritériá, potom treba spomenúť, že

i tak pri zaradení žalobcu do novej funkcie pochybil. Žalobca totiž nespĺňal kritérium

zdravotného stavu a to z toho dôvodu, že zdravotne bol zaradený do kategórie C, teda

„s obmedzeniami:, v prípade sťažovateľa išlo o krátkozrakosť. V zmysle Nariadenia

riaditeľa S. č. 18/2003 čl. 17 odst. 1 boli toho času určené funkcie, pri ktorých sa vyžaduje

zdravotná klasifikácia „A:. Medzi tieto funkcie patril i referent ochrany.

Najvyšší súd(...) vydaním rozhodnutia, ktorým zamietol návrh na preskúmanie

rozhodnutia riaditeľa S. č. p.: PK-V-42-6/2006 zo dňa 29. 11. 2006, ktorému predchádzalo

vydanie personálneho rozkazu riaditeľa sekcie E č. 425/2006 zo dňa 11. 08. 2006, ktorými

bol sťažovateľ ako vysokokvalifikovaný príslušník s dôstojníckou hodnosťou preradený

z riadiacej funkcie do funkcie referent ochrany na oddelení fyzickej ochrany objektov, ktorá

svojim charakterom zodpovedá prevádzkovaniu činností, ktoré sú bezpečnostnou službou a

na ktorú sa nevyžaduje vysokoškolské, spravodajské, ani odborné vzdelanie a ktoré

predstavovalo pokles o sedem platových tried porušil právo sťažovateľa na spravodlivé a

uspokojujúce pracovné podmienky. Taktiež nebola zachovaná ochrana proti svojvoľnému

prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii, keď žalovaný časť príslušníkov zo zaniknutej

Sekcie S, zaradil na pracoviská s adekvátnou služobnou náplňou a časť nie. Organizačnou

zmenou zrušil aj odbory 1. a 4. sekcie S S., pričom týchto príslušníkov zaradil tiež na

adekvátne pozície v rámci služby. Všetkými dôkazmi podľa vyššie uvedeného textu disponuje

S.

Ďalej je sťažovateľ toho názoru, že rozsudkom Najvyššieho súdu(...), č. k.:

zo dňa 22. 04. 2010 bolo porušené jedno zo základných práv účastníka

konania a síce právo na súdnu a inú právnu ochranu ustanovené v článku 46 (...)

a tiež právo ustanovené v článku 48 (...) a tiež článku 6 odseku 1 dohovoru(...) keď

rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez vypočutia strán, či svedkov a bez vykonania

žalobcom navrhnutých dôkazov, navyše v jeho neprítomnosti a bez možnosti vyjadriť sa

k veci. Vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 21. 06. 2009 sťažovateľ

navrhoval vykonanie dôkazu - doloženie informácie o počte novoprijatých príslušníkov S.

žalovaným na miesta s kvalifikačným predpokladom vysokoškolského vzdelania od

30. 07. 2006 do 30. 06. 2008. Najvyšší súd(...) vôbec neprihliadol a na základe dvoch

vyjadrení zmenil rozsudok prvostupňového súdu, ktorý vypočúval účastníkov a vykonával

dokazovanie. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uvádza, že rozhodoval bez nariadenia

pojednávania v zmysle , a . Mám za to

že použite ustanovenia § 214 bolo nadbytočné, pretože rozhodovanie o odvolaní v rámci

piatej časti upravuje ustanovenie (...) Je zarážajúce,

ak súd rozhoduje o tak závažnej veci ako je základné právo garantované - právo na

prácu a nepovažuje za potrebné na tento účel nariadiť pojednávanie, vypočuť účastníkov

konania, prípadne svedkov, či vykonať dôkazy, o ktorých vykonanie žalobca dôrazne žiadal

a navrhoval. Sťažovateľ sa o výsledku tohto pre neho životne dôležitého sporu dozvedel až

z písomného vyhotovenia rozsudku, bez toho, aby mu bolo umožnené vyjadriť sa čo i len

jednou vetou k predmetnému konaniu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu (...) nespočívalo

v osvojení si tvrdení a právnych záverov uvedených v rozhodnutí Krajského súdu

v Bratislave a jeho potvrdení, ale v jeho úplnej zmene. Nestotožnil sa s tvrdeniami

sťažovateľa, nesúhlasil s právnou argumentáciou jeho právneho zástupcu, naopak

presvedčili ho tvrdenia žalovaného a mal ich za preukázané po oboznámení sa s dvomi

písomnými dokumentmi: odvolaním žalovaného a vyjadrením k odvolaniu zo strany

sťažovateľa. Tiež si dovolím tvrdiť, že rozhodnutie bez nariadenia pojednávania bolo

v rozpore s verejným záujmom.».

3. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„(...) rozsudkom Najvyššieho súdu(...), č. k.: zo dňa 22. 04. 2010

bolo porušené základné právo sťažovateľa na rovnosť v právach podľa článku 12 , na

spravodlivé a uspokojujúce podmienky zamestnancov podľa článku 36 odseku [správne

písm. b), pozn.] a na súdnu a inú právnu ochranu a na prístup k súdu podľa článku

46 odseku 1 a na verejné prerokovanie jeho veci a na možnosť vyjadrenia sa ku

všetkým dôkazom podľa článku 48 odsek 2 (...) a článku 6 odseku 1 dohovoru(...)

rozsudok Najvyššieho súdu(...), č. k.: zo dňa 22. 04. 2010 zrušil a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie

priznal sťažovateľovi náhradu trov konania súdom vo výške: 303,30 eur.“

4. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 22. apríla 2010 vyplýva, že

ním bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-53 zo 17. apríla 2009.

5. Krajský súd založil svoj rozsudok na odôvodnení, že žalovaný správny orgán

(S.; ďalej aj „žalovaný“) predmetný personálny rozkaz vydal predčasne, a teda bez

právneho dôvodu. Nesprávne právne posúdenie veci však nemohol objektívne jednoznačne

posúdiť, keďže žalovaný predložil súdu neúplný administratívny spis, ktorý neobsahoval

všetky listiny, na ktoré sa žalovaný odvoláva, najmä interné normatívne akty, na základe

ktorých by bolo možné posúdiť zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podľa názoru krajského

súdu nepostačuje, aby sa dôvody rozhodnutia dali vyvodiť iba z obsahu stanoviska, resp.

napadnutého rozhodnutia žalovaného a aby bolo zrozumiteľné a objektívne preskúmateľné

iba pre orgán, ktorý ho vydal. Ďalej krajský súd dôvodil, že žalovaný bol povinný skúmať

možnosti služobného zaradenia sťažovateľa na výkon štátnej služby v inom odbore v tom

istom mieste výkonu služby s prihliadnutím na predpoklady ustanovené v § 33 ods. 1

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), lebo táto

povinnosť mu vyplýva priamo z citovaného zákonného ustanovenia [§ 35 ods. 1 písm. a)

]. Skutočnosť, či sťažovateľa nebolo možné objektívne preložiť na

inú funkciu v tom istom služobnom úrade, nebola žalovaným preukázaná. Zároveň krajský

súd v konaní žalovaného zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia, pretože bol toho názoru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na

posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

6. Najvyšší súd vo veci zaujal iný názor: «(...) žalobca bol odvolaný z funkcie

zástupcu riaditeľa odboru Sekcie E S. a z pozície vedúceho oddelenia Sekcie E S. a

ustanovený do funkcie ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie E

rozhodnutím - personálnym rozkazom č. 425/2006 zo dňa 11. augusta 2008 (týmto dňom bol

personálny rozkaz vyhotovený). Personálny rozkaz bol žalobcovi oznámený doručením dňa

14. augusta 2006. Dňom 15. augusta 2006 bol žalobca preložený.

Najvyšší súd(...) sa nestotožňuje s právnou argumentáciu Krajského súdu(...), že

správny orgán personálny rozkaz č. 425/2006 zo dňa 11. augusta 2006 vydal predčasne,

a teda bez právneho dôvodu, pretože interná normatívna inštrukcia, ktorou došlo k zrušeniu

vyššie menovanej funkcie žalobcu bola vydaná dňa 11. augusta 2006 a účinná od

15. augusta 2006.

Rozhodnutie musí byť príslušníkovi oznámené, a to buď jeho vyhlásením alebo

doručením. Za deň vydania personálneho rozkazu sa považuje deň jeho vyhlásenia alebo

doručenia, teda nie deň jeho vyhotovenia.

Podľa § 5 zákona o štátnej službe systemizácia v štátnej službe obsahuje počet miest

príslušníkov v služobných úradoch (sekciách) a objem finančných prostriedkov na

služobné príjmy. Systemizácia podľa § 5 zákona o štátnej službe sa následne detailizuje na

podmienky S. Miesta (funkcie) sa v podmienkach S. vytvárajú základným dokumentom

personálno-organizačného charakteru - Tabuľkami zloženia a počtov, ktoré určujú

systemizáciu miest (funkcií) jednotlivých organizačných zložiek S. Tabuľky zloženia a

počtov schvaľuje riaditeľ S. spolu s uvedením konkrétneho dňa ich účinnosti. Schválením

sa Tabuľky zloženia a počtov stávajú platnými. Tabuľky zloženia a počtov nie sú

rozhodnutím. Právnym dôvodom na vypracovanie personálnych rozkazov sú v takýchto

prípadoch vždy platné Tabuľky zloženia a počtov.

