Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 207/2011
PDF · 272.13 KB
No categories available
IV. ÚS 207/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júla 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána
Lubyho o sťažnosti obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. Š.
B., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 140/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
16 C 6/2002), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti K., s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 140/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
16 C 6/2002) p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 140/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti K.,
s. r. o., trovy konania v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva
centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Š. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2011
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. Š. B., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd 2“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 140/2008, pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len
„okresný súd 1“) pod sp. zn. 16 C 6/2002, o zaplatenie sumy 905 295,80 Sk (30 050,32 €)
s príslušenstvom.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že konanie o jej návrhu z 10. januára
2002 pôvodne začalo na okresnom súde 1 pod sp. zn. 16 C 6/2002, pričom od roku 2008
pokračuje na opätovne zriadenom okresnom súde 2 pod sp. zn. 5 C 140/2008.
Sťažovateľka ďalej uviedla:
„Od podania žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáhal proti žalovaným v I. rade Mgr. Ľ.
K., bytom S., a žalovanou v II. rade, L. K., bytom tamtiež, o zaplatenie 905.295,80 Sk s
prísl. na Okresnom súde v Trnave sa začalo pojednávať vo veci dňa 27. 04. 2004. Súd
odročil pojednávanie na deň 13. 05. 2004 pre neprítomnosť oboch odporcov. Pojednávanie
dňa 13. 05. 2004 pre opätovnú neprítomnosť oboch odporcov a stanovil ďalší termín na deň
03. 06. 2004. Pojednávanie 03. 06. 2004, na ktorom boli všetci účastníci konania odročil na
deň 31. 08. 2004. Pojednávanie dňa 31. 08. 2004 súd odročil na deň 30. 09. 2004. Súd
pojednávanie zo dňa 30. 09. 2004 odročil na neurčito, za účelom vypracovania uznesenia
o uložení poriadkovej pokuty obom odporcom. Ďalší termín pojednávania súd stanovil na
deň 08. 09. 2005, na ktoré sa odporcovia nedostavili. Súd im uložil ďalšiu poriadkovú
pokutu a odročil pojednávanie za účelom znaleckého dokazovania. Od tohto ostatného
pojednávania t. j. od 08. 09. 2005 ani OS v Trnave, a po prevzatí veci OS v Piešťanoch ani
tento súd do dnešného dňa nekoná.
Sťažovateľ, zaslal som písomnú sťažnosť na nečinnosť Okresného súdu v Piešťanoch
zo dňa 24. 08. 2009, v ktorom som sa sťažoval na prieťahy v konaní a žiadal som súd, aby
bezodkladne začal konať.
Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 30. 09. 2009, sťažovateľovi
predsedníčka súdu, chronologicky popísala stav veci, ako som ho uviedol v merite veci
vyššie, a okrem toho aj stav konania vo veci vydania predbežného opatrenia – zákazu
disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré mali v tom čase vo vlastníctve titulom BSM obaja
žalovaní.
Tento návrh na vydanie predbežného opatrenia sťažovateľ podával 13. 03. 2007
a Okresný súd o ňom rozhodol dňa 22. 03. 2007, proti ktorému sa odvolali žalovaní
v I. a II. rade dňa 11. 04. 2007, Okresný súd v Trnave predložil toto odvolanie na Krajský
súd dňa 26. 04. 2007. Krajský súd dňa 09. 11. 2007 vrátil spis Okresnému súdu v Trnave
ako predčasne predložený, o to z dôvodu údajného pochybenia pri vyhotovení uznesenia pri
uložení poriadkovej pokuty žalovaným v I. a II. rade. Následne po vzniku Okresného súdu
v Piešťanoch, vec bola pridelená na ďalšie konanie v zmysle Opatrenia 1 SprR/9/2009
zo dňa 13. 07. 2009 do oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. K. dňa 27. 07. 2009, keď
predtým bola vyňatá z oddelenia Mgr. K. A.“
Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1./ Základné právo Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5, 8 postupom
Okresného súdu v Piešťanoch, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/140/2008 porušené bolo.
