Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 213/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. O. M., P., vo

veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov, Exekútorského úradu JUDr. A. D.

v Košiciach a Sociálnej poisťovne v Bratislave v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 6. apríla

2011 doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“), Exekútoského úradu JUDr. A. D. v Košiciach (ďalej len „exekútorský

úrad“) a Sociálnej poisťovne v Bratislave (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) v bližšie

neoznačených konaniach.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že mu bolo

28. marca 2011 doručené písomné oznámenie Sociálnej poisťovne č. 400 606 7750 o tom,

že mu budú s účinnosťou od 18. apríla 2011 vykonávané pravidelné zrážky

z poberaného dôchodku v sume 89,24 € na podklade exekučného príkazu č. EX

20 MA z 28. februára 2011 vydaného exekútorským úradom pre uspokojenie pohľadávky

oprávneného A., a. s., B., vo výške 173,49 €. Do doby doručenia predmetného písomného

vyrozumenia zo Sociálnej poisťovne sťažovateľ nemal vedomosť o žiadnej svojej

pohľadávke voči spoločnosti A., a. s., „Nemám vôbec vedomosť o tom, aby som bol povinný

zaplatiť poisťovni A., a. s. sumu 173,49 EUR...“. V tejto súvislosti ďalej namietal to, že

„Nebolo mi nikdy doručené žiadne rozhodnutie či upovedomenie v tejto, a to súdom ani

súdnym exekútorom.“, dôsledkom čoho „Neviem... ani ktorým presne z uvedených orgánov

a inštitúcií k porušeniu zákona došlo.“, pričom zdôraznil skutočnosť, že „... súdny exekútor

mohol konať len na základe poverenia súdu na vykonanie exekúcie a na základe

právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia...“, s tým, že „... mi malo byť

doručené súdne rozhodnutie a upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie, ak

dostal od súdu poverenie na vykonanie exekúcie.“ Dôsledkom uvedeného postupu orgánov

verejnej moci je porušenie ním označených základných práv. „Som... toho názoru, že v tejto

veci došlo k porušeniu zákona a môjho základného práva zaručeného

SR a čl. 6 ods. 1 medzinárodného Dohovoru na spravodlivé konanie.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Ústavný súd vyslovuje, že konaním Okresného súdu v Prešove, Exekútorského

úradu v Košiciach... a Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava došlo k porušeniu

základného ústavného práva sťažovateľa – zaručeného SR a

medzinárodného Dohovoru.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1 000,00 Eur, ktoré je mu povinný vyplatiť porušovateľ základného práva – Okresný súd

v Prešove..., ako aj vyplatiť neprávom zrazené z dôchodku na základe exekučného príkazu

a nahradiť trovy tohto konania k rukám jeho právneho zástupcu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní

každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach,

na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť

aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

5. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránkou

veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba

v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou

môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov

sťažnosti podľa , resp. podľa ako

prostriedku ochrany alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (). Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv (, ).

6. V súvislosti s podaním sťažovateľa ústavný súd podotýka, že sťažovateľ

(kvalifikovane zastúpený právnou zástupkyňou) v ňom síce všeobecne označil porušenie

svojich práv zaručených v a dohovoru, avšak bez uvedenia,

ktorý konkrétny atribút uvedených práv namieta, a tiež neuviedol, resp. spisovou značkou

alebo číslom konania neoznačil, v príčinnej súvislosti s akým postupom, resp. konaním

ktorého orgánu verejnej moci (v akom konaní ) malo dôjsť k ich porušeniu – „Neviem pri

tom ani ktorým presne z uvedených orgánov a inštitúcií k porušeniu zákona došlo.“.

Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou pri ochrane ústavnosti, ktorej sa sťažovateľ

domáha, vyberať si z možných porušovateľov základných práv, ktorých sťažovateľ označí

ako potencionálne možných – „... konaním Okresného súdu v Prešove, Exekútorského

úradu v Košiciach... a Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava...“, a svojou ďalšou

činnosťou identifikovať konania a rozhodnutia, v ktorých k možnému porušeniu základných

práv malo/mohlo dôjsť, ale je vecou samotného sťažovateľa (o to viac, ak je zastúpený

advokátom, pozn.) v intenciách presne identifikovať orgán

verejnej moci a konanie, v ktorom, resp. rozhodnutie ktorým, k možnému porušeniu práv

malo/mohlo dôjsť. Navyše, ústavný súd poukazuje na už z podanej sťažnosti a jej príloh

vyplývajúce zistenie, že sťažovateľ na jednej strane tvrdí, že nemá vedomosť, na základe

čoho mu mali byť zrážky z dôchodku v rámci exekučného konania realizované, pretože mu

údajne nebol doručený ani exekučný titul, avšak na druhej strane uvádza, že sa tak dialo na

návrh exekútorského úradu vydaním exekučného príkazu č. EX 3174/2010-20 MA

v prospech A., a. s., z dôvodu evidovanej pohľadávky v sume 173,49 €.

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti s prihliadnutím na zásadu

subsidiarity (pozri bod 5) dospel k záveru, že sťažovateľ nevyčerpal všetky účinné

prostriedky nápravy, k použitiu ktorých bol oprávnený podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“). V exekučnom konaní má sťažovateľ ako povinný

k dispozícii viaceré účinné právne prostriedky ochrany ním označených základných práv.

Medzi základné a priamo uplatniteľné patria námietky proti exekúcii (§ 50 Exekučného

poriadku), návrh na odklad exekúcie (§ 56 Exekučného poriadku) a návrh na zastavenie

exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku). Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku

napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie

zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia od preskúmania exekučného titulu.

Využitie týchto účinných právnych prostriedkov nápravy zakladá právomoc všeobecného

(exekučného) súdu na konanie a rozhodovanie o nich v súlade s a dohovorom.

Právomoc všeobecného súdu na takéto konanie a rozhodovanie zároveň vylučuje ústavný

súd z konania a rozhodovania o prípadnom porušení sťažovateľom označených práv

v konaní o podanej ústavnej sťažnosti. Keďže z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by

sťažovateľ využil niektorý z už uvedených právnych prostriedkov nápravy, ktorých využitie

determinuje konanie ústavného súdu, a s prihliadnutím na skutočnosť, že ústavný súd je

sťažnosťou viazaný ( ), bolo na mieste rozhodnúť

o odmietnutí sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti.

8. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

(predovšetkým v petite nekonkretizované porušenia práv a neoznačené konania

porušovateľov) ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou. Podľa § 18

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. ).

9. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011