Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 303/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. J., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

V-2 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2011

doručená sťažnosť P. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom konania vedeného okresným súdom

od 19. apríla 1994 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

manželstva.

Sťažovateľ podal v tejto veci proti postupu okresného súdu v januári 2010 sťažnosť

na ústavnom súde, ktorý ju odmietol uznesením z 9. septembra 2010 sp. zn.

, ale podľa jeho názoru okresný súd a ani krajský súd v jeho veci riadne

nekonali. Od predloženia spisu (14. január 2010) krajský súd bol nečinný viac ako jeden

rok, čím spôsobil v odvolacom konaní zbytočné prieťahy.

O odvolaní navrhovateľa z 1. mája 2009 bolo rozhodnuté krajským súdom

rozsudkom, ktorý ho sťažovateľovi doručil až 26. apríla 2011, teda po dvoch rokoch od

podania odvolania.

Sťažovateľ uvádza, že prípadný argument, že spis sa z dôvodu podania ústavnej

sťažnosti navrhovateľom sp. zn. nachádzal od júna 2010 na ústavnom súde,

v žiadnom prípade neobstojí.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiadal, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu a krajského súdu bolo porušené jeho základného právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, žiada

priznať finančné zadosťučinenie v sume 850 € a náhradu trov konania v sume 314,18 €.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je

zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (m. m. II. ÚS

184/06, ).

Ústavný súd sťažnosť na konanie pred okresným súdom odmietol pre neprípustnosť

podľa v spojení s zákona o ústavnom

súde, pretože nečinnosť okresného súdu posudzoval ústavný súd už v konaní

sp. zn. . Podľa tohto ustanovenia návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené a v danom

prípade nedošlo k zmene podmienok.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní aj

pred krajským súdom, ktorý vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn.

už 9. marca 2011, pričom jeho rozhodnutie vo zvyšnej časti v spojení s rozhodnutím

okresného súdu z 1. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť ešte 26. apríla 2011.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza k

porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z toho, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , , ).

Vzhľadom na skončenie odvolacieho konania ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu nemôže už dochádzať k porušovaniu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. svojím obsahom obdobného

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto

ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že samotný sťažovateľ počas údajnej

nečinnosti krajského súdu ani nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi

krajského súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov

(v spojení s ), teda v tejto časti mohla byť jeho sťažnosť

odmietnutá aj pre neprípustnosť.

Uvedené skutočnosti teda zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa aj

pre jej neprípustnosť (obdobne napr. a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2011