Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 195/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s. v konkurze, D., zastúpenej

advokátom JUDr. J. L., T., ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a porušenia práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. októbra

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., a. s. v konkurze, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca

2011 doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s. v konkurze (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej

namietala porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 M Obdo

6/2009 z 29. októbra 2010.

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že Okresný súd Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) uznesením sp. zn. z 11. septembra 2008 vyhlásil konkurz

na majetok sťažovateľky. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 11. novembra 2008 tak, že uznesenie okresného súdu o vyhlásení

konkurzu potvrdil. Sťažovateľka považovala aj rozhodnutie krajského súdu za nezákonné

a odporujúce ustanoveniam o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“ alebo „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“) predovšetkým vo vzťahu k splneniu podmienok na vyhlásenie

konkurzu. Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) preto podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu

krajského súdu z 11. novembra 2008. Generálny prokurátor podal proti uzneseniu krajského

súdu z 11. novembra 2008 mimoriadne dovolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu, pretože konajúce súdy nesprávne vyhodnotili platobnú

neschopnosť sťažovateľky v dobe pred vyhlásením konkurzu. Najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 29. októbra 2010 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol. Podľa najvyššieho súdu bolo

uznesenie krajského súdu z 11. novembra 2008 vydané v konaní podľa ZoKR, proti

ktorému v zmysle § 198 ods. 1 uvedeného zákona dovolanie a ani mimoriadne dovolanie

nie je prípustné. Z uvedeného dôvodu preto najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora odmietol.

3. Podľa sťažovateľky najvyšší súd tým, že odmietol podané mimoriadne dovolanie

v dôsledku čoho nepristúpil k vecnému prerokovaniu tohto opravného prostriedku a ani

k preskúmaniu napadnutého uznesenia krajského súdu z 11. novembra 2008, odmietol tak

poskytnúť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov sťažovateľky. Tým došlo

k porušeniu základných práv sťažovateľky.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým sa vysloví, že

uznesením najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj jej právo podľa dohovoru. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby

ústavný súd nálezom zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a zaviazal ho na náhradu trov konania sťažovateľky.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená, a to či už ako celok, alebo v niektorej z jej častí. V súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

8. Podstata sťažnosti spočíva v nesúhlase sťažovateľky s názorom najvyššieho súdu,

podľa ktorého proti uzneseniu krajského súdu z 11. novembra 2008 ako súdu odvolacieho

mimoriadne dovolanie nie je prípustné. Podľa sťažovateľky nemožno predmetné uznesenie

a ani konanie, ktoré mu predchádzalo, považovať za konanie a rozhodnutie podľa

ustanovení ZoKR, ale podľa ustanovení (ďalej aj „OSP“)

ako všeobecnej procesnej normy. Preto nemôže byť ani podanie mimoriadneho dovolania

proti uzneseniu krajského súdu z 11. novembra 2008 vylúčené.

Podľa § 196 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného

konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania,

na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto

zákona“) sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa § 198 ods. 1 ZoKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením.

Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani

mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je

prípustné.

9. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným

súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , )

a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej

ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred

skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,

ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). V súvislosti

so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami

všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní

o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé

súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej

interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , , ,

).

10. Ústavný súd po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu dospel k záveru, že

najvyšší súd ústavne akceptovateľným a korektným spôsobom zdôvodnil, prečo

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol. Podľa najvyššieho súdu by

pripustením mimoriadneho dovolania proti uzneseniu krajského súdu z 11. novembra 2008

došlo k obchádzaniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako predpisu lex specialis, vo

vzťahu ku ktorému má postavenie lex generali. Vzťah medzi

týmito právnymi normami je jednoznačne vyjadrený v § 196 ZoKR. Z toho potom vyplýva,

že ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii majú prednosť pred ustanoveniami

. sa použije až vtedy, ak nastane

taká situácia, ktorú zákon o konkurze a reštrukturalizácii nerieši. (Ne)prípustnosť

mimoriadneho dovolania je však výslovne upravená v § 198 ods. 1 ZoKR. Uznesenie

najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho názoru preto nemožno považovať za

svojvoľné či arbitrárne. Samotná skutočnosť, že najvyšší súd v uznesení z 29. októbra 2010

posúdil otázku prípustnosti mimoriadneho dovolania odlišne od právneho názoru

sťažovateľky, nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

11. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi uznesením najvyššieho súdu z 29. októbra 2010 a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru.

12. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol sťažnosť sťažovateľky pre zjavnú neopodstatnenosť.

13. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších

nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011