Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 364/2011
PDF · 158.54 KB
No categories available
IV. ÚS 364/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. J., N., zastúpeného advokátom JUDr. V. L. ml., N.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13 C/108/2005 z 18. marca 2009,
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co/125/2009 z 24. septembra 2009
a uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011
doručená sťažnosť Ing. L. J., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú na základe výzvy ústavného
súdu doplnil prostredníctvom právneho zástupcu – advokáta JUDr. V. L. ml., N., podaním
doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2011. Sťažovateľ namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 C/108/2005 z
18. marca 2009, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9
Co/125/2009 z 24. septembra 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5.
mája 2011.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:
„Sťažovateľ... bol účastníkom občiansko - súdneho konania... v rámci ktorého som sa
domáhal vyslovenia a konštatácie nesprávneho úradného postupu orgánov štátnej správy
na úseku výkonu kompetencií stavebných úradov.
V súvislosti s povolením a realizáciou jednej nevýznamnej prístavby k rodinnému
domu v meste Nové Zámky sme sa spolu s manželkou stali účastníkmi občiansko - súdneho
konania, ktorého záverom boli v tejto ústavnej sťažnosti špecifikované rozhodnutia súdov.
Vzhľadom k tomu, že úradné postupy v stavebných konaniach nám ako stavebníkom
morálne a najmä nemalé majetkové škody, v r. 2005 sme sa obrátili na Okresný súd
v Nových Zámkoch so žalobou o náhradu tejto škody v zmysle ustanovení lex specialis.
Okresný súd Nové Zámky primárne rozhodol rozsudkom zn. 13C 108/2005-130
zo dňa 6. 2. 2006, kde žalobu navrhovateľov zamietol, pričom na základe navrhovateľmi
uplatneného odvolania Krajský súd Nitra uznesením zn. 9Co 82/2006-187 zo dňa
15. 2. 2007 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V tomto novom konaní Okresný súd Nové Zámky opätovne žalobu zamietol -
rozsudkom 13C 108/2005-264 zo dňa 18. 3. 2009, pričom ani v pôvodnom konaní a ani
v novom konaní nevykonal účastníkmi konania navrhované dokazovanie vo forme
znaleckého dokazovania. ...
Je zrejmé, že tak ako prvostupňový súd, následne ani druhostupňový odvolací súd pri
tak komplikovanej a špecifickej kauze z pohľadu jej merita a špecifickej odbornosti
nedôsledne postupovali, svojim postupom porušili moje právo na súdnu ochranu, pretože sa
bez odbornej podpory rozhodli rozhodnúť o merite veci, resp. rozhodli o zamietnutí žaloby)
v prípade odvolacieho súdu tento potvrdil zamietajúci výrok súdu prvého stupňa), resp.
žaloba bola zamietnutá z dôvodov iných ako sú meritórne otázky (bol alebo nebol
preukázaný nesprávny úradný postup a v tejto spojitosti bola alebo nebola spôsobená
škoda) a vlastne do dnešného dňa súdy Slovenskej republiky napriek značnému časovému
úseku nedokázali jednoznačne konštatovať nesprávny úradný postup stavebných úradov ako
orgánov štátnej správy, resp. konštatovať, že stavebné úrady vo vzťahu k sťažovateľovi
a jeho manželke postupovali dodržiavajúc všetky ustanovenia všeobecne záväzných
právnych predpisov a rovnako v tejto kauze konajúce súdy Slovenskej republiky si
v naznačenom smere nedokázali, a ani sa o to nepokúsili, zdôvodniť prípadné takéto svoje
rozhodnutie.
