Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej

veci ţalobkyne: L. G. - N., K., IČO: X., právne zastúpený: JUDr. M. Š. CSc., advokát so

sídlomB., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo SR, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/227/8869-75416/2008/994291-r zo dňa

30.9.2008, č.I/227/8018-76449/2008/990033-r zo dňa 29.9.2008, č. I/227/8018-

76445/2008/990033-r zo dňa 30.9.2008, č. I/227/8018-75182/2008/990033-r zo dňa

22.9.2008, č. I/227/8018-76450/2008/990033-r zo dňa 29.9.2008, č. I/227/8018-

75226/2008/990033-r zo dňa 23.9.2008 a č. I/227/8018-62721/2008/990033-r zo dňa

15.7.2008, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S

119/2008-90 zo dňa 20.05.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č.k. -90 zo dňa 20. mája 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa zamietol

ţalobu ţalobkyni, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. I/227/8869-75416/2008/994291-r zo dňa 30.9.2008, č.I/227/8018-76449/2008/990033-r zo

dňa 29.9.2008, č. I/227/8018-76445/2008/990033-r zo dňa 30.9.2008, č. I/227/8018-

75182/2008/990033-r zo dňa 22.9.2008, č.I/227/8018-76450/2008/990033-r zo dňa

29.9.2008, č. I/227/8018-75226/2008/990033-r zo dňa 23.9.2008 a č. I/227/8018-

62721/2008/990033-r zo dňa 15.7.2008. Týmito rozhodnutiami ţalovaný potvrdil ku kaţdému

vyššie uvedenému rozhodnutiu zodpovedajúce dodatočné platobné výmery Daňového úradu

Dunajská Streda, ktorými správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z príjmu a dane

z pridanej hodnoty.

Krajský súd v Trnave posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal,

ţe došlo k zdaniteľnému plneniu a ţe na základe tejto skutočnosti bol oprávnený vystaviť

faktúry.

Ohľadne rozdielu dane z príjmov fyzických osôb vyrubeného rozhodnutím daňového

úradu prvostupňový súd povaţoval obsahom spisu a rozhodnutia za dostatočne odôvodnený

záver o tom, ţe ţalobkyňa mala vo svojom účtovníctve neoprávnene zaevidované faktúry

osvedčujúce výdavky vo výške 7.686.260,- Sk, čo pri zníţení výdavkov o túto sumu sa

prejavilo dovyrubením rozdielu dane z príjmov. V tejto súvislosti poukázal na nesprávne

chápanie pojmu preukázania výdavku ţalobkyňou, keďţe podľa názoru súdu v daňovom

konaní nepostačuje, aby tvrdený daňový výdavok bol preukázaný len formálne perfektným

účtovným dokladom. Podstatné je, aby tento účtovný doklad odráţal reálne plnenie. Nie je

teda moţné brániť sa v konaní tým, ţe nebolo zohľadnené formálne perfektné zdokladovanie

výdavkov. V priebehu daňovej kontroly bolo jednoznačne preukázané a správne vyhodnotené,

ţe tvrdené úhrady sporných faktúr č. 14/2002, 185/2002, 55/2002, 57/2002, 37/2002, 5/2002,

70/2002, 204/2002, 205/2002, 251/2002, 188/2002 a faktúry od subjektu I. V. – T.,

nekorešpondovali s reálne uskutočnenými transakciami a nebolo nimi preukázané vynaloţenie

výdavkov v zmysle § 24 ods.1 zákona o dani z príjmov.

