Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/373/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej v právnej veci žalobcu Ing. P. D., bytom v B., zastúpeného JUDr. P. V.,

advokátom, so sídlom AK, V., proti žalovanej Slovenskej informačnej službe, so sídlom

v Bratislave, Vajnorská ulica, P. O. BOX 69, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovanej, č. p.: PK-V-31-12/2006 zo dňa 07. decembra 2006, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -78 zo dňa 12. júna

2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -78 zo dňa 12. júna 2009 p o t v r d z u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 146,19 eura na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. P. V. č. účtu: X. vedený v Č., a.

s., v lehote troch dní.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 250j

ods. 2 písm. d/, e/ (ďalej aj „OSP“) zrušil v záhlaví uvedené

rozhodnutie žalovanej ako aj jej personálny rozkaz č. 314/2006 zo dňa 31. júla 2007 a vec jej

vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla rozklad žalobcu

a potvrdila personálny rozkaz č. 314 zo dňa 31. júla 2006, na základe ktorého bol žalobca

dňom 01. augusta 2006 odvolaný z funkcie vedúci oddelenia – 22. oddelenia 2. odboru Sekcie

S Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a dňom 02. augusta 2006 bol ustanovený

do funkcie referent ochrany Oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. odboru Sekcie E SIS,

z dôvodu organizačných zmien podľa o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov

(ďalej len ). O trovách konania odvolávajúc sa na ustanovenie

rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu v sume

190,77 eura.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že z administratívneho

spisu žalovanej nie je zistiteľný reálny základ jej postupu pre vydanie personálneho rozkazu

č. 314 zo dňa 31. júla 2006, žalovaná do spisu nepripojila, ani dodatočne súdu nedoložila

predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene, nie je zistiteľný postup, ani skutkové okolnosti,

ani správne úvahy žalovanej pri výbere a určení, či prípadnej ponuke voľného funkčného

miesta pre žalobcu, keďže žiadna dokumentácia, ani relevantné dôkazy ohľadne týchto

skutočností sa v administratívnom spise nenachádzajú a žalovaná tieto skutočnosti ustanovené

v § 33 ods. 1 pri aplikácii § 35 ods. 1 pri aplikácii § 35 ods. 9 v nadväznosti na § 5 ods. 4

nepreukázala. Krajský súd z obsahu predloženej spisovej

dokumentácie mal za to, že žalovaná v danom prípade nerešpektovala zásady zákonnosti,

podľa ktorej sa správne konanie môže uskutočniť len na základe zákona a v prípadoch

ustanovených zákonom, za účasti subjektov ustanovených zákonom, disponujúcimi zákonom

priznaných procesných oprávnení a povinností a dvojinštančnosti vyjadrujúcej všeobecné

oprávnenie účastníkov podať proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie (rozklad),

o ktorom rozhoduje príslušný správny orgán vyššieho stupňa a stotožnil sa s názorom

žalobcu, že postup žalovanej je nejasný, nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený. Dôvodil

3

ďalej tým, že žalovaná pri organizačných zmenách, ktoré je oprávnená vykonávať v rámci

plnenia svojich zákonných úloh, je pri prevedení príslušníkov SIS na iné funkcie viazaná

a a jej postup musí byť preskúmateľný. Mal

za to, že rozhodnutie a postup žalovanej je zmätočný aj z hľadiska následnej zmeny

len prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím vydaným v konaní mimo odvolania,

čo do posunu dátumov, keď na jednej strane žalovaná uviedla, že nové rozhodnutie vydala

z dôvodu zistenia zákonných pochybení v prvostupňovom rozhodnutí a na strane druhej

ponechala v platnosti súvisiace druhostupňové rozhodnutie argumentujúc tým, že žalovaná

nemohla iba parciálne nahradiť nezákonnosť predmetného personálneho rozkazu a zvyšok

rozhodnutia ponechať v platnosti, ale pokiaľ chcela zmeniť rozhodnutie z dôvodu

nezákonného postupu úradu „...keďže zistila, že dotknutý personály rozkaz bol menovanému

vyhlásený neskôr, ako v deň odvolania z doterajšej funkcie...“ mala vydať nové kompletné

rozhodnutie podľa , s uvedením dôvodov zmeny. Krajský súd

tiež poukázal na to, že žalovaná pochybila, keď po zmene personálneho rozkazu ponechala

bez zmien druhostupňové napadnuté rozhodnutie. Na záver odôvodnenia napadnutého

rozsudku ozrejmil krajský súd dôvody, pre ktoré nemohol prihliadnuť k návrhu žalovanej

na zastavenie konania podľa . Podľa názoru krajského súdu v danom

prípade neboli splnené podmienky na zastavenie konania, dôvodiac tým, že k postupu

