Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 323/2011
PDF · 157.87 KB
No categories available
IV. ÚS 323/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť K. R. a J. R., obaja bytom B., zastúpených Advokátskou
kanceláriou C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. V. C., vo
veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.
24 C 143/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. R. a J. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2011
doručená sťažnosť K. R. a J. R. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2010 (ďalej len „namietané konanie).
Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.
24 C 143/2010 vedené občianskoprávne konanie v právnej veci navrhovateľa Ing. P. B.,
ktorý sa návrhom domáha nariadenia predbežného opatrenia. Návrh bol podaný okresnému
súdu 7. júla 2010, ktorý o ňom rozhodol uznesením 12. júla 2010 tak, že mu v celom
rozsahu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali 5. augusta 2010
sťažovatelia odvolanie, ktoré doplnili podaním z 18. augusta 2010. Okresný súd 25. augusta
2010 uznesením uložil sťažovateľom povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie, ktorý uhradili 6. septembra 2010 kolkovými známkami. Okresný súd predložil
spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia
o odvolaní 7. októbra 2010, ktorý vo veci rozhodol 29. októbra 2010; rozhodnutie krajského
súdu nadobudlo právoplatnosť 28. apríla 2011.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
«Okresný súd Bratislava V. na návrh navrhovateľa Ing. P. B., trvale bytom B. zo dňa
7. 7. 2010 uznesením zo dňa 12. 07. 2010, sp. zn.: 24 C/143/2010, nariadil sťažovateľom
ako odporcom predbežným opatrením zákaz nakladania s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve
a peňažnými prostriedkami do výšky 38.131,52 Eur na bankovom účte vedenom v...
Sťažovatelia dňa 4. 8. 2010 podali proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia
odvolanie.
Vzhľadom k skutočnosti, že napriek istému časovému odstupu od podania odvolania
proti nariadenému predbežnému opatreniu nebolo ani sťažovateľom a ani našej advokátskej
kancelárii doručené rozhodnutie Krajského súdu Bratislava o odvolaní, na začiatku
mesiaca marec 2011 sme sa telefonicky informovali na Krajskom súde Bratislava o stave
odvolacieho konania v danej veci. Bolo nám oznámené, že v danej veci krajský súd rozhodol
už dňa 29. 10. 2010, a že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zaslané Okresnému súdu
Bratislava V.
Telefonátom na Okresný súd Bratislava V. sme žiadali informáciu o dôvodoch, prečo
nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu zaslané účastníkom konania. Bolo nám oznámené, že
spis aj s rozhodnutím odvolacieho súdu síce bol doručený Okresnému súdu Bratislava V.,
ale vzhľadom k tomu, že spis „je na stole u pani sudkyne“ nebolo rozhodnutie odvolacieho
súdu zatiaľ doručované účastníkom. Až na základe telefonickej urgencie z našej strany súd
odoslal účastníkom toto rozhodnutie. Našej kancelárii ako právnemu zástupcovi
sťažovateľov bolo uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 29. 10. 2010, sp. zn.:
6 Co/333/2010 doručené až dňa 1. 4. 2011, navrhovateľovi nebolo doručené dodnes.
Podľa pečiatky na uznesení odvolacieho súdu bolo toto doručené Okresnému súdu
Bratislava V. už dňa 4. 11. 2010.
Znamená to, že Okresný súd Bratislava V. neodoslal rozhodnutie Krajského súdu
Bratislava, teda bezdôvodne nekonal, od 4. 11. 2010 do 29. 03. 2011, t. j. po dobu 145 dní!»
Na základe uvedeného sťažovatelia tvrdia, že „Nečinnosťou Okresného súdu
Bratislava V. bolo nezákonne zasiahnuté do práv odporcov. Dodnes im je spôsobovaná
ujma, pretože v dôsledku nečinnosti súdu majú na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísanú obmedzujúcu poznámku a blokovaný bankový účet. Nemôžu realizovať svoje
vlastnícke právo v plnom rozsahu, pretože nemôžu s predmetom svojho vlastníctva
disponovať. Navyše v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia Správa katastra S.
rozhodnutím sp. zn. V3470/10-2 zo dňa 02. 08. 2010 prerušila katastrálne konanie o návrhu
na vklad záložného práva v prospech O., a. s., k blokovaným nehnuteľnostiam, v dôsledku
čoho sťažovateľom bezprostredne hrozí predčasné zosplatnenie poskytnutého úveru
z dôvodu jeho nedostatočného zabezpečenia.
V dôsledku nečinnosti súdu nadobudli odporcovia dojem, že Okresný súd Bratislava
V. v danej právnej veci zrejme nekoná nestranne. Je zarážajúce, že súd za 5 dní od
doručenia návrhu nariadil predbežné opatrenie, pričom na jeho nariadenie má podľa § 75
ods. 4 O. s. p. zákonnú lehotu až 30 dní. Na druhej strane, keď mal súd poskytnúť ochranu
záujmom odporcov a odoslať rozhodnutie odvolacieho súdu o zrušení predbežného
opatrenia, napriek tomu, že toto už ani nemusí vyhotovovať alebo inak upravovať, neodoslal
ho účastníkom konania za 145 dní a urobil tak až na urgenciu odporcov.“.
Sťažovatelia doplnili svoju sťažnosť z 30. mája 2011 podaním z 24. júna 2011,
v ktorom uvádzajú: «Dňa 26. 05. 2011 sťažovatelia zaslali predsedovi Okresného súdu
Bratislava V. sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, v ktorej namietali nečinnosť súdu pri
doručovaní rozhodnutia Krajského súdu Bratislava o odvolaní proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V o nariadení predbežného opatrenia proti sťažovateľom.
Dňa 21. 06. 2011bola právnemu zástupcovi sťažovateľov doručená odpoveď
predsedu Okresného súdu Bratislava V. na sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda súdu
po prešetrení stavu konania skonštatoval, že skutočnosti uvedené v sťažnosti sú pravdivé a
za cit.: „nedostatok zo strany súdu“ sa ospravedlnil.»
Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo K. R. a J. R., oboch trvale bytom B., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V. v konaní
vedenom pod sp. zn. 24 C/143/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava V. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
24 C/143/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. K. R. a J. R., obom trvale bytom B., spoločne priznáva finančné zadosťučinenie v
sume 8.000,- € (slovom osemtisíc eur), ktoré im je Okresný súd Bratislava V. povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava V. je povinný uhradiť K. R. a J. R., obom trvale bytom B.,
trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet ich
právneho zástupcu C., s. r. o., so sídlom B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2010.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj
vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný
stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená
situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného
štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný
súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti
ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým
záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku
prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (napr. PL. ÚS 25/01).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.
II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len
vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými
orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,
keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je to, že musí smerovať proti
aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry
sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola
sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže
dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod
na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Sťažovatelia namietali nečinnosť okresného súdu (spočívajúcu v nedoručení
rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania) v namietanom konaní v období
od 4. novembra 2010, keď bolo rozhodnutie krajského súdu o nariadení predbežného
opatrenia doručené okresnému súdu, do 29. marca 2011 (keď im bolo rozhodnutie krajského
súdu ako účastníkom konania doručené), resp. do dňa doručenia tohto rozhodnutia
poslednému z účastníkov konania (28. apríla 2011, keď nadobudlo aj právoplatnosť, pozn.).
Sťažnosť sťažovateľov však bola ústavnému súdu doručená až 30. mája 2011, t. j. v čase,
keď už postupom okresného súdu zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu nimi
označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2011