2/ Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 5 C/140/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
3/ Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., priznáva finančné zadosťučinenie
v sume 33.000,- € (tridsaťtritisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4./ Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., priznáva úhradu trov konania v
sume 987,50 € (slovom deväťstoosemdesiatsedem eur, päťdesiat centov), ktoré je Okresný
súd Piešťany povinný zaplatiť na účet jej advokáta JUDr. Š. B., advokátovi, so sídlom T.,
č. ú. ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. júna 2011 predsedníčku
okresného súdu 2, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju
vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predsedníčka okresného súdu 2 vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 16. júna 2011
(sp. zn. Spr 391/11, doručenom ústavnému súdu 20. júna 2011) okrem iného uviedla:
„Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. 5C/140/2008 vyplývajú nasledovné úkony
súdu:
- návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Trnava doručený dňa 10. 01. 2002,
- posledné pojednávanie vo veci sa na Okresnom súde Trnava konalo dňa
08. 09. 2005 a bolo odročené za účelom vypracovania uznesenia o uložení poriadkovej
pokuty odporcom v 1. a 2. rade s tým, že následne bude do konania prizvaný znalec,
- dňa 24. 10. 2005 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie odporcov
v 1. a 2. rade proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,
- v dôsledku uvedeného odvolania bol spis Okresným súdom Trnava dňa 11. 11. 2005
predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave,
- dňa 26. 04. 2006 bol spis Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému súdu
Trnava bez rozhodnutia o podanom odvolaní, za účelom odstránenia vytknutých
nedostatkov,
- dňa 30. 06. 2006 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne predložený Krajskému
súdu v Trnave na rozhodnutie o podanom odvolaní odporcov,
- dňa 04. 10. 2006 bol spis opätovne Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému
súdu Trnava bez rozhodnutia s odôvodnením, že vyhotovené uznesenie na čl. 146 spisu nie
je v zhode so znením vyhláseným na pojednávaní a je aj nesprávne datované,
- dňa 17. 10. 2006 vydal Okresný súd Trnava uznesenie (opravné) č. k. 16C 6/02-
167, ktorým opravil vytknuté vady,
- dňa 19. 01. 2007 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne doručený Krajskému
súdu v Trnave na rozhodnutie o vyššie uvedenom odvolaní odporcov,
- dňa 13. 03. 2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh navrhovateľa
na nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave prípisom
zo dňa 15. 03. 2007 (čl. 175) spis zapožičal späť Okresnému súdu Trnava za účelom
rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
- dňa 22. 03. 2007 okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 16C 6/02 nariadil
predbežné opatrenie,
- dňa 11. 04. 2007 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie odporcov proti
nariadenému predbežnému opatreniu,
- dňa 26. 04. 2007 bol spis Okresným súdom Trnava predložený Krajskému súdu
v Trnave na rozhodnutie o odvolaní odporcov proti uzneseniu o nariadení predbežného
opatrenia,
- dňa 09. 11. 2007 bol spis Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému súdu
Trnava bez rozhodnutia o podanom odvolaní za účelom odstránenia vytknutých vád,
- v dôsledku reorganizácie súdnictva je predmetné konanie od 01. 01. 2008 vedené
na Okresnom súde Piešťany,
- dňa 22. 07. 2010 vydala zákonná sudkyňa JUDr. M. uznesenia č. k. 5 C/140/2008-
210 a č. k. 5C/140/2008-212, ktorými opravila vady vytýkané Krajským súdom v Trnave -
uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 24. 11. 2010,
- následne bol spis dňa 12. 01. 2011 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu
v Trnave na rozhodnutie o odvolaniach odporcov proti uzneseniam Okresnému súdu Trnava
o uložení poriadkových pokút a o nariadení predbežného opatrenia,
- Krajský súd v Trnave o podaných odvolaniach rozhodol uzneseniami 24Co/6/2011-
231 zo dňa 22. 02. 2011 a 24Co/7/2011-235 zo dňa 02. 03. 2011,
- spis bol z Krajského súdu v Trnave doručený tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2011,
- dňa 14. 06. 2011 dala zákonná sudkyňa do spisu úpravu na doručenie výzvy
účastníkom, aby v lehote 30 dní doručili súdu prípadné znenie otázok na znalca, za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania vo veci, z dôvodu ktorého bolo odročené posledné
pojednávanie vo veci dňa 08. 09. 2005 Okresným súdom Trnava a súčasne s touto výzvou
budú účastníkom doručené aj vyššie uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Trnave,
nakoľko nejde o rozhodnutia v merite veci
Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný
súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde.“
Ústavný súd zistil zo spisu rovnaké skutočnosti o procesných úkonoch okresného
súdu 2, ako sú uvedené vo vyjadrení jeho predsedníčky, a preto z nich vychádzal.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené vyzval 27. júna 2011 sťažovateľku, aby sa
vyjadrila k stanovisku okresného súdu 2, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania.
