Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 288/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. R. B., Č., zastúpeného JUDr. M. B., Ž., pre

namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. R. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2011 doručená sťažnosť MUDr. R. B., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«... Krajský súd Žilina - odporca v 2. rade uznesením pod č. k. -679

rozsudok súdu prvého stupňa č. k. zo dňa 4. 3. 2009 potvrdil, pokiaľ ide

o žalobcov v 1.-3. rade, pričom však tento rozsudok napriek potvrdzujúcej časti výroku

rozsudku v 1.odst. pokiaľ ide o mňa, navrhovateľa, zaviazal žalovaného na zaplatenie inej

sumy, ako je uvedené vo výroku rozsudku prvostupňového súdu, pričom si dovoľujem tvrdiť,

že týmto rozsudkom bolo porušené moje právo na spravodlivý súdny proces, zabezpečené

článkom 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd. Vo výroku

tohto rozsudku je uvedené, že „rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými odporcu

zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 797,70 € navrhovateľovi 2 sumu

643,50 €, navrhovateľovi 3 sumu 1 223,70 € s 19,5% úrokom z omeškania od 2. 1. 1996 do

zaplatenia a vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh navrhovateľov 1,2,3 zamietol, potvrdzuje.“

Následne Krajský súd Žilina uznesením pod č. k. -831 zo dňa 22. 10. 2010

vydal opravné uznesenie, ktorým rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. -679

zo dňa 15. 12. 2009 vo výroku 1. opravuje tak, že správne má znieť „rozsudok okresného

súdu vo výrokoch, ktorými odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi 1 sumu

643,50 € navrhovateľovi 2 sumu 643,50 €, navrhovateľovi 3 sumu 1 223,70 € s 19,5%

úrokom z omeškania od 2. 1. 1996 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh

navrhovateľov 1,2,3 zamietol, potvrdzuje.“; ďalej sa horeuvedený rozsudok krajského súdu

v odôvodnení na str. 8. ods. 1., 2. riadok opravuje tak, že správne má znieť: „a rozsudok

okresného súdu vo výrokoch, ktorým odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi

1 sumu 643,50 €. " V poučení tohto uznesenia odporcu je uvedené, že voči nemu nie je

prípustné odvolanie napriek tomu, že z ust. § 164 Obč. súd. por. nepochybne vyplýva, že je

možné odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nadobudne

právoplatnosť a zo žiadneho iného ustanovenia Obč. súd. por. nevyplýva, že pri vyhlásení

opravného uznesenia odvolacím súdom, ktorým sa opravuje výrok a aj odôvodnenie

právoplatného rozsudku, by nebolo prípustné odvolanie a navyše ním opravil výrok

rozsudku, ktorý bol exekučným titulom i jeho odôvodnenie po jeho právoplatnosti, hoci

nešlo o zrejmú nesprávnosť...

Ja, ako sťažovateľ navrhujem, aby ústavný súd vo výrokovej časti svojho nálezu

určil, že bolo porušené moje právo, ktoré mi je priznané § 6 Obč. súd. por., čl. 46 ods. 1.,

. SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a súčasne, aby mi priznal primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 47

790,85 € od odporcu tak, aby mi toto primerané zadosťučinenie vyplatili v lehote dvoch

mesiacov od vydania nálezu...»

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a základné právo na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Porušenie svojich

práv vidí v tom, že krajský súd opravným uznesením č. k. -831 z 22. októbra

2010 zmenil výrokovú časť a odôvodnenie rozsudku č. k. -679

z 15. decembra 2009, pričom podľa názoru sťažovateľa nešlo o chybu v písaní a ani o inú

zrejmú nesprávnosť.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo MUDr. R. B., Č. priznané ., . SR a ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Krajskom

súde v Žiline, pod sp. zn. č. k. , na súdnu ochranu, právo na spravodlivý

súdny proces, bolo porušené.

MUDr. R. B. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 47 790,85 € (slovom:

štyridsaťsedemtisícsedemstodeväťdesiat EUR, osemdesiatpäť centov), ktoré je odporca

Krajský súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi MUDr. R. B. v lehote dvoch mesiacov

od vydania nálezu Ústavného súdu SR.

Odporca Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia MUDr. R.

