Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 273/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. Š., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K.,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2011 doručená sťažnosť I. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. D. S., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na skutočnosť, že o namietanom porušení jej

základných práv podľa , a a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. tak, že vyslovil, že jej práva

porušené neboli.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na argumentáciu, ktorú uviedla vo svojej

predchádzajúcej sťažnosti z 8. marca 2010, a uvádza:

«… návrhom doručeným okresnému súdu dňa 17. 05. 2004 žalobca uplatnil proti nej

(sťažovateľke, pozn.) právny nárok na zaplatenie 60.000.- Sk s úrokom

z omeškania, počnúc od 14. 10. 2003, trovy súdneho konania a trovy právnych služieb.

Žalobca v žalobe tvrdil, že dodatočne vyšla najavo vada nehnuteľnosti, ktorú

od sťažovateľky kúpil za kúpnu cenu 180. 000.- Sk podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa

01. 07. 2003. …

Súd sa v rozsudku č. k. zo 07. 02. 2006 s návrhom žalobcu v plnom

rozsahu stotožnil a uplatnený nárok – zľavu z kúpnej ceny mu priznal na základe vlastnej

úvahy, bez toho, aby riadne odôvodnil ako sa k tejto sume dopracoval. Za účelom riadneho

zistenia stavu veci súd nevykonal žiadne, ani miestne šetrenia, napr. ohliadku na tvári

miesta.

Z vykonaného dokazovania mal súd osvedčené, že vlastník vodohospodárskych

zariadení uložených pod zemským povrchom – pozemkom žalobcu/ tieto skutočnosti

katastrálnemu úradu neoznámil a ani sťažovateľku stým neoboznámil. Záznam o tom bol do

katastra nehnuteľností zaznamenaný až v čase, kedy si žalobca /kupujúci/ vybavoval

stavebné povolenie, zrejme na jeho návrh. Súd doručoval sťažovateľke súdne zásielky na jej

dievčenské meno a na rôzne miesta Slovenskej a Českej republiky. Jej otec mal notárom

overenú plnú moc na preberanie zásielok v mieste bydliska v Košiciach. Právny zástupca

sťažovateľky opakovane, písomne vyzýval okresný súd, aby mu doručil rozsudok

zo 07. 02. 2006. Dňa 11. 09. 2006 sťažovateľka doručila okresnému súdu

návrh na obnovu súdneho konania sp. zn. a 26. 02. 2009 februára 2009 ho

súd uznesením č. k. zamietol.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. z 24. septembra 2009 na

odvolanie sťažovateľky uznesenie okresného súdu -73 z 20. 2. 2009 ktorým

návrh na obnovu súdneho konania zamietol – potvrdil. V odôvodnení potvrdzujúceho

uznesenia uviedol: „... Je teda zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa v konaní

č. k. nebol doručený všetkým účastníkom, resp. nenastali účinky doručenia

vo vzťahu k doručeniu rozsudku opatrovníčke žalovanej, preto uvedené rozhodnutie súdu

prvé/to stupňa sa doposiaľ nestalo právoplatným. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa

vo veci sp. zn. ku dnešnému dňu nie je právoplatným, nebolo právoplatné,

ani ku dňu podania návrhu na obnovu konania, nebola splnená základná podmienka pre

podanie návrhu na obnovu konania a to právoplatné rozhodnutie vo veci samej, obnovy

ktorého sa účastník chce domáhať.“

Na základe tohto uznesenia odvolacieho súdu sťažovateľka trvala na všetkých

námietkach proti rozhodnutiu okresného súdu,, ktoré uviedla v návrhu na obnovu súdneho

konania a následne opakovane podala proti rozsudku odvolanie, pretože súd jej naďalej,

04. 02. 2010 a aj 22. 02. 2010 opakovane doručil rozsudok opatrený

doložkou právoplatnosti k 18. 5. 2006 a vykonateľnosti ku dňu 23. 05. 2006.…

Krajský súd v Košiciach uznesením z 03. 11. 2010 zrušil rozsudok

okresného súdu č. k. a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, je tým

nesporne osvedčené, že právna vec sp. zn. do dnešných dní, ani po 7 rokoch,

ktoré uplynú 17. mája, t. r. nie je skončená ani na prvom stupni. Súdne konanie, ktoré

ústavný súd označil za konanie právne nezložité tak trvá viac ako 7 rokov. Právam

sťažovateľky súd neposkytol riadnu ochranu, pretože nekonal bez zbytočných prieťahov, ani

v primeranej lehote, a ani v súlade s procesnoprávnymi predpismi, čo zrejme nemožno

pričítať správaniu sa sťažovateľky v súdnom procese.

Sťažovateľka má zato, že sú splnené právne predpoklady pre podanie ústavnej

sťažnosti podľa . Sťažnosť na zbytočné prieťahy súdneho konania podala

predsedovi okresného súdu ešte k nálezu -30 a predložila aj všetky listinné

dôkazy.»