žalovanej podľa nedošlo pred, ale po podaní žaloby

prejednávanej v tomto konaní a žalovanej doručením žaloby dňa 06. marca 2007 sa stalo

známe, že jeho rozhodnutie je predmetom súdneho konania podľa piatej časti .

Z uvedených dôvodov, krajský súd podľa a zrušil napadnuté

rozhodnutie žalovanej, ako aj jej prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie

konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa a úspešnému

žalobcovi v konaní priznal právo na ich náhradu v sume 190,77 eura.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie

domáhajúc sa jeho zrušenia a zamietnutia žaloby dôvodiac tým, že krajský súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v konaní došlo k vadám

uvedených v a tiež, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. V podrobne zdôvodnenom odvolaní žalovaná namietala

v prvom rade procesné pochybenie prvostupňového súdu, ktorý napriek splneniu zákonnej

podmienky ustanovenej v , konanie v danej veci nezastavil. V súvislosti

s touto námietkou žalovaná uviedla, že personálny rozkaz č. 314 zo dňa 31. júla 2006,

4

ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo v súlade s ustanovením

Z. z. preskúmané riaditeľom SIS mimo odvolacieho konania, v rámci ktorého bolo dodatočne

zistené, že personálny rozkaz bol v rozpore s právnymi predpismi, pretože pri jeho vydávaní

neboli dodržané procesnoprávne ustanovenia tým, že žalobcovi nebol

tento personálny rozkaz oznámený najneskôr v deň, ktorým sa odvoláva z doterajšej funkcie,

pričom tento rozpor sa odstránil zmenou výrokovej časti preskúmavaného personálneho

rozkazu v zákonom stanovenej lehote vydaním rozhodnutia č. p.:39/52-106/2008 dňa

18. februára 2008. K názoru krajského súdu, podľa ktorého mal vydať nové rozhodnutie

v celom rozsahu so zmenou a nahradiť tak rozhodnutie pôvodné uviedla, že táto argumentácia

krajského súdu je nesúladná s ustanovením a súd ňou zaujíma pozíciu

správneho orgánu, keď rozhoduje na základe správneho uváženia o tom, akým spôsobom

malo byť rozhodnuté v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania,

poukazujúc na to, že zváženie skutočnosti, či správny orgán využije v súlade s ustanovením

možnosť zmeny rozhodnutia, vydaním rozhodnutia, ktoré mení

preskúmavané rozhodnutie, a to bez jeho zrušenia alebo možnosť zrušenia rozhodnutia

a vrátenia veci na nové konanie, v rámci ktorého dôjde k vydaniu nového rozhodnutia,

je na správnom uvážení dotknutého správneho orgánu. V tejto súvislosti upriamila pozornosť

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , v odôvodnení ktorého

sa uvádza, že: „Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak vadné

rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie zastaviť, alebo vtedy, keď

pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti, hospodárnosti

výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch

správny orgán sám rozhodnutie zmení. Pri oboch alternatívach je správny orgán povinný dbať

na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv.“ a s odvolaním sa na citovaný rozsudok

najvyššieho súdu poukázala na to, že zmena preskúmavaných rozhodnutí bola v záujme

zachovania právnych vzťahov, ako aj nárokov z nich vyplývajúcich. Mala za to,

že zachovanie dobromyseľne nadobudnutých práv bol týmto jej postupom (zmenou

rozhodnutia v časti výroku, bez jeho zrušenia) dosiahnutý. Uviedla ďalej, že rozhodnutie

zamietajúce rozklad žalobcu a potvrdzujúce personálny rozkaz bolo preskúmané mimo

odvolacieho konania, avšak podľa jeho názoru nebol na jeho zmenu právny dôvod. Rovnako

žalovaná v odvolaní nesúhlasila s názorom krajského súdu týkajúceho sa nesplnenia

zákonných podmienok na zastavenie konania ustanovených v , dôvodiac

tým, že v danom prípade nebolo rozhodujúce, či zmena napadnutého rozhodnutia nastala

v čase pred podaním žaloby alebo v čase po jej podaní, ale rozhodujúcou bola skutočnosť,

