Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 334/2011
PDF · 186.94 KB
No categories available
III. ÚS 334/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., R. T., E. K., B., Š. T., K., zastúpených advokátom
JUDr. J. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie ich základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K., R. T., E. K. a Š. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2011
doručená sťažnosť J. K., K., R. T., B., E. K., B., Š. T., K. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie
ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti doplnenej podaním z 28. júna 2011 uviedli:
«... V dedičskej veci po poručiteľke Ž. D. rod. H. nar. ..., naposledy bytom B. č. ...,
zomrelej dňa ..., v dedičskom konaní D ..., bolo prejednané dedičstvo u notára JUDr. F.
s tým, že notár prejednal v tejto dedičskej veci okrem iného aj pozemok mpč. ... o výmere
2
iba 458 m. Stalo sa tak preto, že z Pozemkovej knihy bol notárovi doručený pozemnoknižný
výpis vložky č. ... kat. úz. B. na ktorom výpise bola označená parcela č. ... Roľa na
2
Kamennom pole o výmere 458 m.
Neskôr sme ako dedičia - sťažovatelia nahliadnutím do pozemnoknižnej vložky č. ...
kat. úz. B. zistili, že parcela mpč. ... Roľa na kamennom pole kat. úz. B. má skutočnú výmeru
2
4258 ma to na tom základe, že v časti A Majetková podstata parcela č. ... Roľa na
2
Kamennom pole má výmeru 4258 ma v časti B Vlastníctvo je zápis pod 3 Došlo: 22. júnia
2
1954 cd ... Odčleňuje sa časť z parcely čís. ... vo výmere 421 mdo inej vložky čís. ... tejto
2
knihy a opravuje sa parc. výmera čís. ... na 4258 m.
Je skutočnosťou, že v dedičskom konaní D ..., bola prejednaná parcela mpč. ... kat.
2
úz. B. o výmere 458 m, a to na základe chybne vyhotoveného pozemnoknižného výpisu. Na
základe chybného údaju z Pozemkovej knihy teda notár JUDr. F. prejednal v dedičskom
2 2
konaní iba časť parcely ... kat. úz. B. o výmere 421 ma zvyšok – 3800 mz tejto parcely
ostalo neprejednaných. Preto sa všetci sťažovatelia domnievame, že ja ako sťažovateľ a
dedič v druhom rade som oprávnene podal návrh dňa 22. 4. 2005 na dodatočné prejednanie
2
dedičstva a to na parcelu mpč. ... Roľa na kamennom pole o výmere 4258 ma parcela č. ...
2
roľa o výmere 2489 m, obe kat. úz. B.
V tejto dedičskej veci Okresný súd Košice - okolie Uznesením dedičské konanie
zastavil z dôvodu prekážky veci už rozsúdenej, preto že nehnuteľnosti o ktorých prejednanie
som ako dedič a sťažovateľ v druhom rade požiadal už mali byť prejednané v dedičskom
konaní D ...
Na základe našej žiadosti o opravu poučenia uznesenia podľa ust. § 164 O. s. p., súd
prvého stupňa Uznesením zo dňa 29. 9. 2009 opravil v Uznesení zo dňa 20. 9. 2005 časť
poučenie tak, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Košiciach.
Na základe uvedeného potom bolo nášmu právnemu zástupcovi dňa 13. 10. 2009
doručené pôvodné Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č. k.: 13 D 435/2005 - 41
zo dňa 22. 9. 2005 spolu s opravným Uznesením Okresného súdu Košice - okolie
č. k.: 13 D 435/2005 - 42 zo dňa 29. 9. 2009.
Prostredníctvom nášho právneho zástupcu sme v zákonnej lehote podali odvolanie
proti Uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k.: 13 D 435/2005 - 42 zo dňa
22. 9. 2005 spolu s opravným Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č. k.:
13 D 435/2005 - 42 zo dňa 29. 9. 2009 a navrhli sme, aby odvolací súd zrušil Uznesenia
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na nové dedičské konanie. Podané
odvolanie sme odôvodnili podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c O. s. p. keď súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f O. s. p. keď rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nesprávnym
právnym posúdením veci v tomto prípade je tá skutočnosť, že súd použil síce správny
právny predpis ale nesprávne ho vyložil.
Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 28. 2. 2011, č. k.: 9 CoD 100/2009-72
doručeným dňa 27. 4. 2011 „Potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným
uznesením.“ V odôvodnení uznesenia odvolací súd uvádza stanovisko dedičky H. O.,, ktorá
vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne a poukázala na § 70 katastrálneho zákona podľa ktorého záväzným údajom
katastra nehnuteľností je parcelné číslo a nie výmera parcely. Z toho dôvodu je osvedčenie
o dedičstve zo dňa 5. 3. 1996 sp. zn.: D ... prekážkou už rozhodnutej veci o dedení parcely
č. ... k. ú. B. vednej na LV č. ... H. O. Táto parcela mala už v čase prejednania výmeru 4 258
2
ma teda došlo iba k chybe v písaní výmery parcely uvedenej katastrom. Odvolací súd si
osvojil tento právny názor dedičky H. O. pri odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
v spojení s opravným uznesením, porušil moje základné právo na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušil moje právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Odvolací súd nezaslal vyjadrenie vo veci dedičky H. O. ostatným účastníkom konania
a týmto postupom znemožnil realizáciu procesného práva sťažovateľov vyjadriť sa k
tvrdeniam dedičky H. O. Sťažovateľom bolo v konaní pred súdom prvého stupňa a
odvolacím súdom upreté aj právo na verejné prejednanie veci v ich prítomnosti, právo
navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdených skutočností a právo vyjadrovať sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom...»
