Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 318/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., Advokátska

kancelária, K., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Nitre č. k. -132 z 10. februára 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2011

doručená sťažnosť M. V., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -132

z 10. februára 2011, ktorou žiadal vydať tento nález:

„I. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.2.2011 sp. zn. -132,

ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 30.7.2010 sp. zn. 11 C 220/2008-

98, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.2.2011 sp. zn. -132 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania vo výške 154,58 € do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. P. H. č. ...“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti, sťažovateľ sa domáhal ako žalobca v konaní

vedenom Okresným súdom Levice (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

proti A. S. (ďalej len „žalovaný“) za účasti vedľajšieho účastníka S. (ďalej len „vedľajší

účastník“) určenia rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným

úrazom a žiadal, aby súd určil, že za poškodenie zdravia sťažovateľa je zodpovedný

žalovaný zamestnávateľ v rozsahu 100 %. Rozhodovanie o tomto návrhu bolo uznesením

okresného súdu č. k. -80 z 10. novembra 2008 vylúčené na samostatné

konanie z konania okresného súdu sp. zn. , v ktorom sa žalobca pôvodne

domáhal proti žalovanému za účasti vedľajšieho účastníka náhrady škody z pracovného

úrazu (240 000 Sk), mimoriadneho zvýšenia bolestného (1 916 250 Sk) a mimoriadneho

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (9 375 000 Sk) s príslušenstvom. Z posudkov o

bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia N. K. zo 14. septembra 2004 vyplýva, že

sťažovateľ pri úraze vo veku 28 rokov utrpel rozdrvenie miechy, zlomeninu 12. hrudného

stavca s vykĺbením a pretrhnutie Achillovej šľachy s tým, že nie je plne sebestačný vo

všedných denných úkonoch, je odkázaný trvale na používanie invalidného mechanického

vozíčka, nie je schopný žiť normálnym pohlavným životom, trpí zápalmi močových ciest

pri inkontinencii, nedomykavosťou ritných zvieračov, poúrazovým obmedzením hybnosti

chrbtice, bolesťami, unikaním moča, psychickým strádaním a poúrazovou paraplégiou. K

pracovnému úrazu malo dôjsť tak, že 2. apríla 2004 sťažovateľ ako zamestnanec žalovaného

pri tankovaní traktora ZŤS 12145 EVČ ... na hospodárskom dvore N. naštartoval cez

otvorené dvere kabíny motor, následkom čoho sa traktor dostal do pohybu a sťažovateľa

kolesom pritlačil o čerpacie zariadenie. K pohybu traktora došlo (podľa tvrdenia

sťažovateľa) z dôvodu, že nebol vybavený funkčným zariadením na zabránenie spustenia

motora pri zaradenom prevodovom stupni, a žalovaný napriek tomu poveril sťažovateľa

prácou na takomto traktore. K vylúčeniu časti predmetu konania na samostatné konanie

vedené okresným sudom pod sp. zn. došlo potom, ako okresný súd pre

nedostatok právomoci zastavil konanie v časti nároku o náhradu škody za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia v základnej výške (teda okrem nároku na zvýšenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia, o ktorom má súd právomoc konať) a postúpil vec na

rozhodnutie vedľajšiemu účastníkovi (uznesením č. k. -37 z 21. decembra

2006), ktorý sťažovateľovi nárok na úrazový príplatok nepriznal s poukazom na to, že ak sa

zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za škodu na zdraví zamestnanca, nevzniká

zamestnancovi nárok na žiadne úrazové dávky, a rozhodnutiami č. 300-510/2008,

1108030894 a č. 300-511/2008, 1108030895 z 22. augusta 2008 rozhodol o tom, že žalobca

nemá nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom poukázal na

to, že sťažovateľ nedoručil pobočke vedľajšieho účastníka doklad o podaní návrhu na súd

vo veci určenia miery zavinenia poškodeného a rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za

škodu v dôsledku pracovného úrazu. Potom, ako sťažovateľ preukázal vedľajšiemu

účastníkovi, že takýto návrh súdu podal, bolo konanie vedené vedľajším účastníkom

prerušené. Podľa tvrdení sťažovateľa určenie miery jeho zavinenia žalovaným v rozsahu

100 % neobstojí, pretože príčinou vzniku škody na zdraví sťažovateľa bol chybný stav

traktora, sťažovateľ nebol žalovaným preškolený, k pracovnému úrazu došlo v deň

nasledujúci po nástupe sťažovateľa do pracovného pomeru. Zamestnávateľ v takýchto

prípadoch zodpovedá aj za prostú náhodu (objektívna zodpovednosť) a k liberácii môže

dôjsť iba v prípade zavineného protiprávneho konania zamestnanca. Nezaškolený

sťažovateľ konal tak, ako bolo u žalovaného bežnou praxou, a nebol upozornený na poruchu

traktora.

