Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)PL. ÚS 1/93
PDF · 76.08 KB
No categories available
PL. ÚS 1/93
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v konaní o
predbežnom prerokovaní návrhu sudcu Okresného súdu v Prievidzi na rozhodnutie o súlade
právnych predpisov rozhodlo
t a k t o
Návrh sudcu Okresného súdu v Prievidzi sa podľa § 25 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z.
o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca Okresného súdu v Prievidzi požiadal bývalý Ústavný súd ČSFR, aby podľa
čl. 3 ods. 1 v spätosti s čl. 2 písm. a/ a b/ ústavného zákona č. 91/1991 Zb. rozhodol, že
ustanovenie § 72 ods. 1 Tr. por. je v rozpore s čl. 8 ods. 5 úst. zákona č. 23/1991 Zb.,
ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon a s čl. 9 ods. 4
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uverejneného vo vyhláške
Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. Zároveň navrhol legislatívnu zmenu § 72
ods. 1 druhá veta Tr. por. v tom, že sa z tohto ustanovenia vypustí slovo „iba“ a nahradí
slovom „najmä“. Svoje podanie odôvodnil tým, že uvedené ustanovenie Trestného poriadku
nedáva sudcovi možnosť, aby v prípravnom konaní z vlastnej iniciatívy rozhodol o
prepustení obvineného z väzby.
Podľa čl. 6 ods. 2 úst. zákona č. 542/1992 Zb. právomoc prislúchajúcu ku dňu zániku
ČSFR Ústavnému súdu ČSFR vykonáva od 1. januára 1993 vo vzťahu k orgánom.
inštitúciám a občanom na území Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky.
ak ústavný zákon Slovenskej republiky neustanoví inak. Ústava Slovenskej republiky
právomoc vo veciach podľa čl. 125 až 129 zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Na tomto základe Ústavný súd ČSFR veci, ktoré ku dňu 1. januára 1993 neboli vybavené a
vzťahovali sa na orgány, inštitúcie a občanov na území Slovenskej republiky, postúpil
koncom januára 1993 Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Právomoc bývalého Ústavného súdu ČSFR sa vo veciach súladu právnych predpisov
podľa čl. 2 písm. a/ a b/ ústavného zákona č. 91/1991 Zb. v podstate zhoduje s právomocou
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach tohto druhu podľa čl. 125 písm. a/ a e/
Ústavný súd Slovenskej republiky každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa podľa § 25 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. (ďalej len
„zákona“) a po preskúmaní podmienok konania vo veci (právomoc ústavného súdu na
konanie o návrhu, zákonom predpísané náležitosti a prípustnosť návrhu - § 20 ods. 1, § 37
ods. 2 a § 24 ods. 1 a 2 zákona a oprávnenosť subjektu na podanie návrhu - § 18 ods. 1
zákona) rozhodne uznesením o prijatí alebo odmietnutí návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona.
Prerokovaný návrh sa týka veci, o ktorej rozhoduje ústavný súd podľa čl. 125 Ústavy
Slovenskej republiky, ak sú splnené podmienky konania vo veci. Sudca v postavení
príslušného samosudcu (§ 19 v spätosti s § 18 ods. 1 písm. d/ zákona a § 4 ods. 1 zák. č.
335/1991 o súdoch a sudcoch - t. j. podľa ustanovení, ktoré vychádzajú z čl. 142 ods. 2 prvá
veta Ústavy SR) je oprávnený podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom len, ak
postupoval podľa čl. 144 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 224 ods. 5 Tr. por. Pod
pojmom „príslušný“ samosudca (taktiež „príslušný“ senát - § 19 zákona) sa rozumie vecne a
miestne príslušný samosudca na konanie a rozhodovanie o konkrétnej veci, ktorá patrí do
právomoci všeobecného súdu (§ 16 a § 18 a v konkrétnom prípade aj v spätosti s § 68 tretia
veta a § 72 ods. 2 Tr. por.).
Ústava Slovenskej republiky v článku 144 ods. 3 (v nadväznosti na to aj ustanovenie
§ 224 ods. 5 Tr. por.) pripúšťa výnimku z vymedzeného vzájomného vzťahu ústavného
súdnictva a všeobecného súdnictva ako dvoch od seba nezávislých zložiek súdnej moci s
vlastnou rozhodovacou právomocou (čl. 124 - 129, resp. čl. 142 ods. 1), ktorá v
jednotlivých konkrétnych veciach predpokladá ich vlastnú interpretačnú a aplikačnú
činnosť. Z toho dôvodu žiadna z týchto zložiek nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti
druhej zložky ani jej činnosť nahradzovať a nemôže meniť ani zrušovať rozhodnutie vo
veciach patriacich do právomoci druhej zložky.
Takto vymedzenému vzájomnému vzťahu ústavného súdnictva a všeobecného
súdnictva zodpovedá princíp viazanosti všeobecného súdu len zákonom a medzinárodnou
zmluvou (čl. 144 ods. 1 a 2 Ústavy) a výnimočne aj nálezom ústavného súdu vo veci súladu
právnych predpisov, ktorý je podľa čl. 144 ods. 3 Ústavy záväzný tak pre príslušný súd ako
navrhovateľa a taktiež pre ostatné súdy. Postup súdu podľa tejto výnimky však závisí od
splnenia podmienok v tomto článku Ústavy a naň nadväzujúcom ustanovení § 224 ods. 5 Tr.
por.
Sudca Okresného súdu v Prievidzi pri podaní svojho návrhu ústavnému súdu (12. 11.
1992) nepostupoval podľa čl. 144 ods. 3 Ústavy SR (resp. čl. 102 úst. zák.
č. 326/1991 Zb. platného v čase podania návrhu) a v § 224 ods. 5 Tr. por. a z toho dôvo du
neboli splnené podmienky tejto zákonnej výnimky, nevyhnutné pre podanie návrhu
(zákonom predpokladaná domnienka o rozpore medzi „iným všeobecne záväzným právnym
predpisom a zákonom“, a to v danej trestnej veci právnym predpisom, ktorého použitie je
rozhodné pre „rozhodovanie“ o vine a treste a predpokladané prerušenie konania, a to
hlavného pojednávania, na ktorom prebieha také rozhodovanie).
Sudca Okresného súdu v Prievidzi v čase podania svojho návrhu nekonal v postavení
procesného orgánu (sudcu – podľa čl. 142 ods. 2 Ústavy SR a naň nadväzujúcich ustanovení
uvedených zákonov), lebo jeho rozhodovanie vo väzobnej veci bolo skončené rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu druhého stupňa (14.10. 1992) a preto už
nemohol postupovať a ani nepostupoval podľa čl. 144 ods. 3 Ústavy SR a § 224 ods. 5 Tr.
por. V čase podania návrhu nezastupoval a ani nebol oprávnený zastupovať súd ako
navrhovateľ podľa čl. 130 ods. 1 písm. d/ Ústavy SR, resp. § 18 ods. 1 písm. d/ v spätosti s
§ 19, ani podľa § 37 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. Nebol preto aktívne legitimovaný na
podanie návrhu na konanie ústavného súdu o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
Ústavy SR.
Z týchto dôvodov ústavný súd na predbežnom prerokovaní veci návrh sudcu
Okresného súdu v Prievidzi na rozhodnutie o súlade právnych predpisov odmieta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach, 23. júna 1993