Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 267/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. G. – N., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 15. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. G. – N. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2011

doručená sťažnosť L. G. – N., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

M. Š., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s (ďalej len „“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 15. februára 2011 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou

Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) 24. októbra 2008 domáhala

preskúmania rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

č. I/227/8869-75416/2008/994291-r z 30. septembra 2008,

č. I/227/8018-76449/2008/990033-r z 29. septembra 2008,

č. I/227/8018-76445/2008/990033-r z 30. septembra 2008,

č. I/227/8018-75182/2008/990033-r z 22. septembra 2008,

č. I/227/8018-76450/2008/990033-r z 29. septembra 2008,

č. I/227/8018-75226/2008/990033-r z 23. septembra 2008,

č. I/227/8018-62721/2008/990033-r z 15. júla 2008. Krajský súd rozsudkom

č. k. -90 z 20. mája 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) žalobu

zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd

rozsudkom sp. zn. z 15. februára 2011 tak, že rozsudok krajského súdu

potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ má za to, že súd mu mal umožniť konať pred súdom a to spôsobom, aby

mohol uviesť skutočnosti, ktoré mu mali byť na prospech, riadne preukázal nemožnosť

dostaviť sa na pojednávanie a súd konal v jeho neprítomnosti.

Počas celého konania, tak v zmysle správneho poriadku, ako aj počas

preskúmavania napadnutých správnych rozhodnutí sa navrhovateľ snažil preukázať, že

k splneniu jeho povinností vyplývajúcich pre neho zo zákona o DPH splnil. Podáva túto

sťažnosť s vedomím, že správne orgány uplatnili prezumpciu správnosti svojho rozhodnutia

a súdy ju vo svojich rozhodnutiach prejudikovalii, bez ohľadu na odňatú možnosť konať

pred súdom a uviesť skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech. Krajský súd v Trnave, ako

aj odvolací súd podľa názoru navrhovateľa pri vyhodnotení dôkazov nezohľadnili všetky

skutočnosti, nenáležite zistili skutkový stav, neaplikovali pri vyhodnotení dôkazov právne

predpisy vzťahujúce sa na jeho prípad a preto vydali nesprávne rozhodnutia.“

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo zaručené v v spojení s

ods. 1 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 26. januára 2011 v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo.

2. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Trnave bolo

porušené základné právo sťažovateľa podľa a , a to

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 15. februára

2011, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Trnave zo dňa 11. februára 2010 č. k. -90.

3. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Trnave boli

porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a to rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. , ktorým Najvyšší súd slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Trnave zo dňa č. k. -90.

4. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

15. februára 2011, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Trnave zo dňa č. k. -90 sa zrušuje a vec mu vracia na

ďalšie konanie.

5. L. G. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej

republiky povinný vyplatiť na účet advokátovi JUDr. M. Š., B.

6. Pozastavuje sa výkon napadnutých rozhodnutí, a to rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave, č. k. -90 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských

práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti o organizácii

ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Podľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol

právoplatnosť 6. apríla 2011, pričom sťažnosť bola na poštovú prepravu podaná 8. júna

2011, teda po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011