Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 356/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., a. s., B., zastúpenej advokátskou

kanceláriou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo

veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1,

, , a a podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii

Stred v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011, postupom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.

zn. VII/1 Gv 102/11 a jeho prípisom z 27. júna 2011, ako aj príkazom na uchovanie a

vydanie počítačových údajov neznámej spisovej značky z 27. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2011

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl.

22 ods. 1, , a (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len „odbor boja proti

korupcii“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011, postupom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad

špeciálnej prokuratúry“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisom z 27.

júna 2011 (ďalej aj „namietaný prípis“) a príkazom úradu špeciálnej prokuratúry na

uchovanie a vydanie počítačových údajov neznámej spisovej značky z 27. mája 2011 (ďalej

aj „namietaný príkaz“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 22. októbra 2010 zamestnanci

Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) na

základe poverenia vykonali v sídle sťažovateľky rozsiahlu inšpekciu a prehliadku

nebytových priestorov. V rámci inšpekcie poverení zamestnanci protimonopolného úradu

vyhotovili úplný záznam dát dátového nosiča osobného (ďalej len „dátový nosič“) počítača

zamestnanca sťažovateľky Ing. L. G.

Sťažovateľka sa až žalobou podanou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) 17. januára 2011 domáhala ochrany pred nezákonným zásahom

protimonopolného úradu v zmysle (ďalej len

„OSP“). O žalobe rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 5. apríla 2011

tak, že zakázal protimonopolnému úradu pokračovať v porušovaní práva sťažovateľky, teda

v úkonoch spočívajúcich v prezeraní dátového nosiča sťažovateľky skopírovaného počas

inšpekcie u sťažovateľky vykonanej 22. októbra 2010 a vo zvyšku žalobu zamietol.

Dňa 18. mája 2011 si vyšetrovateľ odboru boja proti korupcii bez vedomia

sťažovateľky vyžiadal od zamestnancov protimonopolného úradu vydanie dátového nosiča

ako veci dôležitej pre trestné konanie; predmetný dátový nosič bol vyšetrovateľovi vydaný.

Protimonopolný úrad prípisom z 15. mája 2011 sťažovateľke okrem iného oznámil,

že dátový nosič na základe predchádzajúcej výzvy vydal 18. mája 2011 vyšetrovateľovi

odboru boja proti korupcii. Podaním zo 16. júna 2011 adresovaným odboru boja proti

korupcii sťažovateľka podala sťažnosť „proti uzneseniu príslušného orgánu o vydanie veci

podľa a nasl. “, ktoré sa malo týkať postupu vyšetrovateľa odboru

boja proti korupcii, ktorý si 18. mája 2011 v sídle protimonopolného úradu vyžiadal od

Ing. J. Š., ... (ďalej len „zamestnanec protimonopolného úradu“), kompletnú kópiu dátového

nosiča.

Podaním z 20. júna 2011 adresovaným Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici

požiadala sťažovateľka o preskúmanie „postupu policajta“, ktorý si 18. mája 2011 v sídle

protimonopolného úradu vyžiadal od zamestnanca protimonopolného úradu kompletnú

kópiu dátového nosiča.

Prípisom vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011

z 27. júna 2011 doručeným 7. júla 2011 malo byť po prvýkrát sťažovateľke orgánom

činným v trestnom konaní oznámené, že dátový nosič bol v zmysle § 89 ods. 1 Trestného

poriadku ako vec dôležitá pre trestné konanie zamestnancami protimonopolného úradu

vydaný 18. mája 2011 vyšetrovateľovi odboru boja proti korupcii.

Prípisom úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 102/11 z 27. júna 2011, ktorý

bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 1. júla 2011, bolo sťažovateľke oznámené,

že príslušný prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry preskúmal jej podanie zo 16. júna 2011

označené ako sťažnosť, ktoré vyhodnotil ako podnet podľa a nasl.

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pričom

dospel k záveru, že namietaný postup vyšetrovateľa bol dôvodný a v súlade so zákonom.

