Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 322/2011
PDF · 125.88 KB
No categories available
II. ÚS 322/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 35
C 74/2011 (pôvodne vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 45 C 162/2010)
a takto rozhodol
rozhodol:
Sťažnosť I. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2011
doručená sťažnosť I. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C 74/2011 [pôvodne vedenom
Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd 1“) pod sp. zn. 45 C 162/2010].
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
35 C 74/2011, pôvodne vedenom okresným súdom 1 v konaní pod sp. zn. 45 C 162/2010, sa
sťažovateľka žalobou domáhala voči žalovanej spoločnosti zaplatenia sumy 2 987,45 €.
Sťažovateľka je toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že predseda okresného súdu neuznal
jej sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, je konanie zdĺhavé a jeho dĺžka je
neprimeraná predmetu konania.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vyslovil, že
postupom okresného súdu v označenom konaní bolo porušené jej základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Okrem uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby jej z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie bol na konanie pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca z radov
advokátov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C 74/2011 (pôvodne
vedenom okresným súdom 1 pod sp. zn. 45 C 162/2010).
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 35 C 74/2011 (pôvodne vedeného okresným súdom
1 pod sp. zn. 45 C 162/2010):
Dňa 25. októbra 2010 bola okresnému súdu 1 doručená žaloba sťažovateľky, ktorou
sa proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 2 711,34 € z titulu vrátenia zaplateného
preddavku na kúpnu cenu, pretože kúpa sa napokon nerealizovala. Následne, 5. novembra
2010 okresný súd 1 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu,
v dôsledku čoho 19. novembra 2010 sťažovateľka žiadala o oslobodenie od súdnych
poplatkov, pričom upozornila, že takúto žiadosť obsahovala už aj samotná žaloba. Okresný
súd 1 zaslal 30. novembra 2010 sťažovateľke na vyplnenie tlačivo o jej zárobkových,
majetkových a sociálnych pomeroch a súčasne dopytom na príslušnom dopravnom
inšpektoráte zisťoval, či sťažovateľka vlastní motorové vozidlo a dopytom na príslušnom
geodetickom úrade zisťoval, či sťažovateľka vlastní nehnuteľnosti.
Geodetický a kartografický ústav 9. decembra 2010 okresnému súdu 1 oznámil, že
uvedený operát neobsahuje okresným súdom 1 požadované informácie. Dňa 15. decembra
2010 sťažovateľka preukázala svoje príjmové pomery a 23. decembra 2010 príslušným
dopravným inšpektorátom bolo okresnému súdu 1 oznámené, že sťažovateľka nie je
vlastníčkou žiadneho motorového vozidla.
Dňa 25. januára 2011 okresný súd 1 zaslal žalobu sťažovateľky na vyjadrenie
žalovanej a súčasne všeobecne poučil sťažovateľku o jej procesných právach, a napokon
okresný súd 1 uznesením priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov „... pre
dovolacie konanie“ (predmetné uznesenie bolo sťažovateľke doručené 11. februára 2011).
Sťažovateľka 4. februára 2011 v súvislosti s poučením o jej procesných právach oznámila,
že súhlasí s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania, a súčasne žiadala, aby jej
okresný súd 1 ustanovil v konaní právneho zástupcu na ochranu jej záujmov. Dňa
7. februára 2011 okresný súd 1 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok uznesenia
z 25. januára 2011, pričom z výroku vypustil, že oslobodenie sa priznáva „... pre dovolacie
konanie“.
Zákonná sudkyňa okresného súdu v predmetnej veci 17. februára 2011 oznámila
svoju zaujatosť, pričom súčasne oznámila, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka
bola bývalou zamestnankyňou okresného súdu 1, svoju zaujatosť namietali všetci sudcovia
okresného súdu 1, preto zákonná sudkyňa súčasne žiadala, aby bola predmetná vec
pridelená na konanie inému súdu. V dôsledku uvedeného bol spis 23. februára 2011
predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn.
5 NcC 8/2011 z 25. februára 2011 rozhodol o vylúčení všetkých sudcov okresného súdu 1
z prerokovania predmetnej veci a vec pridelil na ďalšie konanie okresnému súdu.
Okresnému súdu 1 bolo 1. marca 2011 doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe
a 23. marca 2011 bol spis vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu 1, ktorý 28. marca
2011 postúpil spis na ďalšie konanie okresnému súdu. Okresnému súdu bol spis doručený
29. marca 2011, ktorý predmetnú vec vedie pod sp. zn. 35 C 74/2011.
Okresný súd 4. apríla 2011 nariadil pojednávanie na 10. máj 2011, avšak 2. mája
2011 sťažovateľka žiadala o preročenie termínu pojednávania na jún 2011 z dôvodu, že
okresný súd zatiaľ nerozhodol o jej žiadosti ustanoviť jej v konaní právneho zástupcu na
účely kvalifikovanej ochrany jej práv, v dôsledku čoho okresný súd zrušil nariadené
pojednávanie a odročil ho na neurčito. Uznesením z 30. mája 2011 okresný súd ustanovil
sťažovateľke za právneho zástupcu v konaní zástupcu z Centra právnej pomoci Košice
a toto rozhodnutie 1. júna 2011 doručoval sťažovateľke.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu
vo veci vedenej pod sp. zn. 35 C 74/2011 (pôvodne vedenej okresným súdom 1 pod sp. zn.
45 C 162/2010) ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu, ako ani okresného
súdu 1 nezistil žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné
prieťahy v zmysle sťažovateľkou namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, bolo
bez právneho významu rozhodovať o jej žiadosti ustanoviť jej v konaní pred ústavným
súdom právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júla 2011