3

K rozhodnutiam týkajúcim sa dovyrubenia DPH za príslušné zdaňovacie obdobia súd

uviedol, ţe pri nich správca dane vychádzal z toho, ţe nepreukázaný daňový výdavok nemôţe

byť ako daň na vstupe základom pre odpočet dane. Z ohľadom na nepreukázanie reálneho

uskutočnenia zdaniteľných plnení, ktoré mali byť osvedčené vyššie uvedenými faktúrami

a neunesenie dôkazného bremena ţalobkyňou v tomto zmysle upravil daňovú povinnosť

platiteľky DPH. Aj tu poukázal na nedodrţanie podmienky zákona pre uplatnenie odpočtu

DPH a povinnosť daňovníka preukázať osvedčenie rozhodujúcich skutočností, nie iba

účtovným dokladom, ale aj dôkazmi, ktoré reálne nasvedčujú poţiadavke zákona, ţe k

zdaniteľnému plneniu naozaj došlo.

S ohľadom na obsah odvolania ako aj ţalobných dôvodov prvostupňový súd

k namietaným procesným pochybeniam v súvislosti s vypočúvaním svedka Ľ. Š. ako fyzickej

osoby, aj ako konateľa spoločnosti N. spol. s.r.o. uviedol, ţe ţalovaný nemá zo zákona ţiadnu

moţnosť ovplyvniť, či a ako dlho bol Ľ. Š. v postavení chráneného svedka v trestnom konaní.

Ľ. Š. bol ohľadne daňového konania vypočutý vyšetrovateľom Úradu Justičnej a kriminálnej

polície v čase, keď jeho výsluch bol reálne moţný. Potvrdil, ţe predmetné faktúry podpísal,

avšak k plneniu z nich nedošlo. Ak ţalobkyňa chcela vyvrátiť toto tvrdenie na preukázanie

reálnych plnení mala predloţiť ďalšie relevantné dôkazy, k čomu nedošlo. Je v jej

neprospech, ţe po vystúpení z programu ochrany svedkov sa Ľ. Š. zdrţoval na neznámom

mieste a nebolo moţné vykonať jeho opakovaný výsluch, prípadne ho konfrontovať so

ţalobkyňou.

Naproti tomu však súd vyhodnotil dôkazy vykonané správnymi orgánmi tak,

ţe v dôkaznej núdzi v akej sa ţalobkyňa nachádzala, by ani táto konfrontácia nemala ţiaden

reálny význam. Dôsledok takejto situácie nie je potom moţné povaţovať za presúvanie

dôkaznej povinnosti daňovým úradom na ţalobcu, ktorý by nemal oporu v zákone.

Z ohľadom na vyhodnotené vykonané dokazovanie správnymi orgánmi, súd

nepovaţoval za dôvodné a majúce oporu v obsahu spisu ani ţalobné námietky poukazujúce

na nezákonnosť postupu a nedostatočne zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi.

Takisto sa nezaoberal námietkou premlčania, keďţe nebola ţiadnym spôsobom upresnená

a nie je zo ţaloby zrejmé, či a aký návrh sa mal premlčať.

4

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol a o náhrade

trov konania rozhodol v zmysle tak, ţe procesne neúspešnej ţalobkyni nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa ţiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil

na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a ţalobkyni prizná

právo na náhradu trov celého konania.

V odvolaní namietal, ţe krajský súd nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci.

Z jeho strany došlo k zásadnému pochybeniu v tom, ţe neprihliadol na skutočnosť, ţe napriek

záväznému právnemu názoru odvolacieho správneho orgánu o tom, ţe prvostupňový správny

orgán má vykonať výsluch svedka Š. a dať moţnosť ţalobkyni sa vyjadriť k tomuto výsluchu,

prípadne vykonať konfrontáciu so svedkom Š. k tomuto nedošlo a túto úlohu prvostupňový

správny orgán neuskutočnil a v novom odvolacom konaní druhostupňový správny orgán len

vyhodnotil skutočnosti uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Podľa názoru ţalobcu ak sa

ţalovaný rozhodol, ţe výpoveď svedka Š. bude vyuţívať v daňovom konaní mal si zabezpečiť

daného svedka pre účely ďalšieho konania tak, aby bola daná zákonná moţnosť ţalobkyni

klásť mu otázky a prípadnej potreby sa s ním konfrontovať. Takáto poţiadavka zo strany