V doterajších súdnych konania neboli dodržané procesné právne predpisy,
rozhodovalo sa neúmerne dlho (na prvom stupni i v odvolacom konaní) - a to aj napriek
tomu, že časovo náročné dokazovanie vo forme znaleckého dokazovania sa nevykonávalo,
nerozhodovalo sa ani v jednom rozsudku o merite veci, boli bezdôvodne ignorované všetky
výhrady a návrhy navrhovateľov (hlavne k spracovaniu odborno-znaleckého posudku),
navrhovatelia nedostali možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým písomným ani iným dôkazom
(lebo sa žiadne vecné dokazovanie nikdy nekonalo), prebiehalo naťahovanie času
vynesenými nesprávnymi rozsudkami (čím sa tri roky odňala možnosť navrhovateľom konať
pred súdom - dôkaz č. 4 zo dňa 15. 2. 2007 a dôkaz č. 11 zo dňa 3. 4. 2008).
Sťažovateľ má za to, že rozsudkom Okresného súdu... zn. 13C 108/2005-264 zo dňa
18. 3. 2009 a rozsudkom Krajského súdu... zn. 9Co 125/2009-288 zo dňa 24. 9. 2009, bolo
porušené základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Čl. 46
ods. 1, ods. 2, ods. 3 úst. zák. č. 460/1992 Zb... ako aj v zmysle Čl. 36 ods. 2, 3, a v zmysle
Čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb... Rovnaké platí aj v súvislosti s uznesením
Okresného súdu... zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011, ktorým bol zamietnutý aj návrh
na obnovu konania, a to aj napriek tomu, že k návrhu na obnovu konania predložili nový
listinný dôkaz, o existencii ktorého sme sa dozvedeli až po právoplatnom skončení veci
na okresnom, resp. krajskom súde, a ktorý preukazoval neodôvodnenosť a nezákonnosť
postupu stavebných úradov v stavebnom konaní. Tento dôkaz by bol kľúčovým momentom
v obnovenom konaní z hľadiska preukazovania dôvodnosti návrhu navrhovateľov na
náhradu škody.“
Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„... rozsudkom Okresného súdu... zn. 13C 108/2005-264 zo dňa 18. 3. 2009,
rozsudkom Krajského súdu... zn. 9Co 125/2009-288 zo dňa 24. 9. 2009, uznesením
Okresného súdu... zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011 boli porušené základné práva
sťažovateľa Ing. L. J. a jeho manželky A. J., a to základné právo sťažovateľa na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ust. zák. č. 460/1992 Zb... ako aj v
zmysle Čl. 36 ods. 2, 3 a v zmysle Čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ...
... zrušuje sa rozsudok Okresného súdu... zn. 13C 108/2005-264 zo dňa 18. 3. 2009,
rozsudok Krajského súdu... zn. 9Co 125/2009-288 zo dňa 24. 9. 2009, uznesenie Okresného
súdu... zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011 a vec sa vracia Okresnému súdu Nové Zámky.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3
ústavy a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 listiny rozsudkom okresného súdu sp. zn.
13 C/108/2005 z 18. marca 2009, rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co/125/2009
z 24. septembra 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011.
K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa
rozsudkom okresného súdu sp. zn. 13 C/108/2005 z 18. marca 2009 a uznesením
okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011
Z článku 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.
Proti namietanému rozsudku okresného súdu sp. zn. 13 C/108/2005 z 18. marca 2009
mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom
č. k. 9 Co/125/2009-288 z 24. septembra 2009. Právomoc krajského súdu v danom prípade
vylučuje právomoc ústavného súdu.
Rovnako tak proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011 bol
sťažovateľ oprávnený podať odvolanie; z informácií získaných z okresného súdu ústavný
súd zistil, že sťažovateľ podal 24. mája 2011 odvolanie, o ktorom v čase rozhodovania
ústavného súdu krajský súd ešte nerozhodol. Aj v tomto prípade platí, že právomoc
krajského súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
v časti, ktorou namietal porušenie označených základných práv postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2005 a jeho rozsudkom z 18. marca 2009
a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/53/2010 a jeho uznesením
z 5. mája 2011, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej
právomoci.
K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co/125/2009 z 24. septembra 2009
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 188/03, I. ÚS 24/05).
Podľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol
právoplatnosť 4. decembra 2009, pričom sťažnosť bola podaná na pošte 1. júla 2011, teda
zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola
podaná oneskorene.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011