Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 171/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. E. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. B., B., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co

191/2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. E. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2011

doručená sťažnosť Mgr. E. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

I. B., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „podala návrh zo dňa 20. 03. 2001, na Okresný

súd Bratislava, ktorým žiadala o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Prvé

pojednávanie bolo vytýčené 07. 02. 2002. Ďalšie dve pojednávania sa uskutočnili v tomto

roku až koncom roka a to 22. 10. 2002 a 26. 11. 2002. V roku 2003 sa uskutočnili dve

pojednávania, kde po výsluchu účastníkov na pojednávaní a zistení zostatkov na účtoch

účastníkov bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty bytu, ktorý

je predmetom vyporiadania. Znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením zo dňa 19.

03. 2004 a ďalšie pojednávanie bolo vytýčené až na deň 21. 05. 2005. ...

Navrhovateľka musela urgovať písomne nariadenie súdneho znalca na vypracovanie

znaleckého posudku, lebo súd vo veci ani v tomto nekonal. Následne bolo nariadené

znalecké dokazovanie, ako sme vyššie uviedli, ale zasa musela navrhovateľka podať

sťažnosť na prieťahy v konaní, aby súd vo veci opätovne začal konať...

V roku 2005 bolo vytýčené pojednávanie na deň 21. 6. 2005. Opäť súd nepojednával,

lebo na pojednávam oznámil, že odporcov zástupca sa ospravedlnil a pojednávanie bolo

opäť odročené. V roku 2006 podala navrhovateľka opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní,

lebo už uplynulo vyše 5 rokov od podania návrhu na súd a súd vo veci nekonal tak ako mal

konať…

Súd opäť konal vo veci i keď konanie, ktoré vykonával v rokoch 2007-2008 mohlo

byť vykonané už v rokoch 2002…

Prvostupňový rozsudok bol vo veci vynesený až 29. 4. 2008. Bolo to prvé rozhodnutie

o veci. Následne bola vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý sa taktiež pričinil

o prieťahy v konaní, lebo taktiež začal vo veci konať až 23. 06. 2009, kedy bolo vytýčené

pojednávanie o odvolaní. Na krajskom súde v Bratislave je vec vedená pod č. k.

. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Bratislave bolo rozhodnuté, že

bude vypracovaný dodatok k znaleckému posudku. Krajský súd v Bratislave vydal

uznesenie, ktorým nariadil vypracovať dodatok k znaleckému posudku, ale dal ho

vypracovať inému súdnemu znalcovi, než tomu, ktorý vypracovával pôvodný znalecký

posudok. Z toho dôvodu nemohol tento súdny znalec vypracovať dodatok k znaleckému

posudku a oznámil to súdu. Krajský súd potom nariadil, aby vypracoval dodatok

k znaleckému posudku súdny znalec Ing. P. S. Tento aj dodatok k znalecké posudku

vypracoval, ale tento sme namietali a to najmä z toho dôvodu, že navrhovateľka založila do

súdneho spisu ako doklady od realitných kancelárií, tak aj kúpnu zmluvu na byt, kde boli

ceny predávaných bytov 2x také vysoké, ako cena bytu, ktorú určil súdny znalec. 31. 10.

2010 vydal Krajský súd v Bratislave ďalšie uznesenie, kde novému súdnemu znalcovi

nariadil, aby preskúmal znalecký posudok Ing. Petra Skákala. Súdny znalec nemohol takýto

znalecký posudok opäť vypracovať, lebo on nemá oprávnenie preskúmavať znalecké

posudky, ale môže iba vypracovať nový znalecký posudok. Následne až uznesením zo dňa

9. 2. 2011 bolo nariadené, aby súdny znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti...

Máme za to, že vzhľadom na dĺžku konania síce v právne náročnej veci, sa

prejavovali v konaní prvostupňového súdu ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, v konaní

spočívajúce v málo plynulej, pomalej nedostatočnej a neefektívnej činnosti okresného

súdu...

Taktiež na odvolacom súde prebieha konanie od roku 2008, kde tiež sú zbytočné

prieťahy, tak ako sme vyššie uviedli...

Máme za to, že prejednávaná vec síce je právne zložitejšia, sťažovateľka svojim

konaním nedala žiadny dôvod súdu k predĺženiu konania, lebo sa konaní zúčastňovala

a mala záujem na konaní, ale prieťahy v konaní vznikli pomalou a neefektívnou činnosťou

súdu...“.

Sťažovateľka zároveň uviedla, že v prípade prijatia jej sťažnosti na ďalšie konanie

súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo Mgr. E. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava V, v konaní vedenom pod sp. zn. 12C 140/2001a

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

2) Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3) Mgr. E. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 14 000 eur, ktoré je Okresný

súd Bratislava V povinný vyplatiť v sume 10 000 eur a Krajský súd v Bratislave v sume

4 000 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave sú povinné spoločne

a nerozdielne uhradiť Mgr. E. S. trovy konania v sume 261,82 eur na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný

súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a

slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci, a poskytnúť tak ochranu

označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta

().

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený

názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako

účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (m. m. , , ).

Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto

vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov upravenému v (čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu

podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť

orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis ,

, , ).

Ústavný súd uznesením č. k. -31 z 27. októbra 2010 odmietol

sťažnosť sťažovateľky doručenú 17. februára 2010, ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. obdobne, ako to

namieta aj svojou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. apríla 2011.

Sťažnosť sťažovateľky doručená 17. februára 2010 bola už označeným uznesením

ústavného súdu odmietnutá ako zjavne neopodstatnená z dôvodu, že okresný súd

v namietanom konaní už v čase doručenia sťažnosti nekonal, ale vo veci bolo vedené

odvolacie konanie krajským súdom pod sp. zn. (o odvolaní sťažovateľky

proti rozsudku okresného súdu z 29. apríla 2008).

Ústavný súd konštatuje, že ani v čase doručenia druhej sťažnosti sťažovateľky

(5. apríla 2011), ktorou namietala opätovne porušenie svojich označených práv postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , okresný súd vo veci nekonal,

pretože vo veci koná krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

(o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu z 29. apríla 2008).

Ústavný súd preto dospel k záveru, že v čase, keď okresný súd už vo veci nekonal

(ale vo veci konal krajský súd), už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu

označeného základného práva sťažovateľky okresným súdom.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti

postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol pri jej

predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd tiež pripomína, že podľa návrh

nie je neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka namietala porušenie ňou označených práv aj postupom krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. o jej odvolaní proti rozsudku

okresného súdu z 29. apríla 2008.

Zo sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, žeby sťažovateľka pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podala predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) je týmto

prostriedkom sťažnosť podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov, resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§

53 ods. 2 ); takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla

a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahy predsedovi krajského

súdu v namietanom konaní nepodala, preto ústavný súd vyhodnotil sťažnosť ako

neprípustnú ( ).

V závere je potrebné uviesť, že podanie niekoľkých opakovaných sťažností na

prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v čase, keď vo veci konal okresný súd,

nemôže byť hodnotené ako využitie prostriedku nápravy vo vzťahu k neskoršie začatému

a namietanému odvolaciemu konaniu vedenému krajským súdom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa aj ďalšími návrhmi sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011