Sťažovateľka vo svojom podaní z 1. júla 2011 (doručenom ústavnému súdu 6. júla 2011)
okrem iného uviedla:
„Okresný súd v Piešťanoch vo svojom vyjadrení sám potvrdil, že v merite veci
v konaní č. 5 C/140/2008 (pôvodne vedenom na OS Trnava sp. zn. 16 C 6/2002) doteraz
nekonal, pričom procesnými pochybeniami vydaných uznesení tiež spôsobil prieťahy
v konaní. Vyjadrenie prvostupňového súdu je vlastne opisom upovedomenia vybavenia
sťažnosti pod č. Spr 619/2009, zo dňa 30. 09. 2009, na sťažnosť, na prieťahy v konaní
predmetného sporu. Zákonná sudkyňa až 14. 06. 2011 dala do spisu úpravu na doručenie
výzvy účastníkom, na prípadné znenie otázok na znalca, a to od pojednávania dňa
08. 09. 2005.“
Vzhľadom na to, že účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala aj vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania, ktoré začalo 10. januára 2002 pred okresným súdom 1
a pokračovalo od 1. januára 2008 pred okresným súdom 2, je rozhodovanie o návrhu
na zaplatenie sumy 905 295,80 Sk (30 050,32 €) s príslušenstvom z titulu pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu sťažovateľky s odporcom. Ide o vec, ktorá tvorí súčasť
štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nie je právne ani skutkovo
zložitá.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľky, ktorá je
v tomto spore žalobkyňou, v súvislosti s prieťahmi v konaní.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd
súčasne pri posudzovaní veci prihliada aj na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo
sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Ústavný súd posudzoval postup okresného súdu 1
a okresného súdu 2 ako jeden celok.
a) Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu 2 a zo súdneho spisu
vyplynulo, že sťažovateľka podala 10. januára 2002 okresnému súdu 1 návrh na vydanie
predbežného opatrenia, doplnený 25. februára 2002 o návrh na vydanie platobného rozkazu,
resp. na nariadenie pojednávania.
Okresný súd 1 zamietol 8. apríla 2002 návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Po odvolaní sťažovateľky a neskoršom späťvzatí návrhu na vydanie predbežného opatrenia
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 Co 372/02-70
zo 16. októbra 2002 konanie v tejto časti zastavil.
Okresný súd 1 nariadil prvé pojednávanie po vyše dvoch rokoch od začatia konania
na 27. apríl 2004. Po dvojnásobnom odročení sa uskutočnilo pojednávanie nariadené
na 3. jún 2004. Na tomto pojednávaní boli vypočutí účastníci konania, pričom odporcovia
navrhli nariadiť znalecké dokazovanie a výsluch svedkov.
Okresný súd 1 ďalej nariadil pojednávanie na 31. august 2004, ktoré bolo odročené
na 30. september 2004. Na pojednávaní 30. septembra 2004 sa nezúčastnili odporcovia,
preto okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že odporcom bude uložená
poriadková pokuta (táto bola uložená uznesením č. k. 16 C 6/02-128 z 1. októbra 2004).
Po neúspešnom a neefektívnom doručovaní počas obdobia jedného roka okresný súd 1
nariadil pojednávanie na 8. september 2005, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcov.
Na tomto pojednávaní bol vypočutý predvolaný svedok a odporcom bola uložená
poriadková pokuta po 20 000 Sk (uznesením č. k. 16 C 6/02-146 zo 16. septembra 2005;
opravným uznesením uvedený správny dátum 8. september 2005). Okresný súd 1 tiež
konštatoval, že do konania bude prizvaný znalec.
Proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podali odporcovia odvolanie, ktoré
bolo okresnému súdu 1 doručené 24. októbra 2005.
Od pojednávania nariadeného na 8. september 2005, ktoré sa týkalo aj prizvania
znalca do konania, okresný súd 1 už nenariadil žiadne pojednávanie a len opakovane
predkladal neúplný spis krajskému súdu (ktorý mu spis viackrát vrátil pre nesplnenie
formálnych náležitostí) v súvislosti s odvolaniami odporcov proti označenému uzneseniu
o uložení poriadkovej pokuty a proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.
b) Okresný súd 2 potvrdil, že 3. decembra 2007 bol prijatý návrh na začatie konania
sťažovateľky, ktorý bol pridelený zákonnej sudkyni pod sp. zn. 5 C 140/2008 (pridelený
novej zákonnej sudkyni 27. júla 2009 a ďalšej zákonnej sudkyni 1. júla 2010).
