Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 273/2011
PDF · 192.2 KB
No categories available
II. ÚS 273/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. Š., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K.,
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004
a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára
2011 doručená sťažnosť I. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. D. S., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004.
2. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na skutočnosť, že o namietanom porušení jej
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 94/2004
rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 160/2010 tak, že vyslovil, že jej práva
porušené neboli.
Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na argumentáciu, ktorú uviedla vo svojej
predchádzajúcej sťažnosti z 8. marca 2010, a uvádza:
«… návrhom doručeným okresnému súdu dňa 17. 05. 2004 žalobca uplatnil proti nej
(sťažovateľke, pozn.) právny nárok na zaplatenie 60.000.- Sk s 13%-ným úrokom
z omeškania, počnúc od 14. 10. 2003, trovy súdneho konania a trovy právnych služieb.
Žalobca v žalobe tvrdil, že dodatočne vyšla najavo vada nehnuteľnosti, ktorú
od sťažovateľky kúpil za kúpnu cenu 180. 000.- Sk podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa
01. 07. 2003. …
Súd sa v rozsudku č. k. 12 C/94/2004 zo 07. 02. 2006 s návrhom žalobcu v plnom
rozsahu stotožnil a uplatnený nárok – zľavu z kúpnej ceny mu priznal na základe vlastnej
úvahy, bez toho, aby riadne odôvodnil ako sa k tejto sume dopracoval. Za účelom riadneho
zistenia stavu veci súd nevykonal žiadne, ani miestne šetrenia, napr. ohliadku na tvári
miesta.
Z vykonaného dokazovania mal súd osvedčené, že vlastník vodohospodárskych
zariadení uložených pod zemským povrchom – pozemkom žalobcu/ tieto skutočnosti
katastrálnemu úradu neoznámil a ani sťažovateľku stým neoboznámil. Záznam o tom bol do
katastra nehnuteľností zaznamenaný až v čase, kedy si žalobca /kupujúci/ vybavoval
stavebné povolenie, zrejme na jeho návrh. Súd doručoval sťažovateľke súdne zásielky na jej
dievčenské meno a na rôzne miesta Slovenskej a Českej republiky. Jej otec mal notárom
overenú plnú moc na preberanie zásielok v mieste bydliska v Košiciach. Právny zástupca
sťažovateľky opakovane, písomne vyzýval okresný súd, aby mu doručil rozsudok
12 C 94/2004 zo 07. 02. 2006. Dňa 11. 09. 2006 sťažovateľka doručila okresnému súdu
návrh na obnovu súdneho konania sp. zn. 12 C 94/2004 a 26. 02. 2009 februára 2009 ho
súd uznesením č. k. 12 C 139/2006 zamietol.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2 Co/16S/2009 z 24. septembra 2009 na
odvolanie sťažovateľky uznesenie okresného súdu 12 C/139/2006-73 z 20. 2. 2009 ktorým
návrh na obnovu súdneho konania zamietol – potvrdil. V odôvodnení potvrdzujúceho
uznesenia uviedol: „... Je teda zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa v konaní
č. k. 12 C/94/2004 nebol doručený všetkým účastníkom, resp. nenastali účinky doručenia
vo vzťahu k doručeniu rozsudku opatrovníčke žalovanej, preto uvedené rozhodnutie súdu
prvé/to stupňa sa doposiaľ nestalo právoplatným. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo veci sp. zn. 12 C /94 /2004 ku dnešnému dňu nie je právoplatným, nebolo právoplatné,
ani ku dňu podania návrhu na obnovu konania, nebola splnená základná podmienka pre
podanie návrhu na obnovu konania a to právoplatné rozhodnutie vo veci samej, obnovy
ktorého sa účastník chce domáhať.“
Na základe tohto uznesenia odvolacieho súdu sťažovateľka trvala na všetkých
námietkach proti rozhodnutiu okresného súdu,, ktoré uviedla v návrhu na obnovu súdneho
konania a následne opakovane podala proti rozsudku odvolanie, pretože súd jej naďalej,
04. 02. 2010 a aj 22. 02. 2010 opakovane doručil rozsudok 12 C/94/2004 opatrený
doložkou právoplatnosti k 18. 5. 2006 a vykonateľnosti ku dňu 23. 05. 2006.…
Krajský súd v Košiciach uznesením 2 Co/109/2010 z 03. 11. 2010 zrušil rozsudok
okresného súdu č. k. 12 C 94/2004 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, je tým
nesporne osvedčené, že právna vec sp. zn. 12 C 94/2004 do dnešných dní, ani po 7 rokoch,
ktoré uplynú 17. mája, t. r. nie je skončená ani na prvom stupni. Súdne konanie, ktoré
ústavný súd označil za konanie právne nezložité tak trvá viac ako 7 rokov. Právam
sťažovateľky súd neposkytol riadnu ochranu, pretože nekonal bez zbytočných prieťahov, ani
v primeranej lehote, a ani v súlade s procesnoprávnymi predpismi, čo zrejme nemožno
pričítať správaniu sa sťažovateľky v súdnom procese.
Sťažovateľka má zato, že sú splnené právne predpoklady pre podanie ústavnej
sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. Sťažnosť na zbytočné prieťahy súdneho konania podala
predsedovi okresného súdu ešte k nálezu IV. ÚS 160/2010-30 a predložila aj všetky listinné
dôkazy.»