Najvyšší súd(...) udáva, že príslušníci sa odvolávajú z doterajších funkcií dňom, ktorý

bezprostredne predchádza dňu účinnosti novej systemizácie a dňom účinnosti novej

systemizácie sú ustanovovaní do novej funkcie. Personálne rozkazy sa oznamujú - vyhlasujú

alebo doručujú najneskôr v deň, keď tento personálny rozkaz v spojení s organizačnými

zmenami má nadobudnúť účinnosť.

V danom prípade žalobcovi bol personálny rozkaz doručený dňa 14. augusta 2006,

bol teda týmto dňom vydaný a príslušníkovi oznámený v súlade so zákonom a štátnej službe,

pretože personálne rozkazy musia byť vyhlásené príslušníkom najneskôr v deň odvolania

z doterajšej funkcie. V deň nadobudnutia účinnosti schválených Tabuliek zloženia a počtov

je doterajšia funkcia zrušená a vytvorená nová funkcia, obsadenie ktorej je možné

vymenovaním alebo ustanovením konkrétneho príslušníka do funkcie a to personálnym

rozhodnutím, ktoré sa príslušníkovi oznamuje vyhlásením alebo doručením.

(...) Príslušník je v doterajšej funkcii zaradený až do 24,00 hod. toho dňa, ktorým sa

odvoláva z funkcie, pričom do 24,00 hod mu prislúchajú aj platové a ďalšie náležitosti na

doterajšiu funkciu a v novej funkcii je zaradený bezprostredne nasledujúci deň (deň

ustanovenia do novej funkcie) už od 00,00hod.

(...) príslušník musí byť každý jeden deň po celý čas trvania služobného pomeru

ustanovený alebo vymenovaný do existujúcej funkcie.

Najvyšší súd(...) sa takisto nestotožnil s názorom krajského súdu, pokiaľ v

odôvodnení rozsudku uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci však súd nemohol

objektívne jednoznačne posúdiť, keďže žalovaná predložila súdu (nerešpektujúc tak jeho

výzvu doručenú dňa 5. marca 2007) neúplný spis, ktorý neobsahoval všetky listiny, na ktoré

sa žalovaná odvoláva, najmä interné normatívne akty, na základe ktorých by bolo možné

posúdiť zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Odvolací súd po preskúmaní veci ako i spisového materiálu dospel k záveru, že

z administratívneho spisu žalovanej - listín tam založených je jednoznačne možné dospieť

k záveru, či žalovaná v súvislosti s odvolaním žalobcu z doterajšej funkcie a jeho

ustanovením do novej funkcie postupovala v súlade so zákonom. Odvolací súd udáva, že

interné normatívne inštrukcie nie sú súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Podľa

názoru odvolacieho súdu samotná normatívna inštrukcia nemôže mať žiadny význam na

právne posúdenie veci, nakoľko jej obsah bol nesporný.

Podľa § 35 ods. 1 zákona ostatnej službe sa policajt v služobnom pomere prevedie na

inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú

funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže

naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože sa v dôsledku organizačných zmien zrušila

jeho doterajšia funkcia.

Organizačnou zmenou sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia

policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a

vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia

policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu

Štátnej služby (§ 35 ods. 3 zákona o štátnej službe).

Podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe, policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie

s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

dĺžku a druh odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia. Do funkcie, na ktorú sa

podľa osobitných predpisov vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, možno policajta

ustanoviť, len ak spĺňa túto spôsobilosť.

Citované ustanovenie zákona teda umožňuje nadriadenému na základe správneho

uváženia ustanoviť policajta do funkcie za splnenia jednej zákonnej podmienky, ktorou je

skutočnosť, že táto funkcia je voľná, pričom pri ustanovovaní policajtov do funkcií je

potrebné vziať do úvahy určitú špeciálnu spôsobilosť.

Podľa názoru Najvyššieho súdu(...) pred vydaním personálneho rozkazu bol presne

a úplne zistený skutočný stav veci. Pri ustanovovaní príslušníka do voľnej funkcie bolo

riaditeľom Sekcie E podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe prihliadané na zdravotný stav

žalobcu, splnenie kvalifikačných predpokladov, dĺžku a druh odbornej praxe a na závery

služobného hodnotenia.

Pri posudzovaní dosiahnutého všeobecného vzdelania ako kvalifikačného

predpokladu na funkciu služobný orgán skúmal, či všeobecné vzdelanie žalobcu nie je

nižšieho stupňa ako určuje kvalifikačný predpoklad na funkciu, do ktorej bol žalobca

ustanovený.

