Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 139/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Hovátha a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti M. Ž., nar. ..., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Š. M., Advokátska

kancelária, N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a

5 , práv podľa a 5 Listiny základných práv a slobôd

a práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Nitre

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o

prepustenie z väzby na slobodu z 15. marca 2010 takto

rozhodol:

1. Základné práva M. Ž. zaručené v ,

Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie o

jeho žiadosti o prepustenie z väzby podanej 15. marca 2010 postupom Okresného súdu

Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre v

konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. M. Ž. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto

eur), ktoré j e mu Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacoch od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. Ž. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom

dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Nitra

p o v i n n ý vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Š. M., Advokátska kancelária, N.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 6. apríla 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. Ž., nar. ..., t. č. vo

väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. M., v časti, ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 15. marca 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uviedol:

„Uznesením vyšetrovateľa KR PZUJKP Nitra sp. zn. ČV:KRP-54/OVK-NR-2008 zo

dňa 13.6.2008 mi bolo vznesené obvinenie pre tr. čin vraždy spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, 2 písm. 1/ Tr. zák. Do väzby som bol

vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie OS Nitra sp. zn. zo dňa 17.6.2008

v spojení s uznesením KS Nitra sp. zn. zo dňa 25.6.2008 z dôvodu podľa § 71

ods. 1 písm. a, c/ Obžaloba v mojej tr. veci bola podaná KP Nitra na OS Nitra dňa

26.1.2009, ktorú OS Nitra prijal dňa 5.2.2009. Od uvedeného dátumu mi plynie súdna

väzba, v ktorej sa nachádzam 2 roky.

Dňa 15.3.2010 som si podal na OS Nitra žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú som

doplnil priamo na konaní, kde sa o mojej žiadosti rozhodovalo. OS Nitra o mojej žiadosti

rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 12.4.2010. Proti uvedenému uzneseniu som

si ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval KS Nitra dňa 22.7.2010 pod

sp. zn. s tým, že moja sťažnosť bola taktiež zamietnutá, pričom toto

rozhodnutie bolo OS Nitra doručené dňa 26.7.2010 a mne dňa 28.7.2010.

Porušenie mojich práv a slobôd vidím v 3 základných skutočnostiach:

Prvá skutočnosť, ktorou boli podľa môjho názoru porušené moje základné práva

a slobody a to najmä čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a , 2, 5 SR je to, že o mojej väzbe sa nerozhodovalo urýchlene a bez

zbytočných prieťahov. Tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, žiadosť o prepustenie z väzby

som si podal dňa 15.3.2010, pričom sa o nej právoplatne rozhodlo až dňa 28.7.2010, teda

po viac ako 4 mesiacoch a 12 dňoch. Vychádzajúc z čl. 5 ods. 4 Dohovoru priznáva sa

osobnej slobode mimoriadny význam. Právo na slobodu je veľmi dôležité v demokratickej

spoločnosti pre jednotlivca, pričom v prípade osôb, ktoré sa nachádzajú vo väzbe sa

vyžaduje uprednostnenie a zvýšená starostlivosť. Význam osobnej slobody jednotlivca sa

prejavuje podľa uvedeného článku taktiež i tým, že sa od súdu vyžaduje, aby konal

urýchlene, čo musí byť v danom prípade predmet záujmu. Dvojinštančnosť konania

nezbavuje štát povinnosti plniť si záväzky vyplývajúce z čl. 5 ods. 4 Dohovoru. Inak

povedané súdy musia konať urýchlene aj v dvojinštančnom konaní. Ako neprimerane dlhé

boli posúdené aj lehoty 30 dní resp. 48 dní alebo 2 mesiace a 5 dní. Do lehoty sa zásadne

počíta celková doba konania od podania žiadosti až po doručenie konečného rozhodnutia.

Sumarizujúc vyššie uvedený postup OS a KS Nitra, viď horeuvedené relevantné skutočnosti

a rozhodnutia, je potrebné dodať, že rozhodnutie OS a KS Nitra treba považovať za 1 celok

a tak ich skúmať. Ústavný súd vo viacerých prípadoch, v ktorých rozhodoval a zaoberal sa

požiadavkou neodkladnosti a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

judikoval, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo

urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace

sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám /, I. ÚS 18/03/.