5

že súdu v čase rozhodovania bola takáto zmena známa, resp., že zmena napadnutého

rozhodnutia v čase rozhodovania súdu skutočne nastala. Žalovaná sa ďalej v odvolaní

venovala podrobnému výkladu pojmu „systemizácia v štátnej službe“ upravenom v § 5

, v rámci ktorého uviedla, že vo vzťahu k ustanovovaniu do funkcií

je podstatné najmä ustanovenie § 5 ods. 4 citovaného zákona, v zmysle ktorého obsadzovanie

miest v služobných úradoch (sekciách) možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto

(funkcia) je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné. Preto každý jeden policajt

musí byť počas trvania svojho služobného pomeru zaradený vždy na určitom mieste (funkcii),

to znamená, že policajt (príslušník SIS) nemôže byť ani na jeden deň nezaradený na určitom

reálnom tabuľkovom mieste; nemôže byť zaradený na už zrušenom fiktívnom, právne

ani fakticky neexistujúcom tabuľkovom mieste. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie

§ 40 citovaného zákona, v súlade s ktorým sa musí policajt (príslušník SIS), ktorý nemôže

vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu (t. j. nemožno ho zaradiť na žiadne

systemizované miesto), zaradiť do zálohy, ktorou sa rozumie organizačné opatrenie

umožňujúce zaradiť policajta, ktorý z dôvodov určených zákonom nemôže dočasne

vykonávať doterajšiu funkciu, ani inú funkciu, na voľné miesto v tejto zálohe, pričom

pripomenula, že v danom prípade nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok

pre zaradenie žalobcu do tohto druhu zálohy. Zdôraznila, že systemizácia sa detailizuje

na podmienky Slovenskej informačnej služby tabuľkami zloženia a počtov, schválenými

riaditeľom SIS, ktoré určujú systemizáciu miest (funkcií) jednotlivých organizačných zložiek

SIS, pričom tabuľky zloženia a počtov nie sú rozhodnutím vydaným v súlade s ustanovením

, ani iným individuálnym správnym aktom, a preto ich nemožno

podrobiť súdnemu prieskumu. Poukázala ďalej na význam medziobdobia medzi dňom

platnosti a účinnosti tabuliek zloženia a počtov, tzv. legisvakancia, slúžiace na vypracovanie

personálnych rozhodnutí a ich oznámenie príslušníkom SIS, nakoľko v súlade s ustanovením

musia byť personálne rozkazy pod sankciou ich neplatnosti,

vyhlásené dotknutým príslušníkom SIS, najneskôr v deň odvolania z doterajšej funkcie.

Zdôraznila ďalej odvolávajúc sa na ustanovenie ,

že organizačné zmeny sa uskutočňujú vždy len tabuľkami zloženia a počtov, nie zmenou

internej právnej úpravy, ktorá po schválení tabuliek zloženia a počtov môže nastať,

ale aj nastať nemusí. Žalovaná k výhrade prvostupňového súdu ohľadom jej nezistiteľného

postupu a správnej úvahy pri výbere a určení ponuky voľného funkčného miesta pre žalobcu

poukázala na to, že oprávňuje správny orgán uplatňovať

pri ustanovovaní príslušníka do funkcie „správnu úvahu“ a v tejto súvislosti, odvolávajúc

6

sa na ustanovenie mala za to, že nakoľko sa v danom prípade jedná

o rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia), súd

mal preskúmať iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom;

zároveň podotkol, že v prípade žalobcu bolo nepochybné nielen to, že pri jeho ustanovení

do funkcie sa na uvedené kritériá prihliadalo, ale i to, že spĺňal všetky kritériá určené

pre výkon funkcie, do ktorej bol zaradený. Na margo neúplnosti predloženého

administratívneho spisu vo vzťahu k ustanoveniu žalobcu do funkcie – Referent ochrany

