Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 223/2011
PDF · 203.41 KB
No categories available
I. ÚS 223/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny
Mochnáčovej prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M. P.,
Ž., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v
Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/33/2010, a takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 Co/33/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/33/2010 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom
sedemsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. JUDr. P. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom
dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd v Bratislave
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. M. P., Ž., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 223/2011-10 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 15 Co/33/2010.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Na Krajskom súde... je od 28. 01.
2010 vedená pod sp. zn. 15 Co 33/2010 občianskoprávna vec sťažovateľa o náhradu
nemajetkovej ujmy. Predmetom konania pred odvolacím súdom je prejednanie
a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn.
9 C 54/2009 z 28. 10. 2009. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn.
9 C 54/2009 sťažovateľ podal dňa 19. 11. 2009... Na sťažnosť na prieťahy v konaní
odpovedal podpredseda súdu písomným podaním č. Spr. 2228/2010 zo 04. 11. 2010, ktoré
bolo doručené dňa 10. 11. 2010. Z odpovede na sťažnosť vyplýva, že sťažnosť je dôvodná a
za prieťahy sa podpredseda súdu ospravedlnil sťažovateľovi... Podľa obsahu odpovede
podpredseda súdu sťažovateľovi oznámil, že bude vec naďalej sledovať z hľadiska
bezprieťahovosti a plynulosti až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa. Zároveň bude
sťažovateľova vec prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu za
účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní. Do dnešného dňa nie je vec
sťažovateľa žiadnym spôsobom vybavená.
Z časového sledu popísaných skutočností vyplýva, že odporca nevyužil možnosť
nápravy po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľom a prieťahy v konaní
neodstránil, naopak pretrvávajú a rozhodnuté žiadnym spôsobom nebolo. Odporca
nerozhodol ani v lehote, ktorú oznámil v odpovedi na sťažnosť na prieťahy, ktorou mal byť
prvý štvrťrok 2011.“
3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
tento nález:
„1/ Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu... sp. zn. 15 Co/33/2010 porušené bolo.
2/ Krajskému súdu... prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Co/33/2010 konať bez
zbytočných prieťahov.
3/ JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR..., ktoré je
Krajský súd... povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.
4/ Krajský súd... je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu
nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P...“
Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ
zdôvodnil: „... pretrvávajúcim pocitom neistoty... pocitmi márnosti a nespravodlivosti,
ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez
zbytočných prieťahov ... Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v
primeranej lehote je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces... neúmerné
prieťahy majú za následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty. Podľa názoru
sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník
konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojené.
Všetky tieto procesy sú blízke sťažovateľovi, ktorý sa domáha svojich práv od 05. 10.
2005.“.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadril podpredseda
krajského súdu podaním sp. zn. Spr. 3356/2011 z 1. júla 2011, v ktorom uviedol:
„Predmetná vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 28. 01. 2010... Dňa 12. 02. 2010
predsedníčka senátu JUDr. D. K. oznámila predsedníčke súdu dôvody zakladajúce
pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti sudcu v zmysle ust. § 14 ods. 1 O. s. p. V zmysle
opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 19. 02. 2010, ktorým bola vylúčená JUDr.
D. K. z prejednávania a rozhodovania veci, bola elektronickou podateľňou tunajšieho súdu
vygenerovaná ako nový predseda senátu v predmetnej veci JUDr. J. G... JUDr. J. G. bola
od júna do konca novembra 2009 pre pretrvávajúce zdravotné problémy práceneschopná,
pričom uvedená skutočnosť významnou mierou prispela k spomaleniu konania vo veciach
jej pridelených v priebehu roka 2010 vrátane veci sp. zn. 15 Co 33/2010. Dňa 15. 10. 2010
doručil sťažovateľ Krajskému súdu... sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 15 Co 33/2010. Uvedená sťažnosť bola tunajším súdom vyhodnotená v
odpovedi zo dňa 04. 11. 2010, Spr. 2228,/2010, ako dôvodná z dôvodu zistenia prieťahov,
ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy vzhľadom na uvedené, ako aj
skutočnosť, že senát 15 Co bol vytvorený od 01. 04. 2008, kedy do tohto senátu v priebehu
dvoch mesiacov napadlo cca 400 vecí a u všetkých týchto vecí začala plynúť lehota na
vybavenie, pričom nie je v silách senátu vybaviť naraz celý tento nápad vecí, a preto pri
vybavovaní vecí je nevyhnutné postupovať v zmysle poradia. Predmetná vec bola prevedená
do režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu a je priebežne sledovaná z
hľadiska bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia... a vrátenia spisu súdu prvého
stupňa...“
4. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu krajského
súdu okrem iného uviedol: „Samotný odporca konštatoval prieťahy v konaní v odpovediach
zo 04. 11. 2010, ale za 8 mesiacov nezabezpečil nápravu a odstránenie stavu neistoty
sťažovateľa. Prieťahy v konaní trvajú naďalej.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za
vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na
meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
6. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 7 C 8/2003 ústavný súd zistil, že žalobný návrh na náhradu nemajetkovej ujmy bol
sťažovateľom podaný na Okresnom súde Bratislava III 5. októbra 2005. Na základe
rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 6 NcC 3/09 z 26. februára 2009 bola predmetná vec
prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“).
Okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 C 54/2009 28. októbra 2009, proti
ktorému podal sťažovateľ 24. novembra 2009 odvolanie.