Zároveň prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry sťažovateľke prípisom z 27. júna

2011 tiež oznámil, že 27. mája 2011 vydal príkaz na uchovanie a vydanie počítačových

údajov podľa a ; sťažovateľka tvrdí, že označený

príkaz jej nikdy doručený nebol.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, ktorý si

18. mája 2011 v sídle protimonopolného úradu vyžiadal od zamestnanca protimonopolného

úradu kompletnú kópiu dátového nosiča, a tiež postupom úradu špeciálnej prokuratúry

vo veci vedenej sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej namietaným prípisom, ako aj jej namietaným

príkazom došlo k neprípustnému zásahu do jej základných práv a slobôd garantovaných

.

Sťažovateľka zastáva názor, že vzhľadom na právoplatný rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 5. apríla 2011, ktorým súd zakázal protimonopolnému úradu

pokračovať v porušovaní jej práva, teda v úkonoch spočívajúcich v prezeraní dátového

nosiča, a s poukazom na ustanovenie o ochrane

súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších

predpisov nesmel byť vyšetrovateľom odboru boja proti korupcii vyžiadaný dátový nosič od

protimonopolného úradu a tento nesmie byť v trestnom konaní použitý ako dôkaz.

Sťažovateľka tiež namieta tak procesný postup vyšetrovateľa odboru boja proti

korupcii, ktorý žiadal dátový nosič vydať v zmysle ustanovenia ,

ako aj postup prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vydal príkaz na uchovanie

a vydanie počítačových údajov podľa a

z 27. mája 2011, ktorý navyše podľa tvrdenia sťažovateľky jej nikdy nebol doručený.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktoré jej až

7. júla 2011, t. j. po 50 dňoch od vydania dátového nosiča protimonopolným úradom,

oficiálne oznámili, že k vydaniu tohto nosiča došlo, boli spôsobené prieťahy v konaní.

Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na , v zmysle

ktorého osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala alebo ktorej boli vec alebo

počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá

orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových

údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené,

o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.

Sťažovateľka tiež namieta, že jej nikdy nebol doručený namietaný príkaz z 27. mája

2011 a ani jej nebolo umožnené napriek jej žiadostiam nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu

sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011.

Osobitne sťažovateľka poukazuje na zásah do jej súkromia, neoprávnené

zhromažďovanie, zverejňovanie a iné zneužívanie údajov o jej osobe, nerešpektovanie

súkromného života, obydlia a korešpondencie, porušenie práva na listové tajomstvo,

tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a právo na ochranu osobných údajov

a zásah do vlastníckeho práva, ku ktorých malo dôjsť nezákonným získaním dátového

nosiča orgánmi činnými v trestnom konaní.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 2 a 3,

, , , a a

listiny a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru „postupom Ministerstva vnútra SR – Prezídia

Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred v konaní

ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011, postupom a rozhodnutím zo dňa 1. 7. 2011, ktorým doručil

prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, obchodnej

spoločnosti Š. a. s. vybavenie sťažnosti zo dňa 17. 6. 2011, ktorú kvalifikoval ako podnet

podľa § 31 a násl. Zákona o prokuratúre č. 1153/2001 Z. z. a príkazom na uchovanie

a vydanie počítačových údajov podľa , b prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27. 5. 2011.“.

Zároveň sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil namietaný príkaz z 27. mája

2011 a zakázal odboru boja proti korupcii a úradu špeciálnej prokuratúry pokračovať

v porušovaní jej práv, obnovil stav pred porušením jej základných práv, prikázal vyňať

záznam dátového nosiča zo spisovej dokumentácie v predmetnej trestnej veci a zároveň

prikázal, aby bol záznam dátového nosiča protokolárnym spôsobom zlikvidovaný.

Sťažovateľka taktiež žiada, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým zakáže

odboru boja proti korupcii a úradu špeciálnej prokuratúry akokoľvek nakladať a disponovať

so záznamom dátového nosiča.

