Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 319/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. Y., B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J.

B., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a 5 a práva podľa a 3 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 10. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. Y. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2011

doručená sťažnosť V. Y., B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a 5 (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 10. marca 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:

„V trestnej veci obž. V. Y., nar. : ... pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa

k a Tr. v znení zákona č.

v bode 1) a v bode 2) z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa

ods. 2 k , Tr. v znení

Z. z. vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. : uznesením OS BA I č. k.

: zo dňa 23.02.2011 súd zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu z dôvodu podľa konajúceho súdu pretrvávajúcich dôvodov na základe § 71 ods. 1

písm. a) Proti tomuto uzneseniu podal V. Y. sťažnosť, ktorá bola uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. : zo dňa 10.03.2011 zamietnutá. Sťažovateľ

má za to, že vyššie uvedené súdne rozhodnutia sú nezákonné a protiústavné a boli ním

porušené jeho základné práva. ...

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal najmä na tú skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci

je vo väzbe už od 16.07.2010. Terajšej väzbe bezprostredne prechádzala v prípade jeho

osoby vyše 3 o pol ročná väzba v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod

spis. zn. : a taktiež nepretržitá 4 ročná väzba v trestnej veci vedenej na Krajskom

súde v Bratislave pod č. k. : . Vyššie uvedené väzby nadväzovali jedna na druhú, tak

aby sa sťažovateľovi účelne zamedzilo jeho prepustenie na slobodu. ...

Obvinený má za to, že OČTK ako aj súdy mali v predmetnej trestnej veci dostatok

času, aj vzhľadom na jeho predchádzajúce držanie vo väzbe v iných konaniach, na to, aby

celú predmetnú trestnú vec riadne prešetrili a právoplatne sa v nej rozhodlo. To sa však

nestalo. Práve naopak, predmetná trestná vec bola účelovo pozdržaná a bola použitá na

vzatie sťažovateľa do väzby, o čom svedčí aj prípis z Policajného riaditeľstva zo dňa

06.07.2010, t. j. 10 dní predtým ako bol sťažovateľ vzatý do väzby. Rozhodne sa v danom

prípade nejedná o väzbu v počiatočných štádiách konania, a preto aj vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti nie je dôvod na ďalšie držanie sťažovateľa vo väzbe. ...

Obvinený poukazuje na skutočnosť, že slovenské orgány ho držia vo väzbe

nepretržite už viac ako 9 rokov v troch po sebe bezprostredne nasledujúcich trestných

veciach, čo je bezprecedentná dĺžka trvania väzby, pričom v jeho prípade dochádza v jeho

neprospech k účelovému postupu, kedy sa čaká na ukončenie jednej väzby, aby sa

bezodkladne mohlo začať s väzbou v inej proti nemu vedenej trestnej veci. Takýto postup je

nezákonný a je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou Ústavného súdu SR a ESĽP ako aj

čl. 5 ods. 3 Dohovoru.

Navyše väzba obvineného je a aj bola v predchádzajúcich väzobných veciach

odôvodňovaná vždy len skutočnosťou, že obvinený je cudzí štátny príslušník, hrozí mu

uloženie vysokého trestu a preto je tu dôvodná obava, že ujde. Nie je prípustné, aby súdy

v prípade toho istého obvineného po dobu minimálne 4 rokov neustále opierali svoje

rozhodnutia o väzbe voči obvinenému o ten istý, navyše ničím nepodložený, dôvod väzby.

Takýto postup súdov je v rozpore so zákonom ako i judikatúrou ESĽP.

O sťažnosti sťažovateľa Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 10.03.2011, a to

uznesením č. k.: , a to tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol. ...

Sťažovateľ má za to, že obe napadnuté rozhodnutia, tak uznesenie OS BA I č. k.:

zo dňa 23.02.2011 ako aj uznesenie KS BA č. k. : zo dňa

10.03.2011 trpia tiež okrem vyššie uvedených pochybení aj vadou, ktorá spočíva v absencii

riadneho, zákonného a plnohodnotného odôvodnenia vzatia sťažovateľa do väzby podľa

.

Ako sťažovateľ mám na základe vyššie uvedených skutočností za to, že napadnutými

rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I č. k. : z 23.02.2011 a Krajského

súdu v Bratislave č. k. : zo dňa 10.03.2011 boli porušené moje práva

garantované nielen Ústavov Slovenskej republiky v jej čl. 17 ods. 2 a ods. 5, ale aj práva

zakotvené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 5 a čl. 6.

Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osobná sloboda

obvineného môže byť obmedzená len vtedy, ak sú dané konkrétne skutočnosti odôvodňujúce

útek obvineného, prípadne jeho skrývanie sa, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo

trestnému postihu za spáchaný skutok.

Ústavný súd judikoval (), že záruky osobnej slobody jednotlivca sa

v prípade väzby nevyčerpávajú len odkazom na zákonnú úpravu, ale tieto záruky treba

vnímať v širších súvislostiach. Rovnako ústavný súd už judikoval, že základné práva

a slobody podľa je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (, PL. ÚS

15/98) a že do rámca ústavných záruk práva na osobnú slobodu treba zahrnúť aj záruky

poskytované čl. 5 dohovoru, tak ako ich vykladá a uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva

vo svojej judikatúre (, ).

