Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 334/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., R. T., E. K., B., Š. T., K., zastúpených advokátom

JUDr. J. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie ich základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -72 z 28. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K., R. T., E. K. a Š. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2011

doručená sťažnosť J. K., K., R. T., B., E. K., B., Š. T., K. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie

ich základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -72 z 28. februára 2011.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti doplnenej podaním z 28. júna 2011 uviedli:

«... V dedičskej veci po poručiteľke Ž. D. rod. H. nar. ..., naposledy bytom B. č. ...,

zomrelej dňa ..., v dedičskom konaní D ..., bolo prejednané dedičstvo u notára JUDr. F.

s tým, že notár prejednal v tejto dedičskej veci okrem iného aj pozemok mpč. ... o výmere

2

iba 458 m. Stalo sa tak preto, že z Pozemkovej knihy bol notárovi doručený pozemnoknižný

výpis vložky č. ... kat. úz. B. na ktorom výpise bola označená parcela č. ... Roľa na

2

Kamennom pole o výmere 458 m.

Neskôr sme ako dedičia - sťažovatelia nahliadnutím do pozemnoknižnej vložky č. ...

kat. úz. B. zistili, že parcela mpč. ... Roľa na kamennom pole kat. úz. B. má skutočnú výmeru

2

4258 ma to na tom základe, že v časti A Majetková podstata parcela č. ... Roľa na

2

Kamennom pole má výmeru 4258 ma v časti B Vlastníctvo je zápis pod 3 Došlo: 22. júnia

2

1954 cd ... Odčleňuje sa časť z parcely čís. ... vo výmere 421 mdo inej vložky čís. ... tejto

2

knihy a opravuje sa parc. výmera čís. ... na 4258 m.

Je skutočnosťou, že v dedičskom konaní D ..., bola prejednaná parcela mpč. ... kat.

2

úz. B. o výmere 458 m, a to na základe chybne vyhotoveného pozemnoknižného výpisu. Na

základe chybného údaju z Pozemkovej knihy teda notár JUDr. F. prejednal v dedičskom

2 2

konaní iba časť parcely ... kat. úz. B. o výmere 421 ma zvyšok – 3800 mz tejto parcely

ostalo neprejednaných. Preto sa všetci sťažovatelia domnievame, že ja ako sťažovateľ a

dedič v druhom rade som oprávnene podal návrh dňa 22. 4. 2005 na dodatočné prejednanie

2

dedičstva a to na parcelu mpč. ... Roľa na kamennom pole o výmere 4258 ma parcela č. ...

2

roľa o výmere 2489 m, obe kat. úz. B.

V tejto dedičskej veci Okresný súd Košice - okolie Uznesením dedičské konanie

zastavil z dôvodu prekážky veci už rozsúdenej, preto že nehnuteľnosti o ktorých prejednanie

som ako dedič a sťažovateľ v druhom rade požiadal už mali byť prejednané v dedičskom

konaní D ...

Na základe našej žiadosti o opravu poučenia uznesenia podľa ust. , súd

prvého stupňa Uznesením zo dňa 29. 9. 2009 opravil v Uznesení zo dňa 20. 9. 2005 časť

poučenie tak, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

prostredníctvom podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Košiciach.

Na základe uvedeného potom bolo nášmu právnemu zástupcovi dňa 13. 10. 2009

doručené pôvodné Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č. k.: - 41

zo dňa 22. 9. 2005 spolu s opravným Uznesením Okresného súdu Košice - okolie

č. k.: - 42 zo dňa 29. 9. 2009.

Prostredníctvom nášho právneho zástupcu sme v zákonnej lehote podali odvolanie

proti Uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k.: - 42 zo dňa

22. 9. 2005 spolu s opravným Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č. k.:

- 42 zo dňa 29. 9. 2009 a navrhli sme, aby odvolací súd zrušil Uznesenia

súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na nové dedičské konanie. Podané

odvolanie sme odôvodnili podľa ust. keď súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a podľa ust. keď rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nesprávnym

právnym posúdením veci v tomto prípade je tá skutočnosť, že súd použil síce správny

právny predpis ale nesprávne ho vyložil.

Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 28. 2. 2011, č. k.: -72

doručeným dňa 27. 4. 2011 „Potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením.“ V odôvodnení uznesenia odvolací súd uvádza stanovisko dedičky H. O.,, ktorá

vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne a poukázala na § 70 katastrálneho zákona podľa ktorého záväzným údajom

katastra nehnuteľností je parcelné číslo a nie výmera parcely. Z toho dôvodu je osvedčenie

o dedičstve zo dňa 5. 3. 1996 sp. zn.: D ... prekážkou už rozhodnutej veci o dedení parcely

č. ... k. ú. B. vednej na LV č. ... H. O. Táto parcela mala už v čase prejednania výmeru 4 258

2

ma teda došlo iba k chybe v písaní výmery parcely uvedenej katastrom. Odvolací súd si

osvojil tento právny názor dedičky H. O. pri odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

v spojení s opravným uznesením, porušil moje základné právo na súdnu ochranu podľa

a porušil moje právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Odvolací súd nezaslal vyjadrenie vo veci dedičky H. O. ostatným účastníkom konania

a týmto postupom znemožnil realizáciu procesného práva sťažovateľov vyjadriť sa k

tvrdeniam dedičky H. O. Sťažovateľom bolo v konaní pred súdom prvého stupňa a

odvolacím súdom upreté aj právo na verejné prejednanie veci v ich prítomnosti, právo

navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdených skutočností a právo vyjadrovať sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom...»