Oddelenia fyzickej ochrany objektov 9. Odboru Sekcie E SIS uviedla, že súd si mal

normatívnu internú inštrukciu (nariadenie riaditeľa SIS č. 13/2006) vyžiadať, keďže tieto

inštrukcie netvoria obsah ani osobného spisu príslušníkov, ani spisu druhostupňového

správneho orgánu a zároveň konštatoval, že samotné predloženie uvedeného interného

predpisu by nemalo žiaden právny význam pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí,

nakoľko interný predpis je normatívnou internou inštrukciou, nie je právnym predpisom, teda

nie je prameňom práva. K námietke krajského súdu o nedodržaní zásad zákonnosti

a dvojinštančnosti, považujúc ich za nedôvodné, žalovaná uviedla, že v rámci správneho

konania tieto riadne dodržala, poukazujúc aj na to, že žalobca v rámci preskúmania

rozhodnutia mimo odvolacieho konania využil svoje právo podať proti vydanému

rozhodnutiu rozklad. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť (správne sa mala dožadovať jeho zmeny) a žalobu zamietnuť. O trovách

konania navrhla rozhodnúť tak, že sa ich náhrada žiadnemu z účastníkov neprizná.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej nesúhlasiac s jej odvolacími

námietkami navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil

(správne sa mal dožadovať, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdil). K námietke žalovanej týkajúcej sa procesného pochybenia krajského súdu

v podobe nezastavenia konania , stotožniac sa s názorom prvostupňového

súdu uviedol, že ustanovenie je možné aplikovať len v prípade začatia

konania o opravnom prostriedku a vydania rozhodnutia pred podaním žaloby, pričom táto

zákonná podmienka splnená nebola, keďže personálny rozkaz bol zmenený mimoriadnym

opravným prostriedkom až po podaní žaloby. V súvislosti s preskúmaním napadnutého

rozhodnutia a personálneho rozkazu žalovanej mimo odvolacieho konania podľa § 246

uviedol, že je porušením všetkých princípov, aby prostredníctvom

mimoriadnych opravných prostriedkov správny orgán rušil a menil vybrané prvostupňové

rozhodnutia, pričom druhostupňové rozhodnutia ponechával v platnosti a spôsobil tak

7

situáciu, že v súčasnosti existujú dve právoplatné rozhodnutia potvrdzujúce v jednej veci iné

práva toho istého subjektu a zastávajúce dva právne názory. Poukázal ďalej na to, že na nové

miesto bol zaradený predčasne, keďže z doterajšej funkcie bol odvolaný dňa

01. augusta 2006, pričom právny predpis zakladajúci organizačnú zmenu nadobudol účinnosť

až 02. augusta 2006. K námietke žalovanej ohľadom náročnosti vyhotovenia a vydania

personálnych rozkazov v rámci rozsiahlych organizačných zmien uviedol, že organizačná

zmena by mala byť časovo aj vecne dobre pripravená, a preto správny orgán nemôže svoje

nezákonné konanie ospravedlňovať svojou časovou náročnosťou. Upozornil ďalej,

že žalovaný správny orgán porušil zásadu hospodárnosti v štátnej službe, ak na jednej strane

pridelil štátnych zamestnancov s praxou a skúsenosťami na funkcie s menšími kritériami

a na strane druhej prijíma nových štátnych zamestnancov, ktorých však prideľuje na miesta

s kritériami väčšími. Na záver svojho písomného vyjadrenia uviedol vo vzťahu

k namietanému nedostatočnému dokazovaniu krajským súdom, že podľa zásady materiálnej

pravdy zodpovedá za dokazovanie vždy správny orgán, ktorý je povinný zistiť skutkový stav

a ten aj preukázať, lebo v opačnom prípade, by súd nahrádzal jeho úlohu. Vychádzajúc z toho,

že žalovaná nepreukázala zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia a prvostupňový súd

správne skutkovo a právne predmetnú vec posúdil, mal za to, že krajský súd vo veci rozhodol

správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3

v spojení s veta prvá a ), oboznámil sa s obsahom spisov

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

a a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

8

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora,

súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené

alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby

na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný

prostriedok ( ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania na základe žaloby podanej žalobcom

bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla rozklad žalobcu proti Personálnemu rozkazu

riaditeľa žalovanej č. 314 zo dňa 31. júla 2006 a napadnutý personálny rozkaz potvrdila.

Personálnym rozkazom bol žalobca v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. a/ zákona

č. dňom 01. augusta 2006 odvolaný z funkcie vedúci oddelenia 22. Oddelenia 2.