Okresný súd 26. januára 2010 predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol
o podanom odvolaní; 28. januára 2010 krajský súd prevzal spis a zaevidoval ho pod sp. zn.
Následne krajský súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:
- 17. februára 2010 predsedníčka senátu v konaní pod sp. zn. 15 Co 33/10 oznámila
predsedníčke krajského súdu, že v danej veci má pochybnosti o svojej nezaujatosti a žiada,
aby bola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci sťažovateľa,
- 19. februára 2010 predsedníčka krajského súdu vydala opatrenie sp. zn.
Spr. 3010/2010, ktorým prikázala, aby bol predseda senátu určený náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov z ostatných sudcov z dôvodu, že
doterajšia predsedníčka senátu (JUDr. D. K.) je vylúčená z prejednania a rozhodovania
predmetnej veci,
- 23. februára 2010 predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie
novému senátu, ktorého predsedníčkou bola JUDr. J. G.,
- 15. októbra 2010 sťažovateľ podal predsedníčke krajského súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní,
- 19. októbra 2010 podpredseda krajského súdu požiadal o zapožičanie spisu
na nahliadnutie v lehote do 29. októbra 2010,
- 25. októbra 2010 predmetný spis bol predložený podpredsedovi krajského súdu,
- 21. júna 2011 sudkyňa a členka senátu Mgr. S. P. vo veci vedenej pod sp. zn. 15
Cop 33/2010 žiada, aby predmetná vec sťažovateľa bola pridelená novému predsedovi
senátu, pretože doterajšia predsedníčka senátu JUDr. J. G. nevykonáva činnosť sudcu
z dôvodu odchodu do dôchodku,
- 24. júna 2011 podpredseda krajského súdu vydal opatrenie pod sp. zn.
Spr. 3010/2011, ktorým prikázal, aby bol predseda senátu určený náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov z ostatných sudcov (okrem JUDr. D.
K.) z dôvodu, že doterajšia predsedníčka senátu z dôvodu odchodu do dôchodku prerušila
výkon funkcie sudcu,
- 29. júna 2011 predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému
senátu, ktorého predsedníčkou je JUDr. K. J.
III.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
10. Podľa § 211 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších zmien (ďalej aj „OSP“), ak nie je ustanovené iné, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Základnou
povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý
čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so
žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6, ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich
práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej
veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy, teda po
právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy
všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len
v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila výmena predsedníčky senátu, ktorý charakter sporu je
však dostatočne poznaný všeobecnými súdmi (judikatúra, rozbory).
13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by
sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní, naopak, sťažnosťou na prieťahy
v konaní sa domáhal účinnej ochrany svojich práv.
14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho krajského súdu
v predmetnej veci, pričom v rámci toho nemohol implicitne nezohľadniť tiež celkovú dĺžku
konania v právnej veci sťažovateľa (pozri bod 6). Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval
obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a ďalej
poukázal na celkovú dĺžku konania.
15. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených písomnosti, ako aj zo
stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd bez
potreby parciálneho hodnotenia a na základe (aj) stanoviska označeného porušovateľa (bod
3) konštatuje prieťahy v konaní krajského súdu (napr. v období od 23. februára 2010 do
24. júna 2011 krajský súd nevykonal žiadny úkon vo veci). Napriek tomu, že krajský súd
vykonával administratívne úkony spojené so zmenou predsedu senátu, v posudzovanej veci
nevykonal žiaden vecný úkon a ani vo veci nerozhodol (do podania sťažnosti ústavnému
súdu). Ústavný súd preto konštatuje, že pred krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa. Túto skutočnosť
potvrdil tiež samotný porušovateľ („... Uvedená sťažnosť bola tunajším súdom vyhodnotená
v odpovedí zo dňa 04. 11. 2010... ako dôvodná z dôvodu zistenia prieťahov, ktorých príčiny
sú dané okolnosťami objektívnej povahy..., ako aj na skutočnosť, že senát 15 Co bol
vytvorený od 01. 04. 2008, kedy do tohto senátu v priebehu dvoch mesiacov napadlo cca
400 veci a u všetkých týchto veci začala plynúť lehota na vybavenie, pričom nie je v silách
senátu vybaviť naraz celý tento nápad veci...“).
16. Obranu krajského súdu spočívajúcu v množstve sporov (v personálnych
problémoch) ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy
v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.
II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na
zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní.
17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
18. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
19. Aj keď ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v konaní sp. zn. 15 Co/33/2010
konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval uplatnenie
tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto
dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané
finančné zadosťučinenie.
20. Sťažovateľ žiadal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € z dôvodov: „... pocitmi márnosti a nespravodlivosti,... neúmerné prieťahy majú za
následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty. Neskoré rozhodnutie môže pre
účastníka konania vôbec stratiť zmysel...“
21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
22. Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného pred všeobecnými
súdmi, osobitne v konaní pred krajským súdom, ako aj na stanovisko krajského súdu
adresované sťažovateľovi a ústavnému súdu, napriek ktorému nedošlo k zjednaniu nápravy,
ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 700 € za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
25. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli
trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala 2 úkony
právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
19. mája 2011. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011
patrí advokátovi odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný
paušál 7,41 € , teda spolu 130,91 €. Celková odmena advokátke za právne zastúpenie pred
ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2x paušálna náhrada) predstavuje sumu
261,82 €, ktorú je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľa
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011