ţalobcu sa nedá povaţovať za prenesenie dôkazného bremena na ţalovaného a najmä

v záujme ţalovaného by malo byť správne a úplne zistenie skutkového stavu veci. Aj napriek

tomu, ţe ţalovaný pred súdom uviedol, ţe novo vydané rozhodnutia sa neopierali iba

o výpoveď svedka Š., ale o všetky získané dôkazy z daňového konania, je ţalobca toho

názoru, ţe základ pre jej rozhodnutie tvorí práve výpoveď svedka Š., ktorá je z hľadiska

ţalobcu pre celý priebeh daňového konania nepouţiteľná, nakoľko nebola daná ţalobkyni

moţnosť klásť svedkovi otázky, alebo sa s ním v prípade potreby konfrontovať. Za daného

stavu výpoveď svedka Š. nemala byť súčasťou daňového konania vedeného voči ţalobkyni.

Napokon v odvolaní ţalobkyňa namietala tú skutočnosť, ţe v zápisnici z pojednávania

zo dňa 20.05.2010 je ako člen senátu uvedený JUDr. R. F. a v rozsudku zo dňa 20.05.2010 je

ako člen senátu uvedený JUDr. Ľ. B..

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne nevyjadril.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania

( prvá veta a ) odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania (250ja ods. 2 ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradne tabuli a na internetovej stránke Najvyššie súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk (, v spojení s veta prvá a ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne nie je moţné priznať úspech.

Nakoľko kaţdé vyššie označené napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vedené

na Krajskom súde v Trnave pod samostatným konaním, krajský súd uznesením

č. zo dňa 27.02.2009 spojil na spoločné konanie v zmysle

v spojení s všetky vyššie označené veci.

Z obsahov súdnych spisov a administratívnych spisov súd zistil, ţe :

Ţalobou došlou Krajskému súdu v Trnave dňa 24.10.2008 vedenou pod sp. zn.

sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/227/8869-

75416/2008/994291-r zo dňa 30.09.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a bol

potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dunajská Streda

č. /Ková z 13.03.2008, ktorým bol ţalobkyni na základe vykonanej daňovej

kontroly vyrubený nedoplatok na daň z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002

vo výške 2.876.274,- Sk.

Ţalobou došlou súdu dňa 24.10.2008 vedenou pod sp. zn. sa ţalobkyňa

domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/227/8018-76449/2008/990033-r zo dňa

29.09.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a bol potvrdený dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Ková z 13.03.2008, ktorým

bola ţalobkyni na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie február 2002 v sume 84.000,- Sk ako rozdiel dane po zohľadnení

nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške -38.959,- Sk a daňovej

povinnosti zistenej správcom dane po opakovanej daňovej kontrole vo výške 45.041,- Sk.

Daňové orgány neuznali za dôvodne uplatnenú daň na vstupe z faktúry 37/2002 vo výške

84.000,- Sk.

6

Ţalobou došlou súdu dňa 24.10.2008 vedenou pod sp. zn. sa ţalobkyňa

domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/227/8018-76445/2008/990033-r zo dňa

30.09.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a bol potvrdený dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Ková z 13.03.2008,

ktorým bola ţalobkyni na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2002 v sume 417.864,- Sk ako rozdiel dane

po zohľadnení nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške -419.354,- Sk

a nadmerného odpočtu zisteného správcom dane po opakovanej daňovej kontrole vo výške

1.490,- Sk. Daňové orgány neuznali uplatnenú daň na vstupe z faktúry 204/2002 vo výške

183.264,- Sk z faktúry č. 188/2002 a z faktúry bez čísla od J. V. – T. z 23.08.2002 vo výške

119.600,- Sk.

Ţalobou došlou súdu dňa 24.10.2008 vedenou pod sp. zn. sa ţalobkyňa

domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/227/8018-75182/2008/990033-r zo dňa

22.09.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a bol potvrdený dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Ková z 13.03.2008,

ktorým bola ţalobkyni na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2002 v sume 183.264,- Sk ako rozdiel dane

po zohľadnení nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške -397.241,- Sk

a nadmerného odpočtu zisteného správcom dane po opakovanej daňovej kontrole vo výške -

213.977,- Sk. Daňové orgány neuznali uplatnenú daň na vstupe z faktúry 70/2002 vo výške

183.264,- Sk.

