Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 364/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. J., N., zastúpeného advokátom JUDr. V. L. ml., N.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 3

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a

slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 18. marca 2009,

rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 24. septembra 2009

a uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 5. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011

doručená sťažnosť Ing. L. J., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú na základe výzvy ústavného

súdu doplnil prostredníctvom právneho zástupcu – advokáta JUDr. V. L. ml., N., podaním

doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2011. Sťažovateľ namieta porušenie svojich

základných práv podľa , 2 a 3 (ďalej len „“)

a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z

18. marca 2009, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9

z 24. septembra 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. z 5.

mája 2011.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ... bol účastníkom občiansko - súdneho konania... v rámci ktorého som sa

domáhal vyslovenia a konštatácie nesprávneho úradného postupu orgánov štátnej správy

na úseku výkonu kompetencií stavebných úradov.

V súvislosti s povolením a realizáciou jednej nevýznamnej prístavby k rodinnému

domu v meste Nové Zámky sme sa spolu s manželkou stali účastníkmi občiansko - súdneho

konania, ktorého záverom boli v tejto ústavnej sťažnosti špecifikované rozhodnutia súdov.

Vzhľadom k tomu, že úradné postupy v stavebných konaniach nám ako stavebníkom

morálne a najmä nemalé majetkové škody, v r. 2005 sme sa obrátili na Okresný súd

v Nových Zámkoch so žalobou o náhradu tejto škody v zmysle ustanovení lex specialis.

Okresný súd Nové Zámky primárne rozhodol rozsudkom zn. -130

zo dňa 6. 2. 2006, kde žalobu navrhovateľov zamietol, pričom na základe navrhovateľmi

uplatneného odvolania Krajský súd Nitra uznesením zn. -187 zo dňa

15. 2. 2007 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V tomto novom konaní Okresný súd Nové Zámky opätovne žalobu zamietol -

rozsudkom -264 zo dňa 18. 3. 2009, pričom ani v pôvodnom konaní a ani

v novom konaní nevykonal účastníkmi konania navrhované dokazovanie vo forme

znaleckého dokazovania. ...

Je zrejmé, že tak ako prvostupňový súd, následne ani druhostupňový odvolací súd pri

tak komplikovanej a špecifickej kauze z pohľadu jej merita a špecifickej odbornosti

nedôsledne postupovali, svojim postupom porušili moje právo na súdnu ochranu, pretože sa

bez odbornej podpory rozhodli rozhodnúť o merite veci, resp. rozhodli o zamietnutí žaloby)

v prípade odvolacieho súdu tento potvrdil zamietajúci výrok súdu prvého stupňa), resp.

žaloba bola zamietnutá z dôvodov iných ako sú meritórne otázky (bol alebo nebol

preukázaný nesprávny úradný postup a v tejto spojitosti bola alebo nebola spôsobená

škoda) a vlastne do dnešného dňa súdy Slovenskej republiky napriek značnému časovému

úseku nedokázali jednoznačne konštatovať nesprávny úradný postup stavebných úradov ako

orgánov štátnej správy, resp. konštatovať, že stavebné úrady vo vzťahu k sťažovateľovi

a jeho manželke postupovali dodržiavajúc všetky ustanovenia všeobecne záväzných

právnych predpisov a rovnako v tejto kauze konajúce súdy Slovenskej republiky si

v naznačenom smere nedokázali, a ani sa o to nepokúsili, zdôvodniť prípadné takéto svoje

rozhodnutie.

V doterajších súdnych konania neboli dodržané procesné právne predpisy,

rozhodovalo sa neúmerne dlho (na prvom stupni i v odvolacom konaní) - a to aj napriek

tomu, že časovo náročné dokazovanie vo forme znaleckého dokazovania sa nevykonávalo,

nerozhodovalo sa ani v jednom rozsudku o merite veci, boli bezdôvodne ignorované všetky

výhrady a návrhy navrhovateľov (hlavne k spracovaniu odborno-znaleckého posudku),

navrhovatelia nedostali možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým písomným ani iným dôkazom

(lebo sa žiadne vecné dokazovanie nikdy nekonalo), prebiehalo naťahovanie času

vynesenými nesprávnymi rozsudkami (čím sa tri roky odňala možnosť navrhovateľom konať

pred súdom - dôkaz č. 4 zo dňa 15. 2. 2007 a dôkaz č. 11 zo dňa 3. 4. 2008).

Sťažovateľ má za to, že rozsudkom Okresného súdu... zn. -264 zo dňa

18. 3. 2009 a rozsudkom Krajského súdu... zn. -288 zo dňa 24. 9. 2009, bolo

porušené základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Čl. 46

ods. 1, ods. 2, ods. 3 úst. .. ako aj v zmysle Čl. 36 ods. 2, 3, a v zmysle

Čl. 38 ods. 2 ústavného .. Rovnaké platí aj v súvislosti s uznesením

Okresného súdu... zn. -57 zo dňa 5. 5. 2011, ktorým bol zamietnutý aj návrh

na obnovu konania, a to aj napriek tomu, že k návrhu na obnovu konania predložili nový

listinný dôkaz, o existencii ktorého sme sa dozvedeli až po právoplatnom skončení veci

na okresnom, resp. krajskom súde, a ktorý preukazoval neodôvodnenosť a nezákonnosť

postupu stavebných úradov v stavebnom konaní. Tento dôkaz by bol kľúčovým momentom

v obnovenom konaní z hľadiska preukazovania dôvodnosti návrhu navrhovateľov na

náhradu škody.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... rozsudkom Okresného súdu... zn. -264 zo dňa 18. 3. 2009,

rozsudkom Krajského súdu... zn. -288 zo dňa 24. 9. 2009, uznesením

Okresného súdu... zn. -57 zo dňa 5. 5. 2011 boli porušené základné práva

sťažovateľa Ing. L. J. a jeho manželky A. J., a to základné právo sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ust. .. ako aj v

zmysle Čl. 36 ods. 2, 3 a v zmysle Čl. 38 ods. 2 ústavného ...

... zrušuje sa rozsudok Okresného súdu... zn. -264 zo dňa 18. 3. 2009,

rozsudok Krajského súdu... zn. -288 zo dňa 24. 9. 2009, uznesenie Okresného

súdu... zn. -57 zo dňa 5. 5. 2011 a vec sa vracia Okresnému súdu Nové Zámky.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3

a podľa a 3 a listiny rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 18. marca 2009, rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 24. septembra 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. z 5. mája 2011.

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 18. marca 2009 a uznesením

okresného súdu sp. zn. z 5. mája 2011

Z článku 127 ods. 1 vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Proti namietanému rozsudku okresného súdu sp. zn. z 18. marca 2009

mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom

č. k. -288 z 24. septembra 2009. Právomoc krajského súdu v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu.

Rovnako tak proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 5. mája 2011 bol

sťažovateľ oprávnený podať odvolanie; z informácií získaných z okresného súdu ústavný

súd zistil, že sťažovateľ podal 24. mája 2011 odvolanie, o ktorom v čase rozhodovania

ústavného súdu krajský súd ešte nerozhodol. Aj v tomto prípade platí, že právomoc

krajského súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

v časti, ktorou namietal porušenie označených základných práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. marca 2009

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 5. mája 2011, odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci.

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 24. septembra 2009

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , , ).

Podľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 4. decembra 2009, pričom sťažnosť bola podaná na pošte 1. júla 2011, teda

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011