Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 335/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. B., B., pre

namietané porušenie čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 19

ods. 1, , 2 a 4, a 2 a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva

podľa čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práva

podľa čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 5, čl. 9 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1

a 2, čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -198 z 8. februára 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2011

doručená sťažnosť Ing. I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. I.

B., B., pre namietané porušenie čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13,

, , 2 a 4, a 2 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva podľa čl. 32 ods. 4, čl. 36

ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa

čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 5, čl. 9 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2,

čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny“) v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -198

z 8. februára 2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«... Podpísaný Ing. I. K. podávam sťažnosť podľa Slovenskej

republiky vo veci porušenia môjho základného práva... rozsudkom Krajského súdu

Bratislava v konaní -198 zo dňa 8. 2. 2011 týkajúcom sa môjho odvolania

voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. 5. 2010 č. k. -94 vo

veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

S. a H. zastúpených kolíznym opatrovník Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa rozvodu

manželstva účastníkov potvrdil. V napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv

a povinnosti rodičov k maloletým deťom S. K. a H. K. na čas po rozvode zrušil a v tejto

časti vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu...

Odvolací súd v zmenenom senáte /pôvodne pridelené JUDr. G./, bez ďalšieho

skúmania a šetrenia rozhodol bez zvolania pojednávania a stotožnil sa s výrokmi

prvostupňového súdu, ktorý arbitrážne bez akéhokoľvek preukázania logického

a spravodlivého konania odôvodnil 14 stranový rozsudok o rozvode manželstva

štvorriadkovým výrokom psychologičky , absolútne nerelevantným k rozvodu.

Odvolací súd na str. 6. odst. 1 posúdil ako nedôvodnú námietku odporcu, že súd

prvého stupňa nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu...

Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd neskúmal odporcom avizované sústavné

zasahovanie rodiny navrhovateľky do súkromia manželov a maloletých detí... Odvolací súd

absolútne prehliada zanedbanie povinnosti prvostupňového súdu, kedy na základe

doporučenia z manželskej poradne manželstvo nerozvádzať, prvostupňový súd nevykonal

jeden jediný úkon na ochranu rodiny a rodičovstva...

Naopak, odvolací súd rozhodnúc sa nevykonávať ďalšie dokazovania súhlasne

s prvostupňovým súdom prijíma nepreskúmané, neodborné a k rozvodu nerelevantné

vyjadrenie psychológa PhDr. B. účelovo dodané 5 mesiacov po návrhu na rozvod a dva dni

pred pojednávaním dňa 21. 4. 2010. Už v roku 2007 svojou nesprávnou diagnózou

a terapiou nabádala PhDr. B. navrhovateľku k rozvodu manželstva, neskúmajúc

každodenné návštevy matky navrhovateľky a jej sústavné zasahovanie do manželstva.

Odvolací súd prehliada skutočnosť, že dňa 20. 3. 2010 navrhovateľka protiprávne

odlúčila maloletú H. na popudzovanie svojej sestry a matky od sťažovateľa...

Odvolací súd prehliada a nevyjadruje sa ku konaniu prvostupňového súdu, ktorý

namiesto snahy o spravodlivý proces, prešetrenie zásahov rodiny navrhovateľky do

súkromia rodiny a maloletých deti a preskúmaním pomerov kolíznym opatrovníkom koná

proti udržaniu rodiny, proti záujmu maloletých deti...

Tvrdenie prvostupňového súdu... „Rozvod nie je v nezáujme dieťaťa“..., bez

akéhokoľvek šetrenia pomerov vytknutého odvolacím súdom, je dôkazom o konaní

prvostupňového súdu, ktorý tradične na základe zvyklosti minulého režimu zveruje deti

matke, pretrháva citové putá maloletých detí k otcovi, pod zámienkou ochrany

súrodeneckých vzťahov S. a H. absolútne ignoruje súrodenecké vzťahy k staršiemu bratovi

T. a sestre B. ako aj starým rodičom a snaží sa vytvoriť štandardnú neplnohodnotnú rodinu,

kde otca nahrádza stará matka a sestra matky maloletých detí.