Ţalobou došlou súdu dňa 24.10.2008 vedenou pod sp.zn. sa ţalobkyňa

domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/227/8018-76450/2008/990033-r zo dňa

29.09.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a bol potvrdený dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Ková z 13.03.2008,

ktorým bola ţalobkyni na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2002 v sume 241.500,- Sk ako rozdiel dane

po zohľadnení nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške 222.708,- Sk

a vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane po opakovanej daňovej kontrole

vo výške 18.792,- Sk. Daňové orgány neuznali uplatnenú daň na vstupe z faktúry 55/2002

vo výške 57.500,- Sk a z faktúry č. 57/2002 vo výške 149.500,- Sk a z faktúry č. 2002010

vo výške 34.500,- Sk.

7

Ţalobou došlou súdu dňa 24.10.2008 vedenou pod sp. zn. sa ţalobkyňa

domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/227/8018-75226/2008/990033-r zo dňa

23.09.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a bol potvrdený dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Ková z 13.03.2008,

ktorým bola ţalobkyni na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2002 v sume 366.600,- Sk ako rozdiel dane

po zohľadnení nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní a daňovej povinnosti

zistenej správcom dane po opakovanej daňovej kontrole vo výške 26.519,- Sk. Daňové orgány

neuznali uplatnenú daň na vstupe z faktúry č. 5/2002 vo výške 183.264,- Sk z faktúry

č. 14/2002 vo výške 182.741,- Sk.

Ţalobou došlou súdu dňa 10.11.2008 vedenou pod sp. zn. sa ţalobkyňa

domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/227/8018-62721/2008/990033-r zo dňa

15.07.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a bol potvrdený dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Ková z 13.03.2008,

ktorým bola ţalobkyni na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2002 v sume 182.742,- Sk ako rozdiel dane po zohľadnení

nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške -183.923,- Sk a nadmerného

odpočtu zisteného správcom dane po opakovanej daňovej kontrole vo výške 1.181,- Sk.

Daňové orgány neuznali uplatnenú daň na vstupe z faktúry 185/2002 vo výške 182.742,- Sk.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom

konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona

č. ). V zmysle zásady súčinnosti ( ) správca

dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú

kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného

hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

8

súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti

( ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom

konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti

účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca daní,

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide

najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu

dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky a iné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a dokladmi k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

9

Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodujúcou otázkou v konaní bola otázka posúdenia

a rozloţenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa dane a správcu dane.

Ústrednou odvolacou námietkou ţalobcu uvedenou v odvolaní bola námietka,

ţe napriek tomu, ţe správne orgány ako základ pre svoje rozhodnutie pouţili najmä výpoveď

svedka Š. bolo porušené právo ţalobkyne v tom, ţe jej nebola daná moţnosť vyjadriť sa

k výsluchu a v prípade potreby vykonať konfrontáciu ţalobkyne so svedkom Š.. Pri takomto

kľúčovom postavení svedka Š. mali daňové orgány zabezpečiť daného svedka pre účely

ďalšieho konania, aby bola daná zákonná moţnosť ţalobkyni klásť mu otázky a v prípade

potreby sa s ním konfrontovať a vyvrátiť jeho tvrdenia.

Pri vyššie uvedenej zásade voľného hodnotenia dôkazov a vyhodnotenia týchto

dôkazov na základe správneho uváţenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe správne orgány nepochybili, keď nezabezpečili prítomnosť svedka Š. na účely daňového

konania ani v prípade, ţe by tento svedok bol vypátraný a moţnosť zabezpečenia jeho

prítomnosti správnymi orgánmi dosiahnuteľná.

