Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 207/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána

Lubyho o sťažnosti obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. Š.

B., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti K., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti K.,

s. r. o., trovy konania v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva

centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Š. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2011

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Š. B., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd 2“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len

„okresný súd 1“) pod sp. zn. , o zaplatenie sumy 905 295,80 Sk (30 050,32 €)

s príslušenstvom.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že konanie o jej návrhu z 10. januára

2002 pôvodne začalo na okresnom súde 1 pod sp. zn. , pričom od roku 2008

pokračuje na opätovne zriadenom okresnom súde 2 pod sp. zn. .

Sťažovateľka ďalej uviedla:

„Od podania žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáhal proti žalovaným v I. rade Mgr. Ľ.

K., bytom S., a žalovanou v II. rade, L. K., bytom tamtiež, o zaplatenie 905.295,80 Sk s

prísl. na Okresnom súde v Trnave sa začalo pojednávať vo veci dňa 27. 04. 2004. Súd

odročil pojednávanie na deň 13. 05. 2004 pre neprítomnosť oboch odporcov. Pojednávanie

dňa 13. 05. 2004 pre opätovnú neprítomnosť oboch odporcov a stanovil ďalší termín na deň

03. 06. 2004. Pojednávanie 03. 06. 2004, na ktorom boli všetci účastníci konania odročil na

deň 31. 08. 2004. Pojednávanie dňa 31. 08. 2004 súd odročil na deň 30. 09. 2004. Súd

pojednávanie zo dňa 30. 09. 2004 odročil na neurčito, za účelom vypracovania uznesenia

o uložení poriadkovej pokuty obom odporcom. Ďalší termín pojednávania súd stanovil na

deň 08. 09. 2005, na ktoré sa odporcovia nedostavili. Súd im uložil ďalšiu poriadkovú

pokutu a odročil pojednávanie za účelom znaleckého dokazovania. Od tohto ostatného

pojednávania t. j. od 08. 09. 2005 ani OS v Trnave, a po prevzatí veci OS v Piešťanoch ani

tento súd do dnešného dňa nekoná.

Sťažovateľ, zaslal som písomnú sťažnosť na nečinnosť Okresného súdu v Piešťanoch

zo dňa 24. 08. 2009, v ktorom som sa sťažoval na prieťahy v konaní a žiadal som súd, aby

bezodkladne začal konať.

Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 30. 09. 2009, sťažovateľovi

predsedníčka súdu, chronologicky popísala stav veci, ako som ho uviedol v merite veci

vyššie, a okrem toho aj stav konania vo veci vydania predbežného opatrenia – zákazu

disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré mali v tom čase vo vlastníctve titulom BSM obaja

žalovaní.

Tento návrh na vydanie predbežného opatrenia sťažovateľ podával 13. 03. 2007

a Okresný súd o ňom rozhodol dňa 22. 03. 2007, proti ktorému sa odvolali žalovaní

v I. a II. rade dňa 11. 04. 2007, Okresný súd v Trnave predložil toto odvolanie na Krajský

súd dňa 26. 04. 2007. Krajský súd dňa 09. 11. 2007 vrátil spis Okresnému súdu v Trnave

ako predčasne predložený, o to z dôvodu údajného pochybenia pri vyhotovení uznesenia pri

uložení poriadkovej pokuty žalovaným v I. a II. rade. Následne po vzniku Okresného súdu

v Piešťanoch, vec bola pridelená na ďalšie konanie v zmysle Opatrenia

zo dňa 13. 07. 2009 do oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. K. dňa 27. 07. 2009, keď

predtým bola vyňatá z oddelenia Mgr. K. A.“

Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1./ Základné právo Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5, 8 postupom

Okresného súdu v Piešťanoch, v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 33.000,- € (tridsaťtritisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./ Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., priznáva úhradu trov konania v

sume 987,50 € (slovom deväťstoosemdesiatsedem eur, päťdesiat centov), ktoré je Okresný

súd Piešťany povinný zaplatiť na účet jej advokáta JUDr. Š. B., advokátovi, so sídlom T.,

č. ú. ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. júna 2011 predsedníčku

okresného súdu 2, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju

vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu 2 vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 16. júna 2011

(sp. zn. Spr 391/11, doručenom ústavnému súdu 20. júna 2011) okrem iného uviedla:

„Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. vyplývajú nasledovné úkony

súdu:

- návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Trnava doručený dňa 10. 01. 2002,

- posledné pojednávanie vo veci sa na Okresnom súde Trnava konalo dňa

08. 09. 2005 a bolo odročené za účelom vypracovania uznesenia o uložení poriadkovej

pokuty odporcom v 1. a 2. rade s tým, že následne bude do konania prizvaný znalec,

- dňa 24. 10. 2005 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie odporcov

v 1. a 2. rade proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,

- v dôsledku uvedeného odvolania bol spis Okresným súdom Trnava dňa 11. 11. 2005

predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave,

- dňa 26. 04. 2006 bol spis Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému súdu

Trnava bez rozhodnutia o podanom odvolaní, za účelom odstránenia vytknutých

nedostatkov,

- dňa 30. 06. 2006 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne predložený Krajskému

súdu v Trnave na rozhodnutie o podanom odvolaní odporcov,

- dňa 04. 10. 2006 bol spis opätovne Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému

súdu Trnava bez rozhodnutia s odôvodnením, že vyhotovené uznesenie na čl. 146 spisu nie

je v zhode so znením vyhláseným na pojednávaní a je aj nesprávne datované,

- dňa 17. 10. 2006 vydal Okresný súd Trnava uznesenie (opravné) č. k.

167, ktorým opravil vytknuté vady,

- dňa 19. 01. 2007 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne doručený Krajskému

súdu v Trnave na rozhodnutie o vyššie uvedenom odvolaní odporcov,

- dňa 13. 03. 2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh navrhovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave prípisom

zo dňa 15. 03. 2007 (čl. 175) spis zapožičal späť Okresnému súdu Trnava za účelom

rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

- dňa 22. 03. 2007 okresný súd Trnava uznesením sp. zn. nariadil

predbežné opatrenie,

- dňa 11. 04. 2007 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie odporcov proti

nariadenému predbežnému opatreniu,

- dňa 26. 04. 2007 bol spis Okresným súdom Trnava predložený Krajskému súdu

v Trnave na rozhodnutie o odvolaní odporcov proti uzneseniu o nariadení predbežného

opatrenia,

- dňa 09. 11. 2007 bol spis Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému súdu

Trnava bez rozhodnutia o podanom odvolaní za účelom odstránenia vytknutých vád,

- v dôsledku reorganizácie súdnictva je predmetné konanie od 01. 01. 2008 vedené

na Okresnom súde Piešťany,

- dňa 22. 07. 2010 vydala zákonná sudkyňa JUDr. M. uznesenia č. k.

210 a č. k. -212, ktorými opravila vady vytýkané Krajským súdom v Trnave -

uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 24. 11. 2010,

- následne bol spis dňa 12. 01. 2011 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu

v Trnave na rozhodnutie o odvolaniach odporcov proti uzneseniam Okresnému súdu Trnava

o uložení poriadkových pokút a o nariadení predbežného opatrenia,

- Krajský súd v Trnave o podaných odvolaniach rozhodol uzneseniami 24Co/6/2011-

231 zo dňa 22. 02. 2011 a -235 zo dňa 02. 03. 2011,

- spis bol z Krajského súdu v Trnave doručený tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2011,

- dňa 14. 06. 2011 dala zákonná sudkyňa do spisu úpravu na doručenie výzvy

účastníkom, aby v lehote 30 dní doručili súdu prípadné znenie otázok na znalca, za účelom

nariadenia znaleckého dokazovania vo veci, z dôvodu ktorého bolo odročené posledné

pojednávanie vo veci dňa 08. 09. 2005 Okresným súdom Trnava a súčasne s touto výzvou

budú účastníkom doručené aj vyššie uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Trnave,

nakoľko nejde o rozhodnutia v merite veci

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. .“

Ústavný súd zistil zo spisu rovnaké skutočnosti o procesných úkonoch okresného

súdu 2, ako sú uvedené vo vyjadrení jeho predsedníčky, a preto z nich vychádzal.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené vyzval 27. júna 2011 sťažovateľku, aby sa

vyjadrila k stanovisku okresného súdu 2, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania.

