Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 346/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., R., vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. júla 2009 v spojení s uznesením

Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo 6. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2011

doručená sťažnosť E. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. júla 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení

s uznesením Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo

6. novembra 2008 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým rozhodnutím

prerokoval v právnej veci sťažovateľky dedičstvo po jej nebohej matke M. P. (ďalej len

„poručiteľka“) tak, že určil čistú hodnotu dedičstva po poručiteľke na sumu 571 667 Sk,

ktorú odvodil z vyplatenej reštitučnej náhrady vo výške 411 890 Sk a zápočtu hodnoty daru

vo výške 170 720 Sk, a sťažovateľke priznal jej dedičský podiel vo výške 5/8 z tejto

hodnoty a ostatným deťom poručiteľky priznal ich dedičský podiel vo výške 1/8 z čistej

hodnoty dedičstva. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím

potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej atakovala správnosť a zákonnosť

skutkových záverov súdov v jej právnej veci, keď pozostalosť po poručiteľke rozdelili,

s prihliadnutím na testament poručiteľky, podľa zákonných podielov pre jednotlivých

dedičov. V tejto súvislosti uviedla, že „... okresný súd... v rozhodnutí o dedičstve,

k dedičstvu, ktoré patrí výlučne mne... t. j. 411.890,- Sk na základe dedenia z platného

závetu, započítal hodnotu daru vo výške 170.720,- Sk a celkovú sumu 582.610,- Sk rozdelil

na osminy... Takéto rozhodnutie okresného súdu aj keď bolo potvrdené krajským súdom

považujem za rozhodnutie v totálnom rozpore so zákonmi a dobrými mravmi.“. Pri

argumentácii vychádzala zo svojho presvedčenia o oprávnenosti svojich dedičských

nárokoch po poručiteľke, a to z dôvodu, že „Poručiteľka v čase svojej smrti nemala

v zmysle závetu ani nehnuteľnosti, ani veci. Mala len právo vyplývajúce zo zákona

č. 229/1991 Zb a nasl. Dedička E. K... smrťou poručiteľa t. j. dňom 14. 05. 1998 zdedila,

toto jej poručené právo. Či si jediná dedička z platného závetu, zdedené právo uplatní alebo

nie, je v dedičskom konaní č. D 304/1998 irelevantné.“, ako aj z toho dôvodu, že „Moja

matka vedela komu a prečo má darovať... Vedela, že len ja a výlučne pre seba, som

pracovala na navrátení skonfiškovaných nehnuteľností... tiež vedela, že len ja som ochotná

zrekonštruovať dedičstvo po našich predkov od roku 1646 a zachovať ho pre ďalšie

generácie nášho rodu.“.

3. Sťažovateľka sa v podanej sťažnosti domáhala taktiež vyslovenia porušenia svojho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

k porušeniu ktorého dôvodila: „Domnievam sa, že... nedôvodné naťahovanie času, ako aj

samotná skutočnosť, že dedičské konanie... trvalo viac než 12 rokov je dôkazom, že v súlade

s – aby sa moja vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a že moje

právo na prerokovanie veci v primeranej lehote bolo atakované, porušené.“ Zároveň sa

domáhala vyslovenia porušenia aj svojich majetkových práv: „Tiež došlo k porušeniu

mojich majetkových práv.“ Porušenie týchto práv odvodzuje od súdmi uložených povinností

vyplatiť z dedičstva ďalších dedičov, zo zaplatenia odmeny a hotových výdavkov súdnemu

komisárovi, zaplatenia poplatku za podané odvolanie a zaplatenia poplatku za prejednanie

dedičstva.

4. Sťažovateľka sa v podanej sťažnosti domáhala jej prijatia na ďalšie konanie

a následne toho, aby ústavný súd „vyslovil, že právoplatným rozhodnutím, opatrením či

iným zásahom, v tomto konkrétnom prípade uznesením Krajského súdu..., ako súd odvolací

č. k. zo dňa 30. júla 2009, ktorým je potvrdené uznesenie Okresného súdu...