Sťažovatelia sú toho názoru, že namietané uznesenie krajského súdu porušuje ich

základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie svojich práv vidia v tom, že krajský súd

uznesením č. k. -72 z 28. februára 2011 potvrdil uznesenie Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) č. k. -31 z 20. septembra 2005

v spojení s opravným uznesením č. k. -42 z 29. septembra 2009, ktorým súd

prvého stupňa zastavil konanie o novoobjavenom majetku po Ž. D. z toho dôvodu, že

nehnuteľnosti, o prejednanie ktorých dedič R. T. žiadal, boli už predmetom pôvodného

dedičského konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. D 719/94, a teda ide o vec

rozsúdenú (res iudicata). Podľa názoru sťažovateľov uvedená chyba pri výmere danej

parcely, ktorú nespôsobil ani notár a ani účastníci dedičského konania, má zásadný význam

pre dohodu dedičov, lebo ich priamo ovplyvňuje pri úvahe o veľkosti a hodnote a rozdelení

prejednávaného majetku.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením č. k. -72

z 28. februára 2011, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a priznal sťažovateľom náhradu trov konania vo výške 553,28 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnú

neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorých by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Teda úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nie je, aby určil, či

preskúmavanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorých

z práv alebo slobôd zaručených alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a stala sa súčasťou jej právneho poriadku, ale spočíva len v tom, aby

určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Základnou námietkou sťažovateľov obsiahnutou v odôvodnení ich sťažnosti bolo ich

presvedčenie, že krajský súd, ktorý uznesením č. k. -72 z 28. februára 2011

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -31 z 20. septembra 2005 v spojení

s opravným uznesením č. k. -42 z 29. septembra 2009 o zastavení konania

o novoobjavenom majetku z dôvodu prekážky res iudicata, porušil právo sťažovateľov na

verejné prejednanie veci v ich prítomnosti, právo navrhovať dôkazy na podporu svojich

tvrdených skutočností a právo vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade

oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov,

ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich

rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. -72 z 28. februára

2011 sa uvádza:

«... Podaním zo dňa 22. 6. 2005 R. T. žiadal, aby súd opätovne prejednal

nehnuteľnosti v katastrálnom území K., zapísané vo vložke č. ..., a to parcely č. ... o výmere

2 2

4258 ma parcely č. ... roľa o výmere 2489 m, pričom poukázal aj na výpis z LV č. ...

Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. D ... „došlo k nesprávnemu prevedeniu parciel ...

2

a ...“, lebo v osvedčení o dedičstve sú tieto parcely uvedené s výmerou 458 m, pokiaľ ide o

2 2

parcelu č. ... namiesto 4258 ma pri parcele č. ... je uvedená výmera 2215 mnamiesto

2

2489 m.

Z obsahu spisu Okresného súdu Košice-vidiek sp. zn. D 719/94 vyplýva, že toto

konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého parcelu č. ... roľa s

2

výmerou 458 mso stavom v KN identifikované totožné, nadobudla dedička H. O. a parcelu

2 2

č. ... roľa o výmere 2489 mv KN identifikovaná ako parcela č. ... roľa o výmere 2215 m,

nadobudla M. B.

Vzhľadom na to, že parcely č. ... a ... v k. ú. B. boli už predmetom konania

o dedičstve (a to bez ohľadu na to, v akej výmere, lebo výmera je údaj odvodený

z geometrického určenia a polohového určenia pozemku - § 3 ods. 7 Katastrálneho zákona),

dedičia sa na vyporiadaní týchto parciel dohodli, nejde teda o novoobjavený majetok

v zmysle , ale o majetok, o ktorom už bolo rozhodnuté, správne súd prvého

stupňa konanie v tejto veci zastavil...»

Krajský súd vo veci postupoval podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom zistil, že majetok už bol prejednaný podľa

a bolo o ňom už právoplatne rozhodnuté.

Skutkové a právne závery krajského súdu sú v danom prípade jasne zdôvodnené

a toto zdôvodnenie je i náležite a obšírne zhodnotené. Krajský súd sa vysporiadal

s námietkami obsiahnutými v odvolaní ústavne predvídaným spôsobom. Závery krajského

súdu sú logickým pokračovaním dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom

a podradené príslušným právnym ustanoveniam, ktorými sa daná právna vec spravuje.

Právomoc ústavného súdu mu neumožňuje, aby vykonal prieskum právnych názorov

všeobecného súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej.

Ústavný súd by mohol vo veci zasiahnuť len vtedy, ak by rozhodnutie krajského súdu

bolo nezlučiteľné s a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a ak by

závery všeobecného súdu boli svojvoľné a zjavne neodôvodnené.

O svojvôli pri rozhodnutí vo veci samej by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa

všeobecný súd pri aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil, že by došlo zásadným

spôsobom k popretiu príslušných ustanovení právneho poriadku, t. j. ak by sa zásadným

spôsobom poprel ich význam.

Dané rozhodnutie podľa ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu

takéto nedostatky nevykazuje.

Ústavný súd nepovažuje odôvodnenie uznesenia krajského súdu č. k.

-72 z 28. februára 2011 za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné, resp. udržateľné do tej miery, aby malo za

následok porušenie označených ústavnoprocesných práv sťažovateľov. Samotná

skutočnosť, že sa sťažovatelia s rozhodnutím krajského súdu nestotožňujú, nemôže viesť k

záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu.

Ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce

možnosť porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, preto

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011