Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/108/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľov: I.) A. J., bytom N. Z., J. M. XX. a II.) Ing. L. J., bytom N. Z., J. M. XX, obaja zast. JUDr. V. L. ml., advokát, N. Z., H. N. X,. proti odporcovi: S. R. - M. V. a R. R. SR, P. B., o zaplatenie 15.899,88 €, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa svojím návrhom voči odporcovi domáhali náhrady škody vo vyššie uvedenej výške, ktorá im mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom ako stavebného úradu, ktorý svojím konaním mal podľa nich zapríčiniť, že stavebné konanie týkajúce sa rekonštrukcie, nadstavby a prístavby ich rodinného domu sa neúmerne predlžovalo a v jeho priebehu preto neúmerne vzrástli ich náklady na stavbu a domáhali sa tiež ďalších nižšie uvedených dielčích nárokov.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky -130 zo dňa6.2.2006 bol návrh navrhovateľov zamietnutý.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením -187 zo dňa 15.2.2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a uviedol, že zamietnutie návrhu bolo nesprávne vzhľadom na to, že nebola vyriešená otázka, kto je účastníkom konania na strane odporcu, čím bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom, pretože je podľa Krajského súdu nepochybné, že účastníkom konania je Slovenská republika, nie je však jasné, ktorý orgán má v tomto konaní štát zastupovať.

Označenie odporcov navrhovatelia upravili podaním zo dňa 25.7.2007 tak, že uviedli, že štát má v tomto konaní vystupovať Krajský úrad N..

Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom -206 zo dňa 3.10.2007 návrh navrhovateľov zamietol ako nedôvodný a tiež ako smerujúci voči subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný.

Krajský súd v Nitre uznesením -225 zo dňa 3.4.2008 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a uviedol, že nebolo vyriešené, kto je účastníkom na strane odporcu, pretože správne bola ako

odporca označená Slovenská republika, avšak zástupca tohto účastníka nebol označený správne a preto zamietnutím návrhu bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom.

Podaním z navrhovatelia ako odporcu označili SR- M. V. a R. R. SR, P. B.. Podaním z 5.12.2008 navrhovatelia svoj návrh upresnili v tom smere, že nie je možné z časového hľadiska určiť, do ktorého obdobia spadá ich nárok na náhradu škody, ide o obdobie rokov 2000-2004.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že Okresný úrad N. Z. i Mesto N. Z. a následne i Krajský úrad postupovali v súlade so zákonom, nedošlo k jeho porušeniu a tým ani k protiprávnemu konaniu, vyčíslenie škody považoval za zmätočné a nedôvodné, podľa neho navrhovateľom žiadna škoda nevznikla. Na pojednávanie sa odporca nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil a uviedol, že návrh žiada zamietnuť a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a preto súd podľa pojednával v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka v I. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ona sa v týchto veciach veľmi nevyzná, zato manžel áno a ona ho iba podporovala a preto jeho vyjadrenie možno považovať i za jej vyjadrenie.