Žalovaný sa bránil tým, že sťažovateľ bol riadne poučený, pracovný úraz bol

zapríčinený hrubým porušením bezpečnostných predpisov, počas tankovania naštartoval

motor traktora, traktor pritom nezaistil proti pohybu, a to ani zatiahnutím ručnej brzdy,

a konal navyše v rozpore s návodom na obsluhu traktora. Preto bol žalovaný toho názoru, že

sa zodpovednosti za škodu na zdraví sťažovateľa zbavil. Vedľajší účastník poukázal na to,

že konanie sťažovateľa bolo zjavne ľahkomyseľné, zavinené a protiprávne, čo vyplýva aj

zo šetrenia Inšpektorátu práce Nitra (ďalej len „inšpektorát práce“). Z obsahu protokolu

č. INA-6-21-2/P-J42-04 z 11. mája 2004 inšpektorátu práce (ďalej len „protokol“) vyplýva,

že inšpektorátom práce boli zistené nedostatky, a to tak na strane sťažovateľa (konal

v rozpore s návodom na obsluhu traktora, hoci s ním bol oboznámený), ako aj na strane

žalovaného (poveril sťažovateľa prácou na traktore s nefunkčným zariadením na zabránenie

spustenia motora pri zaradenom prevodovom stupni). Vedľajší účastník bol preto toho

názoru, že bezpečnostné predpisy porušil aj žalovaný, a tak mieru zavinenia majú obaja

účastníci, súd by ju mal určiť a vedľajší účastník na základe rozhodnutia súdu bude môcť

pokračovať v prerušenom konaní vedenom pred ním.

Okresný súd o návrhu sťažovateľa na určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorým sťažovateľ žiadal, aby súd určil, že za

poškodenie zdravia sťažovateľa je zodpovedný zamestnávateľ v rozsahu 100 %, rozhodol

rozsudkom č. k. -98 z 30. júla 2010 tak, že žalobu zamietol a náhradu trov

konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Okresný súd považoval za

preukázané, že sťažovateľ pracoval u žalovaného v pracovnom pomere (pracovná zmluva),

ako aj to, že sťažovateľ sa zúčastnil školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

1. apríla 2003) a aj to, že z návodu na obsluhu traktora výslovne vyplýva, že dopĺňať

pohonné hmoty možno len pri zastavenom chode motora (bod 20 návodu na obsluhu).

Okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy

a strojárstva, ktorý v znaleckom posudku predloženom okresnému súdu dospel k záveru, že

s časovým odstupom už nie je objektívne možné posúdiť technický stav traktora ani

funkčnosť parkovacej (ručnej) brzdy a ani príčinu nefunkčnosti zariadenia na zabránenie

spustenia motora, resp. jeho existenciu. Okresný súd preto uzavrel, že jedinou príčinou

ťažkého pracovného úrazu sťažovateľa bolo hrubé porušenie právnych predpisov z oblasti

bezpečnosti práce a návodu na obsluhu traktora zo strany sťažovateľa, pričom sťažovateľ

traktor nezaistil proti pohybu ani ručnou brzdou a nepresvedčil sa o tom, či nie je zaradená

rýchlosť (z návodu na obsluhu traktora je zrejmé, že pred naštartovaním motora je potrebné

sa presvedčiť, či je traktor dobre zabrzdený a páka riadenia je v neutrále). Okresný súd sa

nestotožnil so záverom inšpektorátu práce, podľa ktorého žalovaný poveril sťažovateľa

prácou na traktore s nefunkčným zariadením na zabránenie spustenia motora, pretože takúto

skutočnosť nepotvrdil ani ustanovený znalec. Žalovaný naplnil liberačný dôvod podľa § 196

ods. 1 .