Podaním z 8. augusta 2011 (doručeným 10. augusta 2011) sťažovateľka doplnila

sťažnosť o listinnú dokumentáciu:

a) podanie z 20. júna 2011 označené ako „Žiadosť o preskúmanie postupu policajta“,

adresované Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici,

b) podanie z 8. júla 2011 označené ako „Žiadosť o nahliadnutie do spisu“,

adresované odboru boja proti korupcii,

c) prípis úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 102/11-19 z 22. júla 2011,

v ktorom prokurátor sťažovateľke v reakcii na jej podanie z 20. júna 2011 adresované

Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici oznamuje, že na jej obsahovo totožné podania

zo 16. júna 2011 a z 20. júna 2011 reagoval úrad špeciálnej prokuratúry prípisom z 27. júna

2011 (prokurátor používa výrazové prostriedky „list tunajšej prokuratúry z 27. 6. 2011“,

pozn.), „ktorý ste podľa dokladu o doručení obdržali dňa 1. 7. 2011, ktorým bolo vybavené

Vaše predmetné podanie, preto ďalšie vybavovanie danej veci v tomto štádiu konania je

bezpredmetné“,

d) podanie z 25. júla 2011 označené ako „Opätovná žiadosť o nahliadnutie do

trestného spisu“, adresované odboru boja proti korupcii,

e) prípis vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii sp. zn. ČVS:PPZ-42/BPK-S-2011

z 26. júla 2011, v ktorom vyšetrovateľ sťažovateľke oznámil, že nie je v zmysle § 69

osobou „oprávnenou nazerať do vyšetrovacieho spisu a preto Vám

nemôže byť umožnené nazerať do predmetného vyšetrovacieho spisu“.

Sťažovateľka v podaní z 8. augusta 2011 tvrdí, že ňou predložená listinná

dokumentácia zakladá v uvedenej veci právomoc ústavného súdu, keďže „nemá inú

možnosť domáhať sa nápravy protiústavného postupu a rozhodnutí OČTK v predmetnej

veci, ako cestou ústavnej sťažnosti“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie v sťažnosti označených základných práv podľa

, listiny a práva podľa dohovoru postupom odboru boja proti korupcii v trestnej veci

vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011 a tiež postupom úradu špeciálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisom z 27. júna 2011, ako

aj jej príkazom z 27. mája 2011.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd považoval za potrebné

pripomenúť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (m. m. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd považuje za potrebné v prvom

rade poukázať na skutočnosť, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa ochrany svojich

práv, okrem podania zo 16. júna 2011 adresovaného odboru boja proti korupcii a podania

z 20. júna 2011 adresovaného Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici nijakým iným

spôsobom nedomáhala.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom odboru boja proti

korupcii v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011

Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie svojich práv

postupom odboru boja proti korupcii v označenej trestnej veci podaniami zo 16. júna

a z 20. júna 2011, pričom tieto podania sú z hľadiska svojho obsahu v zásade identické;

rozdiel medzi nimi spočíva len v tom, že v prvom z nich ide o sťažnosť proti

(neexistujúcemu) uzneseniu odboru boja proti korupcii a v druhom prípade ide o podnet na

preskúmanie postupu vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii v predmetnej veci.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že sťažovateľka bola

oprávnená domáhať sa preskúmania postupu vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii

podnetom podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre (čo aj urobila), ktorý bola

oprávnená a aj povinná preskúmať príslušná prokuratúra, ktorá tak aj urobila (úrad

špeciálnej prokuratúry, pozn.) a o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľku aj informovala

svojím prípisom sp. zn. VII/1 Gv 102/11 z 27. júna 2011 [úrad špeciálnej prokuratúry

namietaným prípisom v zásade reagoval na obe podania sťažovateľky (keďže tieto sú

obsahovo identické); aj keď v samotnom prípise sa uvádza, že tento je reakciou na podanie

sťažovateľky zo 16. júna 2011, ktoré bolo označené ako sťažnosť, pozn.].

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že sťažnosť je v tejto časti neprípustná, a preto ju v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom úradu špeciálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisom z 27. júna 2011,

ako aj jej príkazom z 27. mája 2011

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nielen podnet v zmysle § 31 ods. 2

zákona o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre

poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m.

, , , , , ,

). Podnet, ako aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného

prokurátora, resp. nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob

vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci

sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti

v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov

prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale

aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu

procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. ,

).

Z listinnej dokumentácie predloženej sťažovateľkou vyplýva, že na jej podanie

zo 16. júna 2011 reagoval úrad špeciálnej prokuratúry namietaným prípisom sp. zn.