3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že jej právna neistota trvá siedmy rok a do dnešných
dní jej záležitosť nie je rozhodnutá ani v prvom stupni. „Vzhľadom na dĺžku súdnych konaní
v praxi tunajších súdov možno očakávať, že právoplatné rozhodnuté v jej záležitosti nebude
ani v najbližších 12-tich mesiacoch. Sťažovateľka je preto presvedčená o tom, že jej
prislúcha finančné zadosťučinenie tak ako o tom v takýchto a podobných prípadoch
rozhoduje Európsky súd pre ľudské práva. 7 rokov nie je štandardná lehota
pre rozhodovanie veci súdnou mocou a ten má práve zabezpečiť to, aby sa čo najskôr
odstránil stav právnej neistoty. Podľa § 100 OSP len čo konanie začalo, postupuje v ňom
súd aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sťažovateľkina právna neistota je významne znásobená aj exekučným konaním, ktoré proti
nej žalobca zahájil.“
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil:
„Okresný súd v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/94/2004 porušil
základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote,
zaručené čl. 6 od. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľke I. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.- Eur,
ktoré je Okresný súd v Michalovciach povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd v Michalovciach je povinný vyplatiť I. Š. trovy právnych služieb v sume
261,82 € /2x 123,50 + 2x 7,41 rež. pauš./ do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. S., K.“
5. Podaním z 5. mája 2011 doručeným ústavnému súdu 9. mája 2011 označeným ako
„Doplnenie sťažnosti“ sťažovateľka vyjadrila svoj nesúhlas so spôsobom vedenia konania
pred okresným súdom. Sťažovateľka namietala dôstojnosť konania pred okresným súdom
v súvislosti s pojednávaním konaným 5. mája 2011, poukázala na „nedôstojný a ponižujúci“
priebeh konania, vyjadrila nesúhlas so spôsobom zaznamenávania priebehu pojednávania
do zápisnice a tiež s ukladaním pokút, ktoré boli na pojednávaní uložené sťažovateľke a jej
právnej zástupkyni. V závere podania právna zástupkyňa sťažovateľky uviedla, že podľa jej
názoru „súd porušil základné práva mojej mandantky, ktoré občanom tohto štátu zaručuje
Ústava SR, najmä v ustanoveniach: čl. 46 ods. 1… čl. 47 ods. 3… čl. 48 ods. 2… Podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv… Zastávam názor, že postupom súdu bolo
závažne porušené aj moje právo na riadnu ochranu oprávnených záujmov mojej
mandantky, t. j. na výkon môjho povolania.“
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
4. Podľa § 24 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie je
prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
5. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
8. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
III.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 2. júla 2010
1. Sťažovateľka sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004.
2. Ústavný súd vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004 rozhodol nálezom
sp. zn. IV. ÚS 160/2010 z 20. mája 2010 tak, že vyslovil, že základné práva sťažovateľky
neboli porušené. Ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 160/2010 nezistil
porušenie základného práva sťažovateľky zo strany okresného súdu a konštatoval, že
sťažovateľka „nepreberala zásielky doručované okresným súdom a z týchto dôvodov musel
tento pristúpiť k zisťovaniu miesta pobytu sťažovateľky. Procesné úkony smerujúce
k zisťovaniu trvalého pobytu sťažovateľky a ustanoveniu opatrovníka mali nesporne vplyv
na celkovú dĺžku konania, ktorú však v žiadnom prípade nemožno pričítať na ťarchu
okresného súdu.“ Predmetný nález nadobudol právoplatnosť 2. júla 2010.
3. S poukázaním na citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde
ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 2. júla
2010 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v období po 2. júli 2010
4. Spis okresného súdu sp. zn. 12 C 94/2004 sa od 19. apríla 2010 nachádzal
na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o odvolaní
sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 C 94/2004 zo 7. februára 2006.
Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol uznesením sp. zn. 2 Co/109/2010
z 3. novembra 2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.
5. Okresnému súdu bolo uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Co/109/2010 doručené
17. decembra 2010. Obdobie, počas ktorého sa súdny spis nachádzal na krajskom súde
počas rozhodovania o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku prvostupňového súdu,
nemožno pričítať namietanej nečinnosti okresného súdu.
6. Od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 160/2010 (2. júla
2010) do podania sťažnosti ústavnému súdu (31. január 2011) sa spis nachádzal
na okresnom súde necelé dva mesiace. Dĺžka uvedeného obdobia v danom prípade vylučuje,
aby ústavný súd kvalifikoval postup okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 C 94/2004 v období po 2. júli 2010 ako porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa názoru
ústavného súdu nemožno postup okresného súdu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
a účel základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru považovať za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
7. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.
8. Ústavný súd uvádza, že pre posúdenie návrhu na začatie konania je rozhodujúce,
ako sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca vymedzí predmet konania v návrhu
na rozhodnutie, t. j. v petite. Tvrdenia, ktoré uplatňuje sťažovateľ mimo petitu sťažnosti,
ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje iba za súčasť argumentácie
sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 324/09). V danom prípade sťažovateľka, zastúpená
kvalifikovanou právnou zástupkyňou, namietala v petite sťažnosti porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004. Preto námietky sťažovateľky
uvedené v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 9. mája 2011 ústavný súd
považoval len za súčasť jej argumentácie. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľky
predbežne prerokoval len vo vzťahu k petitom označenému namietanému porušenie práv
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka namieta postup
okresného súdu v konaní (porušovanie zásady dôstojnosti súdneho konania) a uloženie
pokút ako poriadkového opatrenia, má k dispozícii iný právny prostriedok, ktorý jej zákon
(predovšetkým Občiansky súdny poriadok a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení) na ochranu jej základného práva
účinne poskytuje. Ústavný súd preto dodáva, že vzhľadom na zásadu subsidiarity
vyplývajúcu z ustanovenia čl. 127 ústavy by vo vzťahu k uvedenému bol tiež daný zákonný
dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neboli
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 94/2004 porušené, bolo už
bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2011