Podľa názoru najvyššieho súdu samotné slovné spojenie „s prihliadnutím na (§ 33

ods. 1 zákona o štátnej službe)“ nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného a takisto nie

je povinný skúmať, či sú voľné iné funkcie. Predmetné ustanovenie zákona nadriadeného

nezaväzuje (neexistencia právnej povinnosti nadriadeného -právneho nároku príslušníka),

ustanovovať príslušníkov do funkcií zodpovedajúcich ich dosiahnutému vzdelaniu. Otázka

existencie iných voľných funkčných miest takých, ako ich popisuje žalobca vo vyjadrení

k odvolaniu ako i v žalobe, nie je dôvodná v prípade, ak služobný úrad prihliada na

požiadavky konkrétneho voľného funkčného miesta, ktoré chce obsadiť.

Menovaný môže v ďalšom postupe využiť ustanovenie § 35 ods. 7 zákona o štátne

službe, ktoré umožňuje požiadať o prevedenie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu

štátnej služby alebo v inom služobnom úrade v rámci S.»

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstatou sťažnosti je predovšetkým nesúhlas sťažovateľa s postupom

a rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorý v podstate potvrdil zákonnosť postupu a rozhodnutia

správneho orgánu–S. o odvolaní sťažovateľa z jednej funkcie (zástupca riaditeľa odboru

a vedúci oddelenia sekcie E S., pozn.) a o ustanovení sťažovateľa do funkcie inej (referent

ochrany oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru sekcie E, pozn.). Sťažovateľ vidí

v postupe a rozhodnutí najvyššieho súdu porušenie zásady rovnosti v právach podľa čl. 12

, porušenie základného práva na spravodlivé a uspokojujúce podmienky

zamestnancov podľa ) , porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu a na prístup k súdu podľa a na verejné prerokovanie

veci a možnosť vyjadrenia sa ku všetkým dôkazom podľa a

dohovoru.

9. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

10. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na

prístup k súdu podľa a na verejné prerokovanie veci a možnosť

vyjadrenia sa ku všetkým dôkazom podľa a dohovoru

ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu možno považovať za

dostatočné a presvedčivé. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení uvedených práv.

Najvyšší súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil, prečo sa nestotožnil

s argumentáciou krajského súdu o predčasnosti vydania personálneho rozkazu. Závery

najvyššieho súdu, podľa ktorých tabuľky zloženia a počtov, ktoré určujú systematizáciu

miest (funkcií) jednotlivých zložiek S., nie sú rozhodnutím a ich schválením sa stávajú

platnými, sa javia ako logické a presvedčivé.

Rovnako v postupe najvyššieho súdu v napadnutom konaní nezistil ústavný súd

porušenie práv sťažovateľa, keďže toto prebiehalo v zmysle zákonných ustanovení § 250ja

ods. 2 prvej vety – rozhodol bez nariadenia pojednávania

s oznámením o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu alebo na internetovej

stránke najvyššieho súdu.

Z tohto dôvodu ústavný súd nevidí príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením

uvedených práv, a preto v tejto časti bolo treba sťažnosť odmietnuť pre zjavnú

neopodstatnenosť.

11. K namietanému porušeniu základného práva na rovnosť podľa

s poukazom na rozpor napadnutého rozsudku s označenými rozhodnutiami najvyššieho

súdu (sp. zn. , sp. zn. , pozn.), ktoré mali podľa názoru

sťažovateľa rozhodnúť „v zhodných veciach“ rozdielne, ústavný súd uvádza, že po

oboznámení sa s obsahom uvedených rozhodnutí (tvoriacich prílohu sťažnosti, pozn.) a so

skutkovým stavom a procesným postupom v danej veci, z ktorého napadnuté rozhodnutie

vychádzalo, nepripadala do úvahy ich „zhodná“ aplikácia z dôvodu odlišného skutkového

a predovšetkým procesného stavu, a preto aj v tejto časti bolo treba sťažnosť odmietnuť pre

zjavnú neopodstatnenosť.

Nad rámec uvedených skutočností ústavný súd považuje za potrebné k sťažovateľom

namietanej existencii obsahovo odlišnej judikatúry všeobecných súdov doplniť, že nie je

úlohou ústavného súdu zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov (,

).

12. Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu

dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť nič, čo by

signalizovalo, že nimi došlo k zásahu do základného práva na spravodlivé a uspokojujúce

podmienky zamestnancov podľa ) .

Najvyšší súd svojím postupom na úrovni jednoduchého práva aplikoval zákony

podľa ich obsahu, predovšetkým ustanovenia § 33 ods. 1 a § 35 ods. 1 zákona

č. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd

gramatickým výkladom vysvetlil, prečo považoval postup žalovaného pri preradení

sťažovateľa na „nižšiu“ funkciu v súlade so zákonom.

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi

napadnutým rozsudkom a základným právom podľa ) , ktorá by

zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená.

13. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011