VII/1 Gv 102/11 z 27. júna 2011, pričom vzhľadom na podobnosť obsahu tohto podania

s podaním sťažovateľky z 20. júna 2011 možno označený prípis v zásade považovať za

reakciu na obe podania sťažovateľky, čo prokurátor špeciálnej prokuratúry výslovne

vyjadril v prípise č. k. VII/1 Gv 102/11-19 z 22. júla 2011 (tento predstavuje výslovnú

reakciu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry na podanie sťažovateľky z 20. júna 2011,

pričom prokurátor sa v ňom odvoláva na predchádzajúci prípis úradu špeciálnej prokuratúry

z 27. júna 2011, pozn.); proti prípisu úradu špeciálnej prokuratúry z 22. júla 2011 však

sťažnosť doručená ústavnému súdu nesmeruje.

Z už uvedeného teda zjavne vyplýva, že vo vzťahu k postupu úradu špeciálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisu z 27. júna 2011

sťažovateľka nevyužila žiadne ďalšie právne prostriedky nápravy (opakovaný podnet, príp.

ďalší opakovaný podnet), ktoré jej zákon o prokuratúre umožňuje, keďže sa nedomáhala

preskúmania postupu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v označenej veci

nadriadeným prokurátorom.

Aj keby sťažovateľka tvrdila, že jej podanie z 20. júna 2011 treba považovať za

opakovaný podnet (v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), príp. ďalší opakovaný

podnet (v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), a že teda vybavenie jej

podnetu z 20. júna 2011 prípisom úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 102/11-19

z 22. júla 2011 je nezákonné, tak by sťažnosť bola v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde prípustná len za predpokladu, ak by v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu

sťažovateľka namietala porušenie svojich garantovaných práv aj označeným

prípisom úradu špeciálnej prokuratúry z 22. júla 2011, čo však neurobila. V podaní

z 8. augusta 2011, prostredníctvom ktorého ústavnému súdu predložila tento prípis, totiž

nerozšírila požadovaný petit aj o námietku porušenia jej práv prípisom úradu špeciálnej

prokuratúry č. k. VII/1 Gv 102/11-19 z 22. júla 2011.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka postup

úradu špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípis

z 27. júna 2011 nenapadla právnymi prostriedkami nápravy, ktoré jej zákon o prokuratúre

dáva k dispozícii; t. j. opakovaný podnet, príp. ďalší opakovaný podnet.

Uvedené právne prostriedky nápravy umožňovali, resp. umožňujú sťažovateľke

dosiahnuť účinnú nápravu v jej veci vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátora

záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení, a to aj napriek doterajšiemu

postupu úradu špeciálnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu, príp.

ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že označený postup,

resp. príkaz úradu špeciálnej prokuratúry z 27. júna 2011, ako aj jeho príkaz

z 27. mája 2011 bol v rozpore so zákonom.

Použitie označených právnych prostriedkov nápravy je v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv

a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

Sťažovateľka v súvislosti s požiadavkou vyčerpania všetkých dostupných

prostriedkov nápravy v sťažnosti pre prípad, ak by ústavný súd dospel k záveru, že

nevyčerpala všetky právne prostriedky nápravy, navrhla, aby ústavný súd postupoval

v zmysle (správne malo byť uvedené ustanovenie

ods. 2 , pozn.), podľa ktorého „ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa“, a aby v tejto súvislosti

zohľadnil, že sťažovateľke bolo orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté právo

nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, a tiež skutočnosť, že namietaný príkaz úradu špeciálnej

prokuratúry jej nikdy nebol doručený.

V súvislosti s uvedeným návrhom (požiadavkou) sťažovateľky ústavný súd

zdôrazňuje, že postup podľa prichádza do úvahy vtedy,

ak sťažovateľ v posudzovanom prípade právne prostriedky nápravy, ktoré mu zákon účinne

poskytuje nevyčerpal (nevyužil) a už ich vyčerpať ani nemôže, vzhľadom na to, že mu

zákonom ustanovená lehota na ich podanie už uplynula. V danom prípade má ale

sťažovateľka stále k dispozícii účinné prostriedky ochrany svojich práv podľa zákona

o prokuratúre, a preto ústavný súd v jej prípade dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky na jeho postup v zmysle .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti

sťažnosť odmietol podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. návrhom na vydanie dočasného opatrenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011