Sťažovateľka vo svojom podaní z 1. júla 2011 (doručenom ústavnému súdu 6. júla 2011)

okrem iného uviedla:

„Okresný súd v Piešťanoch vo svojom vyjadrení sám potvrdil, že v merite veci

v konaní č. (pôvodne vedenom na OS Trnava sp. zn. ) doteraz

nekonal, pričom procesnými pochybeniami vydaných uznesení tiež spôsobil prieťahy

v konaní. Vyjadrenie prvostupňového súdu je vlastne opisom upovedomenia vybavenia

sťažnosti pod č. Spr 619/2009, zo dňa 30. 09. 2009, na sťažnosť, na prieťahy v konaní

predmetného sporu. Zákonná sudkyňa až 14. 06. 2011 dala do spisu úpravu na doručenie

výzvy účastníkom, na prípadné znenie otázok na znalca, a to od pojednávania dňa

08. 09. 2005.“

Vzhľadom na to, že účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala aj vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania, ktoré začalo 10. januára 2002 pred okresným súdom 1

a pokračovalo od 1. januára 2008 pred okresným súdom 2, je rozhodovanie o návrhu

na zaplatenie sumy 905 295,80 Sk (30 050,32 €) s príslušenstvom z titulu pohľadávky

vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu sťažovateľky s odporcom. Ide o vec, ktorá tvorí súčasť

štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nie je právne ani skutkovo

zložitá.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľky, ktorá je

v tomto spore žalobkyňou, v súvislosti s prieťahmi v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd

súčasne pri posudzovaní veci prihliada aj na prvú vetu , podľa ktorej len čo

sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Ústavný súd posudzoval postup okresného súdu 1

a okresného súdu 2 ako jeden celok.

a) Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu 2 a zo súdneho spisu

vyplynulo, že sťažovateľka podala 10. januára 2002 okresnému súdu 1 návrh na vydanie

predbežného opatrenia, doplnený 25. februára 2002 o návrh na vydanie platobného rozkazu,

resp. na nariadenie pojednávania.

Okresný súd 1 zamietol 8. apríla 2002 návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Po odvolaní sťažovateľky a neskoršom späťvzatí návrhu na vydanie predbežného opatrenia

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -70

zo 16. októbra 2002 konanie v tejto časti zastavil.

Okresný súd 1 nariadil prvé pojednávanie po vyše dvoch rokoch od začatia konania

na 27. apríl 2004. Po dvojnásobnom odročení sa uskutočnilo pojednávanie nariadené

na 3. jún 2004. Na tomto pojednávaní boli vypočutí účastníci konania, pričom odporcovia

navrhli nariadiť znalecké dokazovanie a výsluch svedkov.

Okresný súd 1 ďalej nariadil pojednávanie na 31. august 2004, ktoré bolo odročené

na 30. september 2004. Na pojednávaní 30. septembra 2004 sa nezúčastnili odporcovia,

preto okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že odporcom bude uložená

poriadková pokuta (táto bola uložená uznesením č. k. -128 z 1. októbra 2004).

Po neúspešnom a neefektívnom doručovaní počas obdobia jedného roka okresný súd 1

nariadil pojednávanie na 8. september 2005, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcov.

Na tomto pojednávaní bol vypočutý predvolaný svedok a odporcom bola uložená

poriadková pokuta po 20 000 Sk (uznesením č. k. -146 zo 16. septembra 2005;

opravným uznesením uvedený správny dátum 8. september 2005). Okresný súd 1 tiež

konštatoval, že do konania bude prizvaný znalec.

Proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podali odporcovia odvolanie, ktoré

bolo okresnému súdu 1 doručené 24. októbra 2005.

Od pojednávania nariadeného na 8. september 2005, ktoré sa týkalo aj prizvania

znalca do konania, okresný súd 1 už nenariadil žiadne pojednávanie a len opakovane

predkladal neúplný spis krajskému súdu (ktorý mu spis viackrát vrátil pre nesplnenie

formálnych náležitostí) v súvislosti s odvolaniami odporcov proti označenému uzneseniu

o uložení poriadkovej pokuty a proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

b) Okresný súd 2 potvrdil, že 3. decembra 2007 bol prijatý návrh na začatie konania

sťažovateľky, ktorý bol pridelený zákonnej sudkyni pod sp. zn. (pridelený

novej zákonnej sudkyni 27. júla 2009 a ďalšej zákonnej sudkyni 1. júla 2010).

