Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 345/2011
PDF · 187.59 KB
No categories available
III. ÚS 345/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
obchodnou spoločnosťou I., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát Mgr. I. L., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3 NcC 14/2011-185 z 29. marca 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
,,dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
3 NcC 14/2011 z 29. marca 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Sťažovateľka je v postavení žalovanej účastníčkou súdneho konania vo veci
ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov začatého na návrh Z. a ďalších štyroch
fyzických osôb (ďalej len „žalobcovia“). Zo sťažnosti vyplýva, že návrh žalobcov bol
podaný na Okresnom súde Galanta (ďalej aj „okresný súd“) a na základe námietky
sťažovateľky miestnej nepríslušnosti okresného súdu bola vec postúpená Okresnému
súdu Bratislava I, ktorý však s postúpením veci vyjadril svoj nesúhlas a spis predložil
krajskému súdu na rozhodnutie podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „OSP“). Krajský súd ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava I napadnutým
uznesením rozhodol tak, že ako miestne príslušný súd na konanie v sťažovateľkinej veci
určil Okresný súd Galanta.
Podanú sťažnosť sťažovateľka odôvodnila predovšetkým tým, že pre „správne
posúdenie veci je významnou skutočnosť späťvzatia Žaloby žalobkyne v V. rade B. K. dňa
27.04.2010. Okresný súd v Galante napriek výslovnej povinnosť zastaviť konanie vo veci
žalobkyne v V. rade v zmysle § 96 ods. 1 OSP, takto neučinil a i v tejto časti veci
pokračoval v konaní. ... Nakoľko žalobkyňa v V. rade, B. K., vzala svoj návrh v celom
rozsahu späť a požiadala o zastavenie konania a nakoľko sťažovateľ so späťvzatím
súhlasil, a rovnako požiadal súd o zastavenie konania, sťažovateľ má za to, že Okresný
súd Galanta porušil svoju povinnosť zastaviť konanie v časti týkajúcej sa osoby
žalobkyne v V. rade podľa § 96 ods. 1 OSP.
Z obsahu žaloby je zrejmé, že táto obsahuje viacero žalobcov a petitov, a teda
viacero samostatných právnych vecí... Podľa konštantných záverov odbornej literatúry...
základnou podmienkou pre spojenie vecí je, že môžu byť prejednávané na rovnakom súde
z hľadiska vecnej a miestnej príslušnosti...
Okresný súd Bratislava I. vo svojom Nesúhlase s postúpením veci zo dňa
25.02.2011 uviedol názor, že ak sa navrhovatelia (spotrebitelia) domáhajú nárokov
spoločnou žalobou, je možné podať v zmysle § 87 písm. f) OSP takúto žalobu v mieste
bydliska ktoréhokoľvek z týchto navrhovateľov. Sťažovateľ má za to, že miestnu
príslušnosť súdu je nutné posudzovať pre každého žalobcu -spotrebiteľa zvlášť - nie je
možné vyberať si medzi súdmi príslušnými pre bydliská všetkých žalobcov jednej
spoločnej žaloby. Tento záver vyplýva zo znenia § 87 písm. f) OSP, ktoré vzťahuje
miestnu príslušnosť k bydlisku (konkrétneho) spotrebiteľa pri spore týkajúcom sa
(konkrétnej) spotrebiteľskej zmluvy....
Takáto možnosť sa tak nevzťahuje na prípad, keď väčší počet žalobcov podáva
jednu spoločnú žalobu proti jednému žalovanému. Pre konkrétneho spotrebiteľa sa
rozsah miestne príslušných súdov vo veci spotrebiteľskej zmluvy nerozšíri tým, že iný
navrhovateľ (spotrebiteľ) má v úmysle podať žalobu voči rovnakému odporcovi - každý
spotrebiteľ musí miestnu príslušnosť súdu v zmysle § 87 písm. f) OSP posudzovať podľa
svojho bydliska. Preto v prípade spoločnej žaloby žalobcov v II. až V. rade musí byť
žaloba podaná na súde, ktorý je miestne príslušný u všetkých navrhovateľov zároveň.
Hypotéza normy v zmysle § 11 ods. 2 OSP - „ak je miestne príslušných niekoľko súdov"
tak nie je v prípade predmetnej spoločnej Žaloby naplnená, keďže jednotliví spotrebitelia
majú bydliská v rozličných okresoch - príslušným je jediný súd, a to ten, v ktorého
obvode má sídlo odporca.
O vyššie uvedenom svedčí i samotný zmysel ustanovenia § 87 písm. f) OSP, ktorým
je zlepšenie postavenia spotrebiteľa v súdnych konaniach... Toto ustanovenie zvýhodňuje
spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ nemusí osobne dochádzať k súdnym pojednávaniam,
ktoré sa odohrávajú na vzdialenom všeobecnom súde odporcu, ale takéto konanie
prebieha priamo na súde v okrese (kraji) bydliska tohto spotrebiteľa. Ak by však bola
miestna príslušnosť súdu určená podľa bydliska iného spotrebiteľa, než je navrhovateľ
sám, dochádza k popretiu celého zmyslu tohto ustanovenia (a to zvlášť v prípade, keď ide
o súd v bydlisku spotrebiteľa, ktorý svoj žalobný návrh vzal späť) keďže navrhovateľ by
musel napriek veľkej vzdialenosti dochádzať k súdu nachádzajúcemu sa v inom okrese
(napr. vzdialenosť medzi bydliskom žalobkyne v III. rade v R. a Okresným súdom v
Galante je 210 km).“.
