Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 323/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť K. R. a J. R., obaja bytom B., zastúpených Advokátskou

kanceláriou C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. V. C., vo

veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. R. a J. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2011

doručená sťažnosť K. R. a J. R. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené občianskoprávne konanie v právnej veci navrhovateľa Ing. P. B.,

ktorý sa návrhom domáha nariadenia predbežného opatrenia. Návrh bol podaný okresnému

súdu 7. júla 2010, ktorý o ňom rozhodol uznesením 12. júla 2010 tak, že mu v celom

rozsahu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali 5. augusta 2010

sťažovatelia odvolanie, ktoré doplnili podaním z 18. augusta 2010. Okresný súd 25. augusta

2010 uznesením uložil sťažovateľom povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané

odvolanie, ktorý uhradili 6. septembra 2010 kolkovými známkami. Okresný súd predložil

spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia

o odvolaní 7. októbra 2010, ktorý vo veci rozhodol 29. októbra 2010; rozhodnutie krajského

súdu nadobudlo právoplatnosť 28. apríla 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

«Okresný súd Bratislava V. na návrh navrhovateľa Ing. P. B., trvale bytom B. zo dňa

7. 7. 2010 uznesením zo dňa 12. 07. 2010, sp. zn.: , nariadil sťažovateľom

ako odporcom predbežným opatrením zákaz nakladania s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve

a peňažnými prostriedkami do výšky 38.131,52 Eur na bankovom účte vedenom v...

Sťažovatelia dňa 4. 8. 2010 podali proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia

odvolanie.

Vzhľadom k skutočnosti, že napriek istému časovému odstupu od podania odvolania

proti nariadenému predbežnému opatreniu nebolo ani sťažovateľom a ani našej advokátskej

kancelárii doručené rozhodnutie Krajského súdu Bratislava o odvolaní, na začiatku

mesiaca marec 2011 sme sa telefonicky informovali na Krajskom súde Bratislava o stave

odvolacieho konania v danej veci. Bolo nám oznámené, že v danej veci krajský súd rozhodol

už dňa 29. 10. 2010, a že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zaslané Okresnému súdu

Bratislava V.

Telefonátom na Okresný súd Bratislava V. sme žiadali informáciu o dôvodoch, prečo

nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu zaslané účastníkom konania. Bolo nám oznámené, že

spis aj s rozhodnutím odvolacieho súdu síce bol doručený Okresnému súdu Bratislava V.,

ale vzhľadom k tomu, že spis „je na stole u pani sudkyne“ nebolo rozhodnutie odvolacieho

súdu zatiaľ doručované účastníkom. Až na základe telefonickej urgencie z našej strany súd

odoslal účastníkom toto rozhodnutie. Našej kancelárii ako právnemu zástupcovi

sťažovateľov bolo uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 29. 10. 2010, sp. zn.:

doručené až dňa 1. 4. 2011, navrhovateľovi nebolo doručené dodnes.

Podľa pečiatky na uznesení odvolacieho súdu bolo toto doručené Okresnému súdu

Bratislava V. už dňa 4. 11. 2010.

Znamená to, že Okresný súd Bratislava V. neodoslal rozhodnutie Krajského súdu

Bratislava, teda bezdôvodne nekonal, od 4. 11. 2010 do 29. 03. 2011, t. j. po dobu 145 dní!»

Na základe uvedeného sťažovatelia tvrdia, že „Nečinnosťou Okresného súdu

Bratislava V. bolo nezákonne zasiahnuté do práv odporcov. Dodnes im je spôsobovaná

ujma, pretože v dôsledku nečinnosti súdu majú na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam

zapísanú obmedzujúcu poznámku a blokovaný bankový účet. Nemôžu realizovať svoje

vlastnícke právo v plnom rozsahu, pretože nemôžu s predmetom svojho vlastníctva

disponovať. Navyše v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia Správa katastra S.

rozhodnutím sp. zn. V3470/10-2 zo dňa 02. 08. 2010 prerušila katastrálne konanie o návrhu

na vklad záložného práva v prospech O., a. s., k blokovaným nehnuteľnostiam, v dôsledku

čoho sťažovateľom bezprostredne hrozí predčasné zosplatnenie poskytnutého úveru

z dôvodu jeho nedostatočného zabezpečenia.

V dôsledku nečinnosti súdu nadobudli odporcovia dojem, že Okresný súd Bratislava

V. v danej právnej veci zrejme nekoná nestranne. Je zarážajúce, že súd za 5 dní od

doručenia návrhu nariadil predbežné opatrenie, pričom na jeho nariadenie má podľa § 75

ods. 4 zákonnú lehotu až 30 dní. Na druhej strane, keď mal súd poskytnúť ochranu

záujmom odporcov a odoslať rozhodnutie odvolacieho súdu o zrušení predbežného

opatrenia, napriek tomu, že toto už ani nemusí vyhotovovať alebo inak upravovať, neodoslal

ho účastníkom konania za 145 dní a urobil tak až na urgenciu odporcov.“.

Sťažovatelia doplnili svoju sťažnosť z 30. mája 2011 podaním z 24. júna 2011,

v ktorom uvádzajú: «Dňa 26. 05. 2011 sťažovatelia zaslali predsedovi Okresného súdu

Bratislava V. sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, v ktorej namietali nečinnosť súdu pri

doručovaní rozhodnutia Krajského súdu Bratislava o odvolaní proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava V o nariadení predbežného opatrenia proti sťažovateľom.

Dňa 21. 06. 2011bola právnemu zástupcovi sťažovateľov doručená odpoveď

predsedu Okresného súdu Bratislava V. na sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda súdu

po prešetrení stavu konania skonštatoval, že skutočnosti uvedené v sťažnosti sú pravdivé a

za cit.: „nedostatok zo strany súdu“ sa ospravedlnil.»

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo K. R. a J. R., oboch trvale bytom B., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V. v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. R. a J. R., obom trvale bytom B., spoločne priznáva finančné zadosťučinenie v

sume 8.000,- € (slovom osemtisíc eur), ktoré im je Okresný súd Bratislava V. povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V. je povinný uhradiť K. R. a J. R., obom trvale bytom B.,

trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet ich

právneho zástupcu C., s. r. o., so sídlom B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj

vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného

štátneho orgánu (m. m. , , , ). Ústavný

súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že v relevantnej časti

ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (napr. ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,

keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa alebo práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry

sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže

dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod

na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovatelia namietali nečinnosť okresného súdu (spočívajúcu v nedoručení

rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania) v namietanom konaní v období

od 4. novembra 2010, keď bolo rozhodnutie krajského súdu o nariadení predbežného

opatrenia doručené okresnému súdu, do 29. marca 2011 (keď im bolo rozhodnutie krajského

súdu ako účastníkom konania doručené), resp. do dňa doručenia tohto rozhodnutia

poslednému z účastníkov konania (28. apríla 2011, keď nadobudlo aj právoplatnosť, pozn.).

Sťažnosť sťažovateľov však bola ústavnému súdu doručená až 30. mája 2011, t. j. v čase,

keď už postupom okresného súdu zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu nimi

označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011