Sťažovatelia sú toho názoru, že namietané uznesenie krajského súdu porušuje ich
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie svojich práv vidia v tom, že krajský súd
uznesením č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 potvrdil uznesenie Okresného súdu
Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 D/435/2005-31 z 20. septembra 2005
v spojení s opravným uznesením č. k. 13 D/4435/2005-42 z 29. septembra 2009, ktorým súd
prvého stupňa zastavil konanie o novoobjavenom majetku po Ž. D. z toho dôvodu, že
nehnuteľnosti, o prejednanie ktorých dedič R. T. žiadal, boli už predmetom pôvodného
dedičského konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. D 719/94, a teda ide o vec
rozsúdenú (res iudicata). Podľa názoru sťažovateľov uvedená chyba pri výmere danej
parcely, ktorú nespôsobil ani notár a ani účastníci dedičského konania, má zásadný význam
pre dohodu dedičov, lebo ich priamo ovplyvňuje pri úvahe o veľkosti a hodnote a rozdelení
prejednávaného majetku.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil
porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením č. k. 9 CoD/100/2009-72
z 28. februára 2011, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a priznal sťažovateľom náhradu trov konania vo výške 553,28 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnú
neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí
žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorých by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Teda úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nie je, aby určil, či
preskúmavanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorých
z práv alebo slobôd zaručených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a stala sa súčasťou jej právneho poriadku, ale spočíva len v tom, aby
určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.
Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý
pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).
Základnou námietkou sťažovateľov obsiahnutou v odôvodnení ich sťažnosti bolo ich
presvedčenie, že krajský súd, ktorý uznesením č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011
potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 13 D/435/2005-31 z 20. septembra 2005 v spojení
s opravným uznesením č. k. 13 D/4435/2005-42 z 29. septembra 2009 o zastavení konania
o novoobjavenom majetku z dôvodu prekážky res iudicata, porušil právo sťažovateľov na
verejné prejednanie veci v ich prítomnosti, právo navrhovať dôkazy na podporu svojich
tvrdených skutočností a právo vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade
oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov,
ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich
rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (I. ÚS 147/01, II. ÚS 231/04).
Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly
zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za
následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 43/04).
V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára
2011 sa uvádza:
«... Podaním zo dňa 22. 6. 2005 R. T. žiadal, aby súd opätovne prejednal
nehnuteľnosti v katastrálnom území K., zapísané vo vložke č. ..., a to parcely č. ... o výmere
2 2
4258 ma parcely č. ... roľa o výmere 2489 m, pričom poukázal aj na výpis z LV č. ...
Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. D ... „došlo k nesprávnemu prevedeniu parciel ...
2
a ...“, lebo v osvedčení o dedičstve sú tieto parcely uvedené s výmerou 458 m, pokiaľ ide o
2 2
parcelu č. ... namiesto 4258 ma pri parcele č. ... je uvedená výmera 2215 mnamiesto
2
2489 m.
Z obsahu spisu Okresného súdu Košice-vidiek sp. zn. D 719/94 vyplýva, že toto
konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého parcelu č. ... roľa s
2
výmerou 458 mso stavom v KN identifikované totožné, nadobudla dedička H. O. a parcelu
2 2
č. ... roľa o výmere 2489 mv KN identifikovaná ako parcela č. ... roľa o výmere 2215 m,
nadobudla M. B.
Vzhľadom na to, že parcely č. ... a ... v k. ú. B. boli už predmetom konania
o dedičstve (a to bez ohľadu na to, v akej výmere, lebo výmera je údaj odvodený
z geometrického určenia a polohového určenia pozemku - § 3 ods. 7 Katastrálneho zákona),
dedičia sa na vyporiadaní týchto parciel dohodli, nejde teda o novoobjavený majetok
v zmysle § 175x O. s. p., ale o majetok, o ktorom už bolo rozhodnuté, správne súd prvého
stupňa konanie v tejto veci zastavil...»
Krajský súd vo veci postupoval podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom zistil, že majetok už bol prejednaný podľa
§ 175x ods. 1 OSP a bolo o ňom už právoplatne rozhodnuté.
Skutkové a právne závery krajského súdu sú v danom prípade jasne zdôvodnené
a toto zdôvodnenie je i náležite a obšírne zhodnotené. Krajský súd sa vysporiadal
s námietkami obsiahnutými v odvolaní ústavne predvídaným spôsobom. Závery krajského
súdu sú logickým pokračovaním dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom
a podradené príslušným právnym ustanoveniam, ktorými sa daná právna vec spravuje.
Právomoc ústavného súdu mu neumožňuje, aby vykonal prieskum právnych názorov
všeobecného súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej.
Ústavný súd by mohol vo veci zasiahnuť len vtedy, ak by rozhodnutie krajského súdu
bolo nezlučiteľné s ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a ak by
závery všeobecného súdu boli svojvoľné a zjavne neodôvodnené.
O svojvôli pri rozhodnutí vo veci samej by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa
všeobecný súd pri aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil, že by došlo zásadným
spôsobom k popretiu príslušných ustanovení právneho poriadku, t. j. ak by sa zásadným
spôsobom poprel ich význam.
Dané rozhodnutie podľa ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu
takéto nedostatky nevykazuje.
Ústavný súd nepovažuje odôvodnenie uznesenia krajského súdu č. k.
9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné, resp. udržateľné do tej miery, aby malo za
následok porušenie označených ústavnoprocesných práv sťažovateľov. Samotná
skutočnosť, že sa sťažovatelia s rozhodnutím krajského súdu nestotožňujú, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu.
Ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym
názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02,
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce
možnosť porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu zaručeného čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto
sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júla 2011