Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 355/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B., zastúpenej

advokátom JUDr. B. D., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práv podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. z 30. apríla 2010 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 10. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti O., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2011

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde podľa (ďalej len „“) a čl.

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na rovnosť účastníkov

súdneho konania podľa a listiny rozsudkami Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. apríla 2010

a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. mája

2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca sa žalobou zo 6. februára 2008

domáhal od sťažovateľky v procesnom postavení žalovanej zaplatenia istiny 2 323,57 €

s prísl. z titulu údajného nevyplatenia provízií za sprostredkovateľskú službu.

Žalobca neskôr niekoľkokrát upravoval petit žaloby, naposledy 7. apríla 2010,

a žiadal, aby okresný súd zaviazal sťažovateľku na úhradu 1 309,92 € s prísl. a náhradu trov

konania.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 30. apríla 2010 v takto

vymedzenom rozsahu vyhovel žalobe, vo zvyšku konanie zastavil a zaviazal sťažovateľku

na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podala sťažovateľka 29. júna 2010

odvolanie, v ktorom namietala chybné rozhodnutie okresného súdu nezodpovedajúce

skutkovému stavu ustálenému v konaní, nevysporiadanie sa so skutočnosťami, ktoré mali

podstatný vplyv na posúdenie veci a správne zistenie skutkového stavu.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 10. mája 2011 napadnutý rozsudok

okresného súdu potvrdil.

Podľa sťažovateľky krajský súd sa vôbec nezaoberal jej argumentmi uvedenými

v odvolaní, ani skutočnosťou, že niektoré závery, resp. výroky rozsudku okresného súdu

neboli súdom prvého stupňa odôvodnené a niektoré dôkazy boli vyhodnotené v absolútnom

rozpore s ich obsahom.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu vydať

nález, ktorým vysloví, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 30. apríla

2010 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 10. mája 2011 boli porušené

základné práva zaručené v a , a

listiny a práva zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zruší uvedené rozsudky okresného súdu a

krajského súdu, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

domáhať sa svojho základného práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1,

čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a

základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa a

listiny rozsudkami okresného súdu sp. zn. z 30. apríla 2010 a krajského

súdu sp. zn. z 10. mája 2011.

1. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu sp.

zn. z 30. apríla 2010

V súvislosti s namietaným rozsudkom okresného súdu ústavný súd poukazuje na

skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý

vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých v súvislosti s napádaným rozhodnutím okresného súdu

sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na

základe sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

napádaného rozsudku okresného súdu využitím riadneho opravného prostriedku, a to

odvolania, ktoré napokon aj využila. Na základe ňou podaného odvolania sa krajský súd

v rozsahu svojho preskúmavacieho revízneho oprávnenia musel vo vzťahu k rozsudku

okresného súdu v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovateľka na adresu tohto rozhodnutia okresného súdu uvádza aj v konaní pred ústavným

súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu) už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

2. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 10. mája 2011

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta

porušenie označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 10. mája 2011, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 30. apríla 2010, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade so

základnými právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej

hlavy ( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj

k posúdeniu napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu okrem iného vyplýva:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi 1.309,92 euro s 14,25 % úrokom z omeškania zo sumy 663,88 euro odo dňa

21. 10. 2007 do zaplatenia, zo sumy 185,88 euro odo dňa 21. 06. 2007 do zaplatenia, zo

sumy 110,86 euro odo dňa 21. 07. 2007 do zaplatenia a zo sumy 349,30 euro odo dňa 21.

11. 2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500,69 euro a trovy právneho

zastúpenia v sume 1.553,57 euro. V časti istiny v sume 7.036,72 euro konanie zastavil. Vo

zvyšku žalobu zamietol.

Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. § 642, § 652, § 658, § 659, § 660, § 662,

, , , ako aj a , keď konštatoval, že

z vykonaného dokazovania mal preukázané platné uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy

medzi účastníkmi dňa 31. 01. 2005...

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca.

Vo svojom odvolaní zdôraznil, že pohľadávka navrhovateľa zanikla v dôsledku započítania.

V odvolaní poukázal na znenie ust. , s tým, že obchodný zástupca je

povinný pre potreby zastúpeného uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so svojou

činnosťou, po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné pre ochranu záujmov

zastúpeného. Mal zato, že záver súdu o nezrozumiteľnosti a neurčitosti ust. čl. 7 bod 7.5.

zmluvy o sprostredkovaní a jeho neplatnosti, je nesprávny. V danej súvislosti poukázal na

znenie bodu 6.6. zmluvy, z ktorého vyplývala povinnosť navrhovateľa vrátiť odporcovi

podklady, analýzy a poradenské protokoly svojich klientov, poisťovacie podklady, poistky,

provízne listy a poistné podmienky, doklady o bankových poplatkoch. Mal zato, že takéto

vymedzenie dokumentov je dostatočné a vyčerpávajúce...

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa vysporiadal v odôvodnení

svojho rozhodnutia so všetkými námietkami, uvedenými v odvolaniach účastníkov, správne

vyhodnotil vykonané dôkazy vo veci a na ich základe vyvodil aj správny právny záver...

Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci, týkajúcej sa zmluvnej pokuty,

.6. a 7.5 zmluvy, že predmetné ustanovenia sú neplatné v zmysle , pre ich

neurčitosť a nezrozumiteľnosť, preto nemohlo dôjsť zo strany odporcu k platnému

započítaniu. Naviac z výpovede svedka p. H. vyplynulo, že navrhovateľ vrátil odporcovi

podklady, nevedel sa však vyjadriť k ich počtu. Pokiaľ sa týka stornoprovízie, odporca tiež

neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože z predložených dokladov nevyplývalo, že sa

jednalo o záväzky odporcu voči tretím osobám, vzniknutých na základe sprostredkovateľskej

činnosti navrhovateľa.

Odvolací súd sa tiež stotožnil s právnym posúdením veci v časti, týkajúcej sa

priznaných trov konania, keď úspešnému navrhovateľovi priznal len účelne vynaložené

trovy právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa sa tiež vysporiadal s nepriznaním úroku

z omeškania 14,5 % zo sumy 1.121,16 euro za obdobie odo dňa 22. 01. 2008 do dňa 07. 04.

2009, s čím sa odvolací súd stotožnil.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zrozumiteľným

a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke potvrdil. V každom prípade tento postup

krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd neporušil označené

základné práva sťažovateľky nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou a výkladom práva.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím

vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom právnych

názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského

súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto

nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne ).

Keďže ústavný súd nezistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného

v , listiny a dohovoru zo strany krajského súdu,

nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv zaručených v a listiny.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011