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol zmeniť rozsudok

okresného súdu a žalobe vyhovieť s poukazom na to, že okresný súd nesprávne posúdil

skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho

súdneho poriadku]. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

podstatnou príčinou vzniku škody bolo spustenie motora, ktorý nemal funkčné zariadenie

na zabránenie pohybu traktora (ktoré bolo povinnou súčasťou traktora), teda chybný stav

traktora – aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že ak by bol traktor v bezchybnom

technickom stave, nemohlo by dôjsť k jeho pohybu. Už len v dôsledku toho sa žalovaný

nemohol zodpovednosti zbaviť. Žalovaný sťažovateľa neupozornil na túto poruchu traktora,

čo je potvrdené aj protokolom inšpektorátu práce, v ktorom sa konštatuje, že poverenie

prácou sťažovateľa zo strany žalovaného bez overenia technického stavu traktora

žalovaným je v rozpore s právnymi predpismi. Okresný súd nezistil skutočnú náplň školenia

o bezpečnosti práce, ktoré sťažovateľ u žalovaného mal absolvovať. Boli splnené všetky

predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu ( ),

a naopak, neboli preukázané predpoklady (úplnej ani čiastočnej) liberácie žalovaného z jeho

zodpovednosti ( a v spojení s , a ), pretože

v konaní nebolo preukázané, že by niektorá z tam uvedených skutočností bola jedinou

príčinou škody.

Krajský súd rozsudkom č. k. -132 z 10. februára 2011 rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil a trovy konania nepriznal žalovanému ani

vedľajšiemu účastníkovi.

Sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a dohovoru rozsudkom krajského súdu sťažovateľ

odôvodnil tým, že tento rozsudok je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, hlboko

zasahuje do práv sťažovateľa a popiera samotné princípy právneho štátu a nevysporiadal sa

s dôvodmi sťažovateľovho odvolania. Mylný je názor krajského súdu, keď opísal postup

štartovania, ktorý nebol predmetom sporu, ale ani vadou stroja – vadou stroja neboli

problémy so štartovaním, ale nefunkčné zariadenie na zabránenie spustenia motora pri

zaradenom prevodovom stupni. Príčinou úrazu bolo spustenie motora, ktorý mal nefunkčné

zariadenie na zabránenie spustenia motora pri zaradenom prevodovom stupni, ktoré malo

zabrániť pohybu traktora (povinný bezpečnostný prvok), teda chybný stav stroja. Ide

o nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, keď na správne zistený skutkový stav

bol súdom aplikovaný správny právny predpis, avšak bol nesprávne vyložený. Ani krajský

súd sa nevysporiadal s právne záväznou skutočnosťou, a to, že pokiaľ by bol traktor

vybavený funkčným zariadením na zabránenie spustenia motora, tak by aj pri nesprávnom

postupe štartovania sťažovateľom k pracovnému úrazu nedošlo. Sťažovateľ ďalej

v sťažnosti zopakoval svoje argumenty uvedené v jeho odvolaní proti rozsudku okresného

súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť

rozsudkom krajského súdu č. k. -132 z 10. februára 2011 jednak v dôsledku

toho, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a jednak z dôvodu, že

rozhodnutie založil na takej aplikácii právnych noriem, ktorá popiera ich účel a pravidlá

ústavne konformného výkladu.

Krajský súd rozsudok č. k. -132 z 10. februára 2011 odôvodnil takto:

«Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212

ods. 1 , v súlade s ustanovením a a dospel k záveru, že je

potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdiť,

keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej

stránke.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa, na toto ako na svoje vlastné iba poukazuje a preto ho

opakovať nebude v súlade s ustanovením .

K veci odvolací súd iba dodáva:

... súd prvého stupňa v dostatočnej miere vec právne posúdil z hľadiska ust. § 195

a § 196 Zák. práce. Aj odvolací súd má za to, že jedinou a priamou príčinou škody na

zdraví navrhovateľa bolo, že štartoval traktor stojac mimo vozidla, pri jeho tankovaní, t. j.

neštartoval v súlade s návodom na obsluhu, podľa ktorého sa mal skôr ako naštartuje

presvedčiť, či je traktor dobre zabrzdený.

Za daných okolností potom tvrdenie navrhovateľa, že bez zariadenia na zabránenie

spustenia motora traktora pri zaradenom prevodovom stupni je traktor nefunkčný a táto

nefunkčnosť je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví navrhovateľa je právne

neopodstatnené.

K úrazu navrhovateľa nedošlo v dôsledku „nefunkčnosti“ traktora, ale v dôsledku

nesprávneho štartovania traktora navrhovateľom, a to v rozpore s návodom na obsluhu

vozidla.

Návod na obsluhu vozidla v jeho časti „postup štartovania“ jasne uvádza:

1. Zošliapnite pedál spojky, páku riadenia dajte do polohy neutrál,

2. Páku násobiča krútiaceho momentu (obr. 19/2) preraďte do polohy

„korytnačka“ a páku otáčok vývodového hriadeľa (obr. 14/4) do polohy neutrál.

