Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 223/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M. P.,

Ž., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom

sedemsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. P. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom

dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. M. P., Ž., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a porušenie práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Na Krajskom súde... je od 28. 01.

2010 vedená pod sp. zn. občianskoprávna vec sťažovateľa o náhradu

nemajetkovej ujmy. Predmetom konania pred odvolacím súdom je prejednanie

a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn.

z 28. 10. 2009. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn.

sťažovateľ podal dňa 19. 11. 2009... Na sťažnosť na prieťahy v konaní

odpovedal podpredseda súdu písomným podaním č. Spr. 2228/2010 zo 04. 11. 2010, ktoré

bolo doručené dňa 10. 11. 2010. Z odpovede na sťažnosť vyplýva, že sťažnosť je dôvodná a

za prieťahy sa podpredseda súdu ospravedlnil sťažovateľovi... Podľa obsahu odpovede

podpredseda súdu sťažovateľovi oznámil, že bude vec naďalej sledovať z hľadiska

bezprieťahovosti a plynulosti až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa. Zároveň bude

sťažovateľova vec prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu za

účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní. Do dnešného dňa nie je vec

sťažovateľa žiadnym spôsobom vybavená.

Z časového sledu popísaných skutočností vyplýva, že odporca nevyužil možnosť

nápravy po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľom a prieťahy v konaní

neodstránil, naopak pretrvávajú a rozhodnuté žiadnym spôsobom nebolo. Odporca

nerozhodol ani v lehote, ktorú oznámil v odpovedi na sťažnosť na prieťahy, ktorou mal byť

prvý štvrťrok 2011.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„1/ Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu... sp. zn. porušené bolo.

2/ Krajskému súdu... prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

3/ JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR..., ktoré je

Krajský súd... povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Krajský súd... je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu

nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P...“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

zdôvodnil: „... pretrvávajúcim pocitom neistoty... pocitmi márnosti a nespravodlivosti,

ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez

zbytočných prieťahov ... Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v

primeranej lehote je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces... neúmerné

prieťahy majú za následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty. Podľa názoru

sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník

konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojené.

Všetky tieto procesy sú blízke sťažovateľovi, ktorý sa domáha svojich práv od 05. 10.

2005.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadril podpredseda

krajského súdu podaním sp. zn. Spr. 3356/2011 z 1. júla 2011, v ktorom uviedol:

„Predmetná vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 28. 01. 2010... Dňa 12. 02. 2010

predsedníčka senátu JUDr. D. K. oznámila predsedníčke súdu dôvody zakladajúce

pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti sudcu v zmysle ust. V zmysle

opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 19. 02. 2010, ktorým bola vylúčená JUDr.

D. K. z prejednávania a rozhodovania veci, bola elektronickou podateľňou tunajšieho súdu

vygenerovaná ako nový predseda senátu v predmetnej veci JUDr. J. G... JUDr. J. G. bola

od júna do konca novembra 2009 pre pretrvávajúce zdravotné problémy práceneschopná,

pričom uvedená skutočnosť významnou mierou prispela k spomaleniu konania vo veciach

jej pridelených v priebehu roka 2010 vrátane veci sp. zn. . Dňa 15. 10. 2010

doručil sťažovateľ Krajskému súdu... sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp. zn. . Uvedená sťažnosť bola tunajším súdom vyhodnotená v

odpovedi zo dňa 04. 11. 2010, Spr. , ako dôvodná z dôvodu zistenia prieťahov,

ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy vzhľadom na uvedené, ako aj

skutočnosť, že senát 15 Co bol vytvorený od 01. 04. 2008, kedy do tohto senátu v priebehu

dvoch mesiacov napadlo cca 400 vecí a u všetkých týchto vecí začala plynúť lehota na

vybavenie, pričom nie je v silách senátu vybaviť naraz celý tento nápad vecí, a preto pri

vybavovaní vecí je nevyhnutné postupovať v zmysle poradia. Predmetná vec bola prevedená

do režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu a je priebežne sledovaná z

hľadiska bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia... a vrátenia spisu súdu prvého

stupňa...“

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu krajského

súdu okrem iného uviedol: „Samotný odporca konštatoval prieťahy v konaní v odpovediach

zo 04. 11. 2010, ale za 8 mesiacov nezabezpečil nápravu a odstránenie stavu neistoty

sťažovateľa. Prieťahy v konaní trvajú naďalej.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov . Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za

vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na

meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

6. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že žalobný návrh na náhradu nemajetkovej ujmy bol

sťažovateľom podaný na Okresnom súde Bratislava III 5. októbra 2005. Na základe

rozhodnutia krajského súdu sp. zn. z 26. februára 2009 bola predmetná vec

prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“).

Okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 28. októbra 2009, proti

ktorému podal sťažovateľ 24. novembra 2009 odvolanie.

Okresný súd 26. januára 2010 predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol

o podanom odvolaní; 28. januára 2010 krajský súd prevzal spis a zaevidoval ho pod sp. zn.

.