Odvolací súd sa nevyjadruje ku konaniu prvostupňového súdu, ktorý predbežné

opatrenie nariadil i napriek tomu, že navrhovateľka pod nátlakom rodiny dňa 20. 3. 2010

protiprávne odlúčila maloletú bezbrannú H. ako kojenca od otca a od brata, keďže maloletý

S. odmietol ísť s matkou a zostal bývať s otcom...

Odvolací súd svojím nešetrením a nezvolaním pojednávania neumožnil spravodlivé

rozhodnutie vo veci, kde v prípade šetrenia by zistil aktuálny skutkový stav...»

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a rozsudkom krajského súdu č. k. -198 z 8. februára

2011 boli porušené jeho základné práva a práva jeho maloletých detí podľa čl. 2 ods. 2,

čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1, 2 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2

, práva podľa dohovoru, základné práva podľa ,

a čl. 37 ods. 3 listiny, základné práva podľa čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 5, čl. 9

ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2

Dohovoru o právach dieťaťa. Porušenie svojich práv vidí v tom, že úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny, okresný súd a krajský súd nevykonali šetrenie a dokazovanie v rozsahu

potrebnom na spravodlivé rozhodnutie o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým

deťom.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo Ing. I. K. upravené v čl. 2 odst. 2, čl. 12 odst. 1 a odst. 2, č1. 19

odst. 1, a odst. 4 postupom Krajského súdu

Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. (rozhodnutím č. k -198

z 8. 2. bolo.

Základné právo Ing. I. K. upravené v čl. 2 odst. 2, čl. 12 odst. 1 a odst. 2, čl. 13, čl.

19 odst. 1, a odst. 4, a odst. 2, Slovenskej

republiky a práva podľa medzinárodných dohovorov čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd č1. 32 odst. 4. čl. 36 odst. 1 a čl. 37 odst. 3 Listiny základných

ľudských práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru a práva maloletých detí podľa čl. 2 odst. 1 a odst.

2, čl. 3 odst. 1, odst. 2 a odst. 3, čl. 5, čl. 9 odst. 1 a odst. 2, čl. 12 odst. 1 a 2, čl. 16 odst. 1

a odst. 2, čl. 18 odst. 1 a odst. 2, čl. 19 odst. 1 a čl. 27 odst. 2 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

Základné právo Ing. I. K. upravené v čl. 12 odst. 1 a odst. 2 , čl. 13, čl. 41 odst. 1

a odst. 2 a práva podľa medzinárodných dohovorov odst.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 32 odst. 4., čl. 36 odst. 1 a čl. 37 odst. 3

Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru a práva maloletých detí podľa

čl. 2 odst. 1 a odst. 2, čl. 3 odst. 1,odst. 2 a odst. 3, čl. 5, čl. 9 odst. 1 a odst. 2, čl. 12 odst. 1

a 2, čl. 16 odst. 1 a odst. 2, čl. 18 odst. 1 a odst. 2, čl. 19 odst. 1 a čl. 27 odst. 2 Dohovoru

o právach dieťaťa postupom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Rozhodnutie Krajského súdu č. k. -198 z 8. 2. 2011 zrušuje a vec

vracia na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu Bratislava V ukladá, aby vo veci konal tak, aby k ďalšiemu

porušovaniu základných práv podľa čl.12 odst. 1, odst. 2. a odst. 4, čl. 13. čl. 19 odst. 1

a odst. 2. čl. 41 odst. 1 a odst. 4, čl. 42 odst. 1 a čl. 48 odst. 2.v konaniach

a už nedochádzalo a ukladá obnoviť stav pred porušením základného práva

a nariadiť návrat maloletých detí do miesta trvalého bydliska B.