Odboru Sekcie S Slovenskej informačnej služby a podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona bol

dňom 02. augusta 2006 ustanovený do funkcie referent ochrany Oddelenia fyzickej ochrany

objektov 9. Odboru Sekcie E Slovenskej informačnej služby. Z obsahu preskúmavaného

rozhodnutia vyplynulo, že personálny rozkaz bol vydaný na základe nariadenia riaditeľa SIS

č. 13/2006, ktorým sa menilo a doplnilo nariadenie riaditeľa SIS č. 32/2004 (organizačný

poriadok SIS), ktoré nadobudlo platnosť dňom 02. augusta 2006. Rozhodnutím riaditeľa SIS

č. p.: 39/52-106/2008 zo dňa 18. februára 2008 bol personálny rozkaz podľa § 246 ods. 1

zmenený vo výrokovej časti tak, že dátum odvolania z funkcie bol

zmenený z 01. augusta 2006 na 14. august 2006 a dátum ustanovenia do funkcie bol zmenený

z 02. augusta 2006 na 15. augusta 2006.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal procesnou námietkou žalovanej

demonštrujúcou pochybenie prvostupňového súdu, ktorý nezastavil dané konanie podľa

, a to i napriek splneniu zákonnej podmienky v podobe zmeny personálneho

rozkazu žalovanej, majúcej podľa jej názoru za následok zastavenie konania. Odvolací súd

sa prostredníctvom spisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod spisovou

značkou oboznámil s rozhodnutím riaditeľa SIS vydaným podľa § 246 ods. 1

9

mimo odvolacieho konania, zmeňujúcim vo výroku prvostupňové

rozhodnutie - personálny rozkaz č. 314 zo dňa 31. júla 2006. V súvislosti s vydaním

rozhodnutia č. p. 39/52-106/2008 zo dňa 18. februára 2008, následne napadnutého rozkladom

žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie nie je spôsobilé

vyvolať účinky zastavenia konania podľa , nakoľko tieto účinky je schopné

zapríčiniť len rozhodnutie zrušujúce alebo zmeňujúce žalobou napadnuté rozhodnutie.

Zároveň poukazujúc na konzekvencie zastavenia konania v podobe právoplatného vyňatia

napadnutého rozhodnutia spod súdneho prieskumu, vyhodnotil odvolací súd procesnú

námietku žalovanej za právne irelevantnú.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná svojim procesným

postupom pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania podľa § 246 zákona

č. vážne pochybila, a to vo viacerých smeroch. Predovšetkým samotná zmena

personálneho rozkazu len v jeho výroku spôsobila nepreskúmateľnosť obidvoch rozhodnutí,

nakoľko tieto navzájom spolu nekorešpondujú. síce výslovne

neupravuje, akým spôsobom má byť zmena nezákonného rozhodnutia mimo odvolacieho

konania uskutočnená, avšak odvolací súd má za to, že pokiaľ sa má zmena rozhodnutia

realizovať, musí byť táto vykonaná tak, aby pri následnom podaní rozkladu podľa § 246

ods. 5 , nedošlo ako v danom prípade, k procesne neriešiteľnej situácii.

Žalovaná spôsobila možnosť neriešiteľnej procesnej situácie spôsobila tým, že po zmene

iba výroku personálneho rozkazu a ponechaním bezo zmeny napadnutého rozhodnutia,

zavinila, že v prípade zamietnutia žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bol

zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie o zmene (konanie je vedené na Najvyššom súdu

Slovenskej republiky pod sp. zn. ), vznikne riziko potenciálnej nezákonnosti

(síce nie nulity) zmeneného personálneho rozkazu, nakoľko by odôvodnenie personálneho

rozkazu bolo nesúladné s jeho výrokom. Procesne beznádejná situácia pred správnym

orgánom by nastala aj v prípade, ak by v rámci tohto konania bolo napadnuté rozhodnutie

žalovanej aj s personálnym rozkazom zrušené a rozhodnutie o zmene podrobené súdnemu

prieskumu vo vyššie uvedenom konaní potvrdené zamietnutím žaloby, čo by znamenalo,

že rozhodnutie vydané mimo odvolacieho konania by postrádalo ním zmenené súvisiace

prvotné rozhodnutie. Samozrejme iná situácia by mohla nastať v prípade, ak by v konaní

vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. bolo žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovanej vydané v zmysle s konečnou platnosťou zrušené

a žalovaná by mala možnosť zmeniť personálny rozkaz tak, aby sa vyhla jeho následnej

10

nepreskúmateľnosti; avšak rozhodovanie súdu v danej veci s poukazom na zásadu

nezávislosti sudcu pri jeho rozhodovaní, nemôže odvolací súd ovplyvniť.

