Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 367/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. I. H.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011

doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila 22. októbra 2010

okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala

na to, že okresný súd v priebehu viac ako 5 mesiacov od podania návrhu nekonal.

Sťažovateľka preto požiadala okresný súd o poskytnutie informácie o stave konania,

na ktorú tento reagoval vyjadrením, že „je na súde veľa spisov a má teda čakať“. Okresný

súd vydal 4. apríla 2011 platobný rozkaz sp. zn. , pričom ho

sťažovateľke doručil 18. apríla 2011.

V uvedenom postupe okresného súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľky nebol ani

napriek veľkému množstvu prerokúvaných vecí zbavený povinnosti prerokovania jej veci

bez zbytočných prieťahov, videla sťažovateľka porušenie svojho základného práva

garantovaného , ako aj práva garantovaného dohovoru.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že zbytočné prieťahy v konaní namietala aj

prostredníctvom sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu, a to 11. apríla 2011,

ktorý ju vybavil listom zo 4. mája 2011, v ktorom uznal dôvodnosť podanej sťažnosti

a za spôsobené prieťahy v predmetnom konaní sa jej ospravedlnil.

Sťažovateľka pokračovala v argumentácii sťažnosti a odkazujúc na judikatúru

ústavného súdu uviedla, že rozhodovanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu nemožno

kvalifikovať ako vec právne či skutkovo zložitú. Takisto sa vyjadrila, že svojím správaním

zbytočné predĺženie konania nijako nezapríčinila. Zdôraznila tiež, že okresný súd bol viac

ako 5 mesiacov od podania návrhu nečinný, a to bez toho, aby mu v tom bránila zákonná

prekážka.

Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd rozhodol vo veci týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa A. s.r.o., so sídlom B., v zastúpení advokátky JUDr.

I. H., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podlá v

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Lučenec prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti A. s.r.o., so sídlom B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

3.535,86 (slovom tritisícpäťstotridsaťpäť eur a osemdesiatšesť eurocentov), ktoré je

Okresný súd Lučenec povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca od doručenia

tohto nálezu.

4. Okresný súd Lučenec je povinný uhradiť trovy konania - právneho zastúpenia

277,08 Eur (slovom dvestosedemdesiatsedem eur a osem eurocentov), na účet advokátky

JUDr. I. H. do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka takto:

„Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujem primerané finančné zadosťučinenie

vo výške istiny dlžnej sumy t.j. 3.535,86 Eur (slovom tritisícpäťstotridsaťpäť eur a

osemdesiatšesť eurocentov). Takto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodňujem tým, že vzhľadom na dobu nečinnosti Okresného súdu Lučenec došlo

ku skutočnostiam, ktoré majú zásadný vplyv na vymožiteľnosť pohľadávky, a síce odporca

sa podľa informácii narvhovateľa už nezdržiava na území Slovenskej republiky, čoho

dôsledkom je aj zrušenie vydaného platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn.

zo dňa 4. apríla 2011 uznesením Okresného súdu Lučenec sp.zn.

zo dňa 20. júna 2011. Je preto možné predpokladať, že ak by okresný súd

konal bez zbytočných prieťahov, mohol navrhovateľ disponovať vykonateľným exekučným

titulom. Sťažovateľ má za to, že zbytočné prieťahy v konaní majú v tomto prípade

za následok faktickú nevymožiteľnosť jeho nároku proti odporcovi.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Konštantná judikatúra ústavného súdu ustálila záver, podľa ktorého ak sa

pri predbežnom prerokovaní návrhu nezistí žiadna možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí

návrhu na ďalšie konanie, považuje ústavný súd takýto návrh za zjavne neopodstatnený

(obdobne ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to postupom okresného súdu v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. , v súčasnosti vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo

nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované , ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu za súčasnej aplikácie troch základných kritérií,

ktorými sú zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ).

Ústavný súd pri preskúmaní námietok porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného (obdobne aj v prípade

námietok porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, v obsahu ktorého ústavný súd nevidí zásadnú odlišnosť) aplikuje ustálené

východiská, podľa ktorých možno odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup konajúceho

súdu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného

práva podľa (), ďalej ak argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (),

resp. ak na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať

za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného

práva sťažovateľa podľa ().

V úvode považuje ústavný súd za potrebné poukázať na skutočnosť prvotného dojmu

neurčitosti sťažovateľkiných námietok, ktorú ústavný súd preklenul zohľadnením celkového

kontextu sťažnosti. Otázka právnej istoty, ktorá je cieľom realizácie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , je spravidla

spojená s konečným meritórnym rozhodnutím spôsobilým poskytnúť ochranu

uplatňovaným právam účastníkov konania. V tejto súvislosti ústavný súd pri preskúmaní

obsahu sťažnosti sťažovateľky zistil, že sťažovateľka v jej odôvodnení svoje argumentačné

námietky o prieťahoch v konaní sústredila len na časový úsek vymedzený od podania

návrhu až do vydania spomínaného platobného rozkazu. V petite sťažnosti však

sťažovateľka ústavný súd okrem iného žiadala aj o uloženiu povinnosti okresnému súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Vychádzajúc z tejto skutočnosti a súčasne

prihliadajúc na okolnosť zrušenia vydaného platobného rozkazu, teda na situáciu, keď

k odstráneniu právnej neistoty nedošlo, vymedzil ústavný súd predmet konania, tak ako to je

uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Ústavný súd teda preskúmal aj etapu konania

nasledujúcu po zrušení vydaného platobného rozkazu.

Ústavný súd preskúmaním obsahu sťažnosti a jej príloh dospel k čiastkovému záveru

totožnému s tvrdením sťažovateľky a síce, že konanie okresného súdu bolo poznačené jeho

nečinnosťou, a to v období od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (22. október

2010) do jeho vydania (4. apríl 2011), predstavujúcou rozsah 5 mesiacov, keď okresný súd

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.

Nasledujúcim relevantným úkonom okresného súdu bolo prijatie uznesenia sp. zn.

z 20. júna 2011, ktorým došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu.

Ústavný súd zároveň zistil, že okresný súd bezprostredne po prijatí predmetného

uznesenia pristúpil k určeniu termínu pojednávania, a to k dátumu 28. júl 2011.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedených zistení konštatuje, že doterajší postup konania

najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania (približne 8 mesiacov) nemožno ešte

kvalifikovať ako konanie poznačené „zbytočnými prieťahmi“ majúcimi za následok zásah

do garancií obsiahnutých v označených článkoch a dohovoru. V postupe okresného

súdu síce bola zistená nečinnosť v trvaní približne piatich mesiacov, išlo však o „ojedinelý

prieťah“.

Ústavný súd už rámci svojej rozhodovacej činnosti judikoval, že „nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom jednorazový

prieťah v konaní súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu

konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu

nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, ktorá by nastoľovala potrebu

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie potenciálne porušenie

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť sťažovateľky preto ústavný súd odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011