Navrhovateľ v II. rade vo svojej výpovedi uviedol, že o stavebné povolenie požiadali ešte v roku 1996, stavať mali v susedstve detskej ambulancie, avšak v priebehu stavebného konania sa vlastníčka tejto ambulancie MUDr. G. neustále odvolávala a chcela zabrániť vydaniu stavebného povolenia a nakoniec vec riešilo až ministerstvo, ktoré rozhodlo, že stavba môže byť realizovaná podľa pôvodnej projektovej dokumentácie a tiež bolo konštatované, že od stavebníka nie je potrebné požadovať ďalšie dôkazy. Uviedol, že stavať začali v roku 1998 stavbou oplotenia a prístavbu začali realizovať až v roku 2000, kedy aj zistili chybu projektovej dokumentácie, ktorú predkladali oni, na čo upozornili aj orgány, ktoré to ale nebrali do úvahy, nakoniec požiadali o zmenu projektovej dokumentácie a napriek tomu, že o to žiadali, výkresy neboli vymenené. Uviedol, že on murivo postavil v o 30 cm väčšej vzdialenosti než tvrdia odporcovia a ďalej, že orgány dvakrát zrušili rozhodnutie kvôli otázke, ktorá už bola vyriešená, čím porušili stavebný poriadok. Ďalej uviedol, že neboli dodržané podklady a dokazovanie nebolo vedené správne a neboli brané do úvahy jeho pripomienky. Opísal spôsob výpočtu spôsobenej škody a uviedol, že po dobu 4 a pol roka v dome nemohli bývať a tak suma vyčíslená ako výpadok v nájme je sumou akú by musel niekto zaplatiť, keby nehnuteľnosť užíval a že rozdelenie pomeru zodpovednosti odporcov vo výške 70% a MUDr. G. vo výške 30% ako i výška škody morálnej i inej je jeho úvahou. Dodal, že rozhodnutia stavebných orgánov v zmysle preskúmať nedali, pretože stavebné povolenie ešte nebolo dokončené. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ v II. rade poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a prednesy.

Z vyčíslenia navrhovateľov o výške spôsobenej škody súd zistil, že navrhovatelia si svojím návrhom ( v prílohe č. 13 návrhu ) uplatnili náhradu škody, ktorá pozostávala zo škody spôsobenej výpadkom v užívaní nehnuteľnosti za jej prenájom vo výške 204 840.-Sk, zo zmluvnej pokuty od dodávateľa prác vo výške 10 920.-Sk, morálnej škody ( pod ktorú zahrnuli zhoršenie zdravotného stavu - paušálne 10 000.- Sk, z toho 70% predstavuje zodpovednosť odporcov a 30% zodpovednosť MUDr. G. ) vo výške 7000.- Sk a inej škody vo výške 14 000.-Sk ( mala vzniknúť ako trovy v konaniach, strata času, právny pomoc, neoprávnené požadovanie znaleckých posudkov, korešpondencia a používanie vlastného motorového vozidla - paušálne 20 000.-Sk pri rovnakom pomere zodpovednosti odporcov ako je uvedené vyššie) a zo zvýšenia dodávok stavebných prác a materiálov vo výške 345 952.-Sk ( z nich 242 166.-Sk pri rovnakom pomere zodpovednosti odporcov ako škody nimi spôsobená).

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 3 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nie je dôvodný. Nevyhnutným predpokladom pre úspešnosť žaloby o náhradu škody je preukázanie všetkých zákonných náležitostí pre jej priznanie a to protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Navrhovatelia podľa názoru súdu nielenže nepreukázali žiaden nesprávny úradný postup orgánov, ktorých rozhodnutia napádali a ani nezákonnosť ich rozhodnutí, pretože bolo zistené, že všetky tieto orgány konali a rozhodovali v rámci svojich kompetencií, konali v primeraných lehotách a bol dodržaný zákonný postup určený stavebným zákonom. Orgány príslušné v stavebnom konaní konať tak činili, ich postup bol zákonný a podľa názoru súdu nedošlo k žiadnemu nesprávnemu a ani nezákonnému rozhodnutiu, či postupu. Naopak, boli to práve navrhovatelia samotní, ktorí stavbu nezahájili v súlade s pôvodným stavebným povolením, ale odchýlili sa od neho a z veľkej časti práve toto spôsobilo dĺžku stavebného konania. Preto tieto skutočnosti v tejto časti ( rovnako aj v ďalších ) navrhovatelia neuniesli svoje dôkazné bremeno.

