Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 456/2010
PDF · 129.81 KB
No categories available
II. ÚS 456/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. E. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. B., B., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 140/2001 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. E. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára
2010 doručená sťažnosť Mgr. E. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/2001.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:
„Navrhovateľka podala návrh zo dňa 20.03.2001, na Okresný súd Bratislava, ktorým
žiadala o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva Prvé pojednávanie bolo vytýčené
07.02.2002. ďalšie dve pojednávania sa uskutočnili v tomto roku až koncom roka a to
22.10.2002 a 26.11.2002. V roku 2003 sa uskutočnili dve pojednávania, kde po výsluchu
účastníkov na pojednávaní a zistení zostatkov na účtoch účastníkov bolo nariadené znalecké
dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty bytu, ktorý je predmetom vyporiadania.
Znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením zo dňa 19.03.2004 a ďalšie pojednávanie
bolo vytýčené až na deň 21.05.2005. ...
V roku 2005 bolo vytýčené pojednávanie na deň 21.6.2005. Opäť súd nepojednával,
lebo na pojednávaní oznámil, že odporcov zástupca sa ospravedlnil a pojednávanie bolo
opäť odročené. V roku 2006 podala navrhovateľka opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní,
lebo už uplynulo vyše 5 rokov od podania návrhu na súd a súd vo veci nekonal tak ako mal
konať a to, že po príprave pojednávanie sa má rozhodnúť vo veci a odročiť, len v
prípadoch, keď je to nutné.
Súd opäť konal vo veci i keď konanie, ktoré vykonával v rokoch 2007 - 2008 mohlo
byť vykonané už v rokoch 2002, keď začal súd vo veci konať a vypočul účastníkov konania.
Následne mal prebrať konkrétne celú masu BSM v zmysle podaného návrhu, vykonať
dokazovanie, nariadiť znalecké dokazovanie a rozhodnúť vo veci...
Prvostupňový rozsudok bol vo veci vynesený až 29.4.2008. Bolo to prvé rozhodnutie
o veci. Následne bola vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý sa taktiež pričinil
o prieťahy v konám, lebo taktiež začal vo veci konať až 23.06.2009, kedy bolo vytýčené
pojednávanie o odvolaní. ...
Máme za to, že vzhľadom na dĺžku konania síce v právne náročnej veci, sa
prejavovali v konaní prvostupňového súdu ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, v konaní
spočívajúce v málo plynulej, pomalej nedostatočnej a neefektívnej činnosti okresného súdu.
Myslíme si, že prieťahy nie je možné ospravedlniť nepripravenosťou sudcu na
pojednávanie, lebo každý sudca má dodržiavať a rešpektovať kritériá primeranej lehoty na
rozhodnutie o veci a to bez zbytočných prieťahov v konám. ...“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1) Základné právo Mgr. E. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2Ústavy SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12C 140/2001 porušené bolo.
2.) Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 143/1997
a Krajskému súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 191/08 prikazuje konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
3.) Sťažovateľke Mgr. E. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur,
ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu..
4.) Mgr. E. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. 655/2004 Z. z.
z priznanej sumy finančného zadosťučinenia sťažovateľky, ktorú je Okresný súd
Bratislava V povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom...
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/200 došlo k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/2001, je zjavne
neopodstatnená.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 77/02, II. ÚS 55/02)
ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak
v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Podľa tvrdenia
sťažovateľky obsiahnutého v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.
Okresný súd v označenom konaní meritórne rozhodol rozsudkom 29. apríla 2008.
Po podaní odvolania sťažovateľkou bol spis 12. augusta 2008 postúpený Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý vo veci nariadil vypracovanie dodatku
k znaleckému posudku. Spis sa dosiaľ nachádza na krajskom súde. Sťažnosť sťažovateľky
bola doručená ústavnému súdu 17. februára 2010, t. j. v čase, keď namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/2001 už netrvalo a keď konanie
o ňom pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa čl. 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2010