Ústavný súd taktiež vo viacerých prípadoch konštatoval, že požiadavke, aby súd

bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle , 5 SR, , 5

Listiny a čl. 5 ods. 4 Dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.

Tejto požiadavke nemôže spravidla zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom

stupni súdu dobu 1 mesiaca ani nečinnosť trvajúca týždne /napr. III. ÚS 126/05/.

Druhou skutočnosťou, ktorou boli porušené podľa môjho názoru moje práva

a slobody a to najmä právo na obhajobu je tá, že dňa 10.3.2010 som písomne požiadal

z UVV Nitra OS Nitra o nahliadnutie do spisu v mojej tr. veci vedenej na OS Nitra pod

sp. zn. podľa v súvislosti s prípravou mojej žiadosti

o prepustenie z väzby, ako aj prípravou mojej obhajoby vo veci samej. Ako obvinený som

výslovne uviedol dôvod a účel za akým bezodkladne potrebujem nahliadnuť do

vyšetrovacieho spisu. O tejto mojej žiadosti nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. Toto

taktiež považujem za flagrantné porušenie mojich základných práv a slobôd, keďže takéto

moje právo na obhajobu je garantované a to . Povinnosť umožniť

nazrieť do spisov obvinenému a jeho obhajcovi v konaní pred súdom je súčasťou práva na

obhajobu. Ak túto povinnosť nesplní súd I. stupňa je povinnosťou odvolacieho súdu

zabezpečiť realizáciu právo na obhajobu / právna veta ÚS SR 12.7.2001/.

Treťou skutočnosťou, ktorou boli podľa môjho názoru porušené moje práva

a slobody je skutočnosť, že potom ako som dňa 15.3.2010 podal žiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu som túto priamo na konaní, na ktorom sa o mojej žiadosti rozhodovalo,

doplnil o žiadosť o nahradenie väzby dohľadom mediačného a probačného pracovníka

a ponúkol som peňažnú záruku. OS Nitra sa však v rozhodnutí sp. zn. zo dňa

12.4.2010 zaoberal iba ponukou mojej peňažnej záruky, ktorú podľa § 81 ods. 2 písm. b/ Tr.

por. neprijal. O nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného pracovníka

do dnešného dňa nerozhodol a taktiež o nej nerozhodol ani KS Nitra. Zastávam názor, že

týmto bol taktiež porušený Dohovoru a , 2, 5 SR.“

Po doplnení sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1.Okresný súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom bolo

rozhodnuté dňa 12. 4. 2010 a Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

, v ktorom bolo rozhodnuté dňa 22.7.2010 v súvislosti s nedodržaním

požiadavky neodkladnosti a urýchlenia rozhodovania o žiadosti M. Ž., nar. ..., t. č. ÚVV ...

porušil jeho základné práva podľa , ods. 5 SR, podľa a 5

Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

3. Podľa z. súd ruší právoplatné uznesenie KS Nitra

sp. zn. zo dňa 22.7.2010 a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie

peňažnú sumu vo výške 5.000,-€, ktoré mu je povinný zaplatiť OS Nitra a peňažný sumu

vo výške 2.000,-€, ktoré mu je povinný zaplatiť KS Nitra a to všetko do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu podľa , a to na účet

právneho zástupcu.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku krajského súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a súčasne aby sa vyjadrili k prijatej sťažnosti. Právny zástupca

sťažovateľa, predseda okresného súdu a podpredseda krajského súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia účastníkov, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu 16. mája 2011 oznámil, že sa k sťažnosti nemôže vyjadriť,

pretože spis vedený pod sp. zn. sa t. č. nachádza na krajskom súde v dôsledku

námietky zaujatosti sťažovateľa.

Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenej ústavnému

súdu 20. mája 2011 uviedol:

«Krajský súd v Nitre rozhodoval v trestnej veci proti obžalovanému M. Ž. a spol. pre

trestný čin vraždy podľa , písmeno i) účinného do

01.01.2006, ako súd odvolací, vzhľadom na podanú sťažnosť obžalovaného M. Ž. proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12.4.2010 sp. zn. , ktorú podľa § 193

ods. 1 písm. c/ zamietol, pretože nebola dôvodná.

Na Krajskom súde v Nitre sa nachádza už len tzv. zberný spis, ktorý obsahuje

rozhodnutie súdu I. stupňa - Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) zo dňa

12.4.2010 sp. zn. a uznesenie súdu II. stupňa - Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“) zo dňa 22.7.2010 sp. zn. . Po oboznámení sa s obsahom

spisu je možné konštatovať:

1./ okresný súd v citovanom uznesení poukázal na všetky okolnosti prípadu

a rozhodné skutočnosti významné z hľadiska rozhodovania o žiadosti obžalovaného

/sťažovateľa/ M. Ž. o prepustenie z väzby na slobodu, a zároveň sa zaoberal i ponukou

peňažnej záruky obžalovaného.

2./ z odôvodnenia citovaného uznesenia krajského súdu, ako nadriadeného súdu

vyplýva, že tento po preskúmaní spisového materiálu zistil, že okresný súd správne

vyhodnotil, že dôvody väzby u obžalovaného M. Ž. naďalej existujú, pričom ďalej uviedol,

že na konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú existenciu dôvodov väzby u obžalovaného

poukázal vo viacerých svojich rozhodnutiach. Ďalej poukázal aj na to, že potreba doplnenia

dokazovania zo strany okresného súdu ešte automaticky neznamená spochybnenie

dôvodnosti podozrenia zo spáchania skutku aj obžalovaným M. Ž. Taktiež poukázal aj na

predchádzajúci spôsob života obžalovaného, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania

viacerých trestných činov rôzneho charakteru a na existenciu hrozby vysokého trestu u

obžalovaného. Uviedol, že sa stotožňuje aj konštatovaním okresného súdu o

neodôvodnenosti prijatia peňažnej záruky ako náhrady za väzbu obžalovaného. V závere

krajský súd poukázal aj na to, že okresný súd opomenul rozhodnúť o návrhu obžalovaného

M. Ž., ktorým žiadal o nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka a z tohto dôvodu krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a sám

žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby zamietol, pričom nenahradil jeho väzbu

dohľadom probačného a mediačného úradníka, a taktiež neprijal ani jeho ponuku peňažnej

záruky.

Vychádzajúc z uvedeného je krajský súd názoru, že:

1/ námietky sťažovateľa smerujúce voči Krajskému súdu v Nitre sú úplne nedôvodné,

pretože tento súd ako nadriadený súd vo veci konal prednostne a patričným urýchlením tak

ako to vyplýva z ustanovenia .

2/ vec bola predložená sťažnostnému súdu dňa 13.07.2010, dňa 20.07.2010

predsedníčka senátu určila termín neverejného zasadnutia na deň 22.07.2010, na ktorom

sťažnostný súd po zrušení napadnutého uznesenia sám rozhodol tak, že zamietol žiadosť

obžalovaného M. Ž., väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a

neprijal ponuku peňažnej záruky. Rozhodnutie bolo písomne vyhotovené už na druhý deň

23.07.2010 a v ten deň aj odoslané na okresný súd (súd L stupňa). Z uvedeného vyplýva, že

spis sa nachádzal na Krajskom súde v Nitre od 13.07.2010 do 23.07.2010, t. j. 10 dní.

Takúto dobu - aj s prihliadnutím na rozsah spisového materiálu, v žiadnom prípade

nepovažujeme za neprimerane dlhú, ale úplne primeranú. V odôvodneniach týchto

rozhodnutí je stručne a v súlade s uvedené, z čoho súdy pri

rozhodovaní vychádzali a k akým záverom došli. Okrem splnenia formálnych podmienok

väzby skúmali aj splnenie materiálnych podmienok väzby a existencie konkrétnych

skutočností odôvodňujúcich u obvineného obavu z konaní predpokladaných v § 71 ods. 1

písm. a) a c) . Námietky sťažovateľa v tomto smere sú absolútne

nedôvodné a možno ich považovať za účelové a špekulatívne. Tieto predstavujú výlučne len

jeho osobný názor na výkon právomoci orgánov činných v trestnom konaní a subjektívny

výklad príslušných ustanovení , ako aj ľudských práv a základných

slobôd.