Následne krajský súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

- 17. februára 2010 predsedníčka senátu v konaní pod sp. zn. oznámila

predsedníčke krajského súdu, že v danej veci má pochybnosti o svojej nezaujatosti a žiada,

aby bola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci sťažovateľa,

- 19. februára 2010 predsedníčka krajského súdu vydala opatrenie sp. zn.

Spr. 3010/2010, ktorým prikázala, aby bol predseda senátu určený náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov z ostatných sudcov z dôvodu, že

doterajšia predsedníčka senátu (JUDr. D. K.) je vylúčená z prejednania a rozhodovania

predmetnej veci,

- 23. februára 2010 predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie

novému senátu, ktorého predsedníčkou bola JUDr. J. G.,

- 15. októbra 2010 sťažovateľ podal predsedníčke krajského súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní,

- 19. októbra 2010 podpredseda krajského súdu požiadal o zapožičanie spisu

na nahliadnutie v lehote do 29. októbra 2010,

- 25. októbra 2010 predmetný spis bol predložený podpredsedovi krajského súdu,

- 21. júna 2011 sudkyňa a členka senátu Mgr. S. P. vo veci vedenej pod sp. zn. 15

Cop 33/2010 žiada, aby predmetná vec sťažovateľa bola pridelená novému predsedovi

senátu, pretože doterajšia predsedníčka senátu JUDr. J. G. nevykonáva činnosť sudcu

z dôvodu odchodu do dôchodku,

- 24. júna 2011 podpredseda krajského súdu vydal opatrenie pod sp. zn.

Spr. 3010/2011, ktorým prikázal, aby bol predseda senátu určený náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov z ostatných sudcov (okrem JUDr. D.

K.) z dôvodu, že doterajšia predsedníčka senátu z dôvodu odchodu do dôchodku prerušila

výkon funkcie sudcu,

- 29. júna 2011 predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému

senátu, ktorého predsedníčkou je JUDr. K. J.

III.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

10. Podľa v znení

neskorších zmien (ďalej aj „OSP“), ak nie je ustanovené iné, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Základnou

povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý

čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so

žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6, ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich

práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej

veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy, teda po

právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len

v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila výmena predsedníčky senátu, ktorý charakter sporu je

však dostatočne poznaný všeobecnými súdmi (judikatúra, rozbory).

13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by

sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní, naopak, sťažnosťou na prieťahy

v konaní sa domáhal účinnej ochrany svojich práv.

14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho krajského súdu

v predmetnej veci, pričom v rámci toho nemohol implicitne nezohľadniť tiež celkovú dĺžku

konania v právnej veci sťažovateľa (pozri bod 6). Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval

obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a ďalej

poukázal na celkovú dĺžku konania.

15. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených písomnosti, ako aj zo

stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd bez

potreby parciálneho hodnotenia a na základe (aj) stanoviska označeného porušovateľa (bod

3) konštatuje prieťahy v konaní krajského súdu (napr. v období od 23. februára 2010 do

24. júna 2011 krajský súd nevykonal žiadny úkon vo veci). Napriek tomu, že krajský súd

vykonával administratívne úkony spojené so zmenou predsedu senátu, v posudzovanej veci

nevykonal žiaden vecný úkon a ani vo veci nerozhodol (do podania sťažnosti ústavnému

súdu). Ústavný súd preto konštatuje, že pred krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa. Túto skutočnosť

potvrdil tiež samotný porušovateľ („... Uvedená sťažnosť bola tunajším súdom vyhodnotená

v odpovedí zo dňa 04. 11. 2010... ako dôvodná z dôvodu zistenia prieťahov, ktorých príčiny

sú dané okolnosťami objektívnej povahy..., ako aj na skutočnosť, že senát 15 Co bol

vytvorený od 01. 04. 2008, kedy do tohto senátu v priebehu dvoch mesiacov napadlo cca

400 veci a u všetkých týchto veci začala plynúť lehota na vybavenie, pričom nie je v silách

senátu vybaviť naraz celý tento nápad veci...“).

16. Obranu krajského súdu spočívajúcu v množstve sporov (v personálnych

problémoch) ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy

v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

, , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na

zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

18. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu

podľa a podľa konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

19. Aj keď ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval uplatnenie

tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto

dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Sťažovateľ žiadal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov: „... pocitmi márnosti a nespravodlivosti,... neúmerné prieťahy majú za

následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty. Neskoré rozhodnutie môže pre

účastníka konania vôbec stratiť zmysel...“

21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

22. Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného pred všeobecnými

súdmi, osobitne v konaní pred krajským súdom, ako aj na stanovisko krajského súdu

adresované sťažovateľovi a ústavnému súdu, napriek ktorému nedošlo k zjednaniu nápravy,

ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 700 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli

trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala 2 úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

19. mája 2011. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011

patrí advokátovi odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný

paušál 7,41 € , teda spolu 130,91 €. Celková odmena advokátke za právne zastúpenie pred

ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2x paušálna náhrada) predstavuje sumu

261,82 €, ktorú je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľa

( v spojení s ). Z uvedených dôvodov ústavný súd

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011