č. k. D 304/98-133 zo dňa 06. 11. 2008 boli porušené moje práva a slobody a aby zrušil

tieto rozhodnutia v celom rozsahu“. Ďalej požiadala ústavný súd o zastavenie exekučného

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. EX 506/2009 proti nej, o potvrdenie

dedičstva po poručiteľke na základe závetu z 8. januára 1995 v jej prospech – „... závetná

dedička E. K... nadobúda dedičstvo v zmysle napísaného závetu. Predmetom dedenia sú

všetky nehnuteľnosti, veci a práva, ktoré boli poručiteľke... štátom skonfiškované a neskôr

vrátené v rámci reštitúcií.“, o ustanovenie advokáta pre konanie pred ústavným súdom

a v neposlednom rade o vyplatenie rozsiahleho odškodnenia z titulu náhrady nemajetkovej

ujmy, rôznych finančných náhrad a kompenzácií, ako aj satisfakcie za porušenie svojich

práv.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II.A

K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

), pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Z uvedeného je

zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

8. Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 30. júla 2009 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. D 304/98 zo

6. novembra 2008. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

9. septembra 2009. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 11. júla 2011, to znamená

dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

rozhodol o odmietnutí sťažnosti v tejto jej časti z dôvodu oneskorenosti jej podania.

II.B

9. Sťažovateľka v podanej sťažnosti žiadala ústavný súd, aby potvrdil nadobudnutie

dedičstva po poručiteľke na základe závetu z 8. januára 1995 v jej prospech – „... závetná

dedička E. K... nadobúda dedičstvo v zmysle napísaného závetu“. Taktiež požiadala ústavný

súd o zastavenie prebiehajúceho exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp.

zn. EX 506/2009 – „Taktiež žiadam... Ústavný súd SR, aby zrušil, zastavil exekúciu č. EX

506/2009, ktorá je dôsledkom (iným zásahom) vyššie uvedených uznesení č. k. D 304/98.“.

10. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je

súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. V zakotvený princíp subsidiarity

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa

zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv

pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

11. Pokiaľ sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol v merite jej právnej veci

a priznal jej v rámci dedičského konania pozostalosť po poručiteľke ako jedinej a výlučnej

závetnej právnej nástupkyne, tak právomoc v tomto smere mal/má a vykonal/vykonáva

všeobecný súd, ktorého rozhodnutie v rámci odvolacieho konania môže preskúmať vyšší

súd. Obdobne aj pri požiadavke sťažovateľky o zastavenie prebiehajúceho exekučného

konania je príslušným na takéto konanie všeobecný súd [§ 57 a nasl. zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd rozhodol o takých

právnych skutočnostiach na rozhodnutie, o ktorých nemá právomoc vyplývajúcu mu zo

zákona, alebo medzinárodnej zmluvy garantujúcej ochranu práv a slobôd, a preto

bolo potrebné rozhodnúť o odmietnutí sťažnosti v tejto jej časti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

II.C

12. Sťažovateľka v podanej sťažnosti taktiež ústavný súd žiadala, aby jej priznal

rozsiahle odškodnenie z titulu nemajetkovej ujmy, rôznych finančných náhrad

a kompenzácií, ako aj satisfakcie za porušenie jej práv.

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

14. Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojich majetkových práv, ktoré

v podanej sťažnosti ani neoznačila, len v kontexte svojvoľnosti a arbitrárnosti záverov

napadnutého rozhodnutia krajského súdu v jeho spojení s prvostupňovým rozhodnutím

okresného súdu, ústavný súd nepovažoval za potrebné osobitne sa ich porušením zaoberať

z dôvodu, že nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutými rozhodnutiami súdov a možným

porušením základného práva na súdnu ochranu podľa a ,

v dôsledku čoho nemožno uvažovať ani o porušení práv majetkového charakteru.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti v tejto jej časti z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutých rozhodnutí

okresného súdu a krajského súdu), keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011