Krajský súd v Nitre ako subjekt označený sťažovateľom za porušovateľa jeho

základných práv navrhuje, aby ústavný súd podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov rozhodol tak, že sťažnosti M. Ž. sa nevyhovuje, lebo neboli porušené

ním uvádzané a tvrdené základné práva a slobody.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojich

základných práv a slobôd zaručených , listiny a

dohovoru tým, že o jeho väzbe sa nerozhodovalo urýchlene a bez zbytočných prieťahov,

pretože o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú podal 15. marca 2010 a ktorú doplnil

priamo na konaní, na ktorom sa o nej rozhodovalo, bolo právoplatne rozhodnuté až 27. júla

2010, teda po viac ako 4 mesiacoch a 12 týždňoch.

Okresný súd sa k meritu veci nevyjadril.

Krajský súd vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že vec vedená na okresnom súde pod

sp. zn. mu bola predložená 13. júla 2010, pričom o sťažnosti sťažovateľa

potom rozhodol 22. júla 2010. Tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základných práv

krajským súdom považuje za neodôvodnené.

Podľa zistenia ústavného súdu o žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú sťažovateľ

podal 15. marca 2010, okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 12. apríla

2010.

Sťažovateľ ihneď po vyhlásení rozhodnutia podal proti nemu sťažnosť, ktorú doplnil

písomným podaním zo 16. júna 2010.

Spisový materiál so sťažnosťou sťažovateľa bol však krajskému súdu doručený

13. júla 2010.

Krajský súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn.

z 22. júla 2010.

Okresnému súdu bol spis doručený 26. júla 2010 a sťažovateľovi bolo toto

rozhodnutie doručené 28. júla 2010.

O sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby z 15. marca 2010 okresný súd

rozhodol 12. apríla 2010, avšak spis krajskému súdu okresný súd doručil až 13. júla 2010,

teda na okresnom súde bola vec vyše dvoch mesiacov.

Krajský súd o sťažnosti rozhodol o deväť dní, spisový materiál sa však u neho zdržal

ďalšie 4 dni, teda celkovo sa na krajskom súde spis „zdržal“ viac ako dva týždne.

Vo svojej judikatúre už ústavný súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle nezodpovedá

lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže

zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani

nečinnosť trvajúca týždne (napríklad ).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd aj krajský súd

namietaným uznesením ústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahol do základných práv

sťažovateľa vyplývajúcich mu z , listiny a

dohovoru, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, pričom požadoval, aby povinnosť vyplatiť túto sumu uložil ústavný súd okresnému

súdu. Súčasne žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,

a aby ústavný súd uložil krajskému súdu povinnosť mu túto sumu vyplatiť.

Sťažovateľ požiadavku priznania finančného zadosťučinenia odôvodnil najmä tým,

že „prehliadnutie mojej osoby zo strany OS a KS Nitra dolieha na mňa osobitne

nepriaznivo, nakoľko som zbavený osobnej slobody v rozpore s právnym poriadkom

a nachádzam sa vo väzbe odlúčený do svojej rodiny a priateľov a to všetko za osobitne

sprísnených opatrení“.

Ústavný súd dospel k názoru, že iba konštatovanie porušenia označených základných

práv nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde, a to vo výške 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

Ústavný súd síce posúdil urýchlenosť konania v danej veci ako celok, vo vzťahu ku

krajskému súdu však považoval za dostatočné vysloviť porušenie označených práv

okresným súdom.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktoré nevyčíslil.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce

z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 (prevzatie

a príprava zastupovania a spísanie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6

z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby

odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný paušál, teda spolu 254,88 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2011