B. na účet právnej zástupkyne JUDr. M. B., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril krajský súd,

zastúpený jeho predsedom, listom z 25. marca 2011 sp. zn. Spr 158/2010, kde sa uvádza:

«... V prejednávanej veci navrhovateľa MUDr. R. B., a spol., proti odporcovi S.,

spol. s r. o., so sídlom Ž., rozhodol Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací rozsudkom č. k.

-679 zo dňa 15. 12. 2009 v spojení s opravným uznesením č. k.

-831 zo dňa 22. 10. 2010, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k.

-568 zo dňa 04. 03. 2009 vo výrokoch, ktorými odporcu zaviazal k povinnosti

zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 643,50 eur, navrhovateľovi 21 sumu 643,50 eur

navrhovateľovi 3/ sumu 1.223,70 eur s 19,5 % úrokom z omeškania od 02. 01. 1996 do

zaplatenia a vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zamietol potvrdil.

Vo výrokoch, ktorým zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 4/ sumu 643,50

eur, navrhovateľovi 9/ sumu 643,50 eur, s 19,5 % úrokom z omeškania od 02. 01. 1996 do

zaplatenia, ktorým návrh navrhovateľov 5/, 10/ a 11/ v celom rozsahu zamietol a vo

výrokoch o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Krajský súd tiež pripustil späťvzatíe návrhu navrhovateľmi 6/, 7/ a 8/, rozsudok

okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľov 6/, 7/ a 8/ zamietol zrušil a konanie

zastavil.

V súvislosti s uvádzanou skutočnosťou je potrebné uviesť nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 04. 03. 2009 č. k. -568

bol odporca okrem iného zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 643,50

eur. Okresný súd výrok svojho rozsudku formuloval nasledovne: „... Odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.797,70 eur, a to navrhovateľovi 1/ sumu 643,50 eur,

navrhovateľovi 2/ sumu 643,50 eur atď.“ Už z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd vo

svojom potvrdzujúcom rozsudku zo dňa 15. 12. 2009 nemohol potvrdiť výrok okresného

súdu, ktorým bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 3.797,70 eur.

Pri vyhlasovaní výroku 1/ potvrdzujúceho rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti, keď

odvolací súd omylom potvrdil rozsudok okresného súdu v znení: „... Rozsudok okresného

súdu vo výrokoch, ktorým odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu

3.797,70 eur, navrhovateľovi 2/ sumu 643,50 eur. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi

1/ bolo priznaných len 643,50 eur. Suma 3.797,70 eur sa dostala do výrokovej časti

potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu omylom a vyplývala z formulácie výroku

rozsudku okresného súdu. Uvedenú skutočnosť odvolací súd napravil vydaním opravného

uznesenia zo dňa 22. 10. 2010 sp. zn. . Tiež je táto skutočnosť podrobne

vysvetlená v dôvodoch rozsudku sp. zn. zo dňa 27. 01. 2011. Odvolací súd

má za to, že došlo k zrejmej nesprávnosti, ktorá vyplýva z porovnania výroku

preskúmavaného rozsudku, a tiež aj z iných súvislostí, ktoré nad všetku pochybnosť musia

byť účastníkom známe, pretože rozsudok okresného súdu im bol doručený. Pokiaľ odvolateľ

na základe tejto skutočnosti zakladá svoju pomerne rozsiahlu ústavnú sťažnosť, odvolací

súd má za to, že je nedôvodná. Pochybenie, ku ktorému došlo, bolo odstránené vydaním

opravného uznesenia, ktoré bolo tiež účastníkom riadne doručené. K jeho vydaniu nemohlo

dôjsť skôr preto, lebo medzičasom došlo zo strany navrhovateľov k podaniu námietky

zaujatosti voči senátu odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd o vydaní

opravného uznesenia rozhodol až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o námietke zaujatosti.

Všetky tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu...

Čo sa týka ďalej vytýkanej chronológie postupu odvolacieho súdu od vyhlásenia

potvrdzujúceho rozsudku zo dňa 15. 12. 2009 odvolací súd si nie je vedomý toho, že by

svojím postupom akýmkoľvek spôsobom porušil právo navrhovateľa na súdnu ochranu,

resp. spravodlivý proces. Ak aj okrajovo opätovne podotkol (str. 5 ods. 4 ústavnej

sťažnosti), že odporca nebol oprávneným držiteľom za celé žalované obdobie (odvolací súd

ho nepovažoval za oprávneného držiteľa za obdobie od 13. 04. 1995 do 02. 01. 1996),

odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôvody svojich rozhodnutí, a tiež na závery, ktoré

vyplývajú z predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ak aj

sťažovateľ argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, odvolací súd sa k uvedenej

otázke tiež vyjadril v dôvodoch svojho rozhodnutia. Bol toho názoru, že z navrhovateľom

uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ním uvádzané skutočnosti nevyplývajú. Práve

naopak. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré sa poukazuje

v ústavnej sťažnosti, sa netýka prejednávanej veci. Ide o konanie o určenie vlastníctva,

v ktorom bola posudzovaná otázka oprávnenej držby so zreteľom pre plynutie vydržacej

lehoty právnemu predchodcovi odporcu. Závery, na ktoré poukazuje sťažovateľ, nie sú

v tomto rozhodnutí výslovne uvedené, majú z nich však vyplývať. Odvolací súd však

poukazuje na konštatovanie uvádzané v citovanom rozhodnutí, podľa ktorého „dátumom

uzavretia kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností dňa 28. 12. 1992, ktorou spornú

nehnuteľnosť nadobudla spoločnosť S., spol. s r. o., došlo „k jej oprávnenému dôvodu

uchopenia sa držby, od ktorého dátumu mohla plynúť eventuálne ďalšia vydržacia lehota“.

Z týchto dôvodov považujem sťažnosť sťažovateľa za neopodstatnenú.»

Vyjadrenie všeobecného súdu bolo doručené zástupkyni sťažovateľa 30. mája 2011,

ktorá na vyjadrenie nereagovala.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „OSP“) súd kedykoľvek aj bez

návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť

vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ) každý

má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo

ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom

verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní

dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva

alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania

a ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné

požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní

predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná

zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na

dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne

pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom

sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy

orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené

zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (,

, obdobne aj , ).

Zo spisu ústavný súd zistil, že podaním doručeným krajskému súdu 15. februára

2010 odporca požiadal krajský súd o opravu rozsudku krajského súdu č. k.

679 z 15. decembra 2009. Krajský súd rozhodol opravným uznesením č. k.

-831 z 22. októbra 2010. Opravné uznesenie bolo právnej zástupkyni

sťažovateľa doručené 25. novembra 2010. Výrok opravného uznesenia znie:

«rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -679 zo dňa 15. 12. 2009

vo výroku 1/ sa opravuje tak, že správne má znieť:

„... rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými odporcu zaviazal k povinnosti

zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 643,50 €, navrhovateľovi 2/ sumu 643,50 €, navrhovateľovi

3/ sumu 1.223,70 €, s 19,5% úrokom z omeškania od 2. 1. 1996 do zaplatenia a vo zvyšnej

častí, v ktorej súd návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zamietol potvrdzuje ...“

ďalej sa hore uvedený rozsudok krajského súdu v odôvodnení na strane 8 odsek 1

druhý riadok opravuje tak, že správne má znieť:

„... a rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými odporcu zaviazal k povinnosti

zaplatiť navrhovateľovi 1/sumu 643,50 €...“»

V odôvodnení opravného uznesenia krajského súdu sa uvádza:

«... Rozsudkom č. k. -568 zo dňa 4. 3. 2009 Okresný súd v Martine

(v poradí tretím) zaviazal „odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.797,70 €,

a to navrhovateľovi 1/sumu 643,50 €, navrhovateľovi 2/sumu 643,50 €, navrhovateľovi 3/

sumu 1.223,70 €, navrhovateľovi 4/ sumu 643,50 €, navrhovateľovi 9/sumu 643,50 €, a to

s 19,5% úrokom z omeškania od 2. 1. 1996 do zaplatenia do troch dní od právoplatností

rozsudku. Návrh navrhovateľov 5/ až 8/ a navrhovateľov 10/ a 11/ v celom rozsahu

zamietol. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol. Navrhovateľov 1/ až 11/zaviazal

k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 76,46 %

účelne vynaložených do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Ľ. B.

Navrhovateľov 1/ až 11/ zaviazal ďalej k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť štátu

trovy konania vo výške 23,28 € do troch dni od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného

súdu v Martine. Odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 3,11 €

do troch dni od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu v Martine.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -679 zo dňa 15. 12. 2009

rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -568 zo dňa 4. 3. 2009 vo vzťahu

k navrhovateľom 1/, 21, 3/ potvrdil v znení: „... rozsudok okresného súdu vo výrokoch,

ktorými odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 3.797,70, €,

navrhovateľovi 2/ sumu 643,50 € navrhovateľovi 3/ sumu 1.223,70 € s 19,5% úrokom

z omeškania od 2. 1. 1996 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh

navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zamietol potvrdzuje.