Dňa 22. júla 2010 okresný súd 2 vydal opravné uznesenia k uzneseniu okresného

súdu 1 o uložení poriadkovej pokuty č. k. -146 z 8. septembra 2005.

Krajský súd uznesením č. k. -231 z 22. februára 2011 zrušil napadnuté

uznesenie okresného súdu 1 o uložení poriadkovej pokuty č. k. -146

z 8. septembra 2005 v znení opravných uznesení okresného súdu 1 a okresného súdu 2

v časti uloženia poriadkovej pokuty odporcovi 1 a v časti uloženia poriadkovej pokuty

odporkyni 2 ho zmenil tak, že odporkyni 2 uložil poriadkovú pokutu 200 €.

Krajský súd v rámci konania o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu 1

č. k. -183 z 22. marca 2007 o nariadení predbežného opatrenia po vyjadrení

sťažovateľky, ktorá navrhla predbežné opatrenie zrušiť, pretože pominuli dôvody, pre ktoré

bolo nariadené, uznesením č. k. -235 z 2. marca 2011 zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením,

že v čase rozhodovania o ňom bolo už bezpredmetné (nehnuteľnosť žalovaní už predali).

Okresný súd 2 od pridelenia veci – v súvislosti s reorganizáciou súdnictva

a s prechodom agendy okresného súdu 1 – v období od 1. januára 2008 do 22. júla 2010,

keď vydal 22. júla 2010 opravné uznesenie, na základe ktorého opravil výrok uznesenia

okresného súdu 1 č. k. -146 z 8. septembra 2005, neurobil vo veci samej žiadny

úkon. Až 14. júna 2011 vyzval odporcov, aby doručili okresnému súdu 2 prípadné znenie

otázok na znalca na účely nariadenia znaleckého dokazovania (potreba znaleckého

dokazovania vyplynula ešte z pojednávania okresného súdu 1 v tejto veci konaného

8. septembra 2005, resp. z návrhu odporcu z 3. júna 2004). Z uvedeného vyplýva, že

okresný 2 súd bol vo veci nečinný približne tri a pol roka, teda prakticky počas celého

obdobia, s ktorým sa spája jeho príslušnosť vo vzťahu k predmetnej veci.

Podľa názoru ústavného súdu v žiadnom prípade nemožno ospravedlniť skutočnosť,

že v namietanom konaní prvostupňový súd (okresný súd 1 a okresný súd 2) počas obdobia

deväť a pol roka od podania návrhu neprijal meritórne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd uzavrel, že v konaní sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) došlo nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou prvostupňového súdu k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo nečinnosťou, prikáže tomu,

kto právo porušil, aby vo veci konal. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu konanie

vo veci sťažovateľky nebolo ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému

súdu konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 33 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď uviedla:

„Sťažovateľ má za to, že k porušeniu základných práv sťažovateľa došlo nečinnosťou

súdu, preto je naplnený cieľ primeraného finančného zadosťučinenia, a teda naplnenia

ochrany porušeného základného práva, a to nielen deklaratórnym potvrdením, ale

aj priznaním finančného zadosťučinenia v sume 33.000,- €.

Túto výšku uplatnenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia, zdôvodňujem

jednak výškou žalovanej pohľadávky v sume 30.050,30,- €, ktorá pri 17,6 % úroku ročne

od podania žaloby od 10. 01. 2002 do 1. 4. 2011 presahuje už žalovanú istinu, pretože tento

úrok narástol na sumu 48.772,- €.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania okresného súdu 2 vedeného pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod

sp. zn. ) deväť a pol roka a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu

(správanie sťažovateľky) a to, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené aj vzhľadom

na predmet konania priznať sťažovateľke sumu 8 000 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastupovania v konaní vedenom ústavným súdom

advokátom JUDr. Š. B. Podľa ústavný súd môže v

odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi

konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka

v sťažnosti žiadala priznať trovy konania v sume 987,50 € za dva úkony právnej služby bez

toho, aby vyčíslila, z čoho pri formulovaní tejto požiadavky vychádzala.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 123,50 €, t. j. spolu 247 €, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 7,41 €, t. j. 14,82 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), predstavuje sumu 261,82 €.

Ústavný súd vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd 2 povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011