Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 367/2011
PDF · 170.35 KB
No categories available
III. ÚS 367/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. I. H.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Cb/74/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
4 Rob/146/2010) a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011
doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Cb/74/2011 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 4 Rob/146/2010).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila 22. októbra 2010
okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala
na to, že okresný súd v priebehu viac ako 5 mesiacov od podania návrhu nekonal.
Sťažovateľka preto požiadala okresný súd o poskytnutie informácie o stave konania,
na ktorú tento reagoval vyjadrením, že „je na súde veľa spisov a má teda čakať“. Okresný
súd vydal 4. apríla 2011 platobný rozkaz sp. zn. 4 Rob/146/2010, pričom ho
sťažovateľke doručil 18. apríla 2011.
V uvedenom postupe okresného súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľky nebol ani
napriek veľkému množstvu prerokúvaných vecí zbavený povinnosti prerokovania jej veci
bez zbytočných prieťahov, videla sťažovateľka porušenie svojho základného práva
garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že zbytočné prieťahy v konaní namietala aj
prostredníctvom sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu, a to 11. apríla 2011,
ktorý ju vybavil listom zo 4. mája 2011, v ktorom uznal dôvodnosť podanej sťažnosti
a za spôsobené prieťahy v predmetnom konaní sa jej ospravedlnil.
Sťažovateľka pokračovala v argumentácii sťažnosti a odkazujúc na judikatúru
ústavného súdu uviedla, že rozhodovanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu nemožno
kvalifikovať ako vec právne či skutkovo zložitú. Takisto sa vyjadrila, že svojím správaním
zbytočné predĺženie konania nijako nezapríčinila. Zdôraznila tiež, že okresný súd bol viac
ako 5 mesiacov od podania návrhu nečinný, a to bez toho, aby mu v tom bránila zákonná
prekážka.
Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd rozhodol vo veci týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa A. s.r.o., so sídlom B., v zastúpení advokátky JUDr.
I. H., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podlá v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 4Rob/146/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Lučenec prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti A. s.r.o., so sídlom B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
3.535,86 (slovom tritisícpäťstotridsaťpäť eur a osemdesiatšesť eurocentov), ktoré je
Okresný súd Lučenec povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca od doručenia
tohto nálezu.
4. Okresný súd Lučenec je povinný uhradiť trovy konania - právneho zastúpenia
277,08 Eur (slovom dvestosedemdesiatsedem eur a osem eurocentov), na účet advokátky
JUDr. I. H. do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“
Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka takto:
„Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujem primerané finančné zadosťučinenie
vo výške istiny dlžnej sumy t.j. 3.535,86 Eur (slovom tritisícpäťstotridsaťpäť eur a
osemdesiatšesť eurocentov). Takto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodňujem tým, že vzhľadom na dobu nečinnosti Okresného súdu Lučenec došlo
ku skutočnostiam, ktoré majú zásadný vplyv na vymožiteľnosť pohľadávky, a síce odporca
sa podľa informácii narvhovateľa už nezdržiava na území Slovenskej republiky, čoho
dôsledkom je aj zrušenie vydaného platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn.
4Rob/146/2010 zo dňa 4. apríla 2011 uznesením Okresného súdu Lučenec sp.zn.
13Cb/74/2011 zo dňa 20. júna 2011. Je preto možné predpokladať, že ak by okresný súd
konal bez zbytočných prieťahov, mohol navrhovateľ disponovať vykonateľným exekučným
titulom. Sťažovateľ má za to, že zbytočné prieťahy v konaní majú v tomto prípade
za následok faktickú nevymožiteľnosť jeho nároku proti odporcovi.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Konštantná judikatúra ústavného súdu ustálila záver, podľa ktorého ak sa
pri predbežnom prerokovaní návrhu nezistí žiadna možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí
návrhu na ďalšie konanie, považuje ústavný súd takýto návrh za zjavne neopodstatnený
(obdobne III. ÚS 199/02).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to postupom okresného súdu v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 Rob/146/2010, v súčasnosti vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu
verejnej moci (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo
nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu za súčasnej aplikácie troch základných kritérií,
ktorými sú zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Ústavný súd pri preskúmaní námietok porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj v prípade
námietok porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v obsahu ktorého ústavný súd nevidí zásadnú odlišnosť) aplikuje ustálené
východiská, podľa ktorých možno odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú
vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup konajúceho
súdu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), ďalej ak argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03),
resp. ak na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať
za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 131/03).
V úvode považuje ústavný súd za potrebné poukázať na skutočnosť prvotného dojmu
neurčitosti sťažovateľkiných námietok, ktorú ústavný súd preklenul zohľadnením celkového
kontextu sťažnosti. Otázka právnej istoty, ktorá je cieľom realizácie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je spravidla
spojená s konečným meritórnym rozhodnutím spôsobilým poskytnúť ochranu
uplatňovaným právam účastníkov konania. V tejto súvislosti ústavný súd pri preskúmaní
obsahu sťažnosti sťažovateľky zistil, že sťažovateľka v jej odôvodnení svoje argumentačné
námietky o prieťahoch v konaní sústredila len na časový úsek vymedzený od podania
návrhu až do vydania spomínaného platobného rozkazu. V petite sťažnosti však
sťažovateľka ústavný súd okrem iného žiadala aj o uloženiu povinnosti okresnému súdu
konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Vychádzajúc z tejto skutočnosti a súčasne
prihliadajúc na okolnosť zrušenia vydaného platobného rozkazu, teda na situáciu, keď
k odstráneniu právnej neistoty nedošlo, vymedzil ústavný súd predmet konania, tak ako to je
uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Ústavný súd teda preskúmal aj etapu konania
nasledujúcu po zrušení vydaného platobného rozkazu.
Ústavný súd preskúmaním obsahu sťažnosti a jej príloh dospel k čiastkovému záveru
totožnému s tvrdením sťažovateľky a síce, že konanie okresného súdu bolo poznačené jeho
nečinnosťou, a to v období od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (22. október
2010) do jeho vydania (4. apríl 2011), predstavujúcou rozsah 5 mesiacov, keď okresný súd
nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.
Nasledujúcim relevantným úkonom okresného súdu bolo prijatie uznesenia sp. zn.
13 Cb/74/2011 z 20. júna 2011, ktorým došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu.
Ústavný súd zároveň zistil, že okresný súd bezprostredne po prijatí predmetného
uznesenia pristúpil k určeniu termínu pojednávania, a to k dátumu 28. júl 2011.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedených zistení konštatuje, že doterajší postup konania
najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania (približne 8 mesiacov) nemožno ešte
kvalifikovať ako konanie poznačené „zbytočnými prieťahmi“ majúcimi za následok zásah
do garancií obsiahnutých v označených článkoch ústavy a dohovoru. V postupe okresného
súdu síce bola zistená nečinnosť v trvaní približne piatich mesiacov, išlo však o „ojedinelý
prieťah“.
Ústavný súd už rámci svojej rozhodovacej činnosti judikoval, že „nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazový
prieťah v konaní súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.
Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu
konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu
nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, ktorá by nastoľovala potrebu
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie potenciálne porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť sťažovateľky preto ústavný súd odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa
opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní
na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2011