Sťažovateľka je toho názoru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je
„v extrémnom rozpore so skutkovým stavom veci“, keďže krajský súd nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a tak porušil ňou
označené základné právo, a napadnuté uznesenie je arbitrárne, pretože sa krajský súd
vôbec nezaoberal jej argumentmi uvedenými v jej vyjadrení. Krajský súd mal pochybiť
tým, že pri určení príslušnosti súdu vychádzal len zo žalobného návrhu žalobcov,
dostatočne neodôvodnil napadnuté uznesenie, a tak porušil aj princíp právnej istoty.
Sťažovateľka na základe uvedeného ústavnému súdu navrhla, aby vo veci vydal
takéto rozhodnutie:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 3NcC 14/2011 z 29. marca 2011 porušené bolo.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3NcC 14/2011 z 29. marca 2011 sa
zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie konanie.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo
rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie
(IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 136/05).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobcovia v prvom až piatom rade sa proti
sťažovateľke domáhali na okresnom súde „ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov“.
Okresný súd vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I, ktorý vyjadril nesúhlas
s postúpením veci a predložil ju na rozhodnutie o miestnej príslušnosti krajskému súdu.
Krajský súd rozhodol, že „miestne príslušným súdom na prejednanie
a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/230/2010 je
Okresný súd Galanta“.
Sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 NcC 14/2011
z 29. marca 2011, pretože ako nadriadený súd nepostupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol v „extrémnom rozpore
so skutkovým stavom veci“. Rozhodnutie je podľa nej tiež arbitrárne, čím bolo porušené
jej označené základné právo podľa ústavy a právo podľa dohovoru. Takisto krajský súd
nedal odpoveď na argumenty sťažovateľky, ktoré predniesla v jej vyjadrení k nesúhlasu
s postúpením veci.
Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá
zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil (II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej
ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi
všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia
súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd
nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr.
Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej
právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že
jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách (napr. I. ÚS 13/01).
Ústavný súd teda nemá pozíciu opravnej inštancie voči rozhodnutiam všeobecných
súdov a ani nenapráva ich skutkové alebo právne výstupy, ak sa zakladajú na
konkrétnych faktoch a sú aj dostatočne odôvodnené v zmysle všeobecne záväzných
právnych predpisov.
Z uvedeného vychádzal ústavný súd aj pri ústavnej kontrole uznesenia krajského
súdu. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu je zdôvodnené síce
stručne, avšak primeraným a dostatočným spôsobom, keď krajský súd aplikoval na danú
vec ustanovenia procesného kódexu (Občianskeho súdneho poriadku).
V odôvodnení krajský súd uviedol: „V prejednávanej veci ide o spor
zo spotrebiteľských zmlúv. Miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci
je buď všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava I ( § 84 v spojení
s § 85 ods. 2 O.s.p. ), alebo súd, v obvode ktorého majú žalobcovia 2/ až 5/ ako
spotrebitelia bydlisko ( § 87 písm. f/ O.s.p.). Ide tu o príslušnosť danú na výber.
Žalobcovia teda mohli podať žalobu na Okresný súd Bratislava I, alebo na Okresný súd
Skalica, alebo na Okresný súd Ružomberok, alebo na Okresný súd Martin, alebo na
Okresný súd Galanta. Vybrali si Okresný súd Galanta a tento súd je preto miestne
príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci. Na tomto závere nič
nemení ani to, že žalobkyňa 5/ vzala žalobu podaním z 26. 4. 2010 ( č. 1. 96 ) späť.
Miestna príslušnosť sa totiž určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania,
a trvá až do jeho skončenia ( § 1 1 ods. 1 druhá veta O.s.p.).“
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie s odvolaním
sa na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú otázku
miestnej príslušnosti, t. j. na základe aktuálnej platnej právnej úpravy. Vychádzal
zo skutočnosti, že po doručení návrhu na začatie konania okresný súd začal vo veci konať
a bez ohľadu na to, že žalobkyňa v piatom rade vzala žalobu späť, príslušnosť bola
určená podľa okolností, ktoré tu boli v čase začatia konania.
V každom prípade tento postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho
záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo
arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu
nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho
právny názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom
právnych názorov krajského súdu. Ústavný súd aj keby nesúhlasil s interpretáciou
zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by
mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol
svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade
a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len
v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by
zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny
výklad krajským súdom nemožno považovať za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený či
inak jeho účinky za nezlučiteľné s príslušnou ústavnou úpravou ľudských práv
a základných slobôd alebo ich úpravou v označenom článku dohovoru.
Ústavný súd nezistil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu
žiadnu skutočnosť signalizujúcu, že by krajský súd postupoval svojvoľne a bez opory
v zákone. Uznesenie krajského súdu je náležite odôvodnené príslušnými ustanoveniami
relevantnej právnej úpravy, a preto je podľa názoru ústavného súdu ústavne
akceptovateľné.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v celom rozsahu ako
zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2011