Dňa 22. júla 2010 okresný súd 2 vydal opravné uznesenia k uzneseniu okresného
súdu 1 o uložení poriadkovej pokuty č. k. 16 C 2/02-146 z 8. septembra 2005.
Krajský súd uznesením č. k. 24 Co 6/2011-231 z 22. februára 2011 zrušil napadnuté
uznesenie okresného súdu 1 o uložení poriadkovej pokuty č. k. 16 C 2/02-146
z 8. septembra 2005 v znení opravných uznesení okresného súdu 1 a okresného súdu 2
v časti uloženia poriadkovej pokuty odporcovi 1 a v časti uloženia poriadkovej pokuty
odporkyni 2 ho zmenil tak, že odporkyni 2 uložil poriadkovú pokutu 200 €.
Krajský súd v rámci konania o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu 1
č. k. 16 C/6/2002-183 z 22. marca 2007 o nariadení predbežného opatrenia po vyjadrení
sťažovateľky, ktorá navrhla predbežné opatrenie zrušiť, pretože pominuli dôvody, pre ktoré
bolo nariadené, uznesením č. k. 24 Co 7/2011-235 z 2. marca 2011 zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením,
že v čase rozhodovania o ňom bolo už bezpredmetné (nehnuteľnosť žalovaní už predali).
Okresný súd 2 od pridelenia veci – v súvislosti s reorganizáciou súdnictva
a s prechodom agendy okresného súdu 1 – v období od 1. januára 2008 do 22. júla 2010,
keď vydal 22. júla 2010 opravné uznesenie, na základe ktorého opravil výrok uznesenia
okresného súdu 1 č. k. 16 C 2/02-146 z 8. septembra 2005, neurobil vo veci samej žiadny
úkon. Až 14. júna 2011 vyzval odporcov, aby doručili okresnému súdu 2 prípadné znenie
otázok na znalca na účely nariadenia znaleckého dokazovania (potreba znaleckého
dokazovania vyplynula ešte z pojednávania okresného súdu 1 v tejto veci konaného
8. septembra 2005, resp. z návrhu odporcu z 3. júna 2004). Z uvedeného vyplýva, že
okresný 2 súd bol vo veci nečinný približne tri a pol roka, teda prakticky počas celého
obdobia, s ktorým sa spája jeho príslušnosť vo vzťahu k predmetnej veci.
Podľa názoru ústavného súdu v žiadnom prípade nemožno ospravedlniť skutočnosť,
že v namietanom konaní prvostupňový súd (okresný súd 1 a okresný súd 2) počas obdobia
deväť a pol roka od podania návrhu neprijal meritórne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd uzavrel, že v konaní sp. zn.
5 C 140/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 6/2002) došlo nečinnosťou
a neefektívnou činnosťou prvostupňového súdu k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo nečinnosťou, prikáže tomu,
kto právo porušil, aby vo veci konal. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu konanie
vo veci sťažovateľky nebolo ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému
súdu konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 33 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď uviedla:
„Sťažovateľ má za to, že k porušeniu základných práv sťažovateľa došlo nečinnosťou
súdu, preto je naplnený cieľ primeraného finančného zadosťučinenia, a teda naplnenia
ochrany porušeného základného práva, a to nielen deklaratórnym potvrdením, ale
aj priznaním finančného zadosťučinenia v sume 33.000,- €.
Túto výšku uplatnenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia, zdôvodňujem
jednak výškou žalovanej pohľadávky v sume 30.050,30,- €, ktorá pri 17,6 % úroku ročne
od podania žaloby od 10. 01. 2002 do 1. 4. 2011 presahuje už žalovanú istinu, pretože tento
úrok narástol na sumu 48.772,- €.“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku
konania okresného súdu 2 vedeného pod sp. zn. 5 C 140/2008 (pôvodne vedeného pod
sp. zn. 16 C 6/2002) deväť a pol roka a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu
(správanie sťažovateľky) a to, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia
ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené aj vzhľadom
na predmet konania priznať sťažovateľke sumu 8 000 € ako primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastupovania v konaní vedenom ústavným súdom
advokátom JUDr. Š. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v
odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi
konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka
v sťažnosti žiadala priznať trovy konania v sume 987,50 € za dva úkony právnej služby bez
toho, aby vyčíslila, z čoho pri formulovaní tejto požiadavky vychádzala.
Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 123,50 €, t. j. spolu 247 €, čo spolu s režijným
paušálom 2 x 7,41 €, t. j. 14,82 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), predstavuje sumu 261,82 €.
Ústavný súd vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd 2 povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote
uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júla 2011