Odvolaciemu súdu však v spojitosti s touto námietkou, ďalej nedá neuviesť,

že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu ohľadom nesplnenia podmienok ustanovených

v na zastavenie konania, založenom na časovom okamihu postupu

žalovanej podľa , keď k zmene rozhodnutia nedošlo pred,

ale až po podaní žaloby, argumentujúc tým, že na preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania sa nevzťahuje veta druhá ustanovenia , ktorá rieši

postup súdu pri podaní mimoriadneho opravného prostriedku, pretože preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je konaním zahájeným na návrh účastníka

správneho konania (účastník konania nemá procesné právo takýto návrh podať), a preto

neprichádza do úvahy stotožňovanie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania

s podaním mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného teda vyplýva, že prvostupňový

súd mal pri hodnotení podmienok, existenciu ktorých zákon vyžaduje k zastaveniu konania,

upriamiť svoju pozornosť na to, či touto zmenou bolo, resp. nebolo, dotknuté napadnuté

rozhodnutie žalovanej.

Odvolací súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej,

ako aj personálneho rozkazu ako prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie je potrebné kvalifikovať ako rozhodnutie nepreskúmateľné.

Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu zastáva názor, že v napadnutom rozhodnutí

žalovanej, pokiaľ by malo byť súdom posúdené ako rozhodnutie zákonné, mala byť

jednoznačne prejavená zmena prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom jeho

vydania. Neobstojí preto námietka žalovanej, ozrejmujúca dôvod ponechania napadnutého

rozhodnutia bez zmeny, a to že toto rozhodnutie bolo vydané dňa 07. decembra 2006,

teda pred rozhodnutím vydaným v rámci preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho

konania, keďže v rámci preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je podstatná

povaha preskúmavaného rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti (súladu s právnymi

predpismi) a samozrejme predpokladom preskúmavania rozhodnutia je, že sa jedná

o rozhodnutie, od ktorého právoplatnosti neuplynula doba troch rokov. Preto berúc do úvahy

právoplatnú zmenu personálneho rozkazu žalovanej, rozhodnutím vydaným následne mimo

odvolacieho konania, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie za nespôsobilé súdneho

11

prieskumu pre jeho nepreskúmateľnosť (neaktuálnosť), keďže ani výrok ani odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia neodrážajú skutočnosti vyvstané touto zmenou.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, policajt v služobnom pomere

sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné,

preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného

úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných

zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona, organizačnou zmenou na účely tohto zákona

sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová

funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou

činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou

náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.

Podľa § 35 ods. 9 citovaného zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie

na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením

alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej

funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon

neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť,

sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis

neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť

pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení

alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery

služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

Vo vzťahu k námietke žalovanej poukazujúcej na dodržanie príslušných ustanovení

pri odvolaní a následnom ustanovovaní žalobcu do novej funkcie,

plne sa stotožniac s názorom krajského súdu odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení

napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia absentuje zdôvodnenie rozhodnutia

žalovanej preložiť žalobcu na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo

do iného služobného úradu vo vzťahu k jej zákonnej povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 1

12

písm. a/ citovaného zákona, skúmať možnosti služobného zaradenia žalobcu na výkon štátnej

služby v inom odbore v tom istom mieste výkonu služby, pred samotným preložením.

Preto nepochybil krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jej

prvostupňové rozhodnutie, podľa , zrušil a vec jej vrátil

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval

námietky žalovanej uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa veta druhá a , potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením podľa § 224 ods. 1

v spojení s veta prvá a a úspešnému žalobcovi

priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 146,19 eura, ktorá bola vyčíslená

žalobcom ( v spojení s veta prvá ) a ktorá pozostáva

z náhrady za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie na odvolanie z 27.08.2009 podľa § 11

ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. g/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „cit. vyhlášky“) á 115,90 eura, plus 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3

cit. vyhlášky á 6,95 eura plus DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 23,34 eura.

Priznanú sumu trov konania zaplatí žalovaná na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1

v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

P. Slezáková