4. Ing. I. K. priznáva finančné zadosťučinenie 63 000,- EUR (slovom

sesťdesiattritisíc EUR), ktoré je Krajský súd povinný Ing. I. K. vyplatiť do 15 dni od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Ing. I. K. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia 306,28 EUR ktoré je

Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. Sťažovateľ svojou sťažnosťou napadol postup úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Preskúmaniu

ústavnosti postupu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ústavným súdom bráni princíp

subsidiarity zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd

().

Príslušným všeobecným súdom bol okresný súd, ktorý napadnutý postup úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny vyhodnotil v rozsudku č. k. -94 z 28. mája

2010. V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

2. Sťažovateľ svojou sťažnosťou ďalej namietal postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Preskúmaniu ústavnosti postupu okresného súdu

ústavným súdom bráni princíp subsidiarity zakotvený v , podľa ktorého

ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd ().

Všeobecným súdom, ktorý napadnutý postup a rozsudok okresného súdu č. k.

-94 z 28. mája 2010 preskúmal v odvolacom konaní, bol krajský súd. V tejto

časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv aj

rozsudkom krajského súdu č. k. -198 z 8. februára 2011. V tejto súvislosti

ústavný súd zistil, že týmto rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva sťažovateľa a v časti týkajúcej sa úpravy výkonu

práv a povinností rodičov k maloletým deťom S. K. a H. K. (ďalej len „maloleté deti“) na

čas po rozvode, rozsudok zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3.1 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnú

neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorých by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Teda úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nie je, aby určil, či

preskúmavanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorých

z práv alebo slobôd zaručených alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a stala sa súčasťou jej právneho poriadku, ale spočíva len v tom, aby

určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva podľa čl. 2 ods. 2 a základných práv

podľa a 2, č1. 19 ods. 1 a a 4 z dôvodu svojvoľnosti

a arbitrárnosti záverov napadnutého rozhodnutia krajského súdu v časti týkajúcej sa rozvodu

manželstva sťažovateľa. Neuvádza námietky, ktoré by svedčili, že došlo k takémuto postupu

zo strany všeobecného súdu, vytýka mu len hodnotenia dôkazov. Neúspech v konaní pred

všeobecným súdom nemožno ponímať podľa názoru ústavného súdu ako porušenie

základných práv a slobôd sťažovateľa.

Ústavný súd zastáva názor, že všeobecný súd nemôže byť v zásade porušovateľom

základných práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný

súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až

(napr. ). V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči

všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s .

Vzhľadom na to, že pokiaľ ide rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa rozvodu

manželstva, sťažovateľ namietal len porušenie svojich základných práv hmotného

charakteru a nenamietal zároveň aj porušenie , ústavný súd v tejto časti

sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

3.2 Pokiaľ ide o rozsudok krajského súdu č. k. -198 z 8. februára 2011

v časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po

rozvode, v tejto časti krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd pri prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal z princípu subsidiarity

zakotveného v . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci

ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach tým spôsobom, že ochrany základných práv a slobôd sa

na ústavnom súde možno domáhať iba v prípade, ak túto ochranu nemôžu sťažovateľom

poskytnúť všeobecné súdy.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nemá právomoc preskúmať rozsudok krajského súdu č. k. -198

z 8. februára 2011 v časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov

k maloletým deťom na čas po rozvode, pretože v tejto časti krajský súd rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V tejto časti ešte nebolo

všeobecným súdom právoplatne rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti

sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr.

, , , ).

Sťažovateľ okrem porušenia svojich základných práv namieta v sťažnosti aj

porušenie práv svojich maloletých detí podľa čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 5, čl. 9

ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2

Dohovoru o právach dieťaťa. Vzhľadom na to, že v časti týkajúcej sa úpravy práv

a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode všeobecný súd ešte koná, ústavný súd

v tejto časti sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Navyše,

ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ toto porušenie namieta bez toho, aby

svoje maloleté deti v úvode sťažnosti označil ako účastníkov konania.

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi, napr. návrhom

na pozastavenie účinnosti rozhodnutia krajského súdu.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011