Okrem toho navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť svojho návrhu ani pokiaľ ide o vznik škody samotnej z týchto dôvodov - pokiaľ ide o škodu spôsobenú výpadom v užívaní nehnuteľnosti, je tento nárok

absolútne irelevantný, pretože navrhovatelia, ako to sám navrhovateľ v II. rade uviedol, túto nehnuteľnosť nielen neprenajímali, ale ani to nemali v úmysle a preto im škoda takéhoto charakteru vzniknúť nemohla, pretože žiadnym spôsobom nedošlo k zmenšeniu ich majetku, ktorú skutočnosť ako jedinú zákon ako škodu definuje.

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú uplatnením zmluvnej pokuty od dodávateľa stavebných prác navrhovatelia svoje dôkazné bremeno neuniesli ani pokiaľ ide o základ tohto nároku, pretože nepreukázali, že vôbec nejakú pokutu platili a v tomto smere ani žiadne dôkazy neprodukovali a tiež nepreukázali ( ako je uvedené vyššie ), že by za porušenie podmienok zmluvy, podľa ktorej zmluvnú pokutu platili, zodpovedali odporcovia.

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú morálnou ujmou, pod čím navrhovatelia rozumejú zhoršenie ich zdravotného stavu, je potrebné konštatovať, že pokiaľ by aj k zhoršeniu ich zdravotného stavu došlo, o čom opäť nielenže nepredložili žiadne doklady, ale to ani len nenavrhovali, navyše žiadnym spôsobom nepreukázali čím ich prípadné zdravotné problémy boli spôsobené. Takúto škodu navyše je možné si uplatniť iba podľa a nasledujúce .

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú inak, pod čím navrhovatelia rozumejú vzniknuté trovy konania, stratu času, právnu pomoc a iné, tieto tak ako ostatné ich nároky opäť nijako nepreukázali, iba ich tvrdili, opätovne neuniesli dôkazné bremeno v tejto časti, navyše pokiaľ ide o trovy správneho konania, tieto je nutné si s poukazom na § 31 ods. 1, veta druhá) Správneho poriadku znáša účastník sám a preto ich vznik nie je možné považovať za škodu.

A nakoniec pokiaľ ide o škodu spôsobenú zvýšením cien dodávok stavebných prác a materiálov taktiež navrhovatelia ako je to už uvedené v iných častiach tohto rozsudku dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesli, keď nepreukázali, že ku skutočnostiam, ktoré tvrdili, vôbec došlo, nieto ešte že by preukázali výšku škody i zodpovednosť odporcov za jej vznik.

Navyše je nutné uviesť, že navrhovatelia nesplnili ani svoju povinnosť vyplývajúcu z §15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. a nepožiadali o prerokovanie svojho nároku orgán príslušný podľa § 4 a § 11 uvedeného zákona.

Nakoniec je nutné uviesť, že výpočet výšky nároku akýmkoľvek paušálnym spôsobom ako ho urobili navrhovatelia je neprípustné, pretože pre priznanie náhrady škody je práve naopak potrebné vyčísliť a najmä preukázať konkrétnu výšku spôsobenej škody ( okrem iných obligatórnych náležitostí takejto zodpovednosti, ktorými sú protiprávne konanie a vôbec spôsobenie škody - ktoré nijako navrhovatelia nepreukázali ) a v tomto smere navrhovatelia majú nielen bremeno tvrdenia, ale najmä dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré však neuniesli a nielenže svoje tvrdenia o spôsobenej škode nepreukázali, ale dokonca v tomto smere ani len neprodukovali žiadne dôkazy, nijako nedokladovali pri jednotlivých čiastkových základoch svojho nároku vznik škody vo výške, v akej ju vyčíslili a preto súd ich návrh zamietol. Taktiež navrhovatelia nevyužili možnosť uplatniť si svoje práva, resp. brániť sa, pokiaľ zastávali názor, že rozhodnutia stavebných orgánov sú nezákonné, v súlade s ustanoveniami o správnom súdnictve .

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcovi v konaní plne úspešnému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania voči navrhovateľom neuplatnil a súd ani nezistil, že by mu v súvislosti s bránením svojho práva v tomto konaní boli vôbec nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na KS Nitra.