3. Nastavte nulovú dávku paliva a štartujte 10s.

4. Po prestávke 5s nastavte maximálnu dávku paliva. Štartujte počas 20s. Ak sa

motor nepodarí naštartovať, opakujte jednotlivé štarty 3 x vždy po 5 s.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by bol navrhovateľ štartoval vozidlo s súlade

s návodom, sediac na mieste vodiča (viď 1/ zošliapnite pedál spojky...) a nestál by vedľa

traktora a načiahnutím ruky by nespúšťal štartér, nebol by nastal dôsledok – pritlačenie

navrhovateľa traktorom o čerpacie zariadenie a teda poškodenie zdravia navrhovateľa.

Pokiaľ by aj boli pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že nebol zaškolený, tieto skutočnosti by

nemali za dôsledok za daných okolností objektívnu zodpovednosť odporcu ako

zamestnávateľa navrhovateľa v zmysle . Spôsob štartovania

vozidla nie je iba povinnosťou pracovníka vyplývajúcou z návodu na obsluhu, ale tiež

jednou zo základných vedomostí – gramotností – vodiča súvisiacich s poznatkami

nadobudnutými v autoškole, ktorú navrhovateľ ako držiteľ vodičského preukazu absolvoval.

Tvrdenia navrhovateľa o „nefunkčnom“ traktore, ktorý bol príčinou jeho úrazu,

považuje odvolací súd za absurdný výklad príčinnej súvislosti za situácie, keď navrhovateľ

je „vodič, absolvent autoškoly a dlhoročný sezónny pracovník na traktore“ a nie neškolený

laik.

Konanie navrhovateľa nebolo bežnou neopatrnosťou a nemožno ho hodnotiť ani ako

konanie vyplývajúce z rizika práce.

Pokiaľ sa týka školení pracovníkov u odporcu, navrhovateľ sa snaží i túto povinnosť

odporcu dostať do roviny merateľných hodnôt intelektu poškodeného pracovníka, teda,

či „navrhovateľ pochopil obsah školení“.

Ak by sa mal súd s touto úvahou zaoberať, musí opätovne uviesť tak, ako to už bolo

uvedené vyššie, že pochybenie navrhovateľa pri štartovaní, v dôsledku ktorého utrpel úraz

a v dôsledku ktorého sa odporca ako zamestnávateľ zbavil zodpovednosti celkom, bolo

elementárnou chybou, ktorú nemôže urobiť vodič ani so „základným vzdelaním“ v tejto

profesii, t. j. pri získaní vodičského preukazu.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.»

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu

dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil

svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský

súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil, t. j. otázku

naplnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu a predpokladov liberácie.

Takto krajský súd reagoval na jednotlivé čiastkové tvrdenia sťažovateľa, ktorými sťažovateľ

poukazoval na naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu

a nenaplnenie predpokladov liberácie žalovaného. Krajský súd neponechal teda bez

povšimnutia žiadny z odvolacích argumentov sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný

význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo

základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho

rozhodnutia.

Sťažovateľ vo vzťahu k rozsudku krajského súdu však ďalej tvrdil, že tento je

založený na takom výklade a aplikácii dotknutých právnych noriem, ktorý nezodpovedá ich

účelu a zmyslu a je ústavne nekonformný.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis

, , , ).

V tomto prípade nešlo o prípad tak, ako to naznačuje sťažovateľ, v ktorom by krajský

súd formalistickým postupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Krajský súd

naopak dôsledne zvažujúc predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na

strane sťažovateľa a predpoklady liberácie žalovaného z jeho objektívnej zodpovednosti

poskytol ochranu právam účastníkom v i zákonom predpokladanej kvalite. V tomto

prípade od krajského súdu ani účel zákona alebo niektorý z ústavnoprávných princípov

nevyžadovali vykladať aplikované zákonné predpisy inak, ako to urobil krajský súd.

Keďže krajský súd svoje rozhodnutie založil na takom výklade dotknutých

ustanovení právnych predpisov, ktorý nemožno označiť za ústavne nekonformný alebo

nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení, neobstojí sťažnosť sťažovateľa

ani v tejto časti.

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho

sťažnosti.

Na základe toho ústavný súd konštatuje, že rozsudkom krajského súdu č. k.

-132 z 10. februára 2011 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa alebo práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 dohovoru. Sťažnosť sťažovateľa preto odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2011