Súd má vo svojom rozhodnutí uviesť argumenty pre a proti existencii verejného

záujmu, ktorý odôvodňuje - s náležitým zreteľom aj na princíp prezumpcie neviny

-odchýlenie sa od pravidla rešpektovania osobnej slobody jedinca.

V danom prípade však nemôže ísť len o konštatovanie dôvodov uvedených

v ustanovení , ale konajúci súd musí uviesť konkrétne okolnosti,

ktoré ho k rozhodnutiu o väzbe obžalovaného v danom prípade viedli.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením

z 10.3.2011 porušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručenú v čl. 17 ods. 2

a ods. 5 , právo na slobodu zaručené v a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na spravodlivý proces

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 10.03.2011 sa

v plnom rozsahu zrušuje a Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby V. Y. prepustil

bezodkladne na slobodu.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,.-

eur..., ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia v celkovej

výške 314,18 EUR... na účet právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, ak sa tak

stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom... zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie

slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné

zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s čl. 5 ods. 1, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu

splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej

lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa

dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Pozbaviť niekoho osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru možno len „v súlade

so zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1

písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo,

a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov

(Lukanov v. Bulharsko z 30. marca 1997, § 43).

Základná námietka sťažovateľa spočívala v tvrdení, že u neho neboli dané dôvody na

trvanie väzby, čím došlo rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 10. marca

2011 k porušeniu ním označených základných práv.

Krajský súd v uznesení sp. zn. z 10. marca 2011 v odôvodnení okrem

iného uviedol:

«Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd zistil, že vec je

v štádiu dokazovania pred súdom I. stupňa. Je potrebné vypočuť svedkov, ktorých sa

napriek opatreniam zo strany súdu zatiaľ nepodarilo zabezpečiť. Taktiež zo strany

obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní vznesená požiadavka o vypočutie ďalších

svedkov, ktorí doteraz neboli vo veci vypočutí a obžalovaný navrhuje ich výsluch pred

súdom. Hlavné pojednávanie je následne určené na 30.03.2011.

Podľa názoru krajského súdu, dôvody väzby, pre ktoré bola obmedzená osobná

sloboda obžalovaného naďalej trvajú a v tomto štádiu trestného konania nepominuli.

Obžalovaný V. Y. bol vzatý do väzby z dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a/

Podľa citovaného ustanovenia obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak

doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest. ...

V posudzovanej veci je obžalovaný vo väzbe od 16.07.2010, teda väzba neprekročila

nevyhnutnú dobu a nemožno ani konštatovať, že by doterajší postup orgánov činných

v trestnom konaní a súdu, bol v rozpore so zásadou , teda, že nepostupujú

pri trestnom stíhaní „s osobitnou starostlivosťou a urýchlením“. Sťažnostnému súdu

neprináleží hodnotiť doposiaľ vykonané dôkazy pred súdom I. stupňa a rovnako mu

neprináleží zaoberať sa otázkou viny či neviny obžalovaného.

Väzba v danom prípade plní zaisťovaciu funkciu a nechápe sa ako opatrenie

so sankčnými prvkami. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že väzobný dôvod môže vyplynúť,

buď z okolností prípadu, alebo z osoby obvineného, pričom väzobný dôvod sa zosilňuje

v prípadoch, ak ho možno vyvodiť aj z okolností prípadu a aj z osoby obvineného.

Obžalovaný V. Y. je stíhaný za trestný čin, za ktorý mu v prípade uznania viny hrozí vysoký

trest. Je potrebné uviesť, že obžalovaný sa domáhal vyhostenia z územia Slovenskej

republiky. Taktiež na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. sa proti obžalovanému

V. Y. vedie trestné stíhanie, taktiež pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 k , Tr.

S prihliadnutím na skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide o cudzieho štátneho

príslušníka, uvedené skutočnosti výrazne zvyšujú hrozbu a reálnu obavu, že v prípade

prepustenia na slobodu, by sa obžalovaný V. Y. mohol stať pre súd nedostihnuteľným a v

prípade uznania viny aj nepostihnuteľným.»

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Vo väzobných veciach platí, že skúmanie dôvodov väzby a primeranosti lehoty

väzby prináleží predovšetkým všeobecným súdom. Pre ten účel im patrí skúmať všetky

okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu

odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania

osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Predovšetkým na základe dôvodov

uvedených v týchto rozhodnutiach (prípadne aj na základe nesporných skutočností

uvedených obvineným v žiadostiach) ústavný súd zisťuje či boli, alebo neboli porušené

označené články a dohovoru (mutatis mutandis Toth c. Rakúsko z 12. decembra

1991).

Ústavný súd taktiež vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ( ) nemôže zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým patrí interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa

obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárna

alebo zjavne neopodstatnená (, , , ).

Z citovaného rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že je dostatočne odôvodnené

a nie je zjavne neopodstatnené a arbitrárne.

Ústavný súd nezistil taký výklad ustanovení citovaných v označenom rozhodnutí

krajského súdu a ich uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné

účinky s . Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti, arbitrárnosti

názoru alebo svojvôli krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným.

Vzhľadom na už uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť sťažovateľa je

zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2011