Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 409/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť B. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. J. S.,

Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2011 doručená sťažnosť B. S., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala

v označenom súdnom konaní ako navrhovateľka, ktorá podala okresnému súdu určovaciu

žalobu.

O žalobe sťažovateľky rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. zo

7. októbra 2009 tak, že jej žalobu v plnom rozsahu zamietol. Sťažovateľka napadla

predmetný rozsudok okresného súdu odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. tak, že napadnutý rozsudok

okresného súdu potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2010.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že podala aj podnet generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podanie

mimoriadneho dovolania. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podnet sťažovateľky

vybavila prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“)

oznámením sp. zn. Kc 83/11-7 z 24. júna 2011, ktorým jej podnet odložila.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka vyjadrila názor, že postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej označených práv.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Zákonné práva sťažovateľky B. S., trvale bytom: B., aby sa v konaní OS Žilina č.k.

vec prejednala bez zbytočných prieťahov bolo porušené. Súd priznáva

sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade považoval za nevyhnutné poukázať na rozdielny rozsah

napadnutých práv v odôvodnení sťažnosti a v jej petite, v ktorom sťažovateľka navrhla

vysloviť porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov bez uvedenia

príslušných článkov a dohovoru. Ústavný súd v záujme procesnej hospodárnosti aj

vzhľadom na výrok tohto rozhodnutia ustálil predmet tohto konania podľa obsahu sťažnosti

tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia bez toho, aby sťažovateľku vyzval na

odstránenie tohto nedostatku sťažnosti.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach v tomto type konania pravidelne tiež

konštatuje, že ochrana základnému právu podľa a analogicky aj právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru sa

poskytuje len vtedy, ak v čase jej uplatnenia porušovanie týchto práv orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo (napr. ,

, , , , ). Ak v čase, keď

došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označených práv, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Je zjavné, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu

(19. augusta 2011) už v napadnutom konaní okresného súdu nemohlo dochádzať k žiadnym

prieťahom, pretože toto konanie bolo v tom čase už takmer osem mesiacov právoplatne

skončené (28. decembra 2010), a došlo tak aj k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odmietnuť sťažnosť sťažovateľky ako

zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd však v predmetnej veci poukazuje tiež na ustanovenie § 53 ods. 3

, podľa ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto

lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to zákona

o ústavnom súde ako kogentné ustanovenie neumožňuje (napr. m. m. ,

, ).

Ústavný súd z príloh sťažnosti zistil, že rozsudok okresného súdu v napadnutom

konaní nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co

57/2010 podľa vyznačenej doložky 28. decembra 2010. Sťažovateľka sťažnosť doručila

ústavnému súdu 19. augusta 2011 (podala na poštovú prepravu 17. augusta 2011), teda

zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty, čo je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti sťažovateľky aj ako oneskorene podanej.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ by z argumentácie

sťažovateľky v odôvodnení sťažnosti o vyčerpaní opravných prostriedkov podaním podnetu

na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi malo vyplývať, že sťažnosť bola

podaná včas (sťažovateľka tvrdí, že „správu o odložení som prevzala 2. 6. 2011“; toto

tvrdenie je navyše v neprospech sťažovateľky zrejme nesprávne, pretože ide o oznámenie

krajskej prokuratúry z 24. júna 2011), tak s touto konštrukciou v žiadnom prípade nemožno

súhlasiť. Rozhodujúci je dátum právoplatného skončenia konania pred okresným súdom,

ktorý je zároveň aj najneskorším možným momentom, kedy sa sťažovateľka mohla

o namietaných prieťahoch v tomto konaní, ako o „inom zásahu“ v zmysle citovaného § 53

ods. 3 dozvedieť.

Z uvedených dôvodov nebolo možné sťažnosť sťažovateľky prijať na ďalšie konanie,

preto o nej ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky (na priznanie finančného

zadosťučinenia) sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. september 2011