3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že jej právna neistota trvá siedmy rok a do dnešných

dní jej záležitosť nie je rozhodnutá ani v prvom stupni. „Vzhľadom na dĺžku súdnych konaní

v praxi tunajších súdov možno očakávať, že právoplatné rozhodnuté v jej záležitosti nebude

ani v najbližších 12-tich mesiacoch. Sťažovateľka je preto presvedčená o tom, že jej

prislúcha finančné zadosťučinenie tak ako o tom v takýchto a podobných prípadoch

rozhoduje Európsky súd pre ľudské práva. 7 rokov nie je štandardná lehota

pre rozhodovanie veci súdnou mocou a ten má práve zabezpečiť to, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty. Podľa len čo konanie začalo, postupuje v ňom

súd aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľkina právna neistota je významne znásobená aj exekučným konaním, ktoré proti

nej žalobca zahájil.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„Okresný súd v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené

a na prejednanie veci v primeranej lehote,

zaručené čl. 6 od. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľke I. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.- Eur,

ktoré je Okresný súd v Michalovciach povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Michalovciach je povinný vyplatiť I. Š. trovy právnych služieb v sume

261,82 € /2x 123,50 + 2x 7,41 rež. pauš./ do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. S., K.“

5. Podaním z 5. mája 2011 doručeným ústavnému súdu 9. mája 2011 označeným ako

„Doplnenie sťažnosti“ sťažovateľka vyjadrila svoj nesúhlas so spôsobom vedenia konania

pred okresným súdom. Sťažovateľka namietala dôstojnosť konania pred okresným súdom

v súvislosti s pojednávaním konaným 5. mája 2011, poukázala na „nedôstojný a ponižujúci“

priebeh konania, vyjadrila nesúhlas so spôsobom zaznamenávania priebehu pojednávania

do zápisnice a tiež s ukladaním pokút, ktoré boli na pojednávaní uložené sťažovateľke a jej

právnej zástupkyni. V závere podania právna zástupkyňa sťažovateľky uviedla, že podľa jej

názoru „súd porušil základné práva mojej mandantky, ktoré občanom tohto štátu zaručuje

SR, najmä v ustanoveniach: … … … Podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv… Zastávam názor, že postupom súdu bolo

závažne porušené aj moje právo na riadnu ochranu oprávnených záujmov mojej

mandantky, t. j. na výkon môjho povolania.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh nie je

prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

5. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

6. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 2. júla 2010

1. Sťažovateľka sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavný súd vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol nálezom

sp. zn. z 20. mája 2010 tak, že vyslovil, že základné práva sťažovateľky

neboli porušené. Ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. nezistil

porušenie základného práva sťažovateľky zo strany okresného súdu a konštatoval, že

sťažovateľka „nepreberala zásielky doručované okresným súdom a z týchto dôvodov musel

tento pristúpiť k zisťovaniu miesta pobytu sťažovateľky. Procesné úkony smerujúce

k zisťovaniu trvalého pobytu sťažovateľky a ustanoveniu opatrovníka mali nesporne vplyv

na celkovú dĺžku konania, ktorú však v žiadnom prípade nemožno pričítať na ťarchu

okresného súdu.“ Predmetný nález nadobudol právoplatnosť 2. júla 2010.

3. S poukázaním na citované ustanovenie

ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru v období do 2. júla

2010 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v období po 2. júli 2010

4. Spis okresného súdu sp. zn. sa od 19. apríla 2010 nachádzal

na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o odvolaní

sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 7. februára 2006.

Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol uznesením sp. zn.

z 3. novembra 2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

5. Okresnému súdu bolo uznesenie krajského súdu sp. zn. doručené

17. decembra 2010. Obdobie, počas ktorého sa súdny spis nachádzal na krajskom súde

počas rozhodovania o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku prvostupňového súdu,

nemožno pričítať namietanej nečinnosti okresného súdu.

6. Od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. (2. júla

2010) do podania sťažnosti ústavnému súdu (31. január 2011) sa spis nachádzal

na okresnom súde necelé dva mesiace. Dĺžka uvedeného obdobia v danom prípade vylučuje,

aby ústavný súd kvalifikoval postup okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po 2. júli 2010 ako porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Podľa názoru

ústavného súdu nemožno postup okresného súdu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu

a účel základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru považovať za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

8. Ústavný súd uvádza, že pre posúdenie návrhu na začatie konania je rozhodujúce,

ako sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca vymedzí predmet konania v návrhu

na rozhodnutie, t. j. v petite. Tvrdenia, ktoré uplatňuje sťažovateľ mimo petitu sťažnosti,

ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje iba za súčasť argumentácie

sťažovateľa (m. m. ). V danom prípade sťažovateľka, zastúpená

kvalifikovanou právnou zástupkyňou, namietala v petite sťažnosti porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Preto námietky sťažovateľky

uvedené v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 9. mája 2011 ústavný súd

považoval len za súčasť jej argumentácie. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľky

predbežne prerokoval len vo vzťahu k petitom označenému namietanému porušenie práv

podľa a dohovoru.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka namieta postup

okresného súdu v konaní (porušovanie zásady dôstojnosti súdneho konania) a uloženie

pokút ako poriadkového opatrenia, má k dispozícii iný právny prostriedok, ktorý jej zákon

(predovšetkým a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení) na ochranu jej základného práva

účinne poskytuje. Ústavný súd preto dodáva, že vzhľadom na zásadu subsidiarity

vyplývajúcu z ustanovenia by vo vzťahu k uvedenému bol tiež daný zákonný

dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľky podľa ani jej právo podľa dohovoru neboli

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené, bolo už

bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2011