Podaním doručeným krajskému súdu dňa 15. 2. 2010 požiadal odporca

prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne o vydanie opravného uznesenia, čo

odôvodnil tým, že preskúmavaným rozsudkom bol odporca zaviazaný voči navrhovateľovi 1/

k povinnosti na zaplatenie sumy 643,50 €, nie 3.970,70 €.

Z vyššie uvedeného, z toho ako bol preskúmavaný rozsudok okresného súdu

vyhlásený a písomne vyhotovený vyplýva, že odporca bol zaviazaný k zaplateniu sumy

643,50 €, nie sumy 3.797,70 €, tak ako to uviedol odvolací súd vo výrokovej časti svojho

potvrdzujúceho rozsudku.

Podľa ust. (ďalej len „“), ak

tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa ust. § 164 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní

a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie ktoré doručí

účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie

nenadobudne právoplatnosť.

Podľa tohto ustanovenia je súd oprávnený opraviť v rozsudku kedykoľvek i bez

návrhu chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Ide o chyby technického rázu,

ktoré nemajú podstatnejší význam, a ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním

v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo

vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé; zrejmosť takej nesprávností vysvitá

najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, pripadne aj z iných súvislosti.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že sa pri

vyhlasovaní výroku 1/ dopustil zrejmej nesprávnosti, a preto pri aplikácii hore citovaných

zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto opravného

uznesenia.»

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnú

neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorých by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Teda úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nie je, aby určil, či

preskúmavanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorých

z práv alebo slobôd zaručených alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a stala sa súčasťou jej právneho poriadku, ale spočíva len v tom, aby

určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Základnou námietkou sťažovateľa obsiahnutou v odôvodnení jeho sťažnosti bolo

presvedčenie, že krajský súd porušil jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

a právo podľa dohovoru tým, že opravným uznesením č. k.

-831 z 22. októbra 2010 zmenil výrokovú časť a odôvodnenie rozsudku č. k.

-679 z 15. decembra 2009, pričom podľa názoru sťažovateľa nešlo o chybu

v písaní a ani o inú zrejmú nesprávnosť. Z návrhu samotného nevyplýva, že by sťažovateľ

mal nárok na sumu uvedenú v pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo opravené.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade

oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku

ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich

rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

Skutkové a právne závery krajského súdu sú v danom prípade jasne zdôvodnené

a toto zdôvodnenie je i náležite a obšírne zhodnotené, a to pokiaľ ide o rozsudok č. k.

-679 z 15. decembra 2009 a aj opravné uznesenie č. k. -831

z 22. októbra 2010. Krajský súd opravným uznesením opravil chybnú sumu, ktorá sa dostala

do výrokovej časti potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu omylom. Išlo o opravu

zrejmej nesprávnosti. Týmto opravným uznesením krajský súd neporušil namietané

základné práva sťažovateľa. Opravné uznesenie obsahuje odôvodnenie, kde je táto

skutočnosť (oprava zrejmej nesprávnosti) podrobne vysvetlená a zdôvodnená. Pokiaľ ide

o vyhodnotenie oprávnenej držby odporcu krajským súdom, v tomto smere je táto otázka

náležite zdôvodnená v napadnutom rozsudku krajského súdu.

Rozsudok krajského súdu č. k. -679 z 15. decembra 2009 v spojení

s opravným uznesením č. k. -831 z 22. októbra 2010 nie je arbitrárny ani

zjavne neodôvodnený a jeho postup a rozhodnutie v konečnom dôsledku nemôžu viesť

k sťažovateľom namietanému porušeniu základných práv a slobôd. Podľa názoru ústavného

súdu sa krajský súd v odôvodnení predmetného rozsudku a opravného uznesenia riadne

a ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré pre jeho

rozhodnutie boli z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ s rozhodnutím krajského súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu.

Ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základných práv podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (,

). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nezdôvodnil, akým postupom orgánu verejnej

moci malo byť porušené jeho základné právo zaručené . Ústavný súd je

viazaný petitom návrhu podľa .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce

možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 a základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, preto

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011