Je moţné pripustiť skutočnosť, ţe výpoveď svedka Š. pred príslušníkmi polície

v trestnom konaní bola podnetom, pre ktoré daňové orgány vykonali u ţalobcu daňovú

kontrolu, avšak rozhodujúca je skutočnosť, ţe správne rozhodnutia neboli odôvodnené

s poukazom na výpoveď svedka Š., ako sa mylne domnieva ţalobca, ale o iné ďalšie dôkazy,

ktoré podrobne označili a vyhodnotili.

Na základe vlastných šetrení mali daňové orgány za preukázané, ţe ţalobkyňa

napríklad:

Nebola schopná preukázať dodanie objednanej inzercie, pričom na výzvu daňových

orgánov predloţila dva kusy inzertného časopisu, ktoré boli vydané ešte predtým ako si ich

sama objednala, ţe predloţila časopis, ktorý mal iba vymenenú prvú a poslednú stranu,

aby vyzeral aktuálne, hoci bol vydaný v minulosti, ďalej, ţe ţalobkyňa zaúčtovala

v peňaţnom denníku úhradu faktúry za prieskum trhu za rok 2002, ale predloţený prieskum

trhu vychádza zo starých údajov z roku 1999 a neobsahoval ţiadne aktualizované údaje za rok

2002, ďalej ţalobkyňa na výzvu na preukázanie oprávnenosti výdavkov za prenájom

skladovacích priestorov predloţila neúplnú nájomnú zmluvu, v ktorej chýbala podstatná časť

zmluvy, pričom daňový úrad zistil, ţe prenajímateľ nevlastnil v danom období predmet

10

prenájmu a skutočný vlastník nehnuteľností poprel akýkoľvek kontakt a právny vzťah

s v zmluve označeným prenajímateľom, ďalej napriek tomu, aby preukázala ţalobkyňa

správnosť daňového výdavku za výrobu hlavičkového papiera, napriek výzve daňového úradu

nepredloţila ţiaden dôkaz, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu, ďalej ţalobkyňa uplatnila

odpočet dane na základe faktúr za sprostredkovanie predaja strukovín, pričom ako

sprostredkovanú spoločnosť označila spoločnosť C. s.r.o., predloţila kúpnu zmluvu uzavretú

s touto spoločnosťou, pričom správca dane zistil, ţe v danom období spoločnosť pod týmto

menom neexistovala.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe takéto dôkazy nemoţno dať do príčinnej súvislosti

s výpoveďou svedka Š. a potvrdzuje to záver najvyššieho súdu, ţe správny orgán sa neopieral

o túto výpoveď ako o dôkaz v konaní a svedok Š. netvrdil nič, čo by bolo v rozpore

s daňovými zisteniami.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu daňových orgánov

v konkrétnej veci sa musí obmedziť len na hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých daňové

orgány vychádzali nie sú pochybné a to najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady daňového tvrdenia a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému daňové orgány dospeli. Súd dospel

k záveru, ţe správne orgány pristúpili k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného

hodnotenia dôkazov potom ako vykonali všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory

v dôkazoch. Správne orgány vychádzali z náleţite zisteného skutkového stavu, správne

aplikovali právny predpis na predmetný skutok a ich rozhodnutie nevybočilo z medzí

a hľadísk stanovených zákonom.

K odvolacej námietke ţalobcu ohľadne nesprávne označeného člena senátu JUDr. Ľ.

B., Najvyšší súd SR poukazuje na uznesenie č. -100 Krajského súdu v Trnave

zo dňa 10.09.2010, ktorým tento súd napadnutý rozsudok -90 zo dňa

20.05.2010 v záhlaví v časti zloţenia senátu opravil tak, ţe namiesto JUDr. Ľ. B. bol omylom

ako člen senátu uvedený JUDr. R. F..

Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil takú vadu, ktorá by

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ) v dôsledku

11

čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup

nie je v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trnave ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej

povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom

konaní nemal úspech a ţalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 15.02.2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková