Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 20/2012
PDF · 193.75 KB
No categories available
II. ÚS 20/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. J., N., zastúpeného advokátom JUDr. V. L., N.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4 C 53/2010 z 5. mája 2011
a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 221/2011 z 31. augusta 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra
2011 doručená sťažnosť Ing. L. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „listina“) uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
4 C 53/2010 z 5. mája 2011 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 9 Co 221/2011 z 31. augusta 2011.
2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol
účastníkom konania na strane žalobcu vo veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, v ktorej okresný súd rozsudkom sp. zn. 13 C 108/2005 z 18. marca
2009 žalobu zamietol a na odvolanie sťažovateľa krajský súd rozsudkom sp. zn.
9 Co 125/2009 z 24. septembra 2009 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ podal spolu s manželkou 3. marca 2010 návrh na obnovu konania, ktorý
zdôvodnil a doložil listinným dôkazom.
„Okresný súd Nové Zámky uznesením zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011 návrh na
obnovu konania zamietol s odôvodnením, že sa nejedná o ťažiskový dôkaz v merite veci,
ktorý by výrazným spôsobom ovplyvnil rozhodovanie vo veci samej a rovnaký postoj zaujal
súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania aj ohľadom ostatných dôvodov, ktoré som
uvádzal ako dôvody na obnovu konania. Toto citované uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky som napadol odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský súd Nitra, a to uznesením zn.
9Co 221/2011-70 zo dňa 31. 8. 2011, pričom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že sa stotožňuje s právnymi i skutkovými závermi
súdu prvého stupňa. Odvolací súd poukázal aj na to, že listinou zo dňa 7. 6. 2005 sa
konajúci súd musel zaoberať, keďže je súčasťou základného spisu, avšak takýto postup
nevyplýva ani zo súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod zn.
13C 108/2005, ani zo súdneho spisu odvolacieho súdu vo veci odvolania proti rozsudku zn.
13C 108/2005-264 zo dňa 18. 3. 2009.
Sťažovateľ má za to, že uznesením Okresného súdu v Nových Zámkoch zn.
4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011 a uznesením Krajského súdu Nitra zn. 9Co 221/2011-70
zo dňa 31. 8. 2011, bolo porušené základné právo sťažovateľa - právo na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 3 úst. zák. č. 460/1992 Zb. Ústava..., ako
aj v zmysle čl. 36 ods. 2, 3, a v zmysle čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým
sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Uvedené platí o to viac, že k návrhu na obnovu
konania účastníci konania predložili nový listinný dôkaz, o existencii ktorého sa dozvedeli
až po právoplatnom skončení veci na okresnom, resp. krajskom súde, a ktorý preukazoval
neodôvodnenosť a nezákonnosť postupu stavebných úradov v stavebnom konaní. Tento
dôkaz by bol kľúčovým momentom v obnovenom konaní z hľadiska preukazovania
dôvodnosti návrhu navrhovateľov na náhradu škody.“
3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a nálezom takto
rozhodol:
„1. uznesením Okresného súdu v Nových Zámkoch zn. 4C 53/2010-57 zo dňa
5. 5. 2011 a uznesením Krajského súdu Nitra zn. 9Co 221/2011-70 zo dňa 31. 8. 2011 boli
porušené základné práva sťažovateľa Ing. L. J. a jeho manželky A. J., a to základné právo
sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ust. zák.
č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ako aj v zmysle čl. 36 ods. 2, 3 a v zmysle
čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č.23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv
a slobôd
2. zrušuje sa uznesenie Krajského súdu Nitra zn. 9Co 221/2011-70 zo dňa
31. 8. 2011 a uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011 a
vec sa vracia Okresnému súdu Nové Zámky na nové konanie.“
4. Uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 53/2010 z 5. mája 2011 bol zamietnutý
návrh sťažovateľa na obnovu konania. V podstatnej časti odôvodnenia napadnutého
uznesenia okresný súd uviedol:
„Súd posúdil návrh navrhovateľov na obnovu konania a dospel k tomu záveru, že nie
sú dané zákonné dôvody na povolenie obnovy konania. Súd nezistil žiadne skutočnosti ani
dôkazy, ktoré by navrhovatelia v pôvodnom konaní nemohli použiť, okrem listinného
dôkazu, a to listu S. N. adresovanému Krajskej prokuratúre Nitra, zo 7. 6. 2005. Argumenty
navrhovateľov, že v čase pôvodného konania by predloženie takéhoto dôkazu bolo
podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré by bolo pre nich priaznivejšie, podľa
názoru súdu sa nezakladajú na žiadnych reálnych podkladoch.
V pôvodnom konaní navrhovatelia nepreukázali vznik zodpovednosti odporcu za
nesprávny úradný postup, teda nepreukázali nesprávny úradný postup príslušného orgánu,
a to príčinnú súvislosť medzi existenciou škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom. Dôkaz, ktorý navrhovatelia predložili a na základe ktoré
mal súd povoliť obnovu konania, nie je podľa názoru súdu takým ťažiskovým dôkazom,
ktorý by ovplyvnil rozhodnutie vo veci samej, nakoľko v ňom nie sú uvedené skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali náhradu škody na základe postupu, ktorú súd už vyššie citoval. Ďalší
argument, ktorý navrhovatelia uvádzajú, a to, že v pôvodnom konaní nebolo nariadené
znalecké dokazovanie za účelom znaleckého posúdenia postupu stavebníkov pri realizácii
predmetnej stavby, tiež nie je dostatočným dôkazom na to, aby súd povolil obnovu konania.
Podľa názoru súdu, takýto dôkaz mali navrhovatelia navrhnúť v pôvodnom konaní, ak by
bol potrebný takýto dôkaz k rozhodnutiu vo veci samej, súd by ho bol určite vykonal.
Z týchto dôvodov súd mal za to, že nie sú dané dôvody na povolenie obnovy konania
a návrh na povolenie obnovy konania zamietol.“
5. Uznesením krajského súdu sp. zn. 9 Co 221/2011 z 31. augusta 2011 bolo
potvrdené už uvedené uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na začatie konania.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia najmä uviedol:
«V prejednávanej veci z obsahu spisu na č. l. 25 odvolací súd zistil, že sa
navrhovatelia návrhom, doručeným prvostupňovému súdu dňa 06. 05. 2005, voči odporcovi
v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 13C/108/2005 domáhali náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom K. v N. v súvislosti s realizáciou rekonštrukcie,
nadstavby a prístavby ich nehnuteľnosti, spočívajúcom v prieťahoch konania a nesprávnom
úradnom postupe, keď sa celé konanie neúmerne predlžovalo, čím neúmerne vzrástli ich
náklady na stavbu. Svoj nárok právne opierali o § 18 zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, keď škoda im mala vzniknúť orgánmi štátnej správy v rokoch 2001 -
2005. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 18. marca 2009, č. k. 13C/108/2005-264 návrh
zamietol z dôvodu, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku
na náhradu škody voči štátu, pretože navrhovatelia nepreukázali nesprávny úradný postup
v stavebnom konaní, keď bolo preukázané, že všetky orgány konali a rozhodovali v rámci
svojich kompetencií, v primeraných lehotách a v súlade so stavebným zákonom, a zároveň
konštatujúc, že dĺžku stavebného konania zavinili aj navrhovatelia nezahájením stavby
v súlade sto stavebným povolením. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd ďalej
uviedol, že navrhovateľom sa nepodarilo v konaní preukázať vznik škody - a) nimi tvrdený
úmysel o prenajímaní spornej nehnuteľnosti, ani b) zaplatenie zmluvnej pokuty
dodávateľovi stavebných prác, ani c) existenciu škody v súvislosti so zdravotnými
následkami navrhovateľov vyvolanými dĺžkou a problémami v stavebnom konaní a ani d)
existenciu inej škody (vzniknuté trovy konania, strata času za právnu pomoc a existenciu
škody v súvislosti so zvýšením cien stavebného materiálu a dodávok stavebných práv).
Naviac, súd za neprípustné považoval, aby navrhovatelia výšku škody iba paušalizovali, bez
preukázania konkrétnej výšky škody, ktorá im mala byť spôsobená. V dôsledku včas
podaného odvolania navrhovateľmi v 1. a 2. rade Krajský súd v Nitre ako súd odvolací,
rozsudkom zo dňa 24. septembra 2009, č. k. 9Co/125/2009-288, napadnutý rozsudok, súdu
prvého stupňa podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch svojho
rozhodnutia odvolací súd, okrem iného, vyslovil právny názor k námietkam navrhovateľov
uvádzaných v odvolaní a týkajúcich sa nesprávneho úradného postupu K. v Nitre, ako aj
k námietkam nedodržania lehôt v správnom konaní a ich vplyvu na vznik škody. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. decembra 2009. Dňa 03. 03. 2010
navrhovatelia v 1. a 2. rade podali na prvostupňový súd návrh na obnovu konania vedeného
Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13C/108/2005 podľa § 228 ods. 1 písm. a), b)
OSP, v ktorom uviedli, že dňa 07. 12. 2009 získali v rámci vlastnej iniciatívy listinný dôkaz -
„Žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dohľadu...- oznámenie o výsledku šetrenia“
zo dňa 07. 06. 2005, ktorým nedisponovali a ani nemohli disponovať v pôvodnom konaní
a ktorý takisto môže privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z obsahu
predmetného listinného dôkazu vyplýva, že ide o stanovisko S. N. zo dňa 07. 06. 2005,
adresované Krajskej prokuratúre Nitra - k spisu vedenému na KP Nitra pod č. Kd 2052/05-
17 zo dňa 27. 04. 2005; k podnetu vyvolanému vlastníčkou susednej nehnuteľnosti MUDr.
Z. G., ktorá poukázala na nedodržanie odstupových vzdialeností a výšky stavby stanovenej
v dodatočnom povolení zmeny stavby (stavebníci sú navrhovatelia v 1. a 2. rade) pred
dokončením, v dôsledku čoho dochádza k neprimeranému zatieneniu v ambulancii ňou
prevádzkovanej.
Odvolací súd, vychádzajúc z dikcie zákona a z toho, že dôkaz ako prostriedok
preukázania určitej skutočnosti bude spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak ním bude
možno preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľov
priaznivejšie rozhodnutie vo veci dospel po prejednaní veci k právnemu záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne podľa § 219 OSP
potvrdiť. Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd konštatuje, že listinný dôkaz
predložený navrhovateľmi (č. l. 6 spisu) nie je takým dôkazom, ktorým by navrhovatelia
mohli preukázať skutočnosť, ktorá by mohla privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Odvolaciemu súdu je známe, že pre rozhodnutie o návrhu na obnovu konania stačí,
že sa javí aspoň pravdepodobný, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie, a teda, že nie je treba už dospieť
k celkom bezpečnému záveru, že je vylúčené, že by sa v ďalšom konaní mohlo ukázať, že
jeho výsledky nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie, no dôkaz predložený v danom
prípade nie je takým dôkazom, ako to vyžaduje zákon vo vyššie citovanom zákonnom
ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) a b) OSP. K dôvodom, ktoré v napadnutom rozhodnutí
uviedol súd prvého stupňa a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach len na
ne odkazuje, treba naviac len uviesť, že dôkaz, ktorý navrhovatelia považujú za skutočnosť,
ktorá by pre nich mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci nie je dôkazom
spĺňajúcim zákonné požiadavky aj preto, že „oznámenie o výsledku šetrenia“ S. N. zo dňa
07. 06. 2005 bolo doručené aj M. N. – s. ú. a tvorí súčasť spisu - vedeného pod sp. zn.
13C/108/2005 (...). Z obsahu tohto listinného dôkazu je jednoznačné, že ide o písomné
oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu vykonaného S. N. na základe podnetu
Krajskej prokuratúry Nitra, ktorý táto inštitúcia obdržala dňa 03. 05. 2005.
Len na doplnenie odvolací súd považuje za potrebné dodať, že dôvodom pre obnovu
konania môže byť napr. aj samotné rozhodnutie iného orgánu len vtedy, ak rieši otázku,
ktorej posúdenie bolo rozhodujúce pri vydaní rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní, ak sa
teda dotýka skutočností, ktoré existovali už v dobe pôvodného rozhodnutia a ktorými sa teda
musel súd v tomto rozhodnutí zaoberať. Navrhovateľmi uvádzaným dôkazom, hoci tento ani
nie je rozhodnutím - ide o stanovisko - sa prvostupňový súd pri - rozhodovaní zaoberať
musel; pretože, ako je už vyššie uvedené, tento tvorí súčasť základného spisu.»
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
7. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s rozhodnutiami všeobecných súdov
o zamietnutí návrhu na obnovu konania, pretože takto znemožnili sťažovateľovi v konaní
predložiť nový listinný dôkaz „o existencii ktorého sa dozvedeli až po právoplatnom
skončení veci na okresnom, resp. krajskom súde, a ktorý preukazoval neodôvodnenosť
a nezákonnosť postupu stavebných úradov v stavebnom konaní“.
8. Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv
a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane
týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv uznesením okresného súdu
v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté
uznesenie, keďže jeho rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, preskúmal
na základe odvolania sťažovateľa krajský súd, ktorý uznesenie okresného súdu v celom
rozsahu potvrdil.
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre
nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde (I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).
9. Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 221/2011 z 31. augusta 2011. Túto časť sťažnosti
treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal
s námietkami uvedenými v odvolaní podanom sťažovateľom. Jeho závery sú dostatočné
a presvedčivé, a ústavný súd preto nevidí žiaden dôvod, aby do týchto záverov zasiahol.
Ústavný súd konštatuje, že uvedený výklad krajského súdu nemožno považovať za zjavne
neodôvodnený alebo arbitrárny. Krajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil,
prečo predložený dôkaz – oznámenie o výsledku šetrenia vydané Slovenskou stavebnou
inšpekciou, inšpektorátom Nitra zo 7. júna 2005 – nemožno považovať za „nový“. Závery
krajského súdu, podľa ktorých tento navrhnutý dôkaz nemá atribúty nového dôkazu
spôsobilého privodiť pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, keďže tvorí
súčasť pôvodného spisu (vo veci samej) vedeného pod sp. zn. 13 C 108/2005
nachádzajúcom sa na čísle listu 102, sú logické a presvedčivé.
10. K ďalším námietkam sťažovateľa o nevykonaní navrhnutého znaleckého
dokazovania v pôvodnom konaní vo veci samej napriek tomu, že v ústavnej sťažnosti sú
napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov o návrhu na obnovu konania, ústavný súd
navyše dodáva, že sťažovateľ ich mohol v prípade ich opodstatnenosti uplatniť ako dôvod
zmätočnosti v dovolacom konaní.
11. Sťažovateľ v návrhu (petite) na rozhodnutie ústavného súdu navrhol, aby ústavný
súd zrušil napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov pre porušenie základných práv jeho
a jeho manželky Alžbety Juhászovej vystupujúcej ako účastníčky konania (navrhovateľka
v 1. rade). Z dôvodu, že Alžbeta Juhászová nepodala ústavnú sťažnosť, ústavný súd preto
